Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-121-2015.pdf
PDF · 108.21 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-6C/121/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany sudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobkyne: L. L., M.. XX.XX.XXXX, Q. K. XXX/XX, XXX XX P., zast.: JUDr. Vladimír Mikuš, advokát so sídlom V. P. Tótha 17, 960 01 Zvolen proti žalovanej: R. Z., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. A.J., T.. L. XXXX/X, A..Č.. Q. D. U. XX, Ž., zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Eva Hlaváčová, s.r.o. so sídlom Farská 12, 949 01 Nitra, o zaplatenie sumy 40.000 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Súd priznáva žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa dňa 27.11.2014 podala na tunajšom súde žalobu, ktorou sa domáhala uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť jej sumu 40.000 eur s príslušenstvom. Žalobu podala z dôvodu, že dňa 03.12.2012 uzavrela zmluvu o pôžičke so žalovanou, na základe ktorej žalobkyňa jej poskytla pôžičku vo výške 40.000 eur na dobu troch mesiacov teda do 01.03.2013. Žalovaná pôžičku prevzala, čo potvrdila v bode 1 zmluvy a svojím podpisom na zmluve. Žalovaná pôžičku v dohodnutej dobe nevrátila, čím sa dňom 04.03.2013 dostala do omeškania a jej vznikol nárok na úrok z omeškania dlžnej sumy vyčíslený na 5,75% ročne.
2. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že uplatňovaný nárok popiera v celom rozsahu z dôvodu, že žalovaná suma jej nikdy nebola žalobkyňou fyzicky odovzdaná. Peniaze potrebovala na kúpu pozemku. Pozemok, o ktorého kúpu mala záujem, bol ponúkaný za kúpnu cenu 83.000 eur, z ktorých 40.000 eur mala nasporených a zostatok si potrebovala požičať. Žalobkyňa jej fyzicky ani prevodom na účet peniaze nikdy neodovzdala, práve z toho dôvodu si musela požičať chýbajúcu sumu od iných subjektov, na základe čoho nakoniec pozemok získala do výlučného vlastníctva. Keďže zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou aj napriek existencii písomnej formy, musí žalobkyňa preukázať fyzické odovzdanie žalovanej čiastky. Vo vyjadrení ďalej uviedla, že do 01.01.2014 boli so žalobkyňou najlepšie kamarátky a ich vzťahy sa v súkromí naštrbili po jej rozvode. Nikdy žalovanú sumu od žalobkyne neprevzala a túto žalobu vníma ako akt pomsty voči nej.
3. Žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 06.05.2016 uviedla, že zmluva o pôžičke uzatvorená so žalovanou bola overená notárom 03.12.2012. Boli dohodnuté, že peniaze žalovanej odovzdá dňa 30.11.2012, avšak vtedy nedošlo k overeniu podpisu, ktorý bol overený 03.12.2012 a vtedy si vymenili zmluvy a dňa 03.12.2012 peniaze žalovanej odovzdala. Asi 10 rokov predtým sa so žalovanou kamarátili, žalovaná jej povedala, že potrebuje peniaze a keďže sa poznali, rozhodla sa jej peniaze požičať, ktoré nemala, ale požičala si celú sumu od svojich rodičov. Tieto peniaze mala uložené v banke,
pretože predtým jej rodičia požičali ako zábezpeku, aby sa stala VIP klientom a dostala hypotekárny úver z banky. Peniaze si vybrala z účtu a to 40.000 eur a požičala žalovanej. Peniaze vyberala z jej účtu v banke Č., o čom má k dispozícii výpis, ktorý založila do spisu, pričom výber bol robený dňa 26.11.2012. Žalovaná jej sľúbila, že jej vráti pôžičku ešte skôr ako bolo dohodnuté, pretože má niečo predať a ona jej vtedy verila. Zmluvu o pôžičke sama napísala a dala žalovanej, aby dala overiť podpis. Dňa 30.11.2012 to nestihli a ona to overila až 03.12.2012, vtedy si zmluvy vymenili a ona jej pôžičku odovzdala. Pôžičku odovzdala žalovanej v kancelárii v P., kde vtedy pracovala. Okrem nej a žalovanej tam nebol nikto prítomný. Poprela, že by peniaze odovzdala pánu F., priateľovi žalobkyni. Tieto odovzdala žalovanej, ktorá si ich prepočítala. S pánom F. viedli účtovnú kanceláriu, ktorý bol ekonomickým poradcom. Pokiaľ sa v trestnom konaní vyjadrovala, že poskytla pánovi F. 40.000 eur, išlo o úplne inú pôžičku a úplne iné peniaze. Z časti šlo o jej peniaze a z časti manželove. Zatiaľ to voči pánu F. neriešila.
4. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že žalobkyňa bola jej dlhoročnou priateľkou. Pracovala ako účtovníčka pre jej priateľa pána F. a to asi od roku 2007 alebo 2008. V roku 2011 sa však rozviedla, dovtedy jej manžela akceptovali, avšak nového priateľa neakceptovali a ich vzájomné vzťahy úplne ochladli. Potvrdila, že mala záujem kúpiť istý pozemok, polovicu z kúpnej ceny 83.000 eur mala našetrenú a polovicu pán F. dohodol so žalobkyňou za jej chrbtom, že to zoženie. Stalo sa, že žalobkyňa ju oslovila, že by jej peniaze požičala. Hovorilo sa o sume 40.000 eur, avšak ona od nej tieto peniaze nepýtala. Žalobkyňa jej povedala, že nachystá zmluvy a nemusí ďalej zháňať peniaze. Zmluvy jej dala v piatok a dohodli sa, že ich overené donesie. Šlo o zmluvu o pôžičke, ktoré zmluvy doniesla, avšak žalobkyňa jej povedala, že peniaze pre ňu nemá. Zmluvy nechala u nej v kancelárii v P., kde žalobkyňa pracovala. Žalobkyňa mala živnosť na vedenie účtovníctva, takže naďalej pracovala pre pána F.. Keď žalobkyni doniesla zmluvy, prišla aj s pánom F. k nej do kancelárie, kedy jej žalobkyňa povedala, že bohužiaľ jej peniaze nemôže dať. Zmluvy nechala u nej v kancelárii na stolíku. Zaujímala ju iba jedna vec, kde zoženie potrebnú finančnú čiastku. Peniaze zo strany žalobkyne jej neboli poskytnuté. Zohnala si peniaze na kúpu nehnuteľnosti od iných subjektov. Ďalej uviedla, že nevie o tom, že by finančné prostriedky poskytla žalobkyňa pánu F.. Pokiaľ nechala podpísané dva exempláre zmluvy o pôžičke u žalobkyni, bolo to preto, že jej dôverovala, nakoľko boli priateľky. Žalovaná neskôr vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 06.05.2016 uviedla, že žalobkyňu vôbec nežiadala o pôžičku. Je pravdou, že požičiavala 40.000 eur, ale nie jej, ale pánovi F..
5. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 14.10.2016 č.k. 6C/121/2015-149 bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 40.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75% ročne zo sumy 40.000 eur odo dňa 04.03.2013 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni bol priznaný nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
6. Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná. Uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 31.01.2018 sp.zn. 7Co/758/2016-182 bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z odôvodnenia uznesenia krajského súdu vyplýva, že sa súd prvej inštancie dôsledne nevyporiadal s písomnou zmluvou o pôžičke zo dňa 30.11.2012, z ktorej žalobkyňa odvodzuje svoj nárok uplatnený v tomto konaní a nevyporiadal sa najmä s tým, kedy došlo k jej uzatvoreniu, keď písomná zmluva je datovaná dňa 30. 11. 2012 a k tomuto dátumu sa vzťahuje záväzok žalovanej dlh splatiť (do 1.3.2013) a však v rozpore s týmito dátumami k podpisu zmluvy žalovanou došlo až dňa 3. 12. 2012, o čom svedčí osvedčovacia doložka o pravosti podpisu žalovanej. Z obsahu písomnej zmluvy o pôžičke vyplýva, že strany sporu ju mali uzatvoriť dňa 30. 11. 2012 avšak v rozpore s touto skutočnosťou žalobkyňa v podanej žalobe uvádza ako deň uzatvorenia zmluvy o pôžičke dňa 3. 12. 2012, kedy žalovaná zmluvu skutočne podpísala. Následne v podanej žalobe žalobkyňa tvrdí, že žalovanej poskytla sumu 40.000,- euro na dobu 3 mesiacov do 1.3.2013 avšak pokiaľ pôžičku poskytla na dobu 3 mesiacov dňa 3.12.2012 potom doba troch mesiacov uplynula dňa 3. 3. 2013 a nie ako je uvedené v písomnej zmluve dňa 1.3. 2013 (§ 122 ods. 2 OZ). Z obsahu vykonaného dokazovania vyplýva, že zmluvy o pôžičke vyhotovila v písomnej forme žalobkyňa a tieto dňa 30. 11. 2012 odovzdala žalovanej za účelom overenia podpisu žalovanej na zmluve. Žalovaná zmluvu podpísala na notárskom úrade v neprítomnosti žalobkyne. Z vykonaného dokazovania teda vyplýva, že zmluvu o pôžičke nepodpísali strany sporu súčasne, pretože žalovaná ju podpisovala dňa 3. 12. 2012 na notárskom úrade. Žalobkyňa sa však zatiaľ nevyjadrila, či táto zmluva o pôžičke v čase keď ju odovzdávala žalovanej bola už ňou podpísaná. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie sa bude zaoberať tým, či došlo k odovzdaniu sumy 40.000,- euro, pri podpise zmluvy žalobkyňou a v tomto smere výsluchom žalobkyne zistí, kedy ona písomnú zmluvu s dátumom vyhotovenia 30.11. 2012 skutočne podpísala. Tiež zistí, či a kedy sa strany sporu dohodli na
dátume 3. 12. 2012, kedy podľa tvrdenia žalobkyne mala žalovanej sumu 40.000,- euro odovzdať. Až po takto doplnenom dokazovaní sa súd prvej inštancie bude opätovne zaoberať tým, či k odovzdaniu predmetu pôžičky došlo v hotovosti pri podpise zmluvy, a či podpisom zmluvy žalovaná potvrdila prevzatie predmetu pôžičky tak, ako je to uvedené v bode II. 1. písomnej zmluvy zo dňa 30. 11. 2012. Z hľadiska dôkaznej povinnosti je totiž významné, či k reálnemu odovzdaniu predmetu pôžičky došlo v súlade s ustanoveniami písomnej zmluvy. V kladnom prípade je potom možné považovať písomnú zmluvu za listinný dôkaz o prevzatí predmetu pôžičky dlžníkom tak, ako to tento dôkaz vyhodnotil súd prvej inštancie. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie bude vecou zaoberať vyššie uvedeným spôsobom a opätovne vypočuje strany sporu ohľadne dátumu podpisov písomnej zmluvy o pôžičke zo dňa 30. 11. 2012. Ustáli kedy k uzatvoreniu zmluvy medzi stranami sporu došlo, a či v súlade so zmluvou došlo aj k odovzdaniu predmetu pôžičky. Následne sa bude zaoberať tým, či možno písomnú zmluvu o pôžičke považovať za dôkaz o odovzdaní predmetu pôžičky. Pri rozhodovaní zohľadní aj ďalšie dôkazy, ktoré už v konaní vykonal.
7. Vo veci súd vytýčil pojednávanie na deň 13.06.2018. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že zmluvu o pôžičke uzatvorili so žalovanou dňa 30.11.2012, toho dňa boli vyhotovené tri rovnopisy zmluvy, peniaze jej odovzdala v ten istý deň, zmluvy si vymenili a to tak, že žalobkyňa podpísala zmluvu o pôžičke trojmo a takisto aj žalovaná. Na jej naliehanie, keďže nešlo o malú čiastku, žiadala žalovanú, aby dala svoj podpis overiť. K uzatvoreniu zmluvy došlo v piatok, kedy notári už mali zatvorené, takže žalovaná išla dať overiť podpisy v pondelok 03.12. a v ten istý deň jej doniesla zmluvu o pôžičke naspäť. Ale to už vlastne peniaze mala. Ďalej uviedla, že postupovali v zmysle článku zmluvy o pôžičke, predmet pôžičky bol odovzdaný v hotovosti pri podpise zmluvy. K odovzdaniu predmetnej pôžičky došlo tak, že boli v kancelárii u nej, kde viedla účtovníctvo, boli tam samé dve, peniaze jej odovzdala, podpísali zmluvy. Žalovaná si peniaze prerátala. Minulý rok niekedy v zimnom období sa stretli so žalovanou na OS Galanta, kde bol vypovedať jej priateľ U. F., tam jej povedala, že pôžičku jej vráti, ale že musí predať nejaké pozemky. Pokiaľ ide o pôžičku U. F., to bolo úplne niečo iné. Z tejto pôžičky jej vrátil iba 17.000 eur. Takisto bola vo výške 40.000 eur. Táto pôžička pre F. bola oveľa neskôr, ako požičiavala žalovanej. Pozostávala z peňazí firiem, ktorým viedla účtovníctvo. Na otázku kedy malo dôjsť k odovzdaniu peňazí resp. pri podpise zmluvy koho zo strán malo dôjsť k odovzdaniu peňazí žalobkyňa uviedla, že 30.11.2012, vtedy došlo k podpísaniu aj k odovzdaniu predmetu pôžičky. Boli 3 vyhotovenia, jedna zmluva zostala jej už podpísaná ňou a žalovanou a dve si zobrala žalovaná za účelom overenia zmluvy, aj tieto exempláre boli už podpísané ňou a žalovanou. Jej žalovaná podpísala zmluvu dňa 30.11.2012, pretože všetky 3 vyhotovenia zmluvy si navzájom podpísali.
8. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že v piatok 30.11.2012 jej boli dané do rúk dve vyhotovenia zmluvy o pôžičke nikým nepodpísané a tieto jej odovzdala žalobkyňa poobede. V pondelok 03.12.2012 išla do A. si dať overiť podpis, takže ako prvá sa na zmluvu podpisovala ona u notárky T.. F.. Potom šla do P. ako boli dohodnuté so žalobkyňou, že ich má doniesť do jej kancelárie, čo aj urobila a prišla s pánom F.. Peniaze jej neboli odovzdané, pretože žalobkyňa povedala, že ich nemá. Pred ňou žiadne zmluvy nepodpísala. Ona tie zmluvy tam nechala a odišla hľadať iné zdroje, ktoré potrebovala a našla v A. známeho p. F.. Poprela, že bola ďalšia pôžička p. F., keďže v skutočnosti ak ona dala peniaze p. F., mala žalovať p. F. a nie ju. Pán F. jej už 17.000 eur vrátil a to čo sa na súde stretli v Y., povedala žalobkyni, čo odkázal p. F., že jej zbytok vráti. Takže nie sú dve pôžičky, ale iba jedna, ktorú poskytla žalobkyňa p. F. za jej chrbtom.
9. Na návrh právneho zástupcu žalovanej bol vo veci opäť vypočutý svedok U. F., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že pre neho bola jedna pôžička, o ktorú požiadal žalobkyňu. Pôžička bola vo výške 40.000 eur a došlo k tomu v roku 2012 alebo 2013. Žalobkyni vrátil 17.000 eur. Toto bola pôžička pre neho, ale medzi žalobkyňou a žalovanou nedošlo k zmluve o pôžičke. Nestalo sa, že by žalobkyňa požičala žalovanej peniaze. Je pravda, že žalovaná si chcela požičať od žalobkyne, ale potom si žalovaná zohnala peniaze. Ďalej uviedol, že žalovaná doniesla zmluvu do kancelárie, bol toho prítomný, nedošlo však k žiadnej pôžičke, len doniesla zmluvu a on asi za týždeň si požičal peniaze od žalobkyne vo výške 40.000 eur. Potvrdil, že so žalovanou žijú spolu po dobu 12 - 13 rokov v spoločnej domácnosti.
10. Právny zástupca žalobkyne v záverečnej reči uviedol, že v celom rozsahu trvajú na žalobe a na všetkých písomných podaniach a vyjadreniach. Má za to, že výsledky dokazovania spoľahlivo preukázali, že žalobkyňa sa domáha svojho nároku dôvodne. Na strane žalovanej vystupuje jediný
svedok F., ktorého výpoveď možno hodnotiť ako nehodnovernú s ohľadom na to, že žije so žalovanou dlhodobo v spoločnej domácnosti.
11. Právny zástupca žalovanej v záverečnej reči uviedol, že sa pridržiava prednesov a vyjadrení v rámci konania. Poukázal predovšetkým na rozhodnutie odvolacieho súdu v danej veci, z ktorého tiež vyplýva spornosť uplatňovaného nároku a to predovšetkým reálnosti zmluvy o pôžičke resp. naplnenie všetkých znakov, ktoré sú nevyhnutné k jej platnému uzavretiu. Sporným nie je len odovzdanie samotných peňazí, ale aj to, kedy mala byť zmluva o pôžičke podpísaná oboma stranami. Tu poukazuje na špekulačnú odpoveď žalobkyne, ktorá tvrdila na minulom pojednávaní, že zmluvy dňa 30.11.2012 odovzdávala žalovanej ako podpísané oboma stranami. Uvedené je lož, pretože žalovaná nemohla byť podpísaná na zmluve o pôžičke 30.11., pretože overovacia doložka o podpísaní danej zmluvy je zo dňa 03.12. Ak by bola pravda to, čo tvrdí žalobkyňa, že zmluva bola už žalovanou a ňou podpísaná už 30.11. druh overovacej doložky na zmluve by znel inak a to tak, že žalovaná uznala svoj podpis za svoj a nie, že ho podpísala pred notárom. Je to logické a jednoznačné vysvetlenie, že žalobkyňa neuvádza pravdu, čoho dôkazom je jednoznačne overovacia doložka a jej druh, ktorý overuje fyzický podpis pred notárom a nie uznávanie už podpísanej listiny. Podľa jeho názoru aj z pohľadu krajského súdu jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v odovzdaní finančného obnosu, o ktorom tvrdí, že ho požičala žalovanej. Toto je jeden z najkľúčovejších argumentov, ktorý žalobkyňa nedokázala žiadnym spôsobom oprieť o relevantný dôkaz a tomuto jej tvrdeniu nenapomáha ani ustanovenie predmetnej zmluvy o pôžičke v článku 2 ods. 1, že peniaze predá veriteľ dlžníkovi pri podpise zmluvy, pretože z výpovede oboch strán vyplýva, že nikdy pri podpise týchto zmlúv resp. zmluvy o pôžičke neboli nikdy fyzicky prítomné, pretože z overovacej doložky vyplýva, že žalovaná podpisovala zmluvu 03.12. a bez prítomnosti žalobkyne čo napokon potvrdila aj žalobkyňa vo svojej výpovedi, že ju čakala v kancelárii. Nemohlo dôjsť k odovzdaniu finančných prostriedkov ako už vypovedal aj svedok ani v kancelárii ani podľa tohto článku, pretože žalobkyňa nikdy so žalovanou u notára nebola. Z tohto pohľadu a uplatnených argumentov zo strany žalovanej i názoru Krajského súdu v Nitre považujú žalovaný nárok za nedôvodný a nepreukázaný, preto žiadajú žalobu v celom rozsahu zamietnuť a v prípade úspechu v konaní priznať trovy konania právneho zastúpenia.
12. Súd v zmysle intencií uznesenia Krajského súdu v Nitre doplnil dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovanej, svedka U. F., oboznámením sa s obsahom spisu sp.zn. 6C/121/2015 a zistil tento skutkový stav: Žalobkyňa si v konaní uplatnila zaplatenie sumy 40.000 eur titulom zmluvy o pôžičke. Na preukázanie svojich tvrdení predložila zmluvu o pôžičke datovanú 30.11.2012. Z článku I zmluvy vyplýva, že predmetom tejto zmluvy je 40.000 eur, z článku II bodu 1 vyplýva, že veriteľ sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi peňažnú čiastku, ktorá je predmetom podľa tejto zmluvy na dobu 3 mesiace. Túto čiastku predá veriteľ dlžníkovi v hotovosti pri podpise zmluvy. Dlžník podpisom tejto zmluvy potvrdzuje prevzatie čiastky uvedenej v článku I tejto zmluvy. Podľa bodu 2 uvedeného článku dlžník sa zaväzuje zaplatiť svoj dlh po uplynutí troch mesiacov teda do 01.03.2013. Z článku III bodu 1 vyplýva, že táto zmluva je vyhotovená v dvoch rovnopisoch, z ktorých každá strana obdrží po jednom. Z pripojeného osvedčenia o pravosti podpisu k zmluve o pôžičke vyplýva osvedčenie pravosti podpisu žalovanej, ktorá listinu pred notárom vlastnoručne podpísala. Osvedčenie je datované dňom 03.12.2012 vyhotovené notárom T.. L. F., notársky úrad A.. Podľa tvrdenia žalobkyne v žalobe dňa 03.12.2012 uzavrela zmluvu o pôžičke so žalovanou, na základe ktorej jej poskytla pôžičku vo výške 40.000 eur na dobu 3 mesiacov teda do 01.03.2013. Vo svojej pôvodnej výpovedi žalobkyňa uviedla, že boli dohodnuté so žalovanou, že jej peniaze odovzdá dňa 30.11.2012, avšak k overeniu podpisu došlo dňa 03.12.2012, v ktorý deň peniaze žalovanej odovzdala. V priebehu konania na pojednávaní dňa 13.06.2018 žalobkyňa uviedla, že zmluvu o pôžičke uzatvorili so žalovanou dňa 30.11.2012, boli vyhotovené tri rovnopisy, peniaze jej odovzdala v ten istý deň. Vzájomne si zmluvy vymenili, ona podpísala zmluvu o pôžičke trojmo a takisto aj žalovaná, ktorá si išla dať overiť podpisy v pondelok dňa 03.12.2012, podľa žalobkyne vtedy už peniaze žalovaná od nej mala. Žalovaná nepoprela podpísanie zmluvy o pôžičke k čomu podľa jej tvrdenia došlo 03.12.2012, kedy si dala overiť svoj podpis, avšak v konaní poprela odovzdanie predmetu pôžičky.
13. Podľa § 657 OZ, Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
14. Zmluva o pôžičke má reálnu povahu. Vznik právneho vzťahu z pôžičky predpokladá nielen zmluvné dojednanie strán, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky, t.j. odovzdanie peňazí alebo bezhotovostným prevodom na účet. To znamená, že k zmluve o pôžičke nedochádza len na základe dohody strán, ale až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Z ustanovenia § 657 OZ vyplýva, že v danom spore o zaplatenie dlhu z pôžičky veriteľ teda žalobkyňa musí splniť dôkaznú povinnosť a uniesť dôkazné bremeno nielen o tom, že s dlžníkom teda žalovanou bola uzavretá zmluva o pôžičke a že bola dohodnutá doba vrátenia, ale i o tom, že uvedené plnenie podľa zmluvy skutočne žalovanej poskytla a kedy k tomu došlo.
15. Žalobkyňa si uplatňuje svoj nárok na vrátenie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o pôžičke datovanej 30.11.2012, podľa ktorej a to v článku I sa uvádza, že predmetom tejto zmluvy je 40.000 eur. Podľa článku II bodu 1 veriteľ sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi peňažnú čiastku, ktorá je predmetom podľa tejto zmluvy na dobu 3 mesiace. Túto čiastku predá veriteľ dlžníkovi v hotovosti pri podpise zmluvy. Dlžník podpisom tejto zmluvy potvrdzuje prevzatie čiastky uvedenej v článku I tejto zmluvy. Podľa bodu 2 uvedeného článku dlžník sa zaväzuje zaplatiť svoj dlh po uplynutí troch mesiacov teda do 01.03.2013. Toľko zo zmluvy o pôžičke. Na pojednávaní dňa 06.05.2016 žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že boli so žalovanou dohodnuté, že jej peniaze odovzdá dňa 30.11.2012, avšak vtedy nedošlo k overeniu podpisu, ktorý bol overený 03.12.2012 a vtedy si vymenili zmluvy a dňa 03.12.2012 peniaze žalovanej odovzdala. Na ďalšom pojednávaní dňa 13.06.2018 žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že zmluvu o pôžičke so žalovanou uzatvorili dňa 30.11.2012 a peniaze jej odovzdala v ten istý deň. K uzatvoreniu zmluvy došlo v piatok, kedy notári mali zatvorené, takže žalovaná šla overiť podpisy v pondelok 03.12.2012 a v ten istý deň zmluvu o pôžičke doniesla späť, ale to už vlastne peniaze mala.
16. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno preukázať nielen uzavretie zmluvy o pôžičke čo do dátumu, ale najmä odovzdanie predmetu pôžičky, kedy skutočne peniaze podľa zmluvy žalovanej poskytla. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozpor žalobkyne v jej výpovediach zo dňa 06.05.2016 a zo dňa 13.06.2018, kde rozdielne uvádza, kedy v skutočnosti došlo k podpísaniu zmluvy o pôžičke a k odovzdaniu predmetu pôžičky, keď vo svojej výpovedi najskôr uviedla, že so žalovanou boli dohodnuté, že jej odovzdá peniaze dňa 30.11.2012, avšak vtedy nedošlo k overeniu podpisu, ktorý bol overený dňa 03.12.2012 a v tento deň jej peniaze žalobkyňa odovzdala. Neskôr však vo svojej výpovedi zo dňa 13.06.2018 žalobkyňa uvádza, že zmluvu o pôžičke uzatvorili so žalovanou dňa 30.11.2012 a peniaze jej odovzdala v ten istý deň. K uzatvoreniu zmluvy došlo v piatok, kedy už notári mali zatvorené a žalovaná išla dať overiť podpisy v pondelok 03.12.2012, ale už vlastne vtedy peniaze mala. Žalobkyňa tak hodnoverným spôsobom nepreukázala, kedy malo dôjsť k odovzdaniu peňazí, ale ani to, či v skutočnosti k tomu došlo. Nepreukázala to ani svedeckými výpoveďami svedkov T. Q., L. Q., L. B. J. L. L., ktorí boli vo veci vypočutí, avšak vedomosť o pôžičke žalobkyne žalovanej mali iba sprostredkovane od žalobkyne, takže vypovedali to, čo od nej vedeli. Žalovaná v konaní poprela odovzdanie predmetu pôžičky. Vo svojej výpovedi dňa 05.02.2016 uviedla, že žalobkyňa jej povedala, že nachystá zmluvy, ktoré jej dala v piatok a dohodli sa, že ich overené donesie. Tieto doniesla, avšak žalobkyňa jej povedala, že peniaze pre ňu nemá. Dňa 13.06.2018 žalovaná vo svojej výpovedi zhodne uvádza, že v piatok 30.11.2012 jej boli dané do rúk dve vyhotovenia zmluvy o pôžičke nikým nepodpísané a tieto jej odovzdala žalobkyňa poobede. V pondelok dňa 03.12.2012 išla do Topoľčian si dať overiť podpis, takže ako prvá zmluvu podpísala ona u notárky T.. F.. Potom šla do P., ako boli dohodnuté so žalobkyňou, že ich má doniesť do jej kancelárie. Peniaze jej neboli odovzdané, pretože povedala, že ich nemá. Tvrdenia žalovanej potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok U. F.. Pretože žalobkyňa, ako to vyplýva z vyššie uvedeného, neuniesla dôkazné bremeno, či v skutočnosti a kedy odovzdala predmet pôžičky a teda, či k reálnemu odovzdaniu sumy 40.000 eur došlo pri podpise zmluvy o pôžičke, pričom k zmluve o pôžičke nedochádza len na základe dohody strán, ale až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky žalovanej. Žalobkyňa nepreukázala bez akýchkoľvek pochybností, kedy táto zmluva bola podpísaná vzhľadom na rozpor tvrdení žalobkyne a žalovanej. Na základe uvedeného súd žalobu žalobkyne zamietol ako nedôvodnú.
17. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Podľa § 262 ods.1, 2 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. Vzhľadom na úspech žalovanej v konaní, súd žalovanej priznal náhradu trov konania v plnej výške, ktoré jej vznikli zaplateným súdneho poplatku za odvolanie a titulom odmeny trov právneho zástupcu za zastupovanie. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).