Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_13Csp-8-2018.pdf
PDF · 128.26 KB
No categories available
13Csp/8/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci žalobcu T. P., V.. XX.XX.XXXX, P. Y., K. XXX/XX, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s. r. o., Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47234466, proti žalovanej Československej obchodnej banke, a. s., Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36854140, v konaní o zaplatenie sumy 7.781,84 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný sa z a v ä z u j e zaplatiť žalobcovi sumu 6.041,52 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 10.10.2017 do zaplatenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 56 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou zo dňa 20.2.2018 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 7.781,84 eur s 8 % ročným úrokom z omeškania od 10.10.2017 do zaplatenia a priznal mu náhradu trov konania. Žalobca uviedol, že dňa XX.X.XXXX uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej mu žalovaný poskytol úver vo výške 18.500,-- eur, ktorý mal uhradiť v 120 mesačných splátkach. Podľa žalobcu ide o úver spotrebiteľský, preto zmluva musí obsahovať náležitosti vyplývajúce z § 9 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z. z., avšak zmluva neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru, údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny a iných poplatkov. Zmluva nezakotvuje právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky a taktiež zmluva umožňuje meniť úrokovú sadzbu zo strany žalovaného, avšak v takom prípade by mala zmluva obsahovať podmienky, za ktorých môže dôjsť k zmene úrokovej sadzby, teda v zmluve musí byť uvedený index, alebo referenčná úroková sadzba, na ktorú je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná. Zákon tiež vyžaduje, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere boli uvádzané podmienky a spôsob vykonania zmien úrokovej sadzby. Z týchto dôvodov sa úverový vzťah má považovať za bezúročný a bez poplatkov. V zmluvách o spotrebiteľských úveroch by mali byť uvedené aj údaje týkajúce sa prípadných poplatkov, ktoré spotrebiteľ počas trvania úverového vzťahu má dodávateľovi zaplatiť. V samotnej zmluve sú však len príkladmo vymenované niektoré poplatky a vo vzťahu k nim len odkazuje na sadzobník banky, teda zmluva neobsahuje podmienky, za ktorých je dodávateľ tieto poplatky oprávnený účtovať. V tejto časti teda žalobca považuje úverovú zmluvu za absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 Obč. zákonníka. Žalobca tiež poukázal na neprijateľnosť viacerých účtovaných poplatkov. Žalobca tvrdí, že vzhľadom na uvedené nedostatky zmluvy žalovaný nemal nárok na akékoľvek plnenie zo strany žalobcu nad rámec ním poskytnutých finančných prostriedkov, t. j. istiny vo výške 18.500,-- eur. Z tohto dôvodu žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 7.781,84 eur.
2. K argumentácii žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu a písomnom vyjadrení uviedol, že jednoznačne ide o spotrebiteľský úver, pričom treba vychádzať zo znenia ust. § 1 ods. 3 Zák. č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého z okruhu zmlúv o spotrebiteľskom úvere boli vylúčené len zmluvy, na podklade ktorých má dôjsť k poskytnutiu finančných prostriedkov za účelom nadobudnutia nehnuteľnosti, zachovania vlastníckych práv k nehnuteľnosti a k výstavbe nehnuteľnosti. Žalobcovi bol poskytnutý úver na rekonštrukciu nehnuteľností, pričom tento dôvod zákonodarca nezaraďuje ani pod jeden z taxatívne vymedzených účelov poskytnutia úveru. Ďalším dôvodom by bola skutočnosť, že úver bol poskytnutý tak, že jeho lehota splatnosti je viac ako 10 rokov, čo taktiež nie je prípad žalobcu, pretože lehota splatnosti bola dohodnutá tak, že úver bude splatený najneskôr do 10 rokov od termínu jeho dočerpania. Na tom nič nemení ani dodatok č. 1 k predmetnej úverovej zmluve, ktorým bol termín konečnej splatnosti úveru zmenený na 6.4.2021. Žalobca poukazuje na to, že ak určitý zmluvný vzťah požíva ochranu zákona, túto ochranu mu následne nie je možné odňať len tým, že dôjde k zmene v záväzkovom vzťahu. Opačným výkladom by došlo k porušeniu princípu právnej istoty. K námietke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorá má spočívať v tom, že plnenie na účet žalovaného nebolo poskytnuté na účet žalobcu, ale zo strany jeho sestry R. P. uviedol, že žalovanému vzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu. Zosplatnený zostatok úveru síce uhradila sestra žalobcu, ale k vysporiadaniu medzi nimi došlo tak, že žalobca previedol na sestru a jej manžela spoluvlastnícky podiel 8/10 k nehnuteľnostiam. Žalobca tiež konštatoval, že námietka premlčania, ktorú vzniesol žalovaný, nie je dôvodná, pretože subjektívna premlčacia lehota začala plynúť až dňom 23.8.2017, kedy sa žalobca zo stanoviska Ministerstva spravodlivosti SR dozvedel o tom, že úver by mal byť bezúročný a bez poplatkov. Objektívna trojročná premlčacia lehota začína plynúť v momente, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. V tomto smere je podstatné kedy došlo k úplnému splateniu istiny a k prvému plneniu nad jej rámec, čo bol deň 8.9.2015, kedy zo strany Y. P. bola zaslaná žalovanému platba vo výške 20.443,-- eur.
3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že neuznáva žalobcom uplatnený nárok, pretože argumentácia žalobcu je účelová, vychádza z neodborného právneho výkladu a žaloba obsahuje tvrdenia, ktoré sú v rozpore s faktickým a právnym stavom veci. Žalovaný predovšetkým namietol, že zmluva uzavretá so žalobcom nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, teda nevzťahujú sa na ňu ustanovenia Zák. č. 129/2010 Z. z. Poukázal na to, že úver bol poskytnutý za účelom rekonštrukcie nehnuteľností a bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti. Lehota splatnosti úveru bola dohodnutá na 10 rokov od termínu dočerpania úveru a v dodatku č. 1 bol zmenený termín konečnej splatnosti úveru na 6.4.2021. Nesúhlasil ani s tým, že by zmluva neobsahovala podstatné náležitosti, pretože termín konečnej splatnosti úveru je uvedený v článku VI bode 1 zmluvy. V danom prípade v zmluve nemohol byť uvedený dátum vo formáte deň, mesiac a rok, keďže splatnosť bola dohodnutá v nadväznosti na termín čerpania úveru. V článku III zmluvy je tiež obsiahnutá výška úrokovej sadzby, ako aj podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny. V súvislosti s ust. § 9 ods. 2 písm. k/ cit. zákona upozornil žalovaný na rozsudok Európskeho súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/2015. Vo vzťahu k poplatkom, ktoré žalovaný bol povinný platiť poukázal žalovaný na článok IX úverovej zmluvy a uviedol, že žalobca ešte pred podpisom úverovej zmluvy vedel, že povinný bude platiť poplatok za poskytnutie úveru, poplatok za vedenie účtu a poznal ich výšku. Táto povinnosť je zrejmá aj zo správania žalobcu, keďže poplatky riadne platil, neprotestoval proti nim, ani nežiadal žiadne vysvetlenia ohľadom týchto poplatkov. Ani v období pred uzavretím úverovej zmluvy nebola prejavená vôľa žalobcu dosiahnuť stav, aby poplatky nemusel hradiť.
4. Podľa žalovaného zmluva o úvere obsahuje aj správne uvedenú RPMN, a ak žalobca tvrdí, že v zmluve by mala byť uvedená nižšia hodnota RPMN, tak podľa žalovaného uvedením vyššej hodnoty RPMN nie je žiadnym spôsobom poškodzovaný spotrebiteľ. Práve naopak dodávateľ sa sám poškodí, pretože jeho ponuka je spotrebiteľom vnímaná ako menej výhodná a z pohľadu finančného trhu menej konkurencieschopná. Žalovaný nechápe tiež spochybňovanie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pretože čiastka 24.902,40 eur pozostáva zo súčtu mesačných anuitných splátok (24.357,60 eur), poplatku za poskytnutie úveru a mesačných poplatkov za vedenie účtu. Namietol tiež, že žalobca nepreukázal, že by v súvislosti s predmetným úverom poukázal žalovanému sumu 26.281,14 eur, z ktorej vypočítal bezdôvodné obohatenie. Žalovaný namietol aktívnu legitimáciu žalobcu, pretože dlh neplatil žalobca, ale záložca, ktorým bola R. P.. Žalovaný tiež vzniesol námietku premlčania, pretože podľa žalovaného žalobca vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia získal najneskôr dňom 17.
9.2015, keď bol o platbe, ktorú zaslala R. P., informovaný mailom. Subjektívna premlčacia lehota teda uplynula najneskôr 17.9.2017 a žaloba bola podaná až dňom 16.2.2018.
5. Z výpovedí strán a z pripojených listinných dôkazov, najmä z obsahu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, dodatku č. 1 k zmluve, vyčíslenia splateného úveru, stanoviska MS SR, žiadosti o mimosúdne riešenie sporu, zmluvy o zriadení záložného práv k nehnuteľnosti, obchodných podmienok, všeobecných obchodných podmienok, mailovej komunikácie, potvrdenia o výške zostatku úveru, súd zistil nasledovný skutkový stav:
6. Strany sporu uzavreli dňa XX.X.XXXX zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 18.500,-- eur. Úver bol poskytnutý za účelom rekonštrukcie nehnuteľnosti - rodinného domu v X. č. súp. XXX, postaveného na parc. č. 18/1, zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. X.. V zmysle článku III bodu 1 zmluvy úver bol úročený úrokovou sadzbou vo výške 5,74 % p. a., ktorá bola platná do 5.9.2011. V zmysle bodu 2 sa zmluvné strany dohodli, že banka vždy najneskôr tri týždne pred ukončením platnosti úrokovej sadzby zašle dlžníkovi oznámenie o novej výške a dobe platnosti úrokovej sadzby, dohodnutej v súlade s obvyklou úrovňou úrokových sadzieb pre daný typ úveru v banke a podľa vyhodnotenia osobnej a finančnej situácie dlžníka. V zmysle bodu 3 pokiaľ dlžník nebude súhlasiť so zmenou úrokovej sadzby, je povinný túto skutočnosť banke písomne oznámiť najneskôr týždeň pred dňom ukončenia platnosti úrokovej sadzby a v takom prípade je povinný splatiť celý zostatok istiny a príslušenstvo, najneskôr ku dňu ukončenia platnosti úrokovej sadzby. V článku III bode 5 je uvedená RPMN vo výške 7,06 % a celková čiastka, ktorú je dlžník zaplatiť vo výške 24.902,40 eur. V zmysle článku IV sa strany dohodli, že dlžník môže dočerpať úver v celom rozsahu do 3.3.2011. V zmysle článku VI bodu 1 zmluvy úver mal byť splatený najneskôr do 10 rokov od termínu jeho dočerpania. Úver mal byť splácaný v mesačných splátkach v počte 120, a to vždy k tretiemu dňu v mesiaci vo výške 202,98 eur, a to za predpokladu, že dlžník dočerpá celý úver v termíne podľa článku IV ods. 1 zmluvy. V opačnom prípade banka oznámi dlžníkovi výšku anuitnej splátky zodpovedajúcu vyčerpanému úveru. Za účelom zabezpečenia úveru bola uzavretá záložná zmluva, keď predmetom záložného práva bol rodinný dom č. súp. XXX v X.. Z potvrdenia vystaveného žalovaným zo dňa 7.4.2017 vyplýva, že žalobca počas trvania úverového vzťahu vyplatil z titulu istiny sumu 18.500,-- eur, z titulu zmluvných úrokov sumu 5.169,38 eur, z titulu poplatkov sumu 872,14 eur a z titulu úrokov z omeškania sumu 1.740,32 eur. Žalobca teda spolu uhradil sumu 26.281,84 eur.
7. Podľa § 451 ods. 1 Obč. zákonníka v platnom znení, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
8. Podľa § 451 ods. 2 cit. zákona bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
9. § 497 Obchodného zákonníka v platnom znení každý z účastníkov si môže vymieniť odstúpenie od zmluvy a dojednať pre ten prípad odstupné. Kto zmluvu splní aspoň sčasti alebo prijme hoci len čiastočné plnenie, nemôže už od zmluvy odstúpiť, ani keď poskytne odstupné.
10. Podľa § 1 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z. z. (účinného od 11.6.2010 do 31.12.2010) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
11. Podľa § 1 ods. 3 cit. zákona spotrebiteľským úverom nie sú: a) hypotekárny úver a komunálny úver podľa osobitného predpisu, b) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti, c) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov, d) úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti, e) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je splatenie úverov na základe zmlúv uvedených v písmenách a) až d),
f) úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur s výnimkou iného úveru alebo pôžičky podľa § 24; ak je na rovnaký alebo obdobný účel uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona, g) nájom podľa Občianskeho zákonníka, ak v zmluve o nájme nie je ustanovená povinnosť kúpy predmetu zmluvy po uplynutí určitej doby, h) úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť do jedného mesiaca, ak v § 4 ods.. 14 nie je ustanovené inak, i) úver bez úroku a bez ďalších poplatkov, j) úver, ktorý poskytuje zamestnávateľ svojim zamestnancom z vlastných zdrojov bez úroku alebo s ročnou percentuálnou mierou nákladov nižšou, ako prevláda na finančnom trhu, a ktorý sa neponúka verejne, k) úver poskytovaný na základe zmluvy, ktorá je uzavretá na základe rozhodnutia súdu alebo iného orgánu ako výsledok vyriešenia sporu na súde alebo pred iným orgánom, l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace s výnimkou iného úveru alebo pôžičky podľa § 24, m) úver podľa osobitného predpisu, n) úver bez poplatkov týkajúci sa odloženej platby existujúceho dlhu, o) úver, na zabezpečenie ktorého sa od spotrebiteľa vyžaduje, aby ako zábezpeku uložil do úschovy veriteľa hnuteľnú vec a zodpovednosť spotrebiteľa sa obmedzuje výlučne na túto založenú hnuteľnú vec, p) úver poskytovaný na účely podľa osobitných predpisov4) pre obmedzený okruh osôb vo verejnom záujme a za úrokové sadzby nižšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, alebo bezúročný úver, alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako úrokové sadzby prevládajúce na finančnom trhu, q) úver, ktorého účelom je financovanie sústavného poskytovania služieb alebo dodávanie tovaru rovnakého druhu, ktorý spotrebiteľ spláca počas poskytovania služieb alebo dodávania tovaru formou splátok.
12. Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
13. Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
14. Podľa § 11 ods. 2 cit. zákona, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
15. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
16. Podľa § 107 ods. 1 cit. zákona právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. 17. Podľa § 107 ods. 2 cit. zákona najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
18. V prejednávanej veci sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia, k vzniku ktorého malo dôjsť tým, že so žalovaným uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere a táto zmluva neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, preto sa úver má považovať za bezúročný a bez poplatkov, teda pokiaľ žalobca plnil žalovanému nad rámec istiny, na strane žalovaného týmto vzniklo bezdôvodné obohatenie. Žalobca tiež spochybnil platnosť uzavretej zmluvy v časti týkajúcej sa poplatkov. Žalovaný v
rámci obrany namietol predovšetkým skutočnosť, že predmetná zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, namietol aktívnu legitimáciu žalobcu, tvrdil, že aj keby sa zmluva mala posudzovať podľa Zák. č. 129/2010 Z. z., tak obsahuje všetky náležitosti a zároveň vzniesol aj námietku premlčania proti uplatnenému nároku.
19. S prihliadnutím na obranu žalovaného súd predovšetkým riešil otázku, či zmluva uzavretá stranami je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Pojem spotrebiteľského úveru je vymedzený ust. § 1 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z. z., pričom súd vychádzal zo znenia tohto zákona účinného v čase uzavretia zmluvy, t. j. v období od 11.6.2010 do 31.12.2010. Ust. § 1 ods. 3 cit. zákona následne taxatívne vymedzuje úvery, ktoré sa nepovažujú za spotrebiteľské úvery napriek tomu, že by inak spĺňali charakteristiku v zmysle § 1 ods. 2 cit. zákona. Žalovaný predovšetkým namietal, že ide o úver, ktorý je zabezpečený záložným právom, bol poskytnutý za účelom rekonštrukcie nehnuteľnosti a na dobu dlhšiu ako 10 rokov, a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že na základe dodatku č. 1 k zmluve bola konečná splatnosť úveru upravená na deň 6.4.2021. Žalovaný spochybňuje charakter spotrebiteľského úveru napriek tomu, že to bol práve žalovaný, ktorý vyhotovil zmluvu, ktorú označil ako zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Pokiaľ vychádzame z ust. § 1 ods. 3 cit. zákona v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, tak nemožno konštatovať, že by na zmluvu uzavretú stranami bolo možné aplikovať niektorý z dôvodov uvedených v § 1 ods. 3, na základe ktorého by bolo možné konštatovať, že ide o úver, ktorý nie je spotrebiteľským úverom. V zmysle cit. právnej úpravy nie každý úver zabezpečený záložným právom bol vyňatý z právnej úpravy spotrebiteľských úverov, ale toto ustanovenie sa vzťahovalo iba na úvery, ktorých účelom bolo nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavbou nehnuteľnosti, prípadne na úvery, u ktorých lehota splatnosti je viac ako 10 rokov. V ust. § 1 ods. 3 sú taxatívne vymenované prípady, v ktorých sa poskytnuté úvery nepovažujú za spotrebiteľské, teda okruh týchto právnych vzťahov nemožno rozširovať nad rámec zákonnej úpravy. Pokiaľ žalobcovi bol poskytnutý úver na rekonštrukciu nehnuteľností, nie sú týmto splnené podmienky vyplývajúce z § 1 ods. 3 písm. b/ alebo d/ cit. zákona, a preto táto zmluva nie je vylúčená z režimu právnej úpravy spotrebiteľských úverov. Pokiaľ ide o dobu splatnosti úveru, táto zjavne bola dohodnutá na dobu presne 10 rokov, ktorá začala plynúť od dočerpania úveru, teda nie je splnená ani podmienka vyplývajúca z § 1 ods. 3 písm. c/ cit. zákona. Je pravdou, že dňa 1.3.2013 bol uzavretý dodatok č. 1, ktorým bola okrem iného zmenená úverová zmluva v časti termínu konečnej splatnosti úveru tak, že bola dojednaná na deň 6.4.2021, ale podľa názoru súdu je potrebné charakter právneho vzťahu vyhodnotiť v zmysle podmienok v čase uzavretia zmluvy a prípadná zmena obsahu záväzku nemôže mať vplyv na to, že by poskytnutý úver stratil charakter spotrebiteľského úveru tak, ako túto okolnosť nemôže ovplyvniť ani prípadná zmena právnej úpravy. Súd je toho názoru, že takýto výklad zodpovedá dodržaniu princípu právnej istoty. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že zmluva uzavretá stranami je zmluvou spotrebiteľskou a poskytnutý úver je úverom spotrebiteľským, preto sa na poskytnutý úver v celom rozsahu vzťahujú ustanovenia Zák. č. 129/2010 Z. z.
20. Žalovaný tiež spochybňoval aktívnu legitimáciu žalobcu, čo vyvodzoval z toho, že podstatnú časť úveru v sume 20.443,-- eur uhradila za žalobcu R. P., ktorá bola v postavení záložcu, teda bezdôvodné obohatenie nemohlo vzniknúť na úkor žalobcu. Súd sa nestotožnil s touto obranou žalovaného, pretože zmluvný vzťah vznikol medzi žalobcom a žalovaným, a pokiaľ aj časť úveru uhradil záložca, tomu vzniká právo na úhradu toho, čo plnil za dlžníka, čo aj v danom prípade bolo vysporiadané medzi dlžníkom a záložcom tak, že žalobca ako dlžník previedol na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX na žalovanú svoj spoluvlastnícky podiel k rodinnému domu č. súp. XXX, pričom z článku III zmluvy je zrejmé, že kúpnu cenu kupujúca použije na vyplatenie veriteľov, a to ČSOB, a. s. a súdneho exekútora. V danom prípade síce zostatok úveru uhradila R. P. ako záložca, ale potom čo sa navzájom vysporiadali so žalobcom, a pokiaľ vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, tak vzniklo len na úkor žalobcu ako druhej strany zmluvného vzťahu. Z tohto dôvodu teda obrana žalovaného spočívajúca v nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu nie je dôvodná.
21. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter poskytnutého úveru musí zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru obsahovať všetky náležitosti taxatívne vymenované v § 9 ods. 2 cit. zákona. Pokiaľ zmluva neobsahuje čo aj len jednu z náležitostí uvedených v § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/, má táto skutočnosť za následok, že v zmysle § 11 ods. 1 cit. zákona sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Možno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že v danej veci nebolo možné vyjadriť termín konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ cit. zákona) vo formáte deň, mesiac a rok, pretože začiatok lehoty splácania úveru bol viazaný na termín dočerpania úveru, čo bolo ponechané na
vôli dlžníka a od tohto okamihu začala plynúť 10 ročná lehota na splatenie úveru. Súd však poukazuje na ďalšie chýbajúce náležitosti uzavretej zmluvy. Zmluva uzavretá stranami síce obsahuje výšku úrokovej sadzby, avšak je zrejmé, že ide o úrokovú sadzbu, ktorá je platná len do 5.9.2011, teda počas trvania zmluvy mohla byť žalovaným menená a v takom prípade ust. § 9 ods. 2 písm. i/ cit. zákona vyžaduje, aby okrem úrokovej sadzby boli v zmluve uvedené podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčná úroková sadzbu, na ktorú je výška úrokovej sadzby naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby a tiež podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny. Z obsahu predloženej zmluvy, konkrétne z článku III vyplýva iba lehota, počas ktorej musí žalovaný oznámiť zmenu úrokovej sadzby a možnosť žalobcu ako dlžníka v takom prípade odstúpiť od zmluvy, ale za podmienky, že jednorazovo splatí celý zostatok úveru. Z obsahu zmluvy však nevyplývajú žiadne ďalšie ustanovenia ako je index, alebo referenčná úroková sadzba, taktiež ani časové obdobia, v ktorých dôjde k zmene a podmienky, za ktorých môže dôjsť k zmene úrokovej sadzby.
22. Taktiež možno súhlasiť, že v zmluve absentujú všetky náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ cit. zákona, ktoré požaduje, aby zo zmluvy bola zrejmá výška, počet a termíny splátok istiny, úroku a iných poplatkov. V tomto smere súd poukazuje na doterajšiu judikatúru, na ktorú poukazoval vo svojich vyjadreniach aj žalobca, kde súdy konštatovali, že táto podmienka vyplýva z právnej úpravy vnútroštátneho práva, podľa ktorého zákon nad rámec smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o úvere, na splnenie ktorých je viazané posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. Požiadavka Zákona o spotrebiteľských úveroch je teda odlišná od požiadavky Smernice, a pokiaľ Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje takúto náležitosť a zmluva ju neobsahuje, považuje sa za bezúročnú a bez poplatkov.
23. Už vzhľadom na vyššie konštatované chýbajúce náležitosti zmluvy, je podľa názoru súdu potrebné v danom prípade aplikovať ust. § 11 ods. 1 cit. zákona, teda zmluva uzavretá medzi stranami sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Vzhľadom na túto okolnosť súd, rešpektujúc aj zásadu hospodárnosti konania, sa už nezaoberal otázkou platnosti dojednania v časti poplatkov, pretože vzhľadom na vyššie uvedené si žalovaný nemohol voči žalobcovi uplatňovať poplatky. Pokiaľ teda zo strany žalobcu došlo aj k plneniu úrokov a poplatkov, vzniklo tým na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať. Súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku premlčania vznesenú žalovaným. V zmysle cit. zák. ustanovení pri vydaní bezdôvodného obohatenia dvojročná subjektívna premlčacia lehota začína plynúť odo dňa, keď sa oprávnená osoba dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Nie je vylúčené, aby subjektívna a objektívna lehota začali plynúť súčasne, ale musí byť splnená podmienka, že oprávnená osoba má jednoznačnú vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia. V danom prípade objektívna premlčacia lehota začala plynúť dňom 8.9.2015, kedy došlo k splateniu zostatku úveru, avšak nebolo preukázané, že by súbežne začala plynúť aj subjektívna premlčacia lehota. Žalobca poukazoval na to, že o skutočnosti, že mohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia, sa dozvedel až zo stanoviska Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 23.8.2017, a teda až týmto dňom by mala začať plynúť subjektívna premlčacia lehota. Zo strany žalovaného nebolo dôkazmi spochybnené toto tvrdenie žalobcu, preto súd dospel k záveru, že subjektívna premlčacia lehota mohla začať plynúť najskôr uvedeným dňom, teda pokiaľ žaloba bola podaná dňom 20.2.2018, žalobca uplatnil svoj nárok pred uplynutím subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej lehoty.
24. Žalovaný tiež namietol, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že by z titulu poskytnutého úveru uhradil celkovo sumu 26.281,84 eur, avšak táto okolnosť vyplýva z potvrdenia predloženého žalobcom, ktoré vystavil žalovaný dňa 7.4.2017 a žalovaný tento listinný dôkaz žiadnym spôsobom nespochybnil. Z predloženého dôkazu jednoznačne vyplýva, že okrem istiny žalobca zaplatil na úrokoch sumu 5.169,38 eur a z titulu poplatkov sumu 872,14 eur. Z vyššie uvedených dôvodov súd teda považoval žalobu za dôvodnú v časti o zaplatenie sumy 6.041,52 eur, ktorá pozostáva zo zaplatených úrokov a zaplatených poplatkov a v tejto časti žalobe vyhovel.
25. Žalobca však požadoval aj vrátenie sumy 1.740,32 eur, ktorú zaplatil z titulu úrokov z omeškania. Ohľadom tohto nároku je potrebné uviesť, že ust. § 11 ods. 1 cit. zákona sa vzťahuje na zmluvné úroky, poplatky, prípadne inú formu odmeny veriteľa za poskytnutie úveru, avšak nemožno toto ustanovenie vzťahovať aj na úroky z omeškania, ktoré sú zákonnou sankciou za to, že dlžník neplní svoj dlh riadne a včas. Ide o nároky vyplývajúci z ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka a v prípade zaplatenia úrokov z omeškania by o bezdôvodné obohatenie mohlo ísť iba vtedy, ak by úroky z omeškania boli zaplatené, hoci na nich veriteľ nemal nárok, teda nedošlo k naplneniu zákonných predpokladov na uplatnenie tejto
sankcie. Zo strany žalobcu však žiadne tvrdenia, z ktorých by vyplývalo, že úroky z omeškania neboli účtované dôvodne, predložené neboli a v tomto smere žalobca ani nepredložil žiadne dôkazy. Žalobca nepopieral, že z jeho strany nebol úver riadne splácaný, čoho dôsledkom bolo aj zaplatenie úveru. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že v tejto časti žaloba nie je dôvodná.
26. Podľa § 563 Obč. zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
27. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
28. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania zo žalovanej sumy od 10.10.2017 vo výške 8 % ročne. Predmetom žaloby je vydanie bezdôvodného obohatenia a pri tomto type nároku lehota splatnosti nie je určená právnym predpisom a nevyplýva ani z dohody účastníkov. V danom prípade je potrebné aplikovať ust. § 563 Obč. zákonníka, v zmysle ktorého splatnosť záväzku nastáva potom, čo veriteľ, teda oprávnená osoba, požiada o plnenie. Žalobca preukázal, že žalovaného vyzval na plnenie listom z 21.9.2017, ktorý žalovaný podľa predloženej kópie prevzal dňa 22.9.2017. Žalobca v tomto liste stanovil lehotu na plnenie na 15 dní odo dňa prevzatia. Z uvedeného vyplýva, že záväzok sa stal splatným dňom 2.10.2017, teda nasledujúcim dňom sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca požadoval úrok z omeškania od 10.10.2017, a keďže súd je viazaný žalobou, priznal úrok z omeškania od uvedeného dňa, aj keď sa nárok žalobca stal splatným pred týmto dňom. Výška úroku z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/95 Z. z. v znení noviel). Nárok z titulu bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovým vzťahom, teda nie je rozhodujúce kedy došlo k vzniku zmluvného vzťahu, ale kedy došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, a preto výška úroku z omeškania musí byť priznaná v súlade s právnou úpravou účinnou v čase vzniku bezdôvodného obohatenia. Z tohto dôvodu súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
29. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 2 CSP tak, že priznal náhradu trov konania žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný vo väčšom rozsahu, pričom zohľadnil pomer úspechu a neúspechu žalobcu v konaní. Žalobca požadoval zaplatenie sumy 7.781,84 eur a bola mu priznaná suma 6.041,52 eur, čo predstavuje 78 % z uplatneného nároku. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 78 % a neúspešný v rozsahu 22 %, teda pomer úspechu a neúspechu v konaní je 56 %. Z uvedených dôvodov súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 56 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).