Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27CoP-57-2018.pdf
PDF · 85.92 KB
Case nature
Area
Subarea
27CoP/57/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa R. bytom u otca, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny H., dieťa rodičov matky U., zastúpenej M., a otca U., zastúpeného M., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 31. júla 2018, č.k. 34P/129/2018-180, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil poukazom na § 2 ods. 1, ods. 2, § 366 CMP, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, ods. 2 CSP. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že matka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia po začatí konania vo veci samej dieťaťa domáhala, aby súd znížil vyživovaciu povinnosť matky zo sumy 250 eur na sumu 40 eur mesačne počnúc dňom vykonateľnosti uznesenia, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám otca. Dôvodila, že bol ukončený jej pracovný pomer a navrhovateľka sa vrátila na Slovensko, kde je od 15.06.2018 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, o čom priložila Oznámenie o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie zo dňa 18.06.2018. Vzhľadom na to, že sa na strane navrhovateľky zásadným spôsobom zmenili pomery a súdom určené výživné vo výške 250 eur priamo matku ohrozuje exekučne aj trestnoprávne (otec mal. R. podal v minulosti trestné oznámenie za neplatenie výživného), je podľa matky dôvodné, aby súd nariadil neodkladné opatrenie do doby vykonateľnosti rozsudku vo veci samej. Súd prvej inštancie po oboznámení z obsahu spisu zistil, že maloletá R. pochádza z manželského vzťahu jej rodičov, ktorých manželstvo bolo rozsudkom Okresného súdu D. č.k. XP/XX/ XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX rozvedené, maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná prispievať na výživu maloletej sumou 250 eur mesačne. Matka maloletej dlhodobo pracuje v Z., otec sa s maloletou zdržiava na Slovensku. Matka v čase rozhodovania súdu v konaní o rozvod manželstva zarábala 7.000AED (po prepočte vtedajším kurzom 1.800 eur), z ktorej sumy jej bolo určené výživné vo výške 250 eur. Od 04.09.2017 zmenila matka v Z. zamestnávateľa, pri ktorom sa jej znížil čistý mesačný príjem na 5.000 AED (po prepočte 1.163 eur). Z tohto dôvodu matka podala dňa 18.09.2017 návrh vo veci samej, ktorým sa matka domáha zníženia vyživovacej povinnosti k maloletej a zároveň prvý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol zamietnutý. Matka v minulosti neplatila súdom určené výživné, preto otec dieťaťa v minulosti podal na matku dvakrát trestné oznámenie. Trestné stíhanie sa v obidvoch prípadoch skončilo zastavením pre dodatočné uhradenie výživného, čím trestnosť činu zanikla. V súčasnosti sa situácia na strane matky opäť zmenila, matka súdu oznámila, že sa vrátila žiť späť na Slovensko a je vedená ako uchádzač o zamestnanie, čím odôvodnila druhý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s obavou z trestnoprávneho a exekučného postihu. V danej veci bol súd prvej inštancie toho názoru, že návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyhovieť, a to z toho dôvodu, že návrh matky presahuje rámec konania o nariadenie
neodkladného opatrenia. Matka svojim už druhým návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žiada zníženie vyživovacej povinnosti zo sumy 250 eur na sumu 40 eur mesačne z dôvodu zmeny okolnosti na jej strane, ktorou je strata zamestnania a z obavy z trestnoprávneho postihu. Súd v tomto prípade zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu je jeho zákonná povinnosť a túto je rodič povinný dieťaťu zabezpečovať aj na úkor potrieb rodiča. Rodič je povinný zabezpečiť si také majetkové a zárobkové pomery, ktoré mu dovoľujú plniť si jeho vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu v požadovanej miere. Ak súd určil v rozhodnutí vo veci samej výšku vyživovacej povinnosti, vychádzal z riadne vykonaného dokazovania, ktorého výsledkom bol dôkladne zistený skutkový stav ohľadom reálnych schopností a možností povinného rodiča. Reálne zárobkové a majetkové pomery povinného rodiča pritom nie sú totožné so skutočne dosahovanými zárobkami povinného rodiča. Reálne zárobkové pomery sú pomery, ktoré je rodič objektívne schopný dosahovať vzhľadom na jeho vek, vzdelanie, prax, situáciu na trhu práce a pod. Súd prvej inštancie nespochybnil právo matky vrátiť sa na Slovensko predovšetkým kvôli starostlivosti o dcéru, s čím je spojená strata zamestnania v Z., táto skutočnosť však sama o sebe nezakladá zmenu reálne dosiahnuteľných zárobkových pomerov matky. O tejto skutočnosti je potrebné vykonať predovšetkým dokazovanie a až na základe výsledkov dokazovania a s ohľadom na všetky zákonné kritériá je súd oprávnený rozhodnúť o (ne)existencii takej kvalifikovanej zmeny pomerov na strane povinného, ktorá zdôvodňuje zmenu výšky vyživovacej povinnosti. Pri nariadení neodkladného opatrenia však prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Dokazovanie v konaní o nariadení neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v konaní vo veci samej. Z toho dôvodu nie je možné neodkladným opatrením bez vykonania potrebného dokazovania rozhodnúť o zmene právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. K tomu súd pristúpi až v konaní vo veci samej na základe návrhu matky na zníženie vyživovacej povinnosti.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka uplatňujúc odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Domnieva sa, že súd prvej inštancie rozhodol v rozpore s ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, keď konštatoval, že rodič si má zabezpečiť majetkové pomery tak, aby mohol plniť súdom uloženú vyživovaciu povinnosť. Uvedené je tak presným opakom toho, čo ukladá zákon. Uviedla, že je vystavená hrozbe trestného stíhania pre neplatenie výživného a tiež exekučnému konaniu napriek tomu, že jej majetkové pomery a aktuálne možnosti jej neumožňujú plniť v minulosti súdom uloženú vyživovaciu povinnosť, čím je daná naliehavosť neodkladného opatrenia. Prejavila názor, že súd prvej inštancie neakceptoval skutočný stav veci, pretože nezohľadnil preukázanú zmenu pomerov na strane matky, v dôsledku čoho dospel na základe predložených dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolaciemu súdu navrhovala napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovie.
3. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky namietal, že matka nepredložila v rámci odvolania žiaden listinný doklad o zániku zamestnania, napr. výpoveď zo strany zamestnávateľa, dohodu o ukončení pracovného pomeru a pod. Z jediného listinného dôkazu predloženého matkou k návrhu na začatie predmetného konania vyplýva, že matka mala so zamestnávateľom uzatvorenú zmluvu na dobu určitú, na jeden rok, t. j. do 04.09.2018. Mal za to, že existujú ďalšie pracovné zmluvy, ktoré súdu zámerne nepredložila s vedomím prípadných obtiažností zisťovania týchto informácií z tretej krajiny. Poukázal na to, že matka má dostatok finančných prostriedkov, nakoľko sa zúčastnila dvojtýždňovej letnej dovolenky v zahraničí. Nesúhlasil s tvrdením matky, že by nebolo v jej možnostiach platiť stanovené výživné súdom s poukazom na to, že v Trenčianskom kraji je nezamestnanosť pod 4 % a nakoľko je matka zdravá, ovláda aktívne anglický jazyk, existuje predpoklad na zamestnanie sa kedykoľvek v regióne. Na základe vyššie uvedeného navrhoval napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.
4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že zníženie výživného by nebolo v záujme maloletej, a preto navrhoval napadnuté uznesenie potvrdiť.
5. Matka v písomnom vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že jeho námietky k zániku zamestnania nepovažuje za dôvodné, nakoľko predložila potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 16.08.2018. Namietala, že tvrdenia, ktoré uviedol vo vyjadrení nijakým spôsobom nepreukázal. Uviedla, že pri neplatení výživného vždy poukazovala na svoje finančné ťažkosti a zároveň dodala, že záujem dieťaťa je limitovaný možnosťami a schopnosťami rodiča, ktorý má povinnosť platiť výživné.
6. Otec v písomnej reakcii na vyjadrenie matky prejavil nesúhlas s jej tvrdeniami a uviedol, že matka opakovane a pravidelne lieta do Z. a to aj v období, kedy tam už údajne podľa jej tvrdení nepracovala a tiež v období, kedy je na Slovensku vedená v evidencii nezamestnaných na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.
7. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
8. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
11. V zmysle § 329 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
12. Ako vyplýva z ust. § 325 CSP a § 361 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť len z dôvodu, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená a v konaniach, ktoré sú upravené v CMP aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.
13. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. V mimosporových konaniach je umožnené súdu nariadiť neodkladné opatrenie aj v prípadoch verejného záujmu, ako najširšej kategórie pokrývajúcej záujem štátu. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej, na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
14. Súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia zisťuje relevantné skutočnosti zjednodušeným spôsobom. Vychádza spravidla len z návrhu, zohľadňujúc jeho obsah a výpovednú hodnotu pripojených listín, nakoľko pomerne krátka lehota na rozhodnutie nevytvára priestor pre plnohodnotné dokazovanie (§ 329 CSP). Spočívajú v potrebe bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov.
15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
16. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý. Odvolací súd po preskúmaní danej veci v dôsledku podaného odvolania matky je toho názoru, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a stotožňuje sa v celom rozsahu aj s odôvodnením napadnutého uznesenia v zmysle § 387 ods. 2 CSP. Odvolací súd nezistil dôvod, ktorý by bol spôsobilý privodiť zmenu napadnutého uznesenia. K správnosti napadnutého uznesenia dodáva nasledovné:
17. Z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa a vzniká jeho narodením (§ 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Naproti tomu stojí vyživovacia povinnosť obidvoch rodičov k deťom, ktorá im vyplýva priamo zo zákona. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd vždy berie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine).
18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú všeobecné hľadiská, na ktoré súd prihliada pri určení vyživovacej povinnosti. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné i ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitejšieho dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Z ust. § 75 ods. 1 zákona o rodine vyplýva princíp potencionality príjmov a majetkových pomerov, ktorý je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného a umožňuje súdu hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať.
20. Súd prvej inštancie založil v zásadnej časti svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodné, pretože nebola splnená podmienka naliehavosti veci a potreby okamžitej bezodkladnej úpravy pomerov matkou navrhovaným neodkladným opatrením. Dôvodil tým, že vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu je jeho zákonná povinnosť a túto je rodič povinný dieťaťu zabezpečovať aj na úkor potrieb rodiča. Poukázal na právo matky vrátiť sa na Slovensko predovšetkým kvôli starostlivosti o dcéru, s čím je spojená strata zamestnania v Z., pričom táto skutočnosť však sama o seba nezakladá zmenu reálne dosiahnuteľných zárobkových pomerov matky.
21. Po preskúmaní námietok, ktoré boli v odvolaní matkou vznesené, sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie. Napriek argumentácii matky uvedenej v odvolaní proti napadnutému uzneseniu odvolací súd považuje toto rozhodnutie s ohľadom na okolnosti danej veci a procesný stav za vecne správne.
22. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že matka nepreukázala naliehavosť a nevyhnutnosť úpravy vzťahov účastníkov. Neodkladné opatrenie slúži na okamžité riešenie situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu ešte pred právoplatným rozhodnutím vo veci samej. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v danej veci nie je nevyhnutná dočasná úprava práv a povinností účastníkov neodkladným opatrením.
23. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k identickému záveru so súdom prvej inštancie, z ktorého dôvodu rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne za použitia 387 ods. 1 CSP potvrdil.
24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).