Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Csp-207-2017.pdf
PDF · 114.53 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/207/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: Q. J., W.. XX.XX.XXXX, F. U. XXX, XXXXX W. Ž., o zaplatenie 2.559,52 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie 757,30 eur s príslušenstvom zastavuje. II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 1.297,57 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.257,57 eur od 30.10.2014 až do zaplatenia, pričom sa žalovanej povoľuje splácať uvedený dlh mesačnými splátkami vo výške 60 eur, a to vždy do 20.dňa kalendárneho mesiaca až do úplného zaplatenia, počnúc od právoplatnosti rozsudku, s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky je zročný celý zvyšný dlh. III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta. IV. Žalobca má nárok voči žalovanej na náhradu trov konania vo výške 41,24%.
odôvodnenie:
1. Podaním doručeným súdu dňa 14.08.2017 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bola žalovaná zaviazaná k zaplateniu sumy vo výške 2.559,52 eur s príslušenstvom z titulu nesplateného úveru zo zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX, uzavretej 05.02.2014. Na základe predmetnej zmluvy poskytol žalobca žalovanej pôžičku vo výške 3000 eur. Poskytnutú pôžičku sa žalovaná zaviazala splatiť v 60 mesačných splátkach vo výške 85,35 eur. Doposiaľ žalovaná zaplatila 982,43 eur. Nakoľko žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 27.08.2014 vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok, pričom žalovanú upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, žalobca dňa 19.10.2014 úver zosplatnil o čom bola žalovaná informovaná listom zo dňa 29.10.2014. Právo veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru upravuje bod Zmluvných podmienok, ktoré sú Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, s ktorými sa žalovaná oboznámila pred podpisom zmluvy. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 2559,52 eur. Žalobca si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru. Zmluvnú pokutu, evidovanú v priloženom Prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta'' v sume 388,84 eur, si žalobca v tomto konaní neuplatňuje 2. Súd žalobu s prílohami a spolu s procesnými poučeniami a výzvou na vyjadrenie doručil žalovanej do vlastných rúk 28.03.2018 (č.l. 38) s výzvou, aby sa k podanej žalobe vyjadrila. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila, v konaní nepredložila žiadne prostriedky procesnej obrany, skutkovým základom pre rozhodnutie súdu sa stali skutočnosti tvrdené žalobcom, podložené listinnými dôkazmi. 3. Žalobca sa nezúčastnil pojednávania, svoju neprítomnosť ospravedlnil a nežiadal o odročenie pojednávania. Preto s odkazom na ustanovenie § 180 C. s. p. realizoval pojednávanie v jeho neprítomnosti.
4. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie konštatovaním žalobného návrhu, úverovou zmluvou, všeobecnými obchodnými podmienkami, výzvami na zaplatenie, zosplatnením úveru, prehľadom splácania, ako i prihliadol na ostatný obsah súdneho spisu, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav: 5. Dňa 05.02.2014 bola medzi žalobcom a žalovanou uzatvorená Zmluva o pôžičke. Zmluvu tvorí len vopred pripravené formulované tlačivo, v ktorom sú uvedené osobné údaje žalovanej; výška pôžičky 3000 eur, termín konečnej splatnosti 02/2019, celkové náklady spotrebiteľa 1790,4 eur; celková čiastka 4790,4 eur, splátka s poistením 85,35 eur; sprátka 79,84 eur, počet mesačných splátok 60, sadzba poistenia 6,9%, mesačná výška poistenia 5,51 eur, RPMN 22,2%; ročná úroková sadzba 22,2%; priemerná hodnota RPMN 21,09%. Poistenie schopnosti splácať splátky pôžičky žalovaná požiadala typ B: Komplexný súbor - pre prípad smrti, plnej a trvalej invalidity, pracovnej neschopnosti a straty zamestnania. Splatnosť jednotlivých splátok v zmluve uvedená nie je. Nižšie v zmluve je uvedené vyhlásenie klienta o tom, že pred podpisom zmluvy sa oboznámil s Podmienkami a Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, prevzal ich, súhlasí s nimi, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. 6. Z prehľadu splátok a úhrad (č.l. 59 - 61) je zrejmé, že za obdobie od 20.03.2014 do 17.10.2017 žalovaná zaplatila na splátkach celkom sumu vo výške 1.192,43 eur. Z tohto prehľadu je tiež zrejmé, že dlžná suma pozostáva aj z pokút za omeškanie, z pokuty za vypovedanie a zo sankčných pokút, a to vo výške celkom 676,84 eur. Dňa 19.10.2014 došlo k zosplatneniu úveru v sume 2.847,33 eur. 7. Listom zo dňa 27.08.2014 spoločnosť Consumer Finance Holding žalovanej poslala predžalobnú upomienku, v ktorom uviedla, že k tomuto dňu evidujú nedoplatok na splátkach vo výške 460,91 eur, ktorý žiadala uhradiť bezodkladne na účet vedený vo VÚB, a.s., s tým, že ak do 05.10.2014 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 06/2014, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Vyššie uvedený list prevzala žalovaná dňa 03.09.2014. 8. Listom zo dňa 29.10.2014, bola vyhlásená okamžitá splatnosť dlžných splátok jednorázovo, a to vo výške 3.412,51 eur z toho na istine 3359,43 eur, ktoré mala žalovaná zaplatiť na uvedené číslo účtu. Žalobca nepredložil prevzatie tejto upomienky žalovanou. 9. Listom zo dňa 23.11.2017 spoločnosť Consumer Finance Holding, žalovanej oznámila postúpenie pohľadávky na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., ku dňu 20.11.2017. Vyššie uvedenú písomnosť žalovanej doručovala na adresu trvalého bydliska žalovanej, ktorá bola aj adresou, uvedenou žalovanou pri uzatváraní zmluvy. 10. Na pojednávaní sa žalovaná vyjadrila, že mala problémy riadne splácať pôžičku, nakoľko má aj iné záväzky. Posledná dohoda (ústna) s veriteľom bola v tom smere, že svoj dlh bude splácať po 50 eur mesačne. Teraz jej však poslali na podpis Dohodu o uznaní dlhu s mesačnými splátkami po 60 eur a tiež dostala ďalšiu písomnú dohodu so splátkami po 90 eur. Tieto dohody nepodpísala. Ďalej žalovaná predložila vklad na úverový záväzok z 21.08.2018 vo výške 60 eur s variabilným symbolom XXXXXXX (č.l. 78) a ďalšie vklady k variabilnému symbolu XXXXXXX zo dňa 21.08.2018 v sume 60 eur (č.l. 79), zo dňa 15.07.2018 v sume 60 eur (č.l. 98), zo dňa 17.09.2018 v sume 60 eur (č.l. 99), zo dňa 18.10.2018 v sume 60 eur (č.l. 100). 11. Podaním zo dňa 06.09.2018 žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie 637,37 eur s príslušenstvom, nakoľko žalovaná za obdobie od 19.07.2017 do 21.08.2018 zaplatila 540,20 eur a sumu 97,17 eur z titulu zmluvných pokút si ďalej neuplatňuje. Tiež podaním zo dňa 18.10.2018 žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie 120 eur s príslušenstvom, nakoľko žalovaná vykonala ďalšie dve platby po 60 eur, ktoré boli zaúčtované dňa 21.08.2018, kedy žaloba započítal platbu z variabilného symbolu XXXXXXX a dňa 17.09.2018. 12. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 13. Postupujúc podľa označenej právnej úpravy, súd konanie v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby, v časti o zaplatenie 757,37 eur. zastavil. 14. Podľa § 92 ods. 8 zákona Č. 483/2001 Z. z. o bankách ( ďalej len "zákon o bankách") účinného v čase postúpenia dlhu, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku, zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 16. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 18. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 19. Súd prednostne skúmal, či žalobca je alebo nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom v predmetnej právnej veci. Zosplatnenie úveru mal právny predchodca žalobcu so žalovanou dohodnuté v zmluvných podmienkách, kedy listom zo dňa 29.11.2014 vyhlásil okamžitú splatnosť úveru, a to po upozornení na dlžné splátky a výzve na ich zaplatenie z 27.09.2014. Vyššie uvedená výzva je v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. 20. V konaní bolo preukázané, že svoju pohľadávku voči žalovanej pôvodný veriteľ (banka) postúpil žalobcovi zmluvou potom, ako ešte predtým vyzval žalovanú na zaplatenie konkrétnej sumy. Pretože aj napriek vyššie uvedenej výzve bola žalovaná nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného dlhu voči veriteľovi, mohol právny predchodca žalobcu svoju pohľadávku voči žalovanej postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (v tomto prípade žalobcovi), aj bez súhlasu žalovanej. Preto boli splnené podmienky v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách pre postúpenie pohľadávky zo strany banky na postupcu, t. j. žalobca je v spore aktívne legitimovaným subjektom. Je síce pravda, že žalobca v konaní nepreukázal doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky na žalobcu, táto skutočnosť však v zmysle ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemá žiaden vplyv na platnosť a účinnosť zmluvy o postúpení pohľadávok, žalovaná mala len možnosť zbaviť sa svojho dlhu plnením postupcovi. 21. Následne sa súd predovšetkým zaoberal náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže uvedenú zmluvu je potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. 22. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými (od 1.marca 2010 do 31.marca 2015, ďalej len „Občiansky zákonník“), Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 23. Podľa § 53 ods. 1 až 3 a 5 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 24. Podľa § 9 ods. 1, 2 písm. c), f), k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platnom v čase uzavretia zmluvy (od 1.januára 2012 do 31.augusta 2014, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html> musí obsahovať tieto náležitosti: c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. 25. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) až d) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>; b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, r) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html> a y) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130610.html>; c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html> alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. 26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 27. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v stave účinnom od 1.02.2013), výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu. 28. Pokiaľ ide o obligatórnu náležitosť, ktorá je uvedená pod § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch, túto nie je možné nahradiť určením počtu splátok. Počet splátok (okrem iných náležitostí) je totiž ďalšou obligatórnou náležitosťou zmluvy, ktorá je uvedená pod písm. k/. Nepochybne zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by sa uspokojil s náležitosťou pod písm. k/, kde sa uvádza aj počet splátok. Obe tieto náležitosti teda nie je možné stotožniť a iný výklad než ten, že termín konečnej splatnosti úveru je potrebné určiť dátumovo, neprichádza do úvahy. Nepochybne tento údaj v predmetnej zmluve chýba. V zmluve však chýba aj ďalšia obligatórna náležitosť, ktorá je zakotvená pod písm. k/ vyššie citovaného zákonného ustanovenia, v zmysle ktorého v zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, teda nepostačuje, ak je uvedená len suma predstavujúca súčet splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Je potrebné zdôrazniť, že zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je totiž ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Uvedený právny záver o nutnosti rozlíšenia spomínaných splátok vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Trnave 9Co 401/2012 zo dňa 6.augusta 2013. Takisto v zmluve chýba údaj o adrese predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. V zmluve, v jej hlavičke je síce uvedená adresa žalobcu, nikde však nie je uvedené, že táto adresa je adresou, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Ani v úverových podmienkach nie je nikde uvedené, že adresa žalobcu alebo adresa predajcu je tou, na ktorej má spotrebiteľ právo uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Táto náležitosť tak v zmluve chýba. 29. Spotrebiteľ má právo v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch ešte pred podpisom zmluvy vedieť, akým spôsobom budú uhrádzané jednotlivé čiastkové nároky (istina úveru, úroky, poplatky v tej ktorej mesačnej splátke) a v danom prípade túto možnosť nemal. Nikde v zmluve ani v úverových zmluvných podmienkach nie je uvedené, že by tieto údaje boli žalobcom odovzdané žalovanému najneskôr pri podpise zmluvy. Teda takto absentuje aj náležitosť ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch.
30. Absencia týchto obligatórnych náležitostí v predmetnej zmluve, a to prípadne aj len jednej z nich, spôsobuje dôsledok uvedený v § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. spočívajúci v tom, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vyplýva z toho, že žalobca by mal právo na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru a nemá právo žiadať úroky z úveru, prípadne iné sankcie. 31. Súd zistil, že žalovaná čerpala pôžičku v sume 3000 eur, pričom na splátkach uhradila sumu vo výške 1702,63 eur, z toho do podania žaloby (do 14.08.2017) sumu vo výške 1042,43 eur a po podaní žaloby (od 14.08.2017 do 18.10.2018) sumu vo výške 660,20 eur (dňa 17.08.2017 sumu 50 eur, dňa 19.09.2017 sumu 50 eur, dňa 17.10.2017 sumu 50 eur, dňa 18.12.2017 sumu 50 eur, dňa 12.01.2018 sumu 70 eur, dňa 19.06.2018 sumu 90,20 eur, dňa 16.07.2018 sumu 60 eur, dňa 21.08.2018 sumu 60 eur, dňa 21.08.2018 sumu 60 eur pod variabilným symbolom XXXXXXX, ktoré však žalobca započítal, dňa 17.09.2018 sumu 60 eur, dňa 15.07.2018 sumu 60 eur a dňa 18.10.2018 sumu 60 eur. Vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj na vyššie uvedené je žaloba dôvodná v časti neuhradenej úverovej istiny vo výške 1.297,37 eur. Žalovaná sa dostala do omeškania, keď výška základnej úrokovej sadzby k uvedenému dňu bola 0,05%. Žalobca tak má popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05%, súd mu ich priznal v takejto výške a to zo sumy 1.297,37 počnúc od 30.10.2014 do zaplatenia. Preto súd v tejto časti rozhodol tak ako je vo výrokovej časti rozsudku. V ostatnej časti žalobu zamietol s poukazom na zistený skutočný dlh na úvere ako aj na to, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a s poukazom aj na výšku úroku z omeškania. 32. Pre úplnosť súd poznamenáva, že je mu známe rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie č. C-42/15, ktorého predmetom bol návrh na začatie prejudiciálneho konania Okresného súdu Dunajská Streda o výklade smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere. Pri posudzovaní (ne)záväznosti uvedeného rozhodnutia pre v tomto konaní prejednávaný spor súd vychádzal z toho, že prejudiciálny rozsudok je spolu s výkladom alebo posúdením platnosti práva Únie, ktoré sa v ňom nachádzajú, záväzný pre vnútroštátny súd, ktorý podal prejudiciálnu otázku, ako aj pre súdy, ktoré budú rozhodovať v tej istej veci o opravných prostriedkoch. Pokiaľ sa týka smernice ako prameňa práva Únie, táto je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. V uvedenom rozhodnutí súdny dvor okrem iného konštatuje, že ustanovenia čl. 10 ods. 2 písm. h/ a i/ smernice 2008/48/ES v spojení s jej článkom 22 ods. 1 bránia tomu, aby členský štát stanovil povinnosť ako náležitosť zmluvy uviesť amortizačnú tabuľku, čo je v rozpore s citovaným ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Keďže je tu konflikt smernice a vnútroštátneho zákona, súd skúmal, či môže smernici priznať priamy alebo nepriamy účinok. V sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, smernica je priamo záväzná pre členský štát. V konkrétnom prípade súd nemôže smernici priznať ani nepriamy účinok, nakoľko nie je možný eurokonformný výklad citovaného ustanovenia zákona, keďže by ním súd prakticky nahradil/vypustil toto ustanovenie. Jednalo by sa o výklad contra legem a takýto postup je v rozpore s princípom právnej istoty. 33. Navyše v súlade s ustanovením § 9 odsek 2 písmeno j) zákona o spotrebiteľských úveroch, je podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov, vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V danej veci však zmluva síce obsahovala údaj o RPMN, avšak v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa. Ročná percentuálna miera nákladov, ktorá má byť obligatórnou náležitosťou spotrebiteľskej úverovej zmluvy, predstavuje celkové náklady spotrebiteľa na úver (t.j. všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru) vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Údaj o RPMN má slúžiť spotrebiteľovi na porovnávanie úverov alebo pôžičiek s rovnakou dobou splatnosti a s rovnakou výškou spotrebiteľského úveru a vybrať si cenovo najvýhodnejší úver s čo najnižšou RPMN. V danej veci však nesprávne uvedený údaj o RPMN v úverovej zmluve, spotrebiteľovi neumožňuje porovnať túto výšku RPMN s obdobnými úvermi, poskytovanými inými, či už bankovými alebo nebankovými subjektmi. Údaj o RPMN v neprospech spotrebiteľa spôsobuje, že daný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. d) z. o spotrebiteľských úveroch). 34. Ďalej Zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle ustanovenia §9 ods. 2 písm. j) Zák. č. 129/2010 Z.z.., neobsahuje ani všetky predpoklady, použité na výpočet tejto RPMN. Spôsob výpočtu RPMN je uvedený v prílohe č. 2 citovaného zákona, pričom podkladom pre výpočet RPMN je číslo posledného čerpania, výška čerpania, interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každého nasledujúceho čerpania, číslo poslednej splátky alebo platby poplatkov, výška splátky alebo platby poplatkov a interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každej splátky alebo platby poplatkov. Súd má za to, že ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť,
a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a aj preto je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008, a to v článku 10 ods. 2 písm. g/ cit.: „Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery“. 35. Po zhodnotení vo veci všetkých vykonaných dôkazov a na základe zistených skutočností, súd o uplatnenom nároku žalobcu rozhodol tak, ako je to podrobne špecifikované a uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 36. Ak nebolo priznané právo v žalovanej výške, nevznikol žalobcovi ani nárok na zaplatenie úroku z omeškania z tejto sumy a preto súd žalobu zamietol aj v časti požadovaného úroku z omeškania z prevyšujúcej sumy. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 37. Podľa § 232 ods. 4 CSP, Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. 38. Vzhľadom na žiadosť žalovanej, ktorú vyjadrila na pojednávaní dňa 19.10.2018, s poukazom na jej nepriaznivú finančnú situáciu, kedy jej príjem je okolo 640 eur, avšak hneď sa jej strhávajú výdavky vo výške 580 eur a nedokáže splácať dlh po 90 eur. Preto súd žalovanej umožnil zaplatiť dlh v splátkach po 60 eur mesačne. 39. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Preto súd žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 41,24%, a to podľa pomeru úspechu v spore (70,62% : 29,38%; 2.559,52 eur ku 1.807,57 eur). V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).