Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Co-122-2017.pdf
PDF · 110.54 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/122/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr. Gabriely Klenkovej PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: C.. V. Ď., T.. XX.XX.XXXX, U. H. XX. T. XXX, XXX XX C., štátny občan Slovenskej republiky, zastúpený advokátom JUDr. Jurajom Špirkom, so sídlom Floriánska 19, 040 01 Košice, proti žalovanej: C.. Ľ. Ď., M.. H., T.. X.X.XXXX, U. H. I. G. X, XXX XX C., zastúpená advokátom JUDr. Ladislavom Bujňákom, so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, o zaplatenie 1.202,78 eura s príslušenstvom, takto o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 14C/205/2015-91 zo dňa 12.4.2017
rozhodol:
Mení rozsudok takto:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.058,30 eura s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.058,30 eura od 7.3.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
Priznáva žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania v rozsahu 75,98 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. V dôvodoch svojho rozhodnutia (ktoré bolo v poradí druhým rozhodnutím) uviedol, že žalobou súdu podanou 7.5.2015 žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 1.202,78 eura spolu s 5,05 %-tným ročným úrokom z omeškania od 7.3.2015 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania. Poukázal na to, že uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 17.3.2014, sp. zn. 17C/227/2010 súd v právnej veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva schválil zmier uzavretý medzi účastníkmi, z ktorého, okrem iného, vyplýva, že žalovaná sa zaviazala vypratať byt patriaci do bezpodielové spoluvlastníctvo manželov do 31.8.2014 s tým, že v prípade ak jej žalobca neuhradí sumu 26.000 eur do 31.5.2014, predlžuje sa lehota na vypratanie žalovanej z bytu na 90 dní od úhrady. Podľa žaloby žalovaná síce vypratala predmetný byt 31.8.2014, avšak do uvedeného dňa neuhrádzala žalobcovi žiadne nájomné, teda odmietala platiť akékoľvek platby v období od nadobudnutia bytu do výlučného vlastníctva žalobcu v marci roku 2014 až do 31.8.2014, kedy byt opustila. Počas tohto obdobia uhrádzala predpísané platby určené správcom, spoločnosťou SPRAVBYTKOMFORT, a.s. Prešov, avšak žalobcovi neuhrádzala žiadnu odplatu za užívanie tohto bytu, čím vzniklo u nej bezdôvodné obohatenie spočívajúce v užívaní bytových priestorov s príslušenstvom vo výške zodpovedajúcej sumám vynakladaným v danom mieste a v čase za užívanie obdobných bytových priestorov spravidla formou nájmu a ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný plniť podľa nájomnej zmluvy.
Žalobca pri určení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal z vyjadrení realitných kancelárií, pričom za priemer si zobral sumu 400 eur mesačne, od ktorej odpočítal žalovanou uhradené platby za mesiace apríl až august roku 2014, pričom takýmto výpočtom mu vyšla suma 1.202,78 eura, ktorá predstavuje bezdôvodné obohatenie, ktoré spočívalo v užívaní bytu vo vlastníctve žalobcu výlučne pre seba, bez právneho dôvodu a bez toho, aby za to zaplatila žalovaná žalobcovi primeranú náhradu. Súd konštatoval, že žalovaná so žalobou nesúhlasila. Poukázala na to, že v uvedenom prípade nemôže ísť o majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, keďže právnym dôvodom na užívanie bytu je právoplatné uznesenie Okresného súdu vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v ktorom súd prezumoval, že v danom byte bude bývať najmenej do konca augusta roku 2014 (ak žalobca uhradí sumu 26.000 eur do 31.5.2014), pričom počas tohto obdobia si mala nájsť nehnuteľnosť na bývanie, zakúpiť si ju a zariadiť si všetky administratívne úkony s tým spojené. Zároveň poukázala na to, že účelom zmieru je rozriešiť spor zmierlivo na základe dohody zúčastnených strán, v tomto prípade bolo prezumované, že vypratať byt do konca augusta roku 2014 v sebe zahŕňa aj užívanie tohto bytu do uvedeného dátumu, teda pod pojem vypratanie bytu je potrebné subsumovať aj jeho užívanie. Pokiaľ by súd v zmieri predpokladal aj platenie nájomného, bolo by to proti zmyslu a obsahu dohody účastníkov a v kontexte vtedajších okolností by to bolo dôvodom, prečo by k samotnému zmieru nedošlo. Žalovaná poukázala na to, že predmetný byt užívala až do vypratania legálne, v súlade so zmyslom a cieľom zmieru a bezdôvodné obohatenie by nastalo až vtedy, ak by byt užívala aj po 31.8.2014. Z vykonaných dôkazov súd prvej inštancie zistil, že uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 17.3.2014 sp. zn. 17C/227/2010 bol schválený zmier medzi účastníkmi konania, z ktorého vyplynulo, že do výlučného vlastníctva žalobcu pripadol byt č. X nachádzajúci sa v C. na ul. F. s podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu, ako aj s podielom na parcele, na ktorej je postavený bytový dom s tým, že na úplné vyrovnanie sa žalobca zaviazal zaplatiť žalovanej sumu 26.000 eur do 31.5.2014 a na druhej strane sa žalovaná zaviazala vypratať predmetný byt do 31.8.2014 s tým, že v prípade, ak žalobca neuhradí sumu 26.000 eur do 31.5.2014, predlžuje sa lehota na vypratanie žalovanej z bytu o 90 dní od úhrady. Z výsluchu účastníkov nepochybne vyplynulo, že žalobca do 31.5.2014 uhradil žalovanej sumu 26.000 eur a táto predmetný byt do 31.8.2014 vypratala. Podľa žalobcu genéza vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov bola dlhá, pričom on to chcel najprv riešiť mimosúdne, s čím žalovaná nesúhlasila, neskôr robila prieťahy v konaní. Viackrát ustúpil aby došlo k vyporiadaniu, pričom v rámci konania bola žalovaná jeho právnym zástupcom upozornená na to, že keď bude bývať v byte, už nebude bývať vo svojom, ale že to bude za nejaký nájom. Žalobca potvrdil, že z bytu odišiel v roku 2009 a všetky platby súvisiace s užívaním bytu platila žalovaná. On žiadne platby neplatil pretože žalovaná mala zostať v byte bývať a až na poslednom pojednávaní sa to zmenilo tak, že byt bude prisúdený jemu a on má žalovanú vyplatiť. Žalovaná vo výsluchu poprela, že by v rámci pojednávania o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov malo odznieť niečo o tom, že osobitne mal by byť riešený prenájom, pokiaľ by to tak bolo, s takýmto zmierom by nesúhlasila. Odplatnosť resp. bezodplatnosť užívania bytu žiadnym spôsobom nebola riešená. Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že žalobný návrh nebol dôvodný. Pokiaľ nebolo v rámci dohody o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov uvedené, že sa má jednať o odplatné užívanie bytu, mal za to, že sa jedná o bezodplatný vzťah. Podľa súdu žalobca nepreukázal to, že žalovanú mal upozorniť na to, že pokiaľ bude v byte bývať, bude od nej žiadať trhové nájomné. Podľa súdu v rozpore s dobrými mravmi bolo žiadať od žalovanej platenie trhového nájomného. Žalovaná neužívala predmetný byt bez právneho dôvodu, ale na základe súdom schváleného rozhodnutia - zmieru, na ktorom sa strany sporu nepochybne dohodli. Súd prvej inštancie mal za to, že pri rozhodnutí bolo potrebné aplikovať princíp spravodlivosti, zamietnutie žaloby v kontexte konkrétnych skutkových okolností mal za spravodlivé a zákonné. Pri právnom posúdení súd prvej inštancie odkázal na ust. § 3 ods. 1 a § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a 262 ods. 1 a 2 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, z dôvodov uvedených v § 365 ods.1 písm. a). d), f), h) CSP. Podľa žalobcu súd prvej inštancie vôbec nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu z uznesenia, ktorým bol jeho prvý rozsudok vo veci zrušený. Jeho rozhodnutie tým vykazuje znaky arbitrárnosti až svojvôle. Napriek právnemu názoru odvolacieho súdu, zotrval na tom, že stranami sporu uzavretý zmier, je právnym dôvodom, na základe ktorého mohla žalovaná bezplatne užívať predmetný
byt. Žalobca nespochybňuje právo žalovanej predmetný byt užívať, ale podstatou sporu je to, či mohla počas žalovaného obdobia užívať byt bezplatne. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že konanie žalobcu je možné charakterizovať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Právo žalobcu domáhať sa žalovaného plnenia vyplýva z ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení, ktoré aj sám súd prvej inštancie v rozsudku citoval. Napriek tomu, že bol odvolacím súdom upozornený na to, že aplikácia ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka nie je pravidlom, ale výnimkou umožňujúcou strane odstránenie neprimeranej tvrdosti v konkrétnych súvislostiach na svojom názore zotrval a nárok žalobcu považoval za rozporný s dobrými mravmi. Užívanie cudzieho majetku bez právneho dôvodu s povinnosťou vydať vec pre dôvodné obohatenie, predstavuje všeobecné poňatie právneho princípu, ktorý je potrebné aplikovať na vopred bližšie neurčené prípady. Pri posudzovaní veci je potrebné vždy vychádzať zo všeobecnejšieho poňatia vlastníckeho práva, ako práva, ktoré môže byť obmedzené len so súhlasom vlastníka, inak len na základe zákona. V súvislosti s týmto názorom, odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky z 2.12.2009 28Cdo/1127/2009, ako aj ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky. Podľa žalobcu rozhodnutie súdu prvej inštancie je zmätočné, nepreskúmateľné a súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Žalobca preto žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že jeho žalobe vyhovie.
3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, samotné uplatnenie nároku zo strany žalobcu vzhľadom na uzavretie zmieru v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov považuje žalovaná za akýsi neštandardný, nelogický krok s cieľom neustále žalobkyni spôsobovať problémy. Uviedla, že v prípade ak žalobca vezme žalobu späť, nebude si uplatňovať voči žalobcovi žiadne finančné nároky. V prílohe vyjadrenia predložila odhad ceny prenájmu z realitnej kancelárie ESPORIA z 15.5.2017, z ktorého vyplýva výška nájmu a suma 360 eur mesačne, pričom žalobca vychádzal zo sumy 400 eur mesačne a pokiaľ ide o výšku mesačných platieb, žalobca vychádzal zo sumy 159,44 eura, pričom z dokladu SIPO vyplýva, že mesačná platba bola vo výške 192,48 eura.
4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej k jeho odvolaniu uviedol, že argumentácia žalovanej nie je správna, ide o argumentáciu prezentovanú v priebehu pojednávania. K žalovanej predloženému dôkazu poukázal na to, že súd prvej inštancie pred skončením posledného pojednávania 12.4.2017 vyhlásil dokazovanie za skončené, odhliadnuc od skutočnosti, že preukázanie dôkazov v odvolacom konaní je neakceptovateľné, poukázal na to, že žalovanou predložený dôkaz vychádza z hodnoty nehnuteľnosti za posledných 12 mesiacov v danej časti C., pričom ním uplatňovaný nárok sa vzťahuje k obdobiu od 1.4.2014 do 31.8.2014.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj celé konanie mu predchádzajúce. Na prejednanie odvolania nariadil pojednávanie, na ktorom zopakoval dokazovanie realizované súdom prvej inštancie a dospel k záveru o neexistencii podmienok pre potvrdenie rozsudku, ani pre jeho zrušenie.
6. Súd prvej inštancie pôvodne o návrhu žalobcu rozhodol rozsudkom č. k. 14C/205/2015-95 z 18.5.2016 tak, že žalobu zamietol. V zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu k predmetnému rozsudku, t. j. v uznesení č. k. 9Co/52/2016-80 zo 17.1.2017, odvolací súd vymedzil právne významné úvahy, ktoré sa mali stať základom (za situácie nezmenených skutkových zistení) nového rozhodnutia súdu prvej inštancie. Oboznámením sa s rozhodnutím, ktoré sa stalo novým predmetom odvolacieho prieskumu, nie je možné konštatovať, že k tomu došlo.
7. Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.
Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby
užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
Podľa § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis.
Podľa § 451 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
8. Z dôkazov vykonaných v priebehu celého konania, mal odvolací súd za zistené, že strany sporu, bývalí manželia, uzavreli dňa 17.3.2014 zmier vo veci vyporiadania ich zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa zmieru schváleného súdom do výlučného vlastníctva žalobcu pripadol byt č. X, nachádzajúci sa v bytovom dome č. súp. XXXX na X.. posch. vchod č. XX, zapísaný na LV č. XXXX k.ú. C., na ul. F. XX. na parcele KNC X.XXX č. súp. XXXX bytový dom, s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XX/XXXX, so spoluvlastníckym podielom XX/XXXX na parcele č. Y. XXXX o výmere 908 m2 zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXXXX Správy katastra C., k.ú. C. a ďalej hnuteľné veci DVD prehrávač s DVD filmami. Llifi veža. rohová gaučová súprava, práčka. 2 Stany s príslušenstvom, nafukovacia posteľ s pumpou, záhradný gril. kempingová súprava. Na úplné vyrovnanie sa žalobca zaviazal vyplatiť žalovanej do 31.5.2014 sumu 26.000 eur, žalovaná sa zaviazala byt vypratať do 31.8.2014 s tým, že v prípade, že jej suma nebude vyplatená z 31.5.2014, lehota na vypratanie žalovanej z bytu, sa predlžuje o 90 dní od úhrady. Z výsluchov strán sporu zhodne vyplynulo, že každá zo strán si svoju povinnosť v lehote splnila, žalobca žalovanej sumu predstavujúcu vyrovnanie zaplatil v lehote, žalovaná taktiež v lehote byt vypratala. Výlučným vlastníkom bytu zostal žalobca k 26.3.2014. Tieto skutkové okolnosti zostali nesporné, nesporným zostalo aj to, že žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie žalovanej sumy listom zo 17.2.2015, ktorý žalovaná prevzala 6.3.2015.
9. Spornou a pre právne posúdenie podstatnou okolnosťou bolo to , či sa strany sporu dohodli na tom, že užívanie bytu, vlastníctvo ku ktorému žalovanej od 26.3.2014 už nepatrilo, a ktorý mala vypratať do 31.8.2014 má byť bezplatné.
10. Pri takom vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pri ktorom pripadne vec len jednému z bývalých manželov - bezpodielových spoluvlastníkov, nenadobúda vyporiadaním vec tento manžel do vlastníctva, nakoľko už predtým bol vlastníkom celej veci. Vyporiadaním dochádza len k takej zmene, že jeho vlastníctvo už nie je obmedzované právami a povinnosťami ďalšieho spoluvlastníka. Nejde teda o nadobudnutie nových majetkových oprávnení, ale len o zmenu vo výkone práv a povinností vyplývajúcich z vlastníctva k tej istej veci ako celku.
11. Vlastnícke právo sa v právnej teórii vymedzuje ako právne panstvo, čo znamená, že vlastník rozhoduje o osude predmetu vlastníctva. Európske civilné právo doposiaľ rešpektuje tzv. vlastnícku triádu, z ktorej vychádzalo rímske právo, v zmysle ktorej obsahom vlastníckeho práva je právo držby (ius possidendi), právo užívania a požívania (ius utendi et fruendi) a právo zužitkovania a zničenia (ius abutendi). Oprávnenie predmet vlastníctva užívať predstavuje používanie veci vlastníkom so zreteľom na jej úžitkovú hodnotu, úžitky pritom vyplývajú z právnych vlastností konkrétnej veci, úžitkom nehnuteľnosti môže byť napr. nájomné (podľa: Občanský zákoník, Velký akademický komentář, Linde Praha, a.s., 2008 str. 525,526)
12. Vychádzajúc z teoretických východísk uvedených v predchádzajúcich bodoch, t.j. v bodoch 10 a 11 tohto rozsudku, v kontexte zo skutkovým stavom v prejednávanej veci je možné uviesť, že žalobca, po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov výlučný vlastník bytu, akceptoval to, že žalovaná predmet jeho vlastníctva vyprace až po viac ako piatich mesiacoch (do 31.8.2014), čím žalovanej umožnil v byte bývať. V tomto zmysle je možné bezpochyby súhlasiť so žalovanou v tom, že právny dôvod jej bývania v byte po dohodnutý čas bol daný. Právo bývania však súčasne neznamená právo na bývanie bezplatné.
13. Z obsahu zmieru vyplýva vzájomná podmienenosť plnení žalobcu a žalovanej v tom zmysle, že žalobca sa stáva výlučným vlastníkom bytu a žalovaná výlučným vlastníkom hodnoty, ktorá jej má byť titulom ,,straty“ spoluvlastníctva k bytu vyplatená. V tomto zmysle bolo protiváhou vyporiadania vlastníctva bytu v prospech žalobcu zaplatenie dohodnutej ceny v dohodnutom čase žalovanej. S uvedenou zmenou vo vlastníckych vzťahoch súvisí zmena v užívacom oprávnení k bytu, zmena vlastníctva a uvoľnenie bytu v prospech jeho výlučného vlastníka, sú však dve rozdielne, vzájomné nezávislé plnenia.
14. Z obsahu zmieru vyplýva oprávnenie žalovanej v byte bývať, nevyplýva však z neho to, že by toto bývanie malo byť bezplatné. Ak žalovaná tvrdila, že jej bývanie po dohodnutý čas malo byť bezplatné, bolo na nej, aby k tomuto svojmu tvrdeniu predložila, alebo označila dôkazy. Jej tvrdenie však dokázané nebolo. Za tejto situácie bolo potrebné posúdiť vzťah, nárok z ktorého bol predmetom konania, keďže jeho úprava priamo zákonom nie je daná, ako vzťah obsahom a účelom mu najbližší - nájomný vzťah podľa § 663 a § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka a povinnosť plnenia z neho podľa ust. § 671 ods. 1 a § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka o nájomnom. Hodnota oprávnenia v byte bývať v konkrétnom prípade bola hodnotou, ktorú za právo v byte bývať osoba oprávnená z bývania (žalovaná) získala.
15. Táto hodnota je kvantifikovateľná peňažnou čiastkou, zodpovedajúcou čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase za užívania obdobných bytov spravidla formou nájmu, t. j. čiastkou, ktorú by nájomca mal plniť podľa nájomnej zmluvy. V právnom zmysle, keďže nájom dohodnutý nebol, išlo o bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (plnenie bez právneho dôvodu) osoby užívajúcej cudziu nehnuteľnosť, spočívajúce v tom, že poskytnutím bývania získala oprávnenie, za ktoré by inak musela platiť. Toto bezdôvodné obohatenie sa musí vydať tomu, kto nebol povinný bezplatné užívanie predmetu vlastníctva poskytnúť, v konkrétnom prípade žalobcovi.
16. K obvyklej výške nájmu žalobca predložil dôkazy (potvrdenia realitných kancelárií), podľa ktorých cena prenájmu trojizbového bytu bola na úrovni 350 až 480 eur, resp. 350 až 450 eur. Túto výšku nájomného žalovaná nerozporovala, resp. až v odvolacom konaní predložila písomnosť realitnej kancelárie z 15.5.2017 o tom, že trhová hodnota nájmu trojizbového bytu v mieste, kde je byt, vrátane energií, bola v posledných dvanástich mesiacoch 360 eur. Vzhľadom na to, že išlo o novotu v odvolacom konaní, nebolo možné na tento dôkaz v odvolacom konaní prihliadať (§ 366 CSP). Preto ak žalobca vychádzal z hodnoty nájmu 400 eur mesačne, išlo o hodnotu primeranú, dôkazmi preukázanú a odvolaciemu súdu z jeho rozhodovacej činnosti aj známu.
17. Žalobca od sumy 400 eur odpočítal pravidelné mesačné preddavkové platby správcovi bytu - 159,44 eura. Žalovaná už v priebehu prvoinštančného konania predložila doklad, doklad SIPO (čl. 37 spisu), podľa ktorého preddavkovou platbou nebola len platba správcovi bytu 159,44 eura, ale aj platba elektrickej energie 28,90 eura, t. j. mesačne spolu 188,34 eura. Ak žalobca bezdôvodné obohatenie kvantifikoval len ako odpočet sumy platenej správcovi bytu (159,44) od sumy priemerného nájmu (400 eur), nešlo o kvantifikáciu správnu. Suma obvyklého nájmu je totiž stanovená vrátane cien energií, čo v konkrétnom prípade malo byť 400 - 159,44 - 28,90, t. j. 211,66 eura za jeden mesiac. Žalobca žiadal bezdôvodné obohatenie za 5 mesiacov, čo predstavuje 1.058,30 eura (211,66 x 5), na túto, nie vyššiu sumu, má žalobca nárok.
Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., výška úroku z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. K vydaniu bezdôvodného obohatenia vyzval žalobca žalovanú listom zo dňa 17.2.2015. Žalovaná potvrdila, že list prevzala 6.3.3015 (zrejme 6.3.2015 - pozn. odvolacieho súdu), od 7.3.2015 s vydaním bezdôvodného obohatenia mešká, žalobca ma preto nárok na úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.058,30 eura od 7.3.2015 do zaplatenia.
19. Z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, podľa § 388 CSP zmenil, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
20. Odvolací súd považuje za potrebné, pre úplnosť a aj preto, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodňoval aj aplikáciou § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a princípom spravodlivosti uviesť, že ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je normou s relatívne neurčitou hypotézou, majúcu aplikačné opodstatnenie len v mimoriadne výnimočných prípadoch, kedy je nevyhnutné v záujme spravodlivosti uprednostniť spoločnosťou akceptované pravidla mravnosti pred normami objektívneho práva. O tom, či je nejaké konanie v rozpore s dobrými mravmi nerozhoduje individuálny názor, ale objektívne hľadisko vyplývajúce z konkrétnych okolností. Zneužitím práva je také konanie, zmyslom ktorého je spôsobiť inému ujmu, napr. v jeho majetkovej sfére. Správanie, ktoré smeruje k zákonom predpokladanému následku, však výsledkom zneužitia práva nie je, nie je ním ani vtedy, ak sa prejaví ako deficit v aktívach protistrany. V konkrétnom prípade rozpor s dobrými mravmi odvolací súd vo výkone práva žalobcu nevidel, podanou žalobou žalobca sledoval kompenzáciu za užívanie jeho majetku žalovanou, na tom nič nemení ani to, že v minulosti boli v manželskom zväzku.
21. O trovách prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania, rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP. Žalobca mal v konaní úspech v rozsahu 87,99 %, neúspech rozsahu 12,01 %, má preto nárok na náhradu trov voči žalovanej v rozsahu 75,98 %. O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, podľa § 262 ods. 2 CSP.
22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.