Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_27Co-152-2018.pdf
PDF · 104.55 KB
Case nature
Area
Subarea
27Co/152/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobcu: D., zastúpeného Y. proti žalovaným: 1/ V., 2/ N. o zaplatenie 5.816,46 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 14.decembra 2017, č.k. 3Csp/48/2017-119, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej - vyhovujúcej časti a v súvisiacej časti o náhrade trov konania (výroky I. a III.) z r u š u j e a v tomto rozsahu vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaní v 1/ a 2/rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 639,16 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 639,16 eur od 31.05.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.). O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (výrok III.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 5.816,46 eur s prísl. dôvodiac, že ide o pohľadávku, ktorá na neho prešla na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi ním a N. (ďalej len predchodca žalobcu). Predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanými dňa 19.01.2010 zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej im poskytol peňažné prostriedky. Žalovaní si neplnili povinnosť splácať riadne a včas. Pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala sumu 5.846,46 eur s príslušenstvom. V následnom podaní špecifikoval výšku pohľadávky tak, že istina pohľadávky je vo výške 4.004,95 eur, riadny úrok vo výške 1.640,74 eur, vyčíslený úrok z omeškania vo výške 189,03 eur a poplatky vo výške 11,74 eur. Zároveň uviedol, že žalovaní celkovo splatili sumu 3.360,84 eur, k čomu doložil aj výpis prehľadu splátok. Následne tiež doplnil, že predchodca žalobcu vyzval žalovaných na zaplatenie pohľadávky listom zo dňa 09.09.2015 a následne oznámil listom zo dňa 30.09.2015 žalovaným, že pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky. Následne bola pohľadávka platne postúpená na žalobcu v súlade s právnymi predpismi, bola zosplatnená riadne a preto nemôže byť premlčaná. Žalovaní porušili svoje zmluvné povinnosti, nakoľko nedodržali dojednanú platobnú disciplínu, na túto skutočnosť boli zo strany právneho predchodcu žalobcu upozornení výzvou, na ktorú však nereagovali a preto právny predchodca žalobcu pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Nakoľko sú žalovaní aj k dnešnému dňu nečinní a nevykonali žiadnu splátku, navrhuje, aby súd žalobe vyhovel. Zároveň si žiada náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalovaný 1/ namietal platnosť postúpenia pohľadávky pre nesplnenie zákonom stanovených predpokladov a tým aktívnu legitimáciu žalobcu. Tiež namietal neurčitosť nároku a premlčanie. Žalovaná 2/ žiadala žalobu zamietnuť. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 2 písm. a/, b/, § 4 ods. 1, 2, § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 9, § 565, § 103, § 101, § 111 OZ, § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 92 ods. 8 zák. o bankách, § 517 ods. 2 OZ, § 255 ods. 1, 2 CSP, s odkazom na ktoré dospel k záveru o nedôvodnosti vznesenej námietky premlčania a skúmajúc platnosť postúpenia pohľadávky na žalobcu dospel k záveru, že boli splnené zákonné predpoklady pre jej platné postúpenie a následne zistiac, že zmluva o splátkovom úvere nespĺňa obligatórne náležitosti podľa zák. č 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v konkrétnostiach pre absenciu náležitosti uvedenej v § 4 ods. 2 písm. i/ (výšku a termíny jednotlivých splátok v členení na istinu, úrok a iné poplatky) posúdil úver ako bezúročný a bezpoplatkový a vychádzajúc zo zistenia, že žalobca poskytol žalovaným úver vo výške 4.000 eur, pričom títo mu uhradili sumu 3.360,84 eur, má tento nárok len na rozdiel týchto súm, teda čiastku 639,16 eur, na zaplatenie ktorej žalovaných 1/, 2/ výrokom I. zaviazal. Vo zvyšku žalobu zamietol ako nedôvodnú a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadnej strane nepriznal náhradu trov konania z dôvodu ich pomerného úspechu v spore.
3. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním smerujúcim voči výroku I., teda vyhovujúcej časti a v súvisiacej časti o náhrade trov konania (výrok III.) odvolaním napadol žalovaný 1/ prostredníctvom právneho zástupcu, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zmenu tak, že žaloba aj v tomto rozsahu bude zamietnutá a žalovaným bude priznaný nárok na náhradu trov konania. Uplatňujúc dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. c/ (z obsahu vyplýva, že mal na mysli písm. b/ CSP), teda porušenie práva na spravodlivý proces a vychádzajúc z obsahu odvolania tiež nesprávne skutkové a právne závery ako dôvody odvolania uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. h/ a f/ CSP namietal, že rozsudkom súdu prvej inštancie bolo porušené právo žalovaného na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR tým, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, keďže sa nevyrovnal s rozhodujúcimi argumentmi produkovanými žalovaným. Napriek tomu, že žalovaný 1/ v priebehu konania argumentoval neexistenciou dohody o predčasnom vyhlásení mimoriadnej splatnosti, resp. že zmluvné strany si nikdy platne nedojednali možnosť vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, pohľadávky, pretože na takúto dohodu je potrebné, aby bol zachovaný riadny kontraktačný proces, pričom dohoda by musela byť podpísaná oboma stranami dohody, k čomu v posudzovanej veci nedošlo, takáto dohoda neexistuje, nakoľko zmluva o úvere neobsahuje ustanovenie, ktorým by zmluvné strany kvalifikovane dojednali vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, táto je obsiahnutá len vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré však nie sú stranami podpísané, súd prvej inštancie sa s touto argumentáciou žiadnym spôsobom v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal a existenciu dohody vo svetle týchto argumentov neposudzoval. Žalovaný 1/ tiež namietal neurčitosť nároku žalobcu, keďže tento neosvedčil a nepreukázal, že žalovaný 1/ dlhuje ním uvádzanú sumu. Rovnako ide o otázku podstatného významu. Tieto argumenty žalovaného 1/ súd prvej inštancie neakceptoval bez toho, aby sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s nimi vysporiadal, tieto vôbec vyvrátil, alebo ich aspoň spochybnil. Iba samotné konštatovanie, že argument je irelevantný, bez bližšieho zdôvodnenia, na základe čoho k tomu súd prvej inštancie dospel, je neprípustným a svojvoľným spôsobom vyrovnania sa s argumentom strany sporu. Vo vzťahu k tejto námietke absentujú závery, právne argumenty, napriek tomu, že povinnosťou súdu bolo sa s týmito v odôvodnení rozhodnutia vysporiadať. Túto odvolaciu argumentáciu podporil s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV ÚS 296/09, vychádzajúc z ktorej je nevyhnutné, aby sa súd vysporiadal s myšlienkovými konštrukciami, na ktorých strana argumentáciu zakladá, nadväzne na to sa s nimi buď stotožnil, alebo ich vyvrátil, či spochybnil. Iba takýto postup môže zodpovedať kritériám riadneho odôvodnenia rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s procesnou obranou žalovaného, obsiahnutou vo vyjadreniach vo veci samej zo dňa 21.08.2017 a vo vyjadrení k vyjadreniu zo dňa 07.12.2017 napriek tomu, že majú zásadný význam pre posúdenie nároku. Vecne ďalej namietal, že neboli naplnené zákonné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky pre absenciu splnenia druhej podmienky platného postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 ZoB, ktorou je omeškanie klienta so splatením nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Poukázal na rozhodnutie KS Žilina zo dňa 21.04.2016, č.k. 9Co/147/2016, ktoré rozhodnutie sa s touto problematikou vysporiadava. Vo všetkých prípadoch tiež platí, že zosplatneniu musí predchádzať písomná výzva na úhradu. Doručenie takejto výzvy žalovaný spochybňoval. Ďalej sa v podrobnostiach venuje výkladu ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. V súvislosti s ním tvrdenou neexistenciou dohody o možnosti predčasne vyhlásiť splatnosť bankou a tým aj namietanou neplatnosťou postúpenia pohľadávky a nedostatkom aktívnej legitimácie žalobcu v konaní, poukázal tiež na to, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti si podľa záveru súdu strany dohodli vo všeobecných obchodných podmienkach v bode 7.6.1, čím mal súd preukázané platné zosplatnenie celého dlhu predchodcom žalobcu, ide však o dohodu, keďže bola zakotvená vo VOP, ktorá nebola naviac ani individuálne dojednaná. Z uvedeného dôvodu preto ani žalobca nemohol vyhlásiť mimoriadnu splatnosť. Naviac samotný žalobca vo vyjadreniach uvádza, že zmluvné strany si v zmluve o splátkovom úvere dojednali plnenie v splátkach s presným stanovením termínov splatnosti jednotlivých splátok, žalovaní sa dostali do omeškania, uvedené termíny neplnili a právnemu predchodcovi žalobcu tým vzniklo právo pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, ktoré právo tento nevyužil a mimoriadnu splatnosť vyhlásil žalobca. Uvedené tvrdenie žalobcu je v rozpore so závermi súdu, a teda na základe jeho námietok nemožno uzavrieť, že si strany platne dojednali možnosť vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. V tomto smere dohoda neexistuje. Tiež poukázal na rozdielnu úpravu medzi ustanovením bodu 7.6.1 písm. a/ všeobecných zmluvných podmienok v jeho aktuálnom znení a znením v čase ich priloženia pri uzavretí predmetnej zmluvy o úvere. Keďže právny predchodca žalobcu nevyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a už vôbec nie platne, čo má zásadný význam pri postupovaní pohľadávky, je zmluva o postúpení pohľadávky neplatná pre rozpor so zákonom podľa § 39 OZ, keďže naviac na žalobcu nemohla byť ani zo strany postupcu postúpená pohľadávka pozostávajúca z čiastkových nárokov, ktorých splatnosť ešte nenastala. Namietal tiež správnosť rozhodnutia o náhrade trov konania, kde s odkazom na ust. § 255 ods. 2 CSP súd rozhodol, že žiadnej zo strán nepriznáva náhradu trov konania z dôvodu pomerného úspechu v spore, v posudzovanej veci však v konkrétnostiach prináleží žalovanému 1/ úspech vo veci v rozsahu 89% a v tomto rozsahu tiež náhrada trov konania.
4. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom právneho zástupcu považoval odvolanie žalovaného 1/ za nedôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie navrhoval v odvolaním napadnutých častiach ako vecne správne potvrdiť a zároveň uplatnil náhradu trov konania vzniknutých mu v odvolacom konaní. Pokiaľ žalovaný 1/ poukazuje na neurčitosť nároku, odkazuje žalobca na svoje podanie zo dňa 12.07.2017, v ktorom uplatňovaný nárok špecifikoval. Pokiaľ namieta nesplnenie podmienok v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB, tak právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky, ktoré mu uvedené ustanovenie predpisuje. Žalovaný 1/ bol v omeškaní so splatením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 dní a zároveň bolo preukázané, že bol opakovane vyzývaný na úhradu omeškaných splátok. Za kvalifikovanú výzvu možno považovať nielen výzvu zo dňa 09.09.2015, ale aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 20.05.2015, ku ktorému žalobca pripojil kópiu doručenky. Zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo tak k porušeniu ust. § 92 ods. 8 ZoB. Naviac preukazovanie splnenia týchto podmienok nebolo potrebné, keďže zmluvné strany si dohodli otázku posúdenia odchýlne od zákona, a to v čl. I. bod 7 zmluvy o splátkovom úvere, resp. v bode 19.16 všeobecných obchodných podmienok. Argumentácia žalovaného je účelová. Ním produkovaný výklad ust. § 92 ods. 8 ZoB je nesprávny. Poukázal na bod 19.16 VOP a článok I. ods. 7 zmluvy o splátkovom úvere, ktoré ustanovenia nespôsobujú nevyvážené postavenie zmluvných strán a poukázal v tomto smere na rozhodnutia iných odvolacích súdov (uznesenia KS Prešov 19Co 2/2016, KS Trnava 24Co 147/2017).
5. Žalovaný 1/ vo svojej písomnej replike na vyjadrenie žalobcu uviedol, že dotknuté ustanovenia uvedené vo VOP sú neplatné z viacerých dôvodov, a preto sa ich obsahu nemôže žalobca dovolávať. Sú rozporné s kogentným ustanovením § 92 ods. 8 ZoB, keďže žalovaný je spotrebiteľ a neboli mu pri podpise zmluvy tieto ustanovenia vysvetlené, pričom ide o ustanovenia svojím významom nesmierne dôležité, na čo mal byť spotrebiteľ výslovne upozornený. Boli však zakomponované do formulárových VOP, ktoré spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Naviac obsah vytvára polemiku nad tým, prečo by banka mohla postupovať bez súhlasu klienta napríklad tiež premlčané pohľadávky, prípadné budúce pohľadávky, ako aj pohľadávky, ktoré ešte nie sú splatné. Opakovane tvrdil, že právny predchodca žalobcu nesplnil podmienky ustanovené § 92 ods. 8 ZoB pre platné postúpenie pohľadávky, čo namietal už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. V poradí ďalšom podaní žalovaný 1/ dal do pozornosti odvolaciemu súdu rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 147/2017 zo dňa 24.04.2018, v ktorom sa zaoberá vyšší súd výkladom § 92 ods. 8 zákona o bankách, závery ktorého korešpondujú s právnym názorom prezentovaným žalovaným 1/ v odvolaní. Menovite poukázal na bod 21/ odôvodnenia rozhodnutia, v ktorom sa uvádza, že ďalšími zo zákona o bankách vyplývajúcimi podmienkami platného postúpenia, je preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi o omeškaní a dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní.
6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia v odvolaním dotknutých častiach a jemu predchádzajúceho konania.
7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach - vyhovujúcej (výrok I.) a v súvisiacej o náhrade trov konania (výrok III.), je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti (výrok II.) nepreskúmaval, keďže táto suspenzívnym účinkom odvolania dotknutá nebola.
8. Dôvodom zakladajúcim zrušenie rozhodnutia podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP) je taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa stranám odníme možnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané im za účelom zabezpečenia účinnej ochrany ich práv. O takúto vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a postupom odňal stranám procesné práva, ktoré im právny poriadok priznáva, medzi ktoré v neposlednom rade patrí právo zodpovedajúcim spôsobom argumentovať proti rozhodnutiu v prípadnom odvolacom konaní, čo predpokladá existenciu takého odôvodnenia rozhodnutia, ktoré je súladné s parametrami uvedenými v ust. § 220 CSP.
9. Odvolateľ predovšetkým namietal, že rozhodnutím súdu prvej inštancie bolo porušené jeho právo na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR tým, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, keďže sa nevyrovnal s rozhodujúcimi argumentmi produkovanými žalovaným 1/ a to s tvrdenou neexistenciou (resp. neplatnosťou) dohody o predčasnom vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, pretože na takúto dohodu je potrebné, aby bol zachovaný riadny kontraktačný proces, pričom dohoda by musela byť podpísaná oboma stranami dohody, k čomu v posudzovanej veci nedošlo, takáto dohoda neexistuje, nakoľko zmluva o úvere neobsahuje ustanovenie, ktorým by zmluvné strany kvalifikovane dojednali vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, táto je obsiahnutá len vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré však nie sú stranami podpísané, namietal tiež nevyváženosť, neprijateľnosť tejto individuálne nevyjednanej zmluvnej podmienky, súd prvej inštancie sa tiež s touto argumentáciou žiadnym spôsobom v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal a existenciu dohody vo svetle týchto argumentov neposudzoval, ktorú odvolaciu námietku možno subsumovať pod odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (porušenie práva na spravodlivý proces) a namietal tiež nesprávnosť záverov o danosti vecnej legitimácie žalobcu, pre namietanú neplatnosť mimoriadneho zosplatnenia úveru, neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, teda nesplnenie (tiež ďalších) zákonných predpokladov uvedených v ust. § 92 ods. 8 ZoB, čím uplatnil tiež dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.
10. Odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces, pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov.
11. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v rozsahu dotknutom odvolaním, možno konštatovať dôvodnosť tejto uplatnenej odvolacej námietky. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci síce nemusí byť síce totožné s očakávaniami a predstavami tej - ktorej strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia požiadavkami v zmysle § 220 ods. 2 CSP, pričom stranám musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky, spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach.
12. Súd prvej inštancie žalobe v odvolaním dotknutej časti vyhovel, keď dospel k záveru o danosti vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v dôsledku splnenia zákonných podmienok pre platné postúpenie pohľadávky voči žalovaným na žalobcu ( § 92 ods. 8 zákona o bankách), konštatujúc existenciu dohody o mimoriadnom zosplatnení úveru v bode 7.6. všeobecných obchodných podmienok, ako aj platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky.
13. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu žalobcu ním uplatnené právo resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššie súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009).
14. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej v písomnej forme medzi doterajším veriteľom (postupcom, cedentom) a treťou osobou (postupníkom, cesionárom) postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi (cesus) novému veriteľovi, a to buď za odplatu, alebo bezodplatne. Postupník sa stane novým veriteľom, nadobúda pohľadávku (s príslušenstvom a právami s ňou spojenými). Postupca stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Nie je ďalej oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie.
15. Ustanovenie § 525 Občianskeho zákonníka určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť. Okrem toho môže byť postúpenie určitých pohľadávok zakázané špeciálnymi predpismi, prípadne postúpenie môže byť zákonom síce dovolené, ale len za určených podmienok.
16. Takýmto prípadom je ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase cesie (postúpenia) pohľadávky.
17. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej časť), ak je (1.) splatná, a to až po predchádzajúcej (2.) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3.) omeškanie klienta so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.
18. Uvedené skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/119/2013, tiež rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo 147/2017 zo dňa 24.04.2018). Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky.
19. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525, alebo podľa špeciálnych predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39). Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje, (alebo ohľadne ktorej postúpenie podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli), ide o cesiu neplatnú od počiatku ex tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť.
20. Z uvedeného dôvodu v týchto prípadoch nemožno vôbec hovoriť o platnej cesii, postupca zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka neprechádza pre neplatnosť zmluvy.
21. Vychádzajúc z ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách (pôvodne § 92 ods. 7) vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. V doslovnom znení dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu sa uvádza: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ V posudzovanej veci malo pred postúpením pohľadávky dôjsť k zosplatneniu úveru podľa tvrdenia žalobcu a tiež záverov súdu na základe dohody o zosplatnení zakotvenej do bodu 7.6. VOP, uplatnenie ktorého sankčného inštitútu je podmienené porušením povinností žalovaného v tomto bode uvádzaných. Žalovaný 1/ však v priebehu konania zásadne argumentoval neplatnosťou zosplatnenia úveru, namietajúc neexistenciu takejto dohody pre jej nepodpísanie zmluvnými stranami a tiež jej obsahovú nevyváženosť a neprijateľnosť, jej individuálne nedojednanie, z ktorého dôvodu nemôže žalovaného 1/ ako spotrebiteľa zaväzovať, pričom niet sporu o tom, že prípadné pozitívne posúdenie dôvodnosti žalovaným 1/ produkovanej procesnej obrany, má zásadný dopad na záver o platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky a následne tiež záver o danosti vecnej legitimácie žalobcu. Súd prvej inštancie sa však s touto obranou žalovaného 1/ vôbec nezaoberal a vo svetle nej platnosť postúpenia neposudzoval.
22. Nad rámec vyššie uvedeného odvolací súd poznamenáva, že bez povšimnutia súd prvej inštancie tiež ponechal, že v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru odkazoval právny predchodca žalobcu na prípad porušenia povinnosti v zmysle bodu 8.1 písm. a/ produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery N.. s účinnosťou od 01.01.2015, pričom však súd prvej inštancie ustálil v bode 2 odôvodnenia, že zosplatnenie má pôvod v dohode o mimoriadnej splatnosti úveru, vychádzajúc zo znenia tohto bodu v prípade tam uvedeného porušenia zmluvných podmienok, a to bodu 7.6 všeobecných obchodných podmienok, ktoré mali byť u právneho predchodcu žalobcu účinné od 15.01.2009 (zmluva uzatvorená dňa 19.01.2010).
23. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keďže súd prvej inštancie sa so zásadnou argumentáciou žalovaného 1/ žiadnym spôsobom v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal, z hľadiska nej dôvodnosť uplatneného nároku neposudzoval, pričom z hľadiska zachovania dvojinštančnosti súdneho konania neprichádza do úvahy, aby v tomto smere absentujúce odôvodnenie nahrádzal svojim rozhodnutím odvolací súd, pretože takýmto postupom by stranám odňal právo argumentovať proti jeho záverom v riadnom odvolacom konaní, pričom ide o otázku z hľadiska rozhodovania zásadného významu, je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ako celok argumentačne neudržateľné a závery, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie predčasné, s čím súvisí aj dôvodnosť uplatnených odvolacích dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. V ďalšom konaní preto bude potrebné, aby sa súd prvej inštancie o.i. tiež s uvedenou argumentáciou žalovaného 1/ vysporiadal z hľadiska toho, či žalovaným 1/ produkované skutkové tvrdenia sú spôsobilé privodiť v prospech neho priaznivejšie rozhodnutie.
24. Keďže napadnuté rozhodnutie v odvolaním dotknutých častiach je z hľadiska vyššie uvedených nedostatkov nesprávne, čím došlo k naplneniu odvolacích dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP, odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, ako napadnuté rozhodnutie vo vyhovujúcej časti a v súvisiacej časti o náhrade trov konania zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP) a vec vrátiť v tomto rozsahu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (391 ods. 1 CSP), pričom s poukazom na dôvody, ktoré viedli k zrušujúcemu rozhodnutiu, sa odvolací súd ďalšími (vecnými) námietkami uvedenými v odvolaní, nezaoberal.
25. Súd prvej inštancie po vrátení veci, pri novom rozhodovaní o veci, odstráni nedostatky súdneho konania a rozhodnutia tak, ako ich odvolací súd zistil a uviedol v tomto zrušujúcom uznesení. Pred novým rozhodnutím o veci bude postupovať v súlade s prípadnými procesnými návrhmi strán sporu, rozhodujúce skutočnosti podrobne vyhodnotí, tiež vo svetle argumentácie žalovaného 1/ týkajúcej sa dohody o zosplatnení, (teda posúdi naplnenie, tiež zostávajúcich predpokladov pre platné postúpenie pohľadávky), pričom sa zodpovedajúcim spôsobom vysporiada so všetkými námietkami produkovanými stranami v konaní a tiež uvedenými v odvolaní a vo veci opätovne rozhodne. Svoje rozhodnutie je súd prvej inštancie povinný odôvodniť v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP.
26. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP.
27. Podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí aj o náhrade trov odvolacieho konania.
28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).