Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Csp-30-2018.pdf
PDF · 126.33 KB
Case nature
Area
Subarea
4Csp/30/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Mikulášom Géczim v spore žalobcu S. V., L.. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XX, XXX XX K., štátny občan SR, zastúpeného JUDr. Andrej Cifra, advokát, so sídlom ul. J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanému Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpeného ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., so sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, IČO: 36 857 513, o zaplaenie 1.353,61 eur s príslušenstvom, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti, neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.353,61 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.353,61 eur od 15.05.2018 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobu žalobcu v časti, v ktorej sa domáhal určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti, eventuálne neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným na základe Žiadosti o aktiváciu Karty T-Mobile č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.12.2005 z a m i e t a.
III. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e:
1. Žalobca doručil súdu dňa 04.04.2018 žalobu, ktorou sa domáhal proti žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia v sume 1.353,61 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.
2. Podanú žalobu odôvodnil tým, že žalovaný poskytol žalobcovi peňažné prostriedky prostredníctvom kreditnej karty, a teda je nevyhnutné predmetnú zmluvu podriadiť režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch s poukazom na § 1 ods. 3 cit. zákona. Poukázal na listinu Žiadosť o aktiváciu Karty T-Mobile č. XXXXXXXXXX podpísanú žalobcom dňa 09.12.2005 a žalovaným dňa 12.12.2005. Predmetná listina sa mala po podpísaní obidvoma zmluvnými stranami stať Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. č. XXXXXXX. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, preto možno hovoriť o prítomnosti určitých náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere len vtedy, ak sú osobitne tak dodávateľom ako aj spotrebiteľom písomne akceptované. Podľa žalobcu v Zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje ročná percentuálna miera nákladov - ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň v predmetnej Zmluve o spotrebiteľskom úvere úplne absentuje aj akékoľvek dojednanie o úrokoch a poplatkoch za poskytnutie (predaj) spotrebiteľského úveru, čo má v zmysle vtedy platnej a účinnej právnej úpravy za následok, že dodávateľ nemôže požadovať od spotrebiteľa zaplatenie nedojednaných úrokov a poplatkov (§ 4 ods. 5
zákona č. 258/2001 Z.z.). Žalobca mal za to, že žalovanému nevznikol nárok na odplatu za poskytnutý úver vo forme úrokov a rôznych poplatkov, o ktoré mal byť úver navýšený. Žalobca zároveň tvrdil v podanej žalobe, že k platnému uzatvoreniu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere nedošlo. Dôvod neplatnosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa neho spočíva v tom, že listina Žiadosť vôbec nevymedzuje nevyhnutný parameter úverovej zmluvy, a to odplatnosť za poskytnutie peňažných prostriedkov. Z textu formulára vôbec nie je badateľný záväzok o tom, že žalobcovi majú byť poskytované peňažné prostriedky z kreditnej karty za odplatu vo forme úroku. Medzi stranami sporu neexistuje platný právny titul, ktorý by vymedzoval záväzok žalobcu zaplatiť za poskytnutie peňažných prostriedkov odplatu vo forme úroku.
3. Na základe predkladaného „Výpisu z Pôžičkovej karty ŽOLÍK ku dňu 25.01.2018 (Sk)“ žalobca poukázal na to, že čerpal od žalovaného prostredníctvom kreditnej karty celkovú čiastku 25.051,00 Sk (súčet všetkých súm pod položkami „SKK...“, „ATM...“), t.j. 831,54 eur a uhradil mu sumu 27.600,00 Sk (súčet všetkých súm pod položkami „Úhrada“), t.j. 916,15 eur. Na základe predkladaného „Výpisu z Pôžičkovej karty ŽOLÍK ku dňu 25.01.2018 (eur)“ je zrejmé, že žalobca čerpal od žalovaného prostredníctvom kreditnej karty celkovú čiastku 3.780,88 eur (súčet všetkých súm pod položkami „ATM...“, „S6AV...“, „SLSP...“, BILLA...“, „GECO TABAK...“) a uhradil mu sumu 5.049,88 eur (súčet všetkých súm pod položkami „Úhrada“). Celkovo žalobca na kreditnú kartu čerpal 4.612,42 eur (831,54 eur plus 3.780,88 eur) a uhradil žalovanému sumu 5.966,03 eur (916,15 eur plus 5.049,88 eur). Prijímaním jednotlivých úhrad zo strany žalobcu na účet žalovaného nad rámec čerpaných peňažných prostriedkov podľa žalobcu došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že celkovo sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil sumou vo výške 1.353,61 eur (rozdiel medzi úhradami vo výške 5.966,03 eur a čerpaniami vo výške 4.612,42 eur), ktorú sumu žalobca cestou podanej žaloby žiada vrátiť späť, pričom uvádzané bezdôvodné obohatenie je tvorené úhradami žalobcu za obdobie od 21.10.2015 (bezdôvodné obohatenie z úhrady zo dňa 21.10.2015 je vo výške 88,61 EUR) do 24.04.2017.
4. Za daného stavu si žalobca podanou žalobou voči žalovanému uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a rovnako tak na svoju obranu uplatnil právo priznané mu § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. a žiada určiť poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov eventuálne žiada určiť Zmluvu o spotrebiteľskom úvere za neplatnú. S ohľadom na možnosť posúdenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako neplatnej ale tiež aj poskytnutého spotrebiteľského úveru ako bezúročného a bez poplatkov, žalobca volí eventuálny petit, ktorým sa na prvom mieste domáha určenia poskytnutého spotrebiteľského úveru za bezúročný a bez poplatkov.
5. Súd doručil podanú žalobu žalovanému dňa 14.05.2018 spolu s výzvou na vyjadrenie k žalobe. Žalovaný doručil súdu dňa 25.05.2018 vyjadrenie, v ktorom uviedol, že skutočnosti, ktoré by podľa žalobcu mali byť právnym dôvodom tvrdenej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov a následne by mali byť dôvodom k uloženiu povinnosti vydať údajné bezdôvodné obohatenie, sú v texte žaloby opísané nedostatočne a nepredstavujú spoľahlivý základ pre súdne prejednanie veci. Žalovaný bol toho názoru, že podaná žaloba tieto zákonom stanovené obsahové parametre nespĺňa, nakoľko žalobca nevysvetlil ani nepreukázal, čo presne vytýka žalovanému vo vzťahu k určeniu RPMN, keďže z textu žaloby nie je zrejmé, či žalobca vytýka úplnú absenciu tohto údaja v zmluve alebo jej súčastiach, resp. vytýka nejaký iný nedostatok vo vzťahu k RPMN. Žalovanému zároveň nebolo zrejmé, na základe čoho dospel žalobca k záveru o absencii akékoľvek dojednania o poplatkoch. Žalovaný uviedol, že v dokumente predloženom zo strany samotného žalobcu (konkrétne v spodnej časti tzv. „obchodných podmienok“, ktoré sú bezpochyby neoddeliteľnou súčasťou danej zmluvy), sú totiž poplatky výslovne vymenované. Zo žaloby nie je podľa žalovaného vôbec zrejmé, či pri formulácii svojich výhrad voči textu zmluvy a pri výpočte údajne absentujúcich zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vychádzal žalobca len z pôvodne uzavretej zmluvy alebo aj z iných následných zmien zmluvy, iniciovaných nezriedka zo strany samotného žalobcu.
6. Žalovaný ďalej uviedol, že ak by peňažné nároky žalobcu, uplatnené v žalobe, vôbec niekedy v minulosti vznikli sú v časti už premlčané, nakoľko z textu podanej žaloby vyplýva, že k bezdôvodnému obohacovaniu malo dochádzať podľa názoru žalobcu na tom skutkovom základe, že žalobca uskutočňoval dobrovoľne splátky poskytnutého úveru. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí „za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil“. Žalovaný bol toho názoru, že premlčaniu by tak podliehalo (za predpokladu,
že by vôbec vzniklo a existovalo) také právo spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo zaplatením splátok, spotrebiteľom (žalobcom) dobrovoľne a vedome uskutočnených pred viac ako dvoma rokmi pred podaním žaloby, t.j. pred dátumom 03.04.2016. Preto vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ku ktorému mohlo dôjsť uskutočnením splátok úveru, zrealizovaných zo strany žalobcu skôr než 03.04.2016. Pokiaľ ide o plynutie subjektívnej premlčacej lehoty, ktorá plynie od doby, kedy sa oprávnený subjekt dozvedel o bezdôvodnom obohatení a jeho výške, podľa žalovaného, žalobca vedomosť o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť bezdôvodné obohatenie nadobudol v momente, kedy žalobca dané platby sám uskutočnil. Jeho prípadné právne znalosti nie sú vôbec relevantné.
7. K žalobných výhradám ohľadne absencie zákonnom stanovených náležitostí v zmluve žalovaný uviedol, že ich považujeme za nesprávne a z procesného hľadiska za nepreukázané, dôkazne nepodložené. Opakovane poprel všetky tvrdenia žalobcu o údajných nedostatkoch posudzovanej zmluvy a údajnom protiprávnom konaní žalovaného. Minimálne od konca roku 2014 nemôže byť absolútne žiadna pochybnosť o tom, že aktuálne znenie uzavretej zmluvy obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, a to jednak údaj RPMN (zobrazený spôsobom, ktorý platná právna úprava a rovnako aj všeobecné súdy v SR považujú za plne dostačujúci s platnou právnou úpravou), ako aj údaj o výške úrokovej sadzby a rovnako aj všetky ostatné zákonom stanovené náležitosti.
8. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril podaním doručeným súdu dňa 06.08.2018 (replika), v ktorom vzhľadom k neprehľadnému nastaveniu úverového produktu žalovaného žalobca uviedol, že je potrebné sa zaoberať otázkou, či zmluva o úvere vôbec platne vznikla, keďže v rámci časti Zmluvy
- IV. Vyhlásenie Klienta - sa v poslednej vete uvádza, že „Prijatím a schválením Žiadosti zo strany VÚB, a.s. sa táto Žiadosť stáva Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. vydávanej v spolupráci s SKK. Účinnosť zmluvy je viazaná na splnenie odkladacích podmienok, ktorými zaslanie potvrdzujúceho listu a doručenie PIN kódu klientovi.“ Podľa žalobcu je zjavné, že mechanizmus uzatvárania zmluvy o úvere a jej uzatvorenia a účinnosti je naviazaný na schválenie žiadosti a zaslanie potvrdzujúceho listu. Na základe vyššie uvedeného mal žalobca za to, že je potrebné sa primárne (povinnosť ex offo prihliadať na absolútnu neplatnosť právneho úkonu) vysporiadať s otázkou platnosti/ neplatnosti zmluvy o úvere, keďže existuje dôvodné podozrenie, že návrh zmluvy o úvere nebol prijatý, resp. že ak bol prijatý potvrdzujúcim listom, je nutné skúmať, či údaje v potvrdzujúcom liste sú v súlade s údajmi v návrhu zmluvy o úvere zo dňa 09.12.2005. Je toho názoru, že doposiaľ žalovaný do súdneho spisu nepredložil žiadnu takú listinu, ktorá by preukazovala prijatie a schválenie Žiadosti. V spore preto ostáva doposiaľ nepreukázané platné uzatvorenie zmluvy o úvere, čo zakladá nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Dôkazné bremeno je jednoznačne na dodávateľovi, ktorý pripravoval zmluvné formuláre.
9. Pokiaľ by aj došlo k preukázaniu platnému uzatvoreniu zmluvy o úvere, žalobca opätovne zdôraznil, že v Žiadosti o aktiváciu Karty T-Mobile absentujú obligatórne náležitosti RPMN a ročná úroková sadzba v dôsledku čoho sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca poukázal na tú skutočnosť, že ak je potrebné v zmluve o úvere hľadať odkazy na iné písomnosti, ktoré možno obsahujú obligatórne náležitosti, nie je podľa neho možné hovoriť o presných a zrozumiteľných odkazoch, alebo v súvislosti s týmto postupom žalovaného ako o postupe s odbornou starostlivosťou.
10. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania žalovaným, žalobca ju považoval za nedôvodnú. Uviedol, že prílišný právny formalizmus žalovaného pri posudzovaní momentu, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku bezdôvodného obohatenia vedie následne k záverom, ktoré majú so skutočnou a reálnou vedomosťou žalobcu o bezdôvodnom obohatení len málo spoločné. Žalobca v čase po „uzatvorení“ zmluvy postupoval na základe dôvery v poctivosť konanie žalovaného ako banky. Žalobca, vychádzajúc z platnosti zmluvy, v dobrej viere realizoval v prospech žalovaného jednotlivé úhrady, ktoré však v skutočnosti boli bezdôvodným obohatením. V konkrétnej prejednávanej veci poukázal žalobca žalovanému viacero úhrad, ktorých obsahom bolo plnenie, na ktoré žalovaný po právnej stránke nárok nemal a teda sa nimi na úkor žalobcu bezdôvodne obohacoval. Žalobca tieto úhrady uhrádzal kontinuálne, nepretržite, bez vedomosti o tom, že žalovaný na prijaté úhrady nárok nemá. Ak by mal mať žalobca už v čase, kedy vykonával jednotlivé úhrady v prospech žalovaného, vedomosť o tom, že platiť nemusí, tak by logicky tieto úhrady nerealizoval. Všetky úhrady žalobcu vykonané v prospech žalovaného spájala vtedajšia jednotná vedomosť žalobcu o tom, že tieto sú poskytované na základe platného právneho titulu. Do momentu porady s právnym zástupcom, žalobca nevedel a
ani sa od neho nemohlo rozumne očakávať, že by mal vedieť o tom, že plnil inému bezdôvodne. Očakávať od priemerného spotrebiteľa schopnosť posudzovať platnosť či neplatnosť zmlúv, podotýkame že ešte pred samotným uzatvorením zmluvy, je nemysliteľné. Pri postupnom získavaní majetkových hodnôt treba z hľadiska premlčania za samostatné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia považovať nároky, ktoré vznikli zo samostatných oddeliteľných prípadov, aj keď ide o rovnaké subjekty a rovnaké skutkové podstaty zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Na uplatnenie každého takéhoto nároku začína plynúť premlčacia doba osobitne. Ak však nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tvorí jeden celok, ako je tomu v tomto prípade, premlčacie doby začínajú plynúť až po skončení bezdôvodného obohacovania sa. Objektívna premlčacia doba začína plynúť v tomto prípade odo dňa nasledujúcom po skončení bezdôvodného obohacovania sa, t.j. odo dňa, kedy sa žalovaný obohatil na úkor žalobcu poslednýkrát (24.04.2017 bola vykonaná posledná úhrada žalobcu vo výške 30 eur). 3 - ročná premlčacia doba teda začala plynúť dňa 25.07.2017 a žaloba bola podaná na súd dňa 03.04.2018, teda pri zachovaní premlčacej doby na uplatnenie žalobcovho nároku na vydanie celého bezdôvodného obohatenia na súde. Nakoľko subjektívna premlčacia doba môže začať plynúť až po začatí plynutia objektívnej premlčacej doby, nárok nemožno považovať za premlčaný ani v 2 - ročnej subjektívnej premlčacej lehote. Taktiež výška bezdôvodného obohatenia bola žalobcovi známa, až po tom čo došlo k získaniu informácie, že zmluva o úvere je rozporná so zákonom. Na základe uvedených skutočností žalobca s vyjadrením žalovaného nesúhlasil a naďalej považoval žalobu za dôvodnú v celom rozsahu.
11. Na pojednávaní dňa 18.10.2018 žalobca bol prítomný, doručenie predvolania mal vykázané 13.09.2018. Žalovaný nebol na pojednávaní prítomný, doručenie predvolania mal vykázané dňa 13.09.2018. Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil písomným podaním zo dňa 17.10.2018, zároveň súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci c jeho neprítomnosti.
12. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu, prečítaním žaloby zo dňa 04.04.2018, výpisu z pôžičkovej karty Žolík, výpisu z pôžičkovej karty Žolík, žiadosti o aktiváciu karty T-Mobile, obchodných podmienok, výpisu z obchodného registra žalovaného, odpovede na lustrácie žalobcu v registri obyvateľov, sociálnej poisťovni, ZVJS, registri úpadcov, uznesenia č.k. 4Csp/30/2018-65 zo dňa 14.05.2018, vyjadrenia žalovaného k žalobe zo dňa 25.05.2018, uznesenia č.k. 4Csp/30/2018-93 zo dňa 23.07.2018, vyjadrenia žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 06.08.2018, uznesenia č.k. 4Csp/30/2018-101 zo dňa 17.08.2018, ospravedlnenia žalovaného zo dňa 17.10.2018.
13. V zmysle § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu. 14. Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
16. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len !zákon o spotrebiteľských úveroch“), pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.
17. Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. V zmysle § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
18. Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
19. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
20. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
21. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
22. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá veta, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Tým je Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. v zmysle zákona č. 586/2008 Z. z., ktorým došlo k zmene Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. (ďalej len „NV č. 87/1995 Z. z.“). Podľa § 3 ods. 1 NV č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24. Podľa § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
25. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
26. Na základe vykonaného dokazovania v spojené s citovanými ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch, súd zistil nasledovný skutkový stav.
27. Žalobca dňa 09.12.2005 vyplnil žiadosť o vydanie karty T-Mobile, ktorou požiadal o vydanie kreditnej karty a poskytnutie revolvingového úveru s úverovým rámcom vo výške 18,000,- Sk (597,49 eur) so štandardnou mesačnou splátkou 600,- Sk (19,92 eur). Dňa 12.12.2005 bola predmetná žiadosť žalovaným (ďalej len „VÚB, a.s.“) potvrdená, čím došlo medzi žalobcom a VÚB, a.s. k uzavretiu zmluvy č. XXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý revolvingový úver s dohodnutým úverovým rámcom a dohodnutou výškou splátky. Zmluva okrem výšky úverového rámca a výšky mesačnej splátky obsahuje len identifikačné údaje dodávateľa (veriteľa) a spotrebiteľa (dlžníka). Výška úrokovej sadzby úveru, RPMN, splatnosť jednotlivých splátok úveru, priemerná hodnota RPMN ani celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom nie sú v zmluve uvedené. V zmysle citovaného ustanovenia § 23 a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy, je potrebné predmetnú zmluvu považovať za spotrebiteľskú, a teda je súd povinný podrobiť predmetnú zmluvu ex offo prieskumu jej obligatórnych náležitostí v zmysle platnej právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv a s spotrebiteľských úverov v čase zatvorenia zmluvy.
28. Súd na základe kontroly jednotlivých náležitostí zmluvy podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. zistil, že predložená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX zo dňa 12.12.2005 obsahuje len výšku úverového limitu 597,49 eur (18.000,-Sk) (§ 4 ods. 2 písm. c) zákona) a sumu mesačnej splátky revolvingového úveru 19,92 eur (600,-Sk) (§ 4 ods. 2 písm. c) zákona). Vzhľadom na druh poskytnutého úveru (revolvingový úver), počet splátok úveru nebol v zmluve uvedený (§ 4 ods. 2 písm. a) zákona). Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN - § 4 ods. 2 písm. g) zákona) nie je v zmluve uvedená, ani výpočet nákladov, ktoré boli zahrnuté do výpočtu RPMN.
29. Pokiaľ ide o chýbajúce údaje o RPMN, konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a počte splátok, súd konštatuje, že revolvingový úver je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník stále spláca poskytnutý úver, pričom časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu, keďže úver je odplatný právny úkon. Preto počet splátok úveru a jeho konečnú splatnosť dopredu nemožno určiť. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že absencia týchto údajov nie je porušením ustanovení § 4 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch. K rovnakému záveru súd dospel aj pri chýbajúcom údaji o výške RPMN (§ 4 ods. 2 písm. g) zákona), keďže zákon o spotrebiteľských úveroch v § 3 ods. 6 výslovne počíta s nemožnosťou určenia RPMN, nakoľko v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 3 ods. 6 zákon o spotrebiteľských úveroch pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o úverovom limite, ak je stanovený, ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Táto podmienka bola s výnimkou určenia ročnej úrokovej sadzby splnená, nakoľko všetky uvedené informácie (okrem ročnej úrokovej sadzby) sú obsiahnuté v obchodných podmienkach, ktoré sa na základe inkorporačnej doložky stali súčasťou zmluvy. Keďže predmetná vec sa týka revolvingového úveru, RPMN nie je možné presne stanoviť, nebolo možné absenciu údaju o výške RPMN sankcionovať v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch a určiť poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.
30. Avšak v zmluve okrem vyššie uvedených náležitostí absentuje aj údaj o výške ročnej úrokovej sadzby a iných poplatkoch (zmluva obsahuje len výšku úverového limitu a mesačnú splátku). Keďže veriteľ v zmysle v čase uzavretia zmluvy platného a účinného § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch nemôže požadovať od spotrebiteľa úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, súd má za to, že žalovaný má nárok len na zaplatenie sumy čerpaného úveru, bez riadneho úroku a poplatkov, nakoľko si ich so spotrebiteľom v zmluve nedojednal. V úverovej zmluve, ani v obchodných podmienkach, ktoré sa v zmysle posledného ustanovenia zmluvy pred podpisom (bez číselného označenia článku) stali neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, sa dojednanie o výške úrokovej sadzby úveru nenachádza. Preto súd dospel k záveru, že žalovaný na úroky a poplatky, ktoré mu žalobca v mesačných splátkach zaplatil, nemá nárok, nakoľko nie sú uvedené v zmluve, a teda si ich so žalobcom nedojednal.
31. Na základe uvedených skutočností súd konštatuje, že žalovaný nemá voči žalobcovi nárok na úrok z úveru, ani poplatky a sankčné úroky, nakoľko predmetné úroky a poplatky neboli v zmluve zmluvnými stranami dojednané, ani sa nestali jej súčasťou na základe odkazu v zmluve (inkorporačnej doložky).
32. Z dôvodu absencie zmluvných dojednaní upravujúcich výšku úrokovej sadzby úveru a iných poplatkov mal súd za to, že s poukazom na § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch žalobca na tieto úroky a poplatky nemá nárok, a teda žalovanému vznikol nárok len na zaplatenie sumy reálne vyplatenej žalovanému. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalobca vyčerpal úverový rámec vo výške 4.612,42 eur. Do podania žaloby uhradil žalovanému sumu 5.049,88 eur, teda o 1.353,61 eur viac, ako mal.
33. Ďalej sa súd zaoberal zo strany žalovaného vznesenou námietkou premlčania uplatneného nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia.
34. Podľa ust. § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodného obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenie z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
35. Žalobca sa v replike nestotožnil s právnym názorom žalovaného ohľadne plynutia objektívnej a subjektívnej premlčacej doby bezdôvodného obohatenia. Preto súd posudzoval, či nedošlo k premlčaniu práva žalobkyne v 2-ročnej subjektívnej, prípadne v 3-ročnej objektívnej lehote a dospel k záveru, že k premlčaniu práva nedošlo ani v tejto lehote.
36. Podľa citovaného ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Súd mal v konaní preukázané, že žalobca splácal poskytnuté úvery riadne až do 24.04.2017, od tohto dátumu nevykonal ani jednu úhradou splátok revolvingového úveru. Preto mal súd za to, že pokiaľ by žalobca v čase splácania úverov vedel o ich bezúročnosti a bezpoplatkovosti, splatil by žalovanému len jemu prislúchajúcu istinu úveru a zvyšné úroky a poplatky by mu dobrovoľne neuhradil. Preto bol súd toho názoru, že žalobca sa o preplatení úverov o príslušné úroky a poplatky, a teda o bezdôvodnom obohatení žalovaného na jeho úkor dozvedela najskôr po dátume 24.04.2017, kedy vykonal v poradí poslednú úhradu úveru. Keďže návrh na začatie konania bol podaný na súde dňa 04.04.2018, bol podaný v 2-ročnej subjektívnej premlčacej lehote.
37. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa najneskôr premlčí za 3 roky (pokiaľ nejde o úmyselné bezdôvodné obohatenie), keď k nemu došlo. V konaní nebolo sporným, že žalovaný poskytol žalobcovi dňa 12.12.2005 revolvingového úveru s úverovým rámcom vo výške 597,49 eur so štandardnou mesačnou splátkou 19,92 eur. Pri postupnom pokračujúcom získavaní majetkových hodnôt treba z hľadiska premlčania za samostatné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia považovať nároky, ktoré vznikli zo samostatných oddeliteľných prípadov bezdôvodného obohatenia, aj keď ide o rovnaké subjekty a rovnaké skutkové podstaty zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Na uplatnenie každého takéhoto nároku začína plynúť premlčacia doba osobitne. Ak však nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tvorí jeden celok (ako je tomu v súdenej veci), premlčacie lehoty začínajú plynúť až po skončení bezdôvodného obohacovania sa. V súdenej veci tak nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tvorí jeden celok (zo zmluvy o úvere), a preto premlčacia doba môže začať plynúť až po skončení bezdôvodného obohacovania sa, k čomu v predmetnom spore došlo dňa 24.04.2017, t. j. 3-ročná objektívna premlčacia doba uplynie až dňa 24.04.2019. Žaloba žalobcu bola na súd podaná dňa 04.04.2018. Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia sa nepremlčalo ani v subjektívnej 2 ročnej a ani v objektívnej 3 ročnej lehote.
38. Žalobca sa v spore domáhal v súlade s § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti, eventuálne neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX zo dňa 12.12.2005.
39. Súd mal za to, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX netrpela takou vadou, ktorá by spôsobovala jej absolútnu neplatnosť, preto ju súd považoval za platne uzavretú.
40. V čase uzavretia zmluvy č. XXXXXXX. účinný zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch považoval zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov len pri absencii RPMN (§ 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z.). Hoci predmetná zmluva tento údaj neobsahovala, súd absenciu tejto náležitosti zmluvy nepovažoval na základe § 3 ods. 6 predmetného zákona (keďže išlo o revolvingový úver) za nedostatok spôsobujúci bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy. Bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu bolo spôsobené nárokovaním si úrokov a poplatkov, ktoré si žalovaný so žalobcom v zmluve nedojednal, a teda na ich zaplatenie v zmysle § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. nemal právny nárok. Avšak nedojednanie úrokov a poplatkov v zmluve o spotrebiteľskom úvere nebolo podľa zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy sankcionované jej bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou. Preto súd návrh na určenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX zo dňa 12.12.2005 na bezúročnú a bezpoplatkov, eventuálne za neplatnú zamietol. 41. Nakoľko mal súd v konaní dostatočne preukázané, že žalobca zaplatil žalovanému bez právneho dôvodu o 1.353,61 eur viac ako mal, žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne o túto sumu obohatil, a teda je povinný ju žalobcovi ako bezdôvodné obohatenie ju vrátiť. 42. Nakoľko žalovaný sumu bezdôvodného obohatenia žalobcovi bezodkladne po doručení predmetnej žaloby nevydal, dostal sa do omeškania s jeho vydaním, a preto si žalobca voči žalovanému uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému až do zaplatenia.
43. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
44. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
45. Keďže žalobca mal v konaní plný úspech, priznal mu súd voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Po právoplatnosti rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania, súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške náhrady trov konania.
46. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
47. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.