Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Csp/22/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Marianou Pondelovou, v právnej veci žalobcu: Friendly Finance Slovakia s.r.o., so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 243 368, v konaní zastúpený Mgr. Henrich Schindler, advokát, advokátska kancelária so sídlom Ul. Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: A. B., X.. XX. XX. XXXX, V. L. V. X, XXX XX Z., o zaplatenie 613,18 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 613,18 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne z dlžnej sumy počítaný od 13. 09. 2016 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal na Okresný súd Levice (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) prostredníctvom právneho zástupcu dňa 19. 03. 2018 žalobu, ktorou sa domáha od žalovaného plnenia vyčísleného v sume 613,18 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne počítaným od 13. 09. 2016 do zaplatenia. Žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.

2. O žalobe rozhodol súd pôvodne platobným rozkazom č. k. 15Csp/22/2018-21 zo dňa 22. 03. 2018, ktorý však pre nemožnosť jeho doručenia žalovanému bol zrušený uznesením č. k. 15Csp/22/2018-39 zo dňa 09. 05. 2018. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 05. 2018. Keďže pobyt žalovaného nebolo možné zistiť napriek vykonanému šetreniu, súd doručil žalobu spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa k žalobe č. k. 15Csp/22/2018-42 zo dňa 10. 05. 2018 žalovanému spôsobom podľa ustanovenia § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov, Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“). Žaloba bola takýmto spôsobom doručená žalovanému dňa 29. 05. 2018 (v spise č. l. 45). Následne súd vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe a to uznesením č. k. 15 Csp/22/2018

- 42 zo dňa 10. 05. 2018, ktoré spolu so žalobou bolo doručované žalovanému na adresu jeho trvalého pobytu. Zásielka sa vrátila súdu dňa 11. 06. 2018 nedoručená s poznámkou poštového doručovateľa - adresát neznámy. Uvedeným dňom sa zásielka súdu považuje za doručenú a to bez ohľadu na to, či sa o tom adresát dozvie ( § 111 ods. 3 .

3. V danom prípade sa jedná o spor, ktorého hodnota bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur, pričom sa zároveň jedná aj o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, z ktorého dôvodu okresný súd postupom podľa ustanovenia § 219 ods. 3 v spojení s § 297 písm. b) vyhlásil dňa 19. 10. 2018

v danej veci rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo uverejnené na úradnej tabuli a na webovej stránke okresného súdu dňa 10. 09. 2018.

4. Okresný súd rozhodol o podanej žalobe na základe predložených listinných dokladov, a to: Zmluva o poskytovaní spotrebiteľského úveru č. 160812-092460 (ďalej len „Zmluva o úvere“), Rámcová zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru alebo iného úveru a s tým spojených ďalších služieb a Štandardné podmienky poskytovania úverov (ďalej len „Rámcová zmluva“), Výpis z účtu žalobcu a kontaktné informácie.

5. Z obsahu žaloby, z uvedených listinných dokladov, ako aj z obsahu celého spisového materiálu okresný súd zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Žalobca so žalovaným uzatvoril na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie Zmluvu o úvere a Rámcovú zmluvu, a to tým spôsobom, že žalovaný prijal návrh Rámcovej zmluvy a Zmluvy o úvere zo strany žalobcu v súlade s čl. III bod 3. Rámcovej zmluvy, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanému krátkodobý, bezúčelový, bezúročný úver v sume 600,00 Eur, o čom predložil výpis z bankového účtu ( č. l. 15 ) a žalovaný sa zaviazal žalobcovi vrátiť čiastku 613,18 Eur, ktorá tvorí súčet poskytnutého úveru a celkových nákladov (príslušenstvo) za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou sumou v sume 13,18 Eur. Termín konečnej splatnosti bol stanovený na 12. 09. 2016. Žalobca zaslal bezhotovostným prevodom na účet žalovaného dňa 12. 08. 2016 sumu 600,00 Eur. Podľa tvrdenia žalobcu, žalovaný neuhradil žiadnu čiastku.

6. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov a v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje. 7. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

8. Podľa § 1 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ( ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), tento zákon upravuje ochranu spotrebiteľa pri finančných službách poskytovaných dodávateľom prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku a uzavieranie zmluvy na diaľku.

9. Podľa § 2 písm. c) zákona o ochrane spotrebiteľa, sa na účely tohto zákona rozumie dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku.

10. Podľa § 2 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa, sa na účely tohto zákona rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.

11. Podľa § 2 písm. e) zákona o ochrane spotrebiteľa, sa na účely tohto zákona rozumie prostriedkom diaľkovej komunikácie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa a spotrebiteľa

možno použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta, telefón, fax, adresný list, ponukový katalóg. 12. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 13. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. 14. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 15. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 16. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že strany sporu uzavreli zmluvu podľa zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri jej uzatváraní konal žalobca v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaný, ktorý je fyzickou osobou, nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Preto je v tomto prípade potrebné aplikovať § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, popri ostatných právnych predpisoch, najmä zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. 17. Súd posúdil daný záväzkovo právny vzťah ako zmluvu o pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka (v danom prípade nemôže ísť o zmluvu o úvere v zmysle Obchodného zákonníka, nakoľko podstatnou časťou zmluvy o úvere je okrem iného záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky, čo v tomto prípade absentuje, nakoľko sa zmluvné strany dohodli na bezúročnej zmluve). Tento záver vyplýva tak zo znenia zmluvy, ako aj z tvrdenia žalobcu. 18. Podľa názoru súdu žalobca preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých podstatných náležitostí predmetnej zmluvy, t. j. reálne poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému ako dlžníkovi, dočasnosť zmluvného vzťahu ako aj povinnosť žalovaného vrátiť peniaze. Žalobca poskytol žalovanému pôžičku v sume 600,00 Eur, čo má súd preukázané z bankového výpisu ( č. l. 15 ). Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi celkovú čiastku v sume 613,18 Eur, avšak žalovaný nezrealizoval žiadnu úhradu. Súd preto zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi celkovú sumu 613,18 Eur, ktorú troví súčet poskytnutého úveru 600,00 Eur a príslušenstvo v podobe individuálne dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru v sume 13,18 Eur.

19. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

20. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

21. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ, (ďalej len „nariadenie“) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. V danom prípade sa žalovaný dostal do omeškania dňom nasledujúcim po uplynutí dohodnutej doby splatnosti, ktorá bola dohodnutá dňa 12. 09. 2016. V tom čase základná sadzba ECB bola vo výške 0,00 + 5 percentuálnych bodov predstavuje žiadaný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne. Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania tak, ako je uvedený vo výroku rozsudku, t. j. vo výške 5 % ročne od 13. 09. 2016 až do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po splatnosti.

23. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, a preto súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

25. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením, tak ako je uvedené v druhom výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný poriadok). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).