Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/81/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobkyne: A., zastúpenej W., proti žalovanému: S.., zastúpenému W., o určenie neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 03. októbra 2017, č.k. 16C/161/2014-134, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie zamietol žalobu, o trovách konania rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, uzatvorenej dňa 24.10.2008 so žalovaným ako veriteľom, uplatňujúc si tiež nárok na náhradu trov konania, tvrdiac existenciu viacerých neprijateľných zmluvných podmienok podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, zakotvených v zmluve, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky, ktoré ju z hľadiska jej platnosti ako celok robia neudržateľnou. Dôvodila tiež, že predmetná zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľskom úvere platného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, konkrétne absentujú údaje podľa § 4 ods. 2 písm. m), n), o) a p). Namietala tiež výšku úrokovej sadzby, obsiahnutú v zmluve ako rozpornú s dobrými mravmi a tiež nárok na zaplatenie poplatkov, či zmluvných pokút. Uviedla, že celková výška prostriedkov jej poskytnutá žalovaným bola 6.638,78 eur, pričom napriek tomu, že žalovanému uhradila sumu 7.662,93 eur, jej dlh bol ku dňu 17.06.2013 vo výške 6.114,89 eur. Žalovaný ju vyzval na úhradu pohľadávky, ktorej výška bola k 07.09.2014 v sume 2.609,97 eur. Dlžná čiastka neustále narastá, pričom neprijateľné podmienky poskytujú žalovanému ľubovôľu v tak závažnej otázke, akou je účel platby, tiež priestor pre svojvoľné rozhodovanie nielen o výške príslušenstva pohľadávky, vyplývajúcej z úverovej zmluvy voči žalobkyni, ale v konečnom dôsledku aj vo výške istiny bez prihliadnutia na to, že zmluva je hrubo nevyvážená. Poukázala na princípy ochrany spotrebiteľa. V otázke naliehavého právneho záujmu dôvodila, že splácala poskytnutý úver, avšak nemôže vzhľadom k svojej situácii finančne uhrádzať neprimerané náklady, ktoré jej vznikli zo zmluvy s neprimeranými podmienkami. Žalovaný úverovú zmluvu považoval za platný právny úkon, jej obsahom nie sú žiadne neprijateľné zmluvné podmienky a neexistuje tu žiadna právna skutočnosť, ktorá by odôvodňovala záver o jej neplatnosti. Poprel, že by žalobkyňa predmetný úver splácala, naopak nedodržiavala svoje zmluvné záväzky. V roku 2013 zaplatila na splátkach celkovo sumu 400,- eur, v roku 2014 nevykonala na splátkach žiadnu úhradu. V dôsledku protiprávneho stavu bolo vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. V žalobe o určenie neplatnosti videl žalovaný očividný časový súvis medzi vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru a podaním žaloby, ktorej cieľom podľa neho bolo vyhnúť sa plneniu svojich peňažných povinnosti z predmetnej úverovej zmluvy. Podstatné

náležitosti zmluvy sú uvedené jasným a zrozumiteľným spôsobom, nie je zrejmé, ako môže byť zmluva označená žalobkyňou ako neurčitá. S tvrdeniami žalobkyne o údajných neprijateľných podmienkach nesúhlasil. Dôvodil tiež, že žalobkyňa nemá na požadovanom určení naliehavý právny záujem, keďže vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu. Z uvedených dôvodov žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.

3. Po právnej stránke posúdil súd zmluvný vzťah v súlade s právnou úpravou platnou ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. ku dňu 24.10.2008. Za aplikácie ust. § 80 písm. c) O.s.p., tiež ust. § 137 písm. d) súd prvej inštancie vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú pre neexistenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere z dôvodu, že ochrany práv sa môže žalobkyňa domáhať žalobou na plnenie, pričom rozhodnutie o neplatnosti zmluvy by nevytvorilo pevný základ pre vzťah strán sporu. Za aplikácie ust. § 255 ods. 1 pre nesplnenie podmienok uvedených v § 257 priznal žalovanému plný nárok na náhradu trov konania, teda v rozsahu 100 % s poukazom na jeho plný úspech v spore.

4. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, súčasne si uplatňujúc náhradu trov, tiež odvolacieho konania. Namietala správnosť záveru súdu prvej inštancie o neexistencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, keďže napriek tomu, že spotrebiteľská zmluva je neplatná, zaväzuje ju k plneniu, ktoré je nezákonné a na jej strane sa tak vytvára stav objektívnej právnej neistoty v tom, čo má podľa práva plniť žalovanému a rovnako vytvára stav, že žalobkyňa takto musí naďalej uhrádzať neprimerané náklady, ktoré jej vznikli zo zmluvy napriek tomu, že obsahuje neprijateľné podmienky. Ona ako spotrebiteľka potrebuje mať vyriešenú otázku výšky skutočného dlhu nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov. Žalovaný si uplatňuje úhradu dlhu aj s pochybným príslušenstvom, z ktorého dôvodu nepochybne na jej strane existuje naliehavá potreba domôcť sa takéhoto rozhodnutia, v súvislosti s čím poukázala na rozsudok Krajského súdu Prešov pod sp. zn. 18Co/109/2011 zo dňa 21.12.2012. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považovala za nesprávne, založené na nesprávnych skutkových a právnych záveroch, čím uplatnila odvolacie dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

5. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu prostredníctvom právneho zástupcu navrhoval rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Podľa jeho názoru v odvolaní absentujú akékoľvek relevantné dôvody, ktoré by mohli indikovať pre vyhovenie podanému odvolaniu. Žalovaný už v priebehu konania poukázal na skutočnosť, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa parametre uvedené v ust. § 220 CSP. Aplikácia a výklad dotknutých právnych noriem súdom prvej inštancie je v súlade s dlhodobou aplikačnou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pričom poukázal na viaceré rozhodnutia súdov. Poukázal na článok 2 ods. 1, 2 Základných princípov CSP. Súdna prax dlhodobo judikuje, že pokiaľ prichádza do úvahy žaloba na plnenie ako vhodný prostriedok právnej ochrany, vylučuje to naliehavý právny záujem na žalobe na určenie. Konanie žalobkyne považuje za šikanózne, v rozpore s dobrými mravmi, majúce za cieľ zastrieť najpodstatnejší fakt jej protiprávneho konania, spočívajúci v omeškaní s riadne dohodnutým splácaním úverového záväzku, smerujúce k popretiu základnej zásady súkromno-právneho styku, zásady riadne dodržiavať uzatvorené zmluvy.

6. Žalobkyňa vo svojej reakcii na písomné vyjadrenie žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že naďalej trvá na podanom odvolaní a jeho dôvodoch. Naliehavý právny záujem spočíva v stave objektívnej právnej neistoty medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorým je ohrozenie právneho postavenia, a to predovšetkým neistoty v otázke rozsahu plnenia žalobkyne v prospech žalovaného. Poukázala tiež na skutočnosť, že žalovaný pravdepodobne postúpil pohľadávku z predmetnej úverovej zmluvy na ďalší subjekt, ktorý poveril mimosúdnym vymáhaním predmetnej pohľadávky ďalšiu spoločnosť, čo vyplýva z listu zo dňa 05.09.2017, doručeného žalobkyni, v ktorom je tvrdený jej aktuálny dlh dokonca vo výške 9.653,42 eur. Žalovaný, ani žiadna tretia strana neupovedomili žalobkyňu o postúpení pohľadávky z úverovej zmluvy. Napriek tomu sa v uvedenom liste uvádza, že ďalším krokom bude podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu. Žalobkyňa je tak pod neustálym psychickým tlakom a má naliehavú potrebu zistiť rozsah plnenia v prospech žalovaného, čo môže

dosiahnuť len prostredníctvom podanej žaloby. V tomto prípade určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu a je prípustná aj napriek tomu, že je možná prípadne aj iná žaloba, napríklad na plnenie, v súvislosti s čím poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, publikované v časopise zo súdnej praxe pod číslom 40/96. Podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, odstraňujúcim neistotu vo vzťahu medzi účastníkmi.

7. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) v znení neskorších predpisov.

8. Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

10. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 aj náležitosti podľa § 363 s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

11. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/ zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 . Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP.

12. Za jeden z právnych prostriedkov ochrany spotrebiteľa považuje súdna prax určovaciu žalobu a tiež v tomto zmysle aj žalobu o neplatnosť právneho úkonu. Pri hodnotení naliehavého právneho záujmu v spotrebiteľských zmluvách, je potrebné vychádzať z princípov zvýšenej ochrany spotrebiteľa, daných nielen komunitárnou, ale aj vnútroštátnou právnou úpravou, k naplneniu ktorých môže dôjsť iba vtedy, ak bude spotrebiteľovi umožnený reálny prístup na súd, a to so zvýšenou ingerenciou súdu, naplnenie ktorej v spotrebiteľskej veci je dané zreteľom na základné interpretačné pravidlo, a to ochranu slabšej strany spotrebiteľa. Naliehavý právny záujem žalobkyne je potrebné skúmať teda so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu a konečný zmysel žalobkyňou navrhovaného rozhodnutia. Pri skúmaní podmienok z hľadiska ust. § 137 CSP, umožňujúcich riešenie práva, resp. právneho vzťahu súdnym rozhodnutím, je preto potrebné vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere má žalobkyňa ako spotrebiteľ s poukazom na jej špecifické postavenie ako slabšej strany sporu už v tom, že potrebuje mať vyriešenú otázku skutočného dlhu nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade absolútnej neplatnosti zmluvy, či už ako celku, alebo v jej jednotlivých častiach, pretože takto nebude vystavená povinnosti prípadného nezákonného plnenia a tiež prípadným nedovoleným sankciám zo zmluvy vyplývajúcim.

13. Naliehavý právny záujem žalobkyňa v posudzovanej veci odôvodňovala tým, že zmluva obsahuje celý rad neprijateľných podmienok, ktoré neboli individuálne vyjednané, v dôsledku existencie ktorých, je zmluva z hľadiska platnosti ako celok neudržateľnou. Naviac namietala absenciu niekoľkých obligatórnych náležitostí zmluvy z hľadiska zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľskom úvere, platného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, ktoré v prípade, ak by aj zmluva ako celok nebola postihnutá absolútnou neplatnosťou, majú za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého spotrebiteľského úveru. Napriek tomu, že zaplatila žalovanému viac peňažných prostriedkov ako jej bolo poskytnuté, tento jej neustále vyčísľuje čoraz väčší a väčší dlh a vyzýva ju na jeho zaplatenie, teda je nepochybné, že žalobkyňa ako spotrebiteľ, potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jej skutočný dlh nad rámec poskytnutých a tiež uhradených finančných prostriedkov, čím sa jej postavenie stane istejším a nebude vystavená sankciám za nezaplatenie ďalších nárokov nad rámec poskytnutej istiny, ktoré sú podľa jej názoru uplatňované veriteľom v rozpore s právnou úpravou zákona č. 258/2001 Z. z..

14. S vyššie uvedenými argumentmi žalobkyne, sa na rozdiel od súdu prvej inštancie odvolací súd plne identifikuje, na základe čoho dospel k záveru, že na strane žalobkyne existuje naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. Nad rámec vyššie uvedeného odvolací súd poukazuje na to, že podľa § 137 písm. c) a d) CSP, účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ako aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu, možno požadovať žalobou, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; ktorý nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu, ktorým osobitným predpisom je v danom prípade zákon č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, ktorý v ust. § 3 ods. 5 umožňuje spotrebiteľovi domáhať sa proti porušiteľovi na súde ochrany svojho práva proti porušovaniu práv a povinností ustanovených zákonom a tiež každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, vychádzajúc z ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z..

15. Vychádzajúc teda z citovanej právnej úpravy, účinnej v čase rozhodovania odvolacieho súdu, záujem spotrebiteľa na určovacej žalobe nie je potrebné preukazovať, nakoľko vyplýva z osobitného predpisu.

16. Naviac v čase rozhodovania odvolacieho súdu, je v platnosti novela zákona č. 129/2010 Z. z., vykonaná zákonom č. 279/2017 Z. z., účinná od 01.01.2018, v ktorej zákonodarca stanovil v ust. § 11 ods. 4, že spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.

17. Keďže z hľadiska vyššie uvedeného nie je rozhodnutie súdu prvej inštancie správne, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie za použitia § 389 písm. b) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 .

18. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť žalobkyňou uplatnený nárok o neplatnosť úverovej zmluvy pre prípadne zistenú neprijateľnosť zmluvných podmienok a tiež pre prípadne zistený rozpor s právnou úpravou spotrebiteľských úverov, zakotvenou v zákone č. 258/2001 Z. z., alebo ďalšími predpismi určenými na ochranu spotrebiteľa s prihliadnutím na ňou namietané skutočnosti.

19. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP.

20. Podľa § 396 ods. 3 rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí aj o náhrade trov odvolacieho konania.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .