Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Csp/147/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31340890, zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, p r o t i žalovanému: B. C., H.. X.XX.XXXX, C. Š. Z., S. F. XXX/XX, o zaplatenie 16.063,22 Eur a prísl. takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 3.521,43 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne od 21.9.2018 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanému súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou zo dňa 20.7.2018 sa domáhal zaplatenia istiny vo výške 10.000 Eur, kapitalizovaných úrokov vo výške 6.052 Eur, zmluvných úrokov vo výške 14,90% ročne zo sumy 10.000 Eur od 1.7.2018 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 10.000 Eur od 1.7.2018 do zaplatenia a bankových poplatkov vo výške 62,80 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že dňa X.X.XXXX uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere, ktorej súčasťou sú OP, VOP a Sadzobník. Žalobca ňou poskytol žalovanému úver 10.000 Eur a keďže žalovaný neplnil úver riadne a včas žalobca podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a §565 Občianskeho zákonníka úver predčasne zosplatnil.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, aj keď mu bola doručená ešte dňa 20.8.2018.

3. Na pojednávanie konané dňa 19.10.2018 sa strany nedostavili. U žalovaného pri tom platí fikcia o doručení predvolania 2.10.2018, kedy sa súdna zásielka doručovaná na adresu podľa žaloby, kde aj prevzal žalobu, vrátila súdu ako neprevzatá v odbernej lehote, táto fikcia o doručení vyplýva z ustanovenia § 112 CSP. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Boli preto splnené zákonné podmienky pre uskutočnenie pojednávania s poukazom na § 180 CSP.

4. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX, VOP žalobcu, obchodnými podmienkami pre spotrebiteľské úvery, aktuálnym stavom úveru, výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa X.XX.XXXX s doručenkou, výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa XX.X.XXXX s doručenkou, poštovým podacím hárkom, písomným vyjadrením žalobcu a zistil tento skutkový stav:

5. Dňa X.X.XXXX bola uzavretá formulárová písomná zmluva o úvere Dobrá pôžička medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom pod č. XXXXXXXXXX. V bode 2 je špecifikovaný predmet zmluvy nasledovne: výška schváleného úveru - 10.000 Eur; počet mesačných splátok - 108; dátum konečnej splatnosti úveru 20.3.2024; výška mesačnej úhrady 180,10 Eur, z toho výška mesačnej anuitnej splátky (úroky + istina) 170 Eur a náklady spojené s poistením schopnosti splácať úver 10,10 Eur mesačne; úroková sadzba 14,90% p.a.; RPMN 15,96%; priemerné RPMN 10,28%; celková čiastka úveru 18.332,86 Eur; poistenie schopnosti splácať úver - základný súbor poistenia; dátum prvej platby do 20.4.2015; splácanie mesačne vždy k 20.dňu v mesiaci.

6. V bode 3 zmluvy sú vymenované konkrétne poplatky súvisiace s poskytnutým úverom.

7. V bode 4.6 sa uvádza, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú OP, VOP a Reklamačný poriadok.

8. V bode 4.9 sa konštatuje, že poistenie schopnosti splácať úver sa riadi ustanoveniami poistnej zmluvy, ktorú uzavrela poisťovňa a banka a všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie schopnosti splácať úver. Vo vzťahu k zvolenému poisteniu dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a vyjadruje súhlas s poistnou zmluvou a VPP.

9. V bode 4.11 je obsiahnuté vyhlásenie klienta, že mu boli jasne a zrozumiteľnou formou vysvetlené vlastnosti sprostredkovanej finančnej služby a že sprostredkovanú finančnú službu poistenie si vybral slobodne a bez nátlaku, na základe svojich potrieb a požiadaviek a zodpovedá jeho finančnej situácii.

10. Spomínané časti zmluvy týkajúce sa poistenia sú súčasťou formulára zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom z jej textu nevyplýva, že by klient mal možnosť odmietnuť poistenie.

11. Oprávnenie banky vyhlásiť úver za predčasne splatný je upravené v bode 6.8 obchodných podmienok pre spotrebiteľské úvery a to v prípade omeškania dlžníka s platením splátok, ak je dlžník v omeškaní viac ako 3 mesiace so zaplatením splátky a banka upozornila dlžníka na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní.

12. Z listiny označenej ako aktuálny stav úveru vyplýva, že žalovaný zaplatil len splátky 5.5.2015 a 29.5.2015 a sumu 7,15 Eur dňa 28.10.2015, pričom celkovo uhradil sumu 367,35 Eur.

13. Výzvou zo dňa 22.9.2015 žalobca vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 680 Eur v lehote 15 dní s tým, že ak k úhrade nedôjde, banka má právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Tento list bol žalovanému doručovaný poštou 22.9.2015 na adresu Hubošovce 41, čo je adresa žalovaného uvedená v zmluve. Zásielka sa však vrátila s tým, že adresát je neznámy.

14. Doručovanie je upravené v časti 4.3 VOP žalobcu. Podľa bodu 4.3.6 pri doručovaní poštou sa zásielka považuje za doručenú 10.deň po jej odoslaní, ak nie je preukázaný skorší okamih doručenia a to platí aj v prípade, ak sa zásielka vráti ako nedoručená.

15. Ďalším listom zo dňa 8.10.2015 (opäť doručovanom na adresu Hubošovce 41) žalobca oznámil žalovanému, že k 8.10.2015 sa úver stal predčasne splatným a dlžná suma činí 10.626,48 Eur, ktorú mal žalovaný zaplatiť do 10 kalendárnych dní od doručenie výzvy. Opäť zásielka sa vrátila s poznámkou adresát neznámy 14.10.2015.

16. Vzhľadom na to, že v zmluve ani v pripojených dokladoch (VOP, OP) nie sú uvedené predpoklady pre výpočet RPMN a nebolo zrejmé ani to, či žalobca riadne zisťoval bonitu žalovaného s poukazom na § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. súd vyzval právneho zástupcu žalobcu na preukázanie spomínaných náležitostí.

17. V odpovedi (bez dátumu) žalobca uviedol, že zmluva o úvere obsahuje všetky predpoklady výpočtu RPMN podľa príslušného vzorca v prílohe č. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý v odpovedi aj uviedol a vysvetlil jednotlivé symboly daného vzorca. Dodal, že súd neuviedol, ktoré predpoklady v zmluve chýbajú a citoval časť odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Prešove 9Co/83/2017 zo dňa 7.9.2017. Ohľadom skúmania bonity žalobca uviedol, že výdavky žalovaného boli overované z úverového registra,

podľa ktorého žalovaný mal jeden úver v inej banke so splátkou 165 Eur. Príjem bol zisťovaný dopytom do Sociálnej poisťovne, banka akceptovala príjem 570 Eur, žalovaný deklaroval stav slobodný a bezdetný. Podľa dát z EOS KSI nemal žalovaný evidovaný žiadne spisy. K tomuto vyjadreniu doložil žalovaný príslušné výpisy. Z výpisu z registra klientskych informácii vyplýva, že žalovaný mal aj ďalší úver v inej banke vo výške 12.000 Eur so splátkou 165 Eur. Predložil aj report zo Sociálnej poisťovne, z ktorého však vyplýva len to, že žalovaný je zamestnaný a že má priemerný vymeriavací základ aspoň 513 Eur. Z výpisu z EOS KSI vyplýva, že žalovaný u nich nie je registrovaný a neevidujú u neho žiadny prípad.

18. Právny vzťah medzi stranami je potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v danom prípade v znení účinnom od 1.1.2015 do 31.3.2015).

19. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

20. Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

21. Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

23. Podľa § 9 ods. 1 vety prvej citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

24. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného zákona. Medzi nimi pod písm. j/ je uvedená ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miere nákladov.

25. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ak a/ zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 b/ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ c/ zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do 3 mesiacov neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d/ v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa e/ veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

26. Podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

27. Ako vyplýva z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. nestačí v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť len výšku RPMN, ale musia byť uvedené aj predpoklady, ktoré boli použité pre jej výpočet, aby spotrebiteľovi bolo zrejmé, čo vlastne RPMN predstavuje. Tento údaj je totiž najdôležitejším pre spotrebiteľa, keďže zahŕňa všetky náklady spojené so spotrebiteľským úverom a

teda je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti, či nevýhodnosti úveru. Pre úplnosť súd dodáva, že takisto je daná náležitosť zmluvy upravená aj v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a to v článku 10 ods. 2 písm. g/.

28. Žalobca podľa súdu nesprávne pochopil citované zákonné ustanovenie, ktoré je potrebné gramatickým a logickým výkladom vyložiť tak, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere musí byť pri údaji o výške RPMN uvedené aj to, z akých predpokladov sa vychádzalo pri jeho výpočte. Ide totiž o informáciu pre spotrebiteľa, aby vedel z čoho sa RPMN určuje, inak by strohý údaj o výške RPMN nemal pre neho potrebnú výpovednú hodnotu. Je nepochybné, že žalobca spomínané predpoklady v zmluve nekonkretizoval (a to bez ohľadu na to, že jednotlivé komponenty, z ktorých sa vypočítava výške RPMN boli v zmluve uvedené) a z toho dôvodu súd prijal záver o absencii spomínanej náležitosti v zmluve. Súd však zároveň poukazuje na to, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere bola nesprávne uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Výška mesačnej úhrady totiž činila 180,10 Eur, dohodnutých bolo 180 splátok, čo predstavuje 19.450,8 Eur a nie 18.332,86 Eur ako to bolo uvedené v zmluve. Nesprávny údaj o výške celkovej čiastky, ktorú spotrebiteľ musí zaplatiť logicky spôsobuje ten istý dôsledok ako jeho absencia, takže s poukazom na uvedené dôvody platí fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z.

29. Navyše z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že žalovaný musel uzatvoriť aj poistenie schopnosti splácať úver. Dohoda o poistení je totiž súčasťou formulára zmluvy bez možnosti odmietnutia poistenia. Znamená to, že poistné, ktoré bolo dohodnuté vo výške 10,10 Eur mesačne malo byť zahrnuté do výpočtu RPMN s poukazom na § 2 písm. g/, i/ zákona č. 129/2010 Z.z.

30. Podľa § 2 písm. g/ citovaného zákona celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízii, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a to najmä poistné ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

31. Podľa § 2 písm. i/ citovaného zákona ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20180901?ucinnost=31.03.2015>.

32. V danom prípade je teda daný ďalší dôvod pre záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z., keďže správne výška RPMN po započítaní poistného činila 18,15% a nie 15,96 % ako to bolo uvedené v zmluve. V skutočnosti teda výška RPMN bola vyššia, čo znamená, že údaj uvedený v zmluve bol v neprospech spotrebiteľa. Súd však pripomína, že aj pri výpočte mesačnej splátky bez poistného teda 170 Eur mesačne výška RPMN by opäť bola vyššia ako údaj uvedený v zmluve a predstavovala by 16,22%.

33. Napokon súd mal za to, že žalobca nepostupoval s riadnou odbornou starostlivosťou pri zisťovaní bonity žalovaného v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Podľa danej právnej úpravy je veriteľ povinný zistiť, či klient bude schopný splácať úver. Túto schopnosť posudzuje predovšetkým na základe údajov o jeho príjmoch, ale tiež výdavkoch a rodinnom stave tak, ako sa to aj uvádza v § 11 ods. 2. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti klienta je teda kladený na pomer medzi jeho príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Cieľom zákonodarcu bolo zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne uhrádzať. Informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie, si má veriteľ zabezpečiť sám v spolupráci so žiadateľom o úver alebo údajmi z príslušných databáz. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie vyhodnotiť a overovať a za dostatočné sa považujú iba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Preto bolo nevyhnutné zistiť presnú výšku mesačného príjmu žalovaného a odpoveď Sociálnej poisťovne v tom zmysle, že žalovaný je zamestnaný a že jeho priemerný vymeriavací základ dosahuje aspoň 513 Eur nemá potrebnú výpovednú hodnotu v zmysle citovaného ustanovenia zvlášť v dôsledku toho, že žalobca nezisťoval zodpovedne aj výdavky

žalovaného, hoci § 11 ods. 2 mu to jasne ukladá. Nepostačuje totiž len výpis z úverového registra, ktorý sa týka len bánk. Žalovaný môže mať záväzky aj vo vzťahu k nebankovým spoločnostiam, ale navyše ide len o jednu štruktúru výdavkov. Za zásadné možno považovať aj výdavky na bývanie alebo platenie výživného. Z predložených dokladov zo strany žalobcu nevyplýva, že by bol zisťovaný rodinný stav žalovaného a počet vyživovaných osôb. Nesplnenie povinnosti v zmysle § 11 ods. 2 vety druhej zákona č. 129/2010 Z.z. vedie nielen k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ale má aj ten dôsledok, že veriteľ nemôže úver zosplatniť, čo vyplýva z § 11 ods. 2 vety prvej citovaného zákona.

34. Žalovaný má teda žalobcovi vrátiť len istinu úveru, teda sumu 10.000 Eur. Navyše, keďže predčasné zosplatnenie úveru je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom (§ 11 ods. 2 vetou prvou zákona č. 129/2010 Z.z.) žalobca má nárok len na nezaplatené splátky, očistené od úrokov a poplatkov, ktoré sú splatné ku dňu rozhodovania súdu. Prvá splátka bola splatná 20.4.2015. V čase rozhodovania súdu bolo splatných 42 splátok (9 mesiacov rok 2015, 24 mesiacov za roky 2016, 2017 a 9 mesiacov v roku 2018), pričom jedna splátka predstavuje 92,59 Eur (10.000 : 108), čo činí 3888,78 Eur. Žalovaný doposiaľ zaplatil 367,35 Eur, preto jeho dlh predstavuje 3.521,43 Eur. Súd z uvedených dôvodov považoval za opodstatnené žalobe vyhovieť len v tejto časti a vo zvyšku, pokiaľ ide o istinu, zmluvné úroky a bankové poplatky, ju ako neopodstatnenú zamietol.

35. Vychádzajúc zo žaloby žalobca uplatnil úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 10.000 Eur až od 1.7.2018 do zaplatenia. V žalobnom petite síce uviedol, že žiada priznať aj dlžné úroky z istiny, ktoré kapitalizoval na sumu 6.052 Eur, avšak vychádzajúc zo skutočností, že žalobu podal profesionál

- advokátska kancelária, ktorá nepochybne ovláda právnu terminológiu, keďže zákon pozná len úroky a úroky z omeškania, navyše v žalobe sa uplatneným príslušenstvom pohľadávky bližšie žalobca nezaoberal, súd nemohol vychádzať zo záveru, že uplatnené boli aj kapitalizované úroky z omeškania, nakoľko zo žalobného petitu to nevyplýva. Žalobca žalobou žiadal priznať úroky z omeškania nie z omeškaných splátok, ale z celej z prisúdenej istiny, vychádzal totiž z nesprávneho záveru o predčasnom zosplatnení úveru. Súd preto v súlade s dispozičnou zásadou mohol priznať úroky z omeškania len z celej prisúdenej istiny a keďže posledná priznaná splátka bola splatná 20.9.2018, do omeškania sa žalovaný dostal so zaplatením prisúdenej sumy až od nasledujúceho dňa. V tom čase úroky z omeškania predstavovali len 5% ročne a preto aj v časti úrokov z omeškania nad 5% ročne, ale aj za uplatnené obdobie pred 21.9.2018, súd žalobu zamietol.

36. Nárok na úroky z omeškania vyplýva z § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

37. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

38. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

39. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

40. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP. Žalobca uplatnil celkovo nárok na zaplatenie sumy 16.063,22 Eur a teda bol v prevažnej časti uplatneného nároku neúspešný. Preto nárok na náhradu trov konania mu nevznikol na rozdiel od žalovaného, ktorému však preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.