Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

49P/75/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave sudkyňou Mgr. Katarínou Mužilovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. I. (predtým R.), nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka T.. T. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, X., zastúpená advokátkou JUDr. Bronislavou Pavelkovou, PhD., Dobrovičova 6, Bratislava a otec N.. H. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXXXX/XX, X., zastúpený advokátom JUDr. Martinom Ribárom, Mickiewiczova 2, Bratislava, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava II , Kvetná 13, Bratislava, o návrhu otca o zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti a o návrhu matky o zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

I. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou Q. R., nar. XX.XX.XXXX každý kalendárny týždeň vo štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod. v párnom kalendárnom týždni v utorok od 15.00 hod. do 18.00 hod a v nepárnom kalendárnom týždni od soboty od 09.00 hod. do nedele do 17.00 hod.

II. Počas zimných prázdnin a sviatkov je otec oprávnený stretávať sa s dcérou každý nepárny kalendárny rok od 24.12. od 12.00 hod. do 31.12. do 12.00 hod. a v párnom kalendárnom roku od 31.12. od 12.00 hod. do 06.01. nasledujúceho roka do 12.00 hod.

III. Počas jarných prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva Slovenskej republiky pre daný kraj je otec oprávnený stretávať sa s dcérou v párnom kalendárnom roku od nedele, ktorá predchádza prvému dňu prázdnin od 15.00 hod. do soboty, ktorá nasleduje po poslednom dni prázdnin do 12.00 hod.

IV. Počas letných prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s dcérou každý kalendárny rok od 01.07. od 09.00 hod. do 07.07. do 18.00 hod. a od 01.08.od 09.00 hod. do 07.08. do 18.00 hod.

V. Miestom prevzatia a odovzdania maloletého dieťaťa je miesto bydliska matky, počas pracovného týždňa je miestom prevzatia školské zariadenie maloletého dieťaťa. Matka je povinná dieťa na styk riadne pripraviť a odovzdať otcovi a otec je povinný po ukončení styku dieťa riadne odovzdať matke

VI. Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca na mal. Q. R., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 300,- eur na sumu 400,- eur mesačne, ktorú je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 03.07.2014.

VII. Zročné výživné za obdobie od 03.07.2014 do 30.10.2018 v sume 5.193,54 eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 500,- eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok k rukám matky, počínajúc mesiacom november 2018 .

VIII. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej Q. R., nar. XX.XX.XXXX výživným určeným na tvorbu úspor vo výške 200,- eur mesačne, ktoré prostriedky bude poukazovať na účet zriadený na meno maloletého dieťaťa vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred , počnúc dňom 03.07.2014.

IX. Zročné výživné určené na tvorbu úspor za obdobie od 03.07.2014 do 30.10.2018 v sume 10.387,10 eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 1.000,- eur spolu s mesačným výživným určeným na tvorbu úspor pod stratou výhody splátok na účet zriadený na meno maloletého dieťaťa, počínajúc mesiacom november 2018.

X. Matka je p o v i n n á do 5 dní odo dňa doručenia rozsudku založiť osobitný účet určený na tvorbu úspor pre maloletú Q. R.Ú., nar. XX.XX.XXXX , ktorý bude založený na meno maloletého dieťaťa. Matka je p o v i n n á pri zriadení osobitného účtu vinkulovať finančné prostriedky tak, že na nakladanie s prostriedkami na tomto účte do dňa 22.05.2028 je potrebný súhlas súdu. Názov peňažného ústavu a číslo účtu, na ktoré bude otec výživné poukazovať je matka povinná oznámiť otcovi v lehote 10 dní odo dňa doručenia rozsudku.

XI. Vo zvyšnej časti súd návrh otca z a m i e t a.

XII. Vo zvyšnej časti súd návrh matky z a m i e t a.

XIII. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II. č.k.: 49P/31/2011-34 zo dňa 24.03.2011 v časti výroku o úprave styku a výživného na maloletú Q..

XIV. Otec je p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu náhradu trov konania štátu v sume 993,48 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

XV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom podaným na tunajší súd dňa 17.04.2014 sa otec domáha zmeny zverenia mal. Q.. Navrhuje, aby súd zveril maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, tak že osobnú starostlivosť o dieťa v párnom kalendárnom týždni od nedele od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. bude vykonávať matka a v nepárnom kalendárnom týždni od nedele od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. bude osobnú starostlivosť vykonávať otec. Výživné počas trvania striedavej osobnej starostlivosti nebude určené. Návrh otec odôvodnil tým, že po vydaní rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 49P/31/2011 mu matka umožňovala podstatne širší styk s dcérou ako bolo uvedené v rozsudku, dcéra u neho opakovane prespávala. Uvedený širší styk však bol nepravidelný a vždy závisel od rozhodnutia a možností matky, kde bol nútený v záujme tráviť s dcérou čo najviac času prispôsobiť sa vždy časovému nastaveniu matky, bez možnosti riadneho plánovania aktivít. Na jeseň 2013 došlo k zhoršeniu komunikácie a vzťahov, kedy od novembra 2013 mu bol zo strany matky obmedzený širší kontakt s dcérou. Matka v tom čase s ním obmedzila komunikáciu na minimum a o veciach súvisiacich s výchovou dcéry rozhodovala svojvoľne. Niekoľkokrát sa pokúšal s matkou uzatvoriť novú rodičovskú dohodu, avšak bezvýsledne. Podľa rozsudku upravujúceho jeho styk s dcérou je nemožné, aby akýmkoľvek spôsobom mohol naplniť svoje rodičovské práva a povinnosti. Krátky časový úsek nepostačuje ani na budovanie riadneho citového vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Otec uviedol, že vie poskytnúť dcére rovnakú starostlivosť, dcéra ho má rada rovnako ako matku, o dcéru rozhodne stojí a chce ju vychovávať a starať sa o ňu po všetkých stránkach, pričom vie bez problémov zosúladiť svoje pracovné povinnosti s výchovou a starostlivosťou o dcéru.

2. Matka v podaní doručenom súdu dňa 03.07.2014 s návrhom otca nesúhlasila. Navrhla, aby súd upravil styk otca s dcérou na každý utorok od 16.00 hod do 18.00 hod. a každý párny piatok od 15.00 hod. do soboty do 18.00 hod. . Súčasne navrhla, aby súd od 01.07.2014 zvýšil výživné na maloletú Q. zo sumy 300,- eur na sumu 900,- eur mesačne s tým, že sumu 800,- eur zašle otec vždy do 15. dňa v mesiaci do rúk matky a sumu 100,- eur zašle vždy do 15. dňa v mesiaci na sporiaci účet maloletej. Matka uviedla, že rešpektuje postavenie otca ako rodiča, spolu napríklad vyberali aj materskú školu pre dcéru. Všetko fungovalo do času, kým sa otec nedozvedel o jej novom partnerovi. Pravdepodobne túto skutočnosť nezvládol a to sa podpísalo na zhoršení ich vzťahov. Okamžite jej odňal motorové vozidlo, ktoré jej dovtedy prenechával na vozenie dcéry. Dcéra chodila domov zmenená a psychicky destabilizovaná. Po návštevách u otca sa začala pocikávať, v noci sa budila s plačom, začali sa u nej prejavovať počiatky tikovej poruchy. V danom čase bolo jediným riešením zníženie pomeru času, ktoré

bude otec nevhodne zaťahovať dieťa do svojich problémov a zneužívať jej psychiku na jej osobné ciele. Keď otcovi povedala, že sa budú pridŕžať pôvodného rozsudku, ten jej zastavil všetky platby. Má záujem podporovať ich vzťah, otec nie je zlý rodič a Q. má rád, je však povinná chrániť dieťa do času, kým to nedokáže samé. Ich partnerský vzťah nevydržal hlavne preto, že otec požíval viacero druhov drog. Bežne má drogy do zásoby, preto má obavy nechať dieťa s otcom počas víkendov. Po zúžení styku s otcom sa dcéra psychicky stabilizovala a je priestor na to, aby sa styk s otcom rozšíril. Matka navrhla, že do času, kým otec preukáže že prestal užívať drogy, by bolo vhodnejšie rozšíriť styk tak, že otec bude s dcérou počas víkendu cez deň, ale podvečer ju vráti domov.

3. Podaním doručeným súdu dňa 26.02.2015 matka pozmenila návrh na zvýšenie výživného, kedy žiadala zvýšiť výživné na sumu 900,- eur mesačne s tým, že žiadala výživné rozdeliť na sumu 560,- eur bežné výživné a sumu 340,- eur určiť ako výživné určené na tvorbu úspor.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka, prokurátorky pre Okresnú prokuratúru Bratislava II, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä rodným listom maloletého dieťaťa, potvrdením o príjmoch a výdavkoch rodičov, nákladoch na maloleté dieťa, spisom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 49P/31/2011-34, znaleckým posudkom, správou psychologičky, správou o priebehu mediácie ako i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 49P/31/2011-34 zo dňa 24.03.2011 súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej bola maloletá Q. zverená osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej Q. výživným vo výške 300,- eur, počnúc dňom 22.05.2010. Styk otca s dcérou bol upravený na každý utorok v mesiaci od 17.00 hod. do 19.00 hod. a každú nepárnu nedeľu v mesiaci od 09.00 hod. do 12.00 hod. (počas prvých 6 mesiacov v prítomnosti matky, následne bez prítomnosti matky). Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.04.2011.

6. Otec v konaní pred súdom najprv zotrval na podanom návrhu, ktorým žiadal o zverenie mal. Q. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, alternatívne navrhol zmenu úpravy styku s mal. Q. na každý nepárny víkend v mesiaci od piatku od 16.00 hodiny do pondelka do 08.00 hodiny, každý utorok a štvrtok v mesiaci od 16.00 hod. do 19.00 hod. K podaniu návrhu sa rozhodol z dôvodu, že mu matka obmedzuje styk s dcérou. Od novembra 2013 začali problémy, ktoré matka odôvodnila tým, že dieťa sa pod jeho vplyvom prestalo správať dobre. Snažil sa s matku opakovane dohodnúť, ale s ničím nesúhlasila. Pokiaľ matka argumentuje tým, že požíva drogy, toto nie je pravdou. Akonáhle matka toto spomenula, hneď sa začal podrobovať testovaniu a je pripravený urobiť všetky kroky, aby dokázal svoju nevinu. Dobrovoľne sa podrobil opakovane každý mesiac testom na užívanie drog. Výsledky sú negatívne. Robili mu odbery moču a krvi a nemá žiadne problémy s drogami. Matka sa neustále odvolávala na adaptáciu dcéry uňho, pri tom dieťa nemá problém byť u starých rodičov. Zvládlo nasťahovanie nového druha matky, len prespať u neho by malo mať problém. Vzhľadom na vzdelanie matky v odbore psychológia sú určité pochybnosti o možnej neobjektivite posudku T.. U. a to rovnako aj z dôvodu, keďže sa nevie vyjadriť ako reaguje dieťa naňho, keďže pri styku nebola prítomná. Svedkyňa sa na pojednávaní vyjadrovala úplne inak ako sa vyjadrovala pred pojednávaním, na viac matka dieťaťa a stará matka je psychologička, nadriadená matky sa pohybovala v priestoroch zariadenia kde pracuje T.. U.. V období od 06.06. do 08.09.2015 mal byť s dcérou 96 hod. Matka 12x krát zrušila stretnutia spolu v rozsahu 40 hodín, nahradila mu len 13 hodín. Stretnutia rušila pár hodín pred termínom, 1 krát z dôvodu stretnutia u starej matky, 2 krát z dôvodu dovolenky, 1 krát sa zmýlila pričom dcére dala na výber či chce ísť s ním, čo samozrejme dcéra odmietla. Q. nemala pri stretnutiach žiadny problém, bola veselá, prekvapilo ho aké hlášky povedala napr. pýtala sa ho prečo im všetko zobral, vraj to povedala maminka. Takisto mu povedala, že mama jej povedala, že bude teraz posledný súd a všetko bude ako doteraz. Dva roky sa snaží, aby mohol byť v kontakte s dcérou, neužíva žiadne drogy, je preňho ponižujúce chodiť stále na testy. V priebehu konania otec deklaroval záujem dohodnúť sa s matkou na úprave styku, uviedol, že má záujem citlivo nastaviť stretávanie najprv s adaptačným procesom cieľom ktorého bude, aby dcéra mohla v jeho domácnosti aj prespávať. Mediačnú dohodu nepodpísal z dôvodu, že chcel finálne upraviť styk s dcérou ako aj otázku výživného a takúto dohodu, ktorá vyrieši stretávanie sa s dcérou aj do budúcna, chcel predložiť súdu na schválenie. Jedným z dôvodov prečo dohodu nepodpísal je aj to , že matka navrhla vypustiť ustanovenie o tom, že v prípade že sa styk neuskutoční z dôvodov na jeho strane nemá nárok na náhradu. Hoci v mediačnej správe mediátorka uviedla, že sa ako rodičia dohodli na rozšírení styku s dcérou tak, že by s ňou bol každý štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod.

a každú nepárnu sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod. A od 01.01.2018 aj každú nepárnu nedeľu od 09.00 do 17.00 hod. Reálne styk takto neprebiehal. Realizuje sa podľa rozsudku zo dňa 24.03.2011. S dcérou trávi každý štvrtok od 16.00 hod. do 18.00 hod. a každú nepárnu nedeľu od 09.00 hod. do 12.00 hod. Do mája 2018 spolu s matkou a dcérou navštevovali psychologičku L.. W., sedenia boli ukončené z dôvodu, že psychologička uviedla, že z jej pohľadu nie je žiadny problém vo vzťahu medzi ním a dcérou a návštevy u nej už nie sú potrebné. Videla skôr problém na strane matky, ktorá je voči dieťaťu prehnane ochranárska. Hoci od posledného pojednávania bolo jeho cieľom styk s dcérou rozširovať nad rámec rozhodnutia súdu, toto sa vôbec neudialo. Matka neustále prenecháva rozhodovanie na dcéru, ktorá sa pred matkou bojí prejaviť pozitívne emócie voči nemu. Matka nemá záujem mu nahradiť tie stretnutia, ktoré nemohol byť s dcérou z nejakých dôvodov na jeho strane. Aj keď bol na operácii nohy a nemohol byt s dcérou, stretnutia mu nenahradila. Dieťa sa bojí vyjadriť svoj názor, vždy keď sa začali spolu zbližovať, matka prišla s tým, že dieťa má neurotické prejavy (škrípanie zubov, plač, pocikávanie). Následne ho obvinila z toho, že je narkoman. Pravidelne chodil na Hraničnú, kde absolvoval všetky kontroly za účelom vyvrátenia tohto obvinenia. Všetky kontroly boli negatívne. Keďže matka je sama psychologička, zneužíva svoje vedomosti, pôsobí na dieťa tak, aby nedošlo k zblíženiu. Snaží sa dcére ponúknuť atraktívnejší spôsob trávenia času, povie jej napr. že doma má kamarátku, ktorá sa s ňou chce hrať. To, že sa dieťa s ním stretáva, je pre matku nutné zlo. Dieťa volí cestu mlčania, hoci by aj chcelo byť s ním, bojí sa to pred matkou prejaviť. Zo strany matky neprebieha riadna príprava dieťaťa na styk. Situácia aká je teraz jej plne vyhovuje, keďže postupne môže dôjsť k ich odcudzeniu a ich vzťah sa nemá šancu prehlbovať. V roku 2018 otec uviedol, že sa s dcérou stretáva vo štvrtok, v tomto čase chodí s dcérou na krúžok, ktorý trvá 1,5 hodinu. Krúžok má dcéra každý deň, okrem piatku. Reálne to vyzerá tak, že dcéru o 15.00 hod. zoberie na krúžok, od 15.30 hod. tancuje a po 1,5 hodine sú chvíľu spolu a potom ju odvezie domov. V čase keď je dcéra u neho v nedeľu, táto sa rozhodla, že bude chodiť na náboženstvo a prípravu na 1.sväté prijímanie. Každú druhú nedeľu tak chodia ráno na omšu, aj keď ona sa nepovažuje za veriaceho. Je zaujímavé, že v čase, keď boli s matkou ešte spolu, do kostola nechodili. V prvom ročníku dcéra nechodila na náboženstvo, v súčasnosti už zrazu chodí, pričom jeho sa na názor nikto nepýtal. Uvedenú skutočnosť však rešpektuje. Otec objasnil situáciu s rušením stretnutí s dcérou, na ktoré poukázala matka. V decembri 2017 súhlasil so zmenou priezviska dcéry z R. na I.. Stalo sa presne to, čo si myslel, že to bude posledná bodka za ich normálnym vzťahom a že sa Q. začlení čoraz viac do matkinej novej rodiny. Začiatok roka bol veľmi zvláštny, dcéra sa ku nemu správala čudne. Nechcela nič robiť, jesť, nech jej ponúkol akýkoľvek program, na nič nepristúpila. Vo februári 2018 mal úraz pri lyžovaní, bol imobilný. Q. sa v tomto období správala naďalej zvláštne, matka mu písala sms, že dieťa je rozrušené a po stretnutí plakala. Snažil sa pristupovať k dcére citlivo, vyjsť jej v ústrety. Neustále sa pýtal matky, ako to môže zlepšiť, ako sa dcéra má. Už aj v minulosti mu matka povedala, že ak zruší stretnutie on, nie je povinná mu to nahradiť. O náhradu žiadal asi 20x. Teraz to už nerobí, lebo dobre vie, že to bude zamietnuté. Matkin názor na toto mu je dobre známy. Pokiaľ matka tvrdí, že dieťa vráti zo stretnutia skôr ako je určené, toto je pravda. Je to však výlučne z dôvodu jeho ústretovosti voči dcére. Keď mu po krúžku oznámi, že ju v domácnosti u matky čaká stará matka alebo zaujímavejší program na ktorý sa teší a chce ísť domov, vyhovie jej. Počas konania otec upravil návrh a žiadal, aby súd upravil styk s dcérou tak, ako bolo uvedené v správe z mediácie zo dňa 28.11.2017. Takáto úprava by trvala do júna 2018 a od júla 2018 by bolo upravené aj prespávanie dcéry v jeho domácnosti každý nepárny víkend od soboty od 09.00 hod. do nedele do 17.00 hod.. Od decembra 2018 navrhol aj finálnu úpravu všetkých prázdnin a sviatkov tak, že počas zimných prázdnin a sviatkov bude dieťa v jeho starostlivosti každý párny kalendárny rok od 24.12. od 12.00 hod. do 31.12. do 12.00 hod. a v nepárnom kalendárnom roku bude dieťa v jeho starostlivosti od 31.12. od 12.00 hod. do 06.01.nasledujúceho roka do 12.00 hod. Počas jarných prázdnin v párnom kalendárnom roku by bol s dcérou od nedele, ktorá predchádza prvému dňu prázdnin od 15.00 hod. do soboty, ktorá nasleduje po poslednom dni prázdnin do 12.00 hod. Počas letných prázdnin bude tráviť čas s dcérou každý kalendárny rok od 01.07. od 09.00 hod. do 07.07. do 18.00 hod. a mesiaci august od 01.08.od 09.00 hod. do 07.08. do 18.00 hod. V rámci záverečnej reči otec upravil svoj návrh tak, že žiadal upraviť styk v nepárnom kalendárnom týždni od piatku od 15.00 hod. do nedele do 17.00 hod., nepárnu kalendárnu stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a v párnom kalendárnom týždni v utorok od 16.00 hod. do 19.00 hod. Je toho názoru, že súčasnosti je jeho styk s dcérou nepostačujúci. Aj J.. W. uviedla, že dieťa sa bojí pred matkou prejaviť názor. Príčinou tohto stavu je krátky čas určený na styk. Byť otcom pre neho neznamená len posielať výživné a byť s dieťaťom chvíľu, chce sa podieľať na riadnej starostlivosti, dieťa vychovávať, zdieľať s ním aj veci príjemné aj nepríjemné. Ak by sa dcéra nevedela zo začiatku prispôsobiť stretávaniu, nebude trvať na prespávaní dieťa, dcéru nebude do ničoho nútiť. Všetky problémy chce naďalej konzultovať s J.. W.. V časti návrhu matky o zvýšenie výživného, otec najskôr súhlasil zo zvýšením výživného na sumu 350 -

400,- eur a s výživným určeným na tvorbu úspor vo výške 100 až 150,- eur, poukázal však na to, že náklady vyčíslené matkou nekorešpondujú s príjmami jej rodiny, ktoré uviedla. Súčasne navrhol, aby súd nezarátaval do opodstatnených nákladov na dieťa sumu 109,- eur , ktorá je označená ako tábory, dovolenky, nakoľko sú to náklady, ktoré bude vynakladať aj on, keď bude s dcérou. V uvedenom čase na dcéru neprispieval výživným nad sumu, ktorá mu bola určená pôvodným rozhodnutím.

7. Matka v konaní pred súdom nesúhlasila s návrhom otca o zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, alternatíva zmeny úpravy styku je pre dcéru tiež nepriechodná. V čase kedy bolo nariadené predbežné opatrenie a chodila k otcovi, bola z toho rozhodená, pocikávala sa, bolievalo ju bruško, mala problémy, zareagovala psychosomaticky na nadmerný stres. Bojí sa byť u otca, ak k nemu išla, uisťovala sa, že sa vráti domov. Po návrate od otca je šťastná, že je doma. Snažila sa s otcom dohodnúť, navrhla mu adaptáciu dieťaťa u neho so začiatku bez prespania. Navrhla, aby si dcéra mohla zobrať k otcovi psa, otec s tým nesúhlasil. Útoky zo strany otca začali vtedy, keď sa ku nej nasťahoval jej manžel. Q. sa začala pocikávať, mala tiky v súvislosti so správaním otca. Napr. sa stalo, že prišla od starých rodičov z otcovej strany bola nešťastná, pretože babka jej hovorila, že má zlú maminu. Mesiac sa s tým vyrovnávala a chcela to vysvetliť. Dcéra mala problémy, nočné desy. Otec ju neustále obviňuje, pričom ona sama mu navrhla častejšie stretnutia s dcérou, mohol ju vodiť na krúžok. Je pravdou, že si 1x krát termín stretnutia zmýlila, avšak miesto soboty umožnila otcovi byť s dcérou v nedeľu. Nenásilná forma stretávania je pre Q. fajn, celé leto sa nepomočovala. Q. berie stretávanie s otcom ako povinnosť, po návrate od neho sa vždy viac štverá po jej manželovi. Matka uviedla, že je jej záujmom, aby sa dcéra s otcom stretávala, snaží sa, aby si vybudovali vzťah. Matka k osobe otca uviedla, že ho nepovažuje za závislého, ale za rekreačného užívateľa drog. Z emailovej komunikácie je zrejmé, že otec zháňal drogy, výsledok testu sa dá ovplyvniť a ona v tomto konaní sleduje len záujmy dieťaťa. Otec sa stretával s dcérou 36 hodín mesačne, súdom má upravený styk na 14 hodín mesačne. Rozsah styku sa navýšil na žiadosť otca. Q. sa stretávala s otcom 2 krát týždenne po tri hodiny, v sobotu celú od 9.00hod do 15.00 hod., ak bolo treba stretnutia nahradiť tak sa predĺžili. Q. je mimoriadne citlivá, vždy po pojednávaní, po stretnutiach s otcom má problémy, pociká sa. Nie je jasné čo sa tam deje, či otec nejakým spôsobom ventiluje pojednávania. Matka nesúhlasila so znaleckým dokazovaním, ak by otec pokračoval s návštevami psychológa mohli sa posunúť ďalej. Matka uviedla, že od 24.10.2017 sa s otcom zúčastňovali mediačného konania. Otec odmietol podpísať rodičovskú dohodu, s odôvodnením, že podpíše až finálne znenie dohody. V tejto dohode bol upravený styk otca s dcérou len do apríla 2018. V tejto dohode bol upravený styk otca každý štvrtok od 15.00 do 18.00 hod a každú druhú sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod. pričom od nového roka sa mala pridať aj nedeľa od 09.00 hod do 15.00 hod. bez prespatia dieťaťa u otca. To že fungujú podľa pôvodného rozsudku je to z toho dôvodu, že dcéra to inak nechce. Dcéra ma na veci už svoj názor. S otcom nechce byť, je to tým, že nikdy spolu nežili ako rodina. Je už skôr zasadená do jej súčasnej rodiny. Dlhodobo plače, keď má odísť s otcom. Aj znalecký posudok uviedol, že dieťa má neurotické reakcie. Podľa nej je potrebný dlhší adaptačný proces. Zmena priezviska dieťaťa nič nezmenila, Q. je proste neurotická štruktúra, pričom dcéra vníma jej nedôveru voči otcovi. Počas prebiehajúceho mediačného konania matka súhlasila s tým, aby sa postupne začal realizovať styk najprv jeden deň z víkendu, po 2 týždňoch by som mohol pridať ďalší deň, aby si dcéra zvykala. Súhlasila aj s absolvovaním sedenia u psychológa spolu s dcérou a otcom. Aj podľa posudku pani psychologičky L.. W. sa potvrdilo, že negatívne neovplyvňuje dieťa. Je pravdou, že nesúhlasila s vyžiadaním posudku, bolo to z dôvodu, že správy z terapeutických sedení sa na súd nedávajú. Bola by tým narušená dôvera medzi terapeutom a klientom. Bola by rada, keby sa vzťahy zlepšili. Od januára 2018 otec z dôvodov na jeho strane zrušil 42% stretnutí. Otec niekoľko minút pred stykom napísal, že mu to nevyhovuje a nemôže prísť. Pokiaľ ju požiadal o nahradenie stretnutia, občas mu vyhovela. Dôkazom toho, že kontaktu nebráni je aj to, že sa dobrovoľne zúčastnila terapeutických stretnutí u J.. W., ktorá im odporučila naďalej pokračovať v terapii, čomu sa nebráni. Celý spis sú produkované dôkazy, že dieťa nechce u otca spávať, necíti sa tam dobre, nepovažuje to za svoj domov. Nechápe na čo sa robí pohovor s dieťaťom, keď sa nakoniec neprihliada na jeho záujem a jeho názor. Aj J.. W. navrhla nenásilné a postupné rozširovanie styku. V priebehu konania matka navrhla upraviť styk otca s dcérou na každý kalendárny týždeň vo štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každú nepárnu nedeľu od 09.00 hod. do 17.00 hod. V prípade, že dcéra bude pripravená do školy, súhlasila by, aby bola s otcom aj dlhšie. Neskôr matka súhlasila aj s úpravou styku v párnom kalendárnom týždni v utorok od 15.00 hod. do 18.00 hod. V časti návrhu o zvýšenie výživného matka v priebehu konania upravila svoj návrh a žiadala zvýšiť výživné na sumu 500,- eur bežné výživné a 100,- eur určených na tvorbu úspor a to od podania návrhu. Nesúhlasila s tým, aby sporenie ktoré otec deklaroval ako sporenie pre dcéru (150,- eur mesačne) bolo uznané ako platba výživného. Nesúhlasila s tým, aby sa

určovalo výživné podľa tzv. kritérií spravodlivosti, nakoľko zákon takýto termín nepozná. Súd vychádza z možností a schopností rodičov, otec má dostatočný príjem na to, aby si plnil vyživovaciu povinnosť v takom rozsahu ako požaduje. Otec má iba jednu vyživovaciu povinnosť, ona má vyživovacie povinnosti 3, pričom treba zohľadniť to, že zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa.

8. Svedkyňa T.. X. U. súdu uviedla, že pracuje ako psychológ v detskom centre Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie. Kontaktovala ju matka dieťaťa so žiadosťou o stabilizovanie psychického stavu dieťaťa. Q. u nej od marca 2015 do novembra absolvovala 8 - 10 stretnutí. Z diagnostiky bolo zistené, že dieťa má veľmi dobré vzťahy v rodine matky. V rodine sa cíti bezpečne. Vyšetrením bolo zistené, že Q. sa bojí prespať u otca, prejavujú sa u nej tiky a neurotické príznaky. V anamnéze dieťaťa boli zistené prítomné neurotické príznaky. Matka udávala, škrípanie zubami, pomočovanie sa v noci aj cez deň, aktuálne sa pridružilo lapanie po dychu. Bolo u nej zistené úzkostné nastavenie, zvýšená psychická tenzia, napätie. Obom rodičom bolo odporučené vytvoriť Q. bezpečné a stabilné miesto pre život. Otec sa pýtal ako môže dcére pomôcť, bolo mu vysvetlené, že by bolo dobre potlačiť pocit ukrivdenosti, keďže Q. prežíva jeho nastavenie. Q. sa veľmi dobre cíti vo svojej aktuálnej rodine, kde má veľmi dobré emocionálne väzby na všetkých členov rodiny. Svedkyňa uviedla, že pracovala s dieťaťom bez prítomnosti rodičov, čiže nepozná priamu reakciu dieťaťa ani na matku ani na otca. Momentálne je styk otca s dieťaťom nastavený tak, že Q. nie je schopná prespávať u otca, je nastavená na častejšie a kratšie stretnutia. Aktuálne nie je pre ňu vhodný dlhší víkendový a prázdninový pobyt čo však nie je do budúcna vylúčené. V prípade, že by sa realizoval styk s otcom na dlhšiu dobu, alebo s prespávaním, mohlo by jej to privodiť neurotické tiky.

9. Podľa znaleckého posudku súdneho znalca L.. W. L.., vyhotoveného dňa 12.07.2016 znalec konštatoval, že citová väzba mal. Q. k matke je veľmi silná, k otcovi je priemerná. Maloletá Q. má svojho otca rada, ale mužská postava jej čoraz viac splýva s jej otčimom, niekedy prestáva rozlišovať medzi týmito dvoma pozíciami. Otec má o dcéru záujem, ale ponúka jej pomerne slabý repertoár z možností, ktoré má matka. Aktuálne návštevy otca u otca majú negatívny vplyv na psychický vývin maloletej. Maloleté dieťa je emočne labilnejšie, s ohľadom na jej psychický stav, i keď je aktuálne kompenzovaný, návštevy u otca predstavujú pre dieťa psychickú záťaž. U maloletého dieťaťa sú prítomné poruchy správania vo forme t.č. latentných neurotických prejavov slabšej koncentrácie pozornosti a nesústredenosti. Maloletá nie je úplne identifikovaná s biologickým otcom a jeho domovom, za domov považuje bývanie u matky. Biologického otca akceptuje, ale netúži po dlhšom alebo intenzívnejšom kontakte. Znalec konštatoval, že aktuálne u maloletého dieťaťa neprichádza do úvahy striedavá osobná starostlivosť a uviedol, že odporúča nastaviť stretávanie na jeden deň v týždni a každú druhú sobotu a nedeľu bez prespávania, lebo dieťa nastupuje do školy a bude si musieť zvykať na nový školský režim.

10. V otcom doloženom súkromnom znaleckom posudku, ktorý bol vypracovaný znalcom L.. K. P. dňa 12.12.2017 , znalec dospel na základe psychologických a psychodiagnostických vyšetrení k záveru, že otec má všetky predpoklady na výchovu maloletého dieťaťa a nejestvujú žiadne prekážky v tom, aby si mohol plniť svoju rodičovskú rolu a tak sa mohol adekvátnym spôsobom podieľať na výchove dieťaťa a mať s maloletou dcérou plnohodnotné vzájomné väzby potrebné pre jej zdravý psychický vývin. Znalecký posudok bol vykonaný bez vyšetrenia matky a maloletého dieťaťa, nakoľko táto odmietla znalcovi poskytnúť potrebnú súčinnosť.

11. Podľa mediačnej správy mediátorky N.. V. T. zo dňa 28.11.2017 sa rodičia na mediácií dohodli, že maloletá sa bude stretávať s otcom každý štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každú nepárnu sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod. Od 01.01.2018 sa bude otec stretávať s dcérou okrem uvedených termínov aj každú nepárnu nedeľu od 09.00 hod. do 15.00 hod. Rodičia sa dohodli, že rozšírenie styku otca počas dní školského voľna a prespávanie u otca počas víkendov upravia v apríli 2018 Mediačnou dohodou.

12. Dňa 22.03.2018 súd vykonal pohovor s maloletou Q.. Q. uviedla, že vie prečo je na súde, maminka jej to povedala. Je to preto, že má povedať či chce byť viac alebo menej s ocinkom. Maminka jej povedala, že má povedať to, čo chce ona. Maminkin muž je jej ocko, ona ho tak volá. Skutočný ocko - vlastný je ocinko, volá sa H.. Q. uviedla, že chodí do druhej triedy a v škole má najradšej výtvarnú, má tam aj kamarátku, u ocka nemá moc kamošiek. Za vysvedčenie jej ocinko kúpil 11 Pet schopákov. Maminka bude mať bábätko, bude to chlapec. Bude sa volať C., T. H. T.. Na brata sa teší, ale kočíkovať ho nebude, bude sa radšej hrať. V utorok bola u ocinka, boli v kidshouse - mala prísť aj jej kamoška, ale neprišla.

U ocinka neprespáva . K ocinkovi sa niekedy teší, aj sa jej niekedy nechce. Keď sa jej nechce, mamina mu povie, že sa jej nechce. Q. si nevedela spomenúť prečo sa jej nechce ísť k ocinkovi. S ocinkom je od štvrtej do šiestej, je to pre ňu dosť. Cez víkend je u ocinka dlhšie. Páči sa jej tam, ale u nich doma je krajšie. U ocinka má postieľku ružovo bielu, pričom Q. hneď uviedla, že tam nechce prespať a nechce ísť na dovolenku s ocinkom. Keď bola malá spala u ocinka, ale plakala tam. Vtedy mala asi 3-4 roky. S ocinkom si niekedy stavajú električku z lega, chodia do kina, kidshousu. V kidshouse keď ide na šmykľavku, ocinko ju chytá. Chcela by som byť s ocinkom vo štvrtky. Ocko má novú frajerku. Ocinko jej ju predstaví, pôjdu spolu do kina. Volá sa N.. Pri otázkach súvisiacich s vlastným otcom Q. odpovedala výlučne na otázky, bola skôr strnulá, neodpovedala súvisle, na niektoré otázky neodpovedala vôbec, prešla ich mlčaním, akoby sa obávala povedať niečo nevhodné.

13. Nakoľko matka maloletého dieťaťa nedala súhlas s vyžiadaním si správy od L.. W. o priebehu terapeutických stretnutí maloletého dieťaťa, psychologička L.. T. W. bola zbavená povinnosti mlčanlivosti rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 27.09.2018. Podľa správy L.. T. W. zo dňa 12.10.2018 o priebehu terapeutických stretnutí rodičov a maloletej Q. táto uviedla, že na prvých stretnutiach pôsobila Q. so začiatku skôr strnulo, jej skôr úsporné slovné reakcie sa postupne rozvinuli a na konci stretnutia už pôsobila uvoľnene, bez nadmernej sebakontroly a napätia. V závere prvého stretnutia s Q. jej navrhla, aby sa nabudúce stretli aj s ocinkom a spoločne sa zahrali. Neprotestovala, prikývnutím návrh odsúhlasila a v dobrej nálade išla za matkou. Keď v čakárni pred matkou oznamovala matke, že plánuje stretnutie aj s otcom, Q. dívajúc sa matke do očí, začala výrazne protestovať, že nie, prečo, ona nechce.. Následne Q. pri stretnutí s otcom pôsobila uvoľnene a v pohode, v reakciách na otca sa občas vyskytli náznaky dominancie, prevahy, raz i dešpektu, ale žiadny strach. Na konci stretnutia odchádzala s otcom veselá a uvoľnená. Pani psychologička uviedla, že sa domnieva, že odmietavé správanie Q. voči otcovi najmä pred matkou, môže súvisieť s hlbokou nedôverou matky voči Q. otcovi v dôsledku jej sklamania z obdobia ich partnerského vzťahu. Q. má s matkou blízky vzťah, deti v tejto situácii majú potrebu byť matke verné a nechcú ju zrádzať tým, že budú k tomu, kto ju sklamal cítiť niečo iné ako ona a už vonkoncom nie lásku. Problém môže byť aj v minulých pauzách pri stretávaní a v neochote rodičov nahradiť si vynechaný kontakt, plus príliš krátky čas vymedzený na stretnutia otca s dieťaťom, čo môže brániť vytvoreniu bližšieho vzťahu medzi otcom a dcérou. Pani psychologička uviedla, že počas pozorovania kontaktu otca s dcérou nepostrehla žiaden taký prvok správania otca, ktorý by mohol Q. škodiť. Postup otca by mal byť nenásilný a matka by mala dať dcére presvedčivo najavo, že ju bude ľúbiť a nebude jej vadiť, keď sa bude rada stretávať s ocinkom.

14. Otec doložil viaceré lekárske správy z ktorých vyplýva , že sa v ambulancii S. registroval dňa 07.05.2015 a pravidelne chodí na toxikologické vyšetrenia. Podľa záverov psychiatra S. V. X, X. sa nepreukázali prejavy intoxikácie psychoaktívnymi látkami a nie sú splnené žiadne kritéria na stanovenie diagnózy závislosti od psychoaktívnych látok.

15. Podľa otcom doložených potvrdení, otec vyčíslil svoje mesačné náklady v roku 2014 na sumu 3.125,75 eur ( hypotéka 258,- eur, úhrada nákladov za bývanie 77,25 eur, elektrika 20,- eur, TV+ internet 20,- eur, životné poistenie 80,50 eur, DDS 20,- eur, sporenie 150,- eur, splátka pôžičky 1.500,- eur, strava 500,- eur, oblečenie 200,- eur, záľuby 300,- eur). Mesačné náklady v roku 2017 vyčíslil na sumu 1.549,50 eur (úhrada nákladov za bývanie 83,- eur, elektrika 16,- eur, TV+ internet 20,- eur, životné poistenie 80,50 eur, investovanie Rytmus 100,- eur, investície EIC 150,- eur, strava 600,- eur, oblečenie 200,- eur, záľuby 300,- eur). Mesačné náklady v roku 2018 otec vyčíslil na 2.002,68 eur.

16. Podľa potvrdenia spoločnosti INFRA SERVICES, a.s pracovný pomer otca trval od 01.05.2012 do 02.01.2015., zamestnávateľ hodnotil otca ako nekonfliktného zamestnanca, ktorý si príkladne plnil svoje pracovné povinnosti. Pracovný pomer bol skončený dohodou dňom 02.01.2015 bez uvedenia dôvodu. Príjem otca v uvedenej spoločnosti bol od 05/2012 do 12/2012 vo výške 8.446,69 eur netto, príjem za obdobie od 1/2013 do 12/2013 bol vo výške 8.065,39 eur netto, za obdobie od 1/2014-12/2014 to bolo 8.851,47 eur netto. V januári 2015 bola otcovi vyplatená odmena a odstupné vo výške 46.941,94 eur netto a 4.694,94 eur netto.

17. Podľa potvrdenia spoločnosti O. P. U., H..U.., zamestnávateľ hodnotil otca ako zamestnanca, ktorý si príkladne plní svoje povinnosti, nikdy sa nejavil ako problematický, neporušil pracovnú disciplínu, nebolo zistené požívanie alkoholu. Pracovný pomer bol skončený dohodou ku dňu 15.08.2015 bez uvedenia dôvodu. Pri skončení pracovného pomeru mu bola vyplatená odmena 14.778,64 eur ,v októbri 2015 mu

bola vyplatená alikvótna čiastka štvrťročnej odmeny vo výške 1.660,71 eur. Podľa potvrdenia o príjme zo spoločnosti O. P. U., H..U.., za obdobie od 01.02.2015 do 15.08.2015 priemerný mesačný príjem otca spolu s vyplatenými odmenami predstavoval 3.486,85 eur netto.

18. Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 31.08.2015 bol otec zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa 16.08.2015, kedy mu bola rozhodnutím Sociálnej poisťovne priznaná dávka v nezamestnanosti vo výške 50% vymeriavacieho základu 54,18 eur. V evidencii uchádzačov o zamestnanie bol evidovaný od 16.08.2015 do 03.05.2016

19. Príjem otca v spoločnosti N., U..G..C.. za obdobie od 07/2016 do 10/2017 bol v priemere 3.487,- eur netto, v období od 1/2017 do 12/2017 mal príjem 3.985,01 eur netto, za obdobie 01/2018 až 09/2018 to bolo v priemere 4.756,63 eur netto.

20. Podľa potvrdenia o príjme doručeného matkou za rok 2013 predstavoval jej priemerný mesačný príjem v spoločnosti Y. U., U.. U..G..C.. 219,45 eur netto a príjem z D. B. X. bol vo výške cca 286,- eur netto. Podľa potvrdenia o príjme matky v D. B. X. predstavoval príjem matky za obdobie od 01/2014 do 09/2014 cca. 335,- eur netto mesačne. Priemerný mesačný príjem matky v spoločnosti Y. U. U.. U..G..C.. za obdobie od 01/2014 do 10/2014 bol 168,37 eur netto. Dňom 25.09.2014 nastúpila matka na materskú dovolenku, kde jej podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne prináležalo materské vo výške 13,96 eur na deň. Od mája 2015 do 31.10.2017 poberala matka rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur. Príjem matky v D. B. X. za obdobie od 09/2017 do 12/2017 bol v priemere 432,- eur. Od 26.05.2018 matka opätovne nastúpila na materskú dovolenku, kedy rozhodnutím Sociálnej poisťovne jej bolo priznané materské 21,218 eur na deň.

21. Podľa potvrdenia T. - X., U..G..C.. maloletá Q. navštevovala materskú školu od januára 2013 do júla 2014, mesačný poplatok predstavoval sumu od 360,- eur do 390,- eur. Od 02.09.2014 navštevovala maloletá Q. štátnu materskú školu - T. U. X.

22. Príjem manžela matky N.. N. I. v Q. Ú. U. za rok 2014 bol v priemere 733,91 eur netto, za obdobie od 01/2015 -11/2015 to bolo 619,13 eur netto, za obdobie 1/2016 -12/2016 bol príjem vo výške 797,59 eur netto, za obdobie 02/2017 - 1/2018 - 980,08 eur netto. Jeho príjem v Š. N. C. P. za obdobie od 07/2014 do 09/2014 bol v priemere 360,80 eur netto, v roku 2015 bol v priemere cca. 465,-eur.

23. Mesačné náklady na maloleté dieťa v roku 2013/2014 matka vyčíslila na cca 828,- eur (podiel na nákladoch na bývanie 110,59 eur, strava 87,- eur, škôlka 472,- eur, oblečenie 40,-eur, dovolenky 90,- eur, zdravotné náklady 29,30 eur). Mesačné náklady na maloleté dieťa v roku 2014 matka vyčíslila na cca 554,- eur ( podiel na nákladoch na bývanie 84,30 eur, strava 99,46 eur, škôlka 206,30 eur, oblečenie 40,- eur, dovolenky 95,- eur, zdravotné náklady 29,29 eur). Mesačné náklady na maloleté dieťa v roku 2015 matka vyčíslila na cca 560,- eur (podiel na nákladoch na bývanie 84,30 eur, strava 99,40 eur, škôlka 212,- eur, oblečenie 45,-eur, dovolenky 105,- eur, zdravotné náklady 14,29 eur). V roku 2016/2017 boli mesačné náklady na dieťa vo výške cca. 584,- eur a v roku 2017/2018 vo výške cca. 630,- eur. V školskom roku 2018/2019 matka vyčíslila náklady na maloleté dieťa vo výške 611,- eur mesačne.

24. Podľa matkou doložených výpisov z katastra nehnuteľností spolu s manželom má v bezpodielovom spoluvlastníctve nehnuteľnosti evidované na I. Č..XXXX W..Ú.. W. ( byt Č.. XX na T. XX, X.) a na I. Č.. XXXX W..Ú.. O. ( záhrady, zastavané plochy a nádvoria a rodinný dom).

25. Z rodných listov doložených matkou vyplýva, že sa jej dňa XX.XX.XXXX narodilo ďalšie dieťa - R. I. a dňa XX.XX.XXXX T. I..

26. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava II po vykonanom dokazovaní navrhla rozšíriť styk otca v súlade s jeho návrhom. Maloleté dieťa má toho času 8 rokov, matka sa správa neutrálne a dieťa sleduje jej pocity a správa sa tak, aby matke neublížilo. Nie sú dané žiadne dôvody, pre ktoré by styk otca s dcérou nemohol byť rozšírený a to na jeden deň v týždni a každý druhý víkend od soboty do nedele tak ako to navrhol otec.

27. Kolízny opatrovník v konaní pred súdom po vykonanom dokazovaní uviedol, že mu nie je zrejmý žiadny dôvod, prečo by sa dieťa nemohlo s otcom stretávať a prečo by nemal byť upravený styk otca s

dcérou aj s prespávaním v jeho domácnosti. Už pred rokom sa rodičia u mediátorky dohodli na úprave styku každú druhú sobotu, nedeľu a jeden deň v bežnom týždni. Za jeden rok sa situácia nikam nepohla, a je potrebné autoritatívne určenie styku. Matka prenáša zodpovednosť za rozhodnutie sa výlučne na dcéru. Vo vzťahu k otcovi, dieťa podvedome prepája pocity a nálady matky voči otcovi. V konaní neboli preukázané žiadne dôkazy o tom, že by sa otec o dcéru nevedel postarať. Rozšírenie jeho styku je úplne na mieste. Kolízny opatrovník navrhol upraviť styk každý týždeň v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a nepárny kalendárny týždeň od piatku od 15.00 hod. do nedele do 17.00 hod. Takisto navrhol upraviť styk otca cez prázdniny na jeden týždeň v júli a jeden v auguste a pomerne rozdeliť styk cez ostatné prázdniny. V časti výživného navrhol zvýšiť výživné na sumu 400,- eur mesačne bežné výživné a 150

- 200,- eur výživné určené na tvorbu úspor. Otec má dostatočný príjem na hradenie tohto výživného. Jeho životná úroveň je neporovnateľne vyššia ako matkina. Pri určení výživného treba prihliadnuť aj na to, že matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa.

28. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

29. Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

30. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

31. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

32. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

33. Podľa § 63 ods. 3 Zák. o rodine ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

34. Podľa § 62 ods. 4 Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

35. Podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

36. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

37. Podľa § 78 ods. l Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

38. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

39. Podľa § 232 ods. 3, 4 lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

40. V predmetnom konaní po úprave návrhu otca a matky súd rozhodoval o zmene rozsudku 49P/31/2011-34 zo dňa 24.03.2011 v časti o úprave styku a výživného na maloletú Q.. Hoci otec pôvodne navrhoval zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti v priebehu konania po vykonaní znaleckého dokazovania upravil svoj návrh a žiadal rozšíriť úpravu styku s dcérou. Pôvodne žiadal upraviť styk na každý kalendárny týždeň vo štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod. a v nepárnom kalendárnom týždni od soboty od 09.00 hod. do nedele do 17.00 hod., v rámci záverečnej reči rozšíril návrh a žiadal úpravu styku každý kalendárny týždeň vo štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod., v párnom kalendárnom týždni v utorok od 15.00 hod. do 18.00 hod. a v nepárnom kalendárnom týždni od piatka od 15.00 hod. do nedele do 17.00 hod.. Súčasne žiadal upraviť styk s dcérou aj počas zimných, jarných a letných prázdnin. O úprave styku otca s dcérou rozhodoval naposledy súd v čase, keď malo maloleté dieťa cca. 10 mesiacov, kedy bol styk otca upravený každý utorok v mesiaci od 17.00 hod do 19.00 hod. a každú nepárnu nedeľu od 09.00 hod. do 12.00 hod. Toho času už maloleté dieťa nie je v útlom veku, ktorý je odkázané iba na starostlivosť matky. Maloleté dieťa je vo veku 8 rokov, kedy je rozhodne s prihliadnutím na právo maloletého dieťaťa na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, ako aj právo otca podieľať sa na výchove maloletej, namieste rozšíriť styk otca s dcérou. V časti o úpravu styku v bežné dni (každý kalendárny týždeň vo štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod. a v párnom kalendárnom týždni v utorok od 15.00 hod. do 18.00 hod.) nebol medzi rodičmi spor, obaja rodičia s rozšírením styku v tieto dni súhlasili. Sporná bola otázka úpravy v nepárnom kalendárnom týždni od soboty od 09.00 hod. do nedele 17.00hod., kedy matka nesúhlasila s prespávaním dieťaťa u otca a navrhla upraviť styk len každú nepárnu nedeľu od 09.00 hod. do 17.00 hod.. Poukázala na znalecký posudok, výpoveď dieťaťa, skutočnosť, že dieťa sa u otca necíti ako doma. Hoci bol v predmetnej veci vypracovaný znalecký posudok v ktorého závere znalec odporučil upraviť styk na jeden deň v týždni a každú druhú sobotu a nedeľu bez prespávania, nakoľko dieťa nastupuje do školy, súd prihliadol na závery znaleckého posudku len čiastočne, nakoľko od času vyhotovenia znaleckého posudku do času rozhodovania súdu uplynuli viac ako 2 roky. Dokazovanie súd doplnil pohovorom s dieťaťom, správami o priebehu mediácie a aktuálnou správou o priebehu terapeutických sedení rodičov a maloletého dieťaťa. Dôvody uvádzané matkou nepovažoval za relevantné pre to, aby styk otca s dcérou nebol upravený s prespávaním. V záveroch mediačnej správy, obaja rodičia deklarovali vôľu postupne rozširovať styk otca s dcérou a v apríli 2018 toto upraviť aj finálnou dohodou. Počas celého konania matka uvádzala, že je potrebný dlhší adaptačný proces, počas mediácie súhlasila s tým, aby sa postupne začal realizovať styk najprv jeden deň z víkendu, po 2 týždňoch by som mohol pridať ďalší deň, aby si dcéra zvykala. Počas štyroch rokov trvajúceho konania, v rámci ktorého sa neustále hovorí o dlhšom adaptačnom procese, postupného zvykania si dcéry u otca sa stretávanie otca s dcérou neposunulo nijak a je zrejmé, že bez autoritatívneho rozhodnutia sa ani nijak neposunie. V potrebe udržiavania vzťahu medzi rodičom a maloletým dieťaťom je záujmom dieťaťa pravidelné stretávanie sa s otcom. Rodičovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije musí byť umožnený pravidelný kontakt . Počas pohovoru na súde, Q. rozprávala o otcovi (ktorého nazývala ocinko) priateľsky. Sama uviedla, že sa niekedy k nemu teší, niekedy sa jej nechce. Nevedela si však spomenúť, prečo sa jej nechce. Páči sa jej tam, ale u nich doma je krajšie. Uviedla, že u otca nechce prespať, lebo keď mala asi 3-4 roky tak tam spala, ale plakala tam. V súčasnosti je už dieťa vo veku 8 rokov je teda už vo veku, kedy bez problémov dokáže prespať u starých rodičov, je schopné prespať pár dní v neznámom prostredí v škole v prírode a nič nebráni tomu, aby sa mohli rozvíjať aj vzťahy s vlastným otcom a aby mohla prespať aj v jeho domácnosti. Skutočnosť, že prostredie u otca dieťa nepovažuje za svoj domov je úplne prirodzená, keďže osobná starostlivosť matky je od počiatku prevažujúca a otec sa s dieťaťom stretáva v tak malom rozsahu, kedy sa vzájomné väzby ani nemôžu rozvíjať. To, že prostredie u otca nepovažuje za svoj domov, však nemôže byť dôvodom na to, aby u otca dieťa nemohlo prespať, zvlášť ak aj aktuálna psychologička ktorú rodičia navštevovali konštatuje, že v správaní otca nepostrehla žiaden taký prvok správania, ktorým by mohol maloletému dieťaťu škodiť. Skutočnosť, že vo vzťahu k otcovi, dieťa podvedome prepája pocity a nálady matky voči otcovi, potvrdila aj správa o priebehu psychologických stretnutí zo dňa 12.10.2018, v ktorej sa konštatuje, že dôvod rozporuplného správania dieťaťa voči otcovi, prejavovaného najmä pred matkou môže súvisieť s hlbokou nedôverou matky voči otcovi v dôsledku jej sklamania z obdobia ich partnerského vzťahu.

Otec počas celého konania vyvíjal aktivitu k tomu, aby dcére porozumel, opakovane spolu s matkou navštívil mediátorku, navštevoval spolu s matkou a dcérou terapeutku L.. W. s ktorou mieni aj naďalej spolupracovať. Pod jej odborným vedením sa dieťa cítilo v spoločnosti otca dobre, ako sa konštatuje v správe: "Na konci stretnutia odchádzala s otcom, veselá a uvoľnená." Súd mal v predmetnej veci po náležite vykonanom dokazovaní za to, že je potrebné podporovať vzájomnú citovú väzbu medzi otcom a dieťaťom. V priebehu konania neboli preukázané žiadne dôkazy o tom, že by sa otec o dcéru nevedel postarať a rozšírenie jeho styku je úplne na mieste. Súd upravil stretávanie sa otca s dcérou tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, pričom už neprihliadol na návrh otca na rozšírenie styku počas nepárneho víkendu, ktorý bol prednesený len v záverečnej reči ako bezprostredná reakcia na vyjadrenie kolízneho opatrovníka. Rovnako súd upravil styk otca s dcérou počas prázdnin a sviatkov, kedy sa jedná o voľnejšie tzv. ,,pohodové obdobie" vhodné práve na utužovanie a upevňovanie vzájomných vzťahov. Otec prejavuje aktívnu snahu podieľať sa na výchove a starostlivosti o dcéru a snaží sa plne rešpektovať všetky jej potreby. Má vytvorené vhodné podmienky pre výchovu a zabezpečenie starostlivosti o dieťa aj počas dlhšej doby ako je víkend, pričom doba jedného týždňa v mesiaci júl, a jeden týždeň v auguste sa javila súdu ako primeraná, kedy môže otec dieťa zobrať napr. na dovolenku. Je v záujme mal. Q., aby trávila so svojím otcom čas i počas letných prázdnin, jarných a zimných prázdnin, kedy sa vzťahy detí s rodičmi vedia rozvíjať aj mimo obvyklých miest a zabehnutých postupov. Vo zvyšnej časti súd návrh matky a otca zamietol.

41. Pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného súd vychádzal nielen z odôvodnených potrieb maloletej Q. ale i z možností, schopností ako aj majetkových pomerov oboch rodičov a najmä prihliadal na zmenu pomerov, ktorá nastala od poslednej úpravy výživného. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi faktormi a to výškou mesačných nákladov, výškou položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov ako napr. dovolenky, účty za mobilný telefón, či výška hypotekárnych úverov, nakoľko samotná banka neposkytne záujemcovi vyšší hypotekárny úver, ako je sám schopný splácať.

42. Pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného súd po vykonanom dokazovaní porovnával okolnosti, ktoré tu boli prítomné v čase vydania posledného rozhodnutia o výživnom a ktoré sa následne zmenili. V čase poslednej úpravy výživného na maloletú Q. rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k.: 49P/31/2011-34 zo dňa 24.03.2011, kedy súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou sa otec zaviazal prispievať na výživu mal. Eleny sumou 300,- eur mesačne, mala Q. cca. 10 mesiacov. Matka s ňou bola na rodičovskej dovolenke, príjem otca v tom čase bol cca. 2.100,- eur netto. Potreby dieťaťa boli teda diametrálne odlišné ako je tomu v dnešnej dobe, keď má 8 rokov, a to či už v súvislosti s výdavkami na stravu, drogériu, oblečenie ale hlavne v súvislosti s nákladmi spojenými so školskou dochádzkou. Pri rozhodovaní o zvýšení výživného súd prihliadol aj na mieru osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, kedy dokazovaním bolo preukázané, že túto zabezpečuje matka. Zvýšenie bežného výživného o 100,- eur, t.j. na sumu 400,- eur považoval súd vzhľadom na náklady na maloleté dieťa a majetkové pomery otca plne dôvodné. Mesačné náklady na maloletú Q. matka vyčíslila v podstate za celé obdobie rovnako. V roku 2014 boli mesačné náklady na maloleté dieťa vyčíslené na sumu 828,- eur, v rokoch 2015-2018 boli matkou mesačné náklady vyčíslené od cca 550 - 600,-eur. V roku 2014 súd nezohľadnil mesačné náklady na dieťa vo výške 828,- eur, za opodstatnené považoval náklady vo výške cca 530,- eur, nakoľko nezohľadnil náklad na súkromnú materskú školu, ktorú maloleté dieťa v rozhodujúcom období za ktoré bola zvyšovaná vyživovacia povinnosť, dieťa navštevovalo len jeden mesiac. Vzhľadom na uvedené považoval súd náklady na maloleté dieťa vyčíslené a zdokladované zo strany matky za približne rovnaké a to vo výške cca 530,- 600,- eur. Majetkové pomery matky sa od posledného rozhodnutia zmenili,

uzavrela manželstvo, pribudli jej 2 vyživovacie povinnosti, v súčasnosti je na materskej dovolenke. Rovnako sa zmenil aj príjem otca - od mája 2012 až do januára 2015 sa pohyboval vo výške od 8.065 až 8.851,47 eur netto, v období od 01.02.2015 do 15.08.2015 to bolo vo výške 3.486,85 eur netto, v období od 07/2016 do 10/2017 to bolo v priemere 3.487,- eur netto, v období od 1/2017 do 12/2017 príjem 3.985,01 eur netto a v súčasnosti za obdobie 01/2018 až 09/2018 je to v priemere 4.756,63. Je pravdou, že otec bol určité obdobie nezamestnaný, (od 16.08.2015 do 03.05.2016) je však potrebné konštatovať, že v súvislosti s ukončením pracovného pomeru mu bolo vyplatené mimoriadne odstupné a odmeny, ktoré plne vykryli toto obdobie (46.941,94 eur netto a 4.694,94 eur netto). Súd vyhovel návrhu matky v celom rozsahu, ktorá v záverečnom návrhu žiadala zvýšiť výživné v celkovej výške 600,- eur, poupravil však rozdelenie výživného na bežné výživné a výživné určené na tvorbu úspor. Kým matka žiadala priznať bežné výživné 500,- eur a výživné určené na tvorbu úspor 100,- eur, súd vzhľadom na matkou deklarované mesačné náklady na maloleté dieťa ustálil, že postačujúce bežné výživné na maloleté dieťa je vo výške 400,- eur a zvyšnú časť premietol do úspor pre maloleté dieťa. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že sú dané dôvody na zvýšenie výživného, otec má vysoko nadštandardný príjem a je jednoznačne v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na dcéru zvýšeným výživným zvlášť keď nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť.

43. Súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú Q. počnúc dňom podania návrhu matky na súd, t. j. odo dňa 03.07.2014, čím vzniklo zročné výživné celkovo vo výške 5.193,54 eur, čo predstavuje rozdiel medzi pôvodne upraveným a zvýšeným výživným, odo dňa podania návrhu matky na zvýšenie výživného na súd, t.j. od 03.07.2014 do 30.10.2018, t.j. do konca mesiaca, v ktorom sa už stalo výživné splatným, teda za 51mesiacov a 29 dní. Zročné výživné tak predstavuje 51 mesiacov x 100,- eur a výživné za 29 dní v mesiaci júl 2014, t.j. 29 x 3,225 eur (100,- eur : 31 dní), spolu vo výške 5.193,54 eur. Vzhľadom na vyššiu sumu zročného bežného výživného ako aj výživného určeného na tvorbu úspor, súd dospel k záveru, že platenie zročného výživného v splátkach je v predmetnej veci plne dôvodné, súd povolil otcovi splácať zročné výživné v mesačných splátkach po 500,- eur, spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok k rukám matky počínajúc mesiacom november 2018.

44. Nakoľko majetkové pomery otca umožňujú, aby prispieval dcére aj výživným určeným na tvorbu úspor, určil mu povinnosť dňom podania návrhu matky prispievať výživným určeným na tvorbu úspor vo výške 200,- eur mesačne, kedy uvedené prostriedky bude poukazovať na účet zriadený na meno maloletého dieťaťa vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Zročné výživné určené na tvorbu úspor za obdobie od 03.07.2014 do 30.10.2018 v sume 10.387,10 eur predstavuje výživné za 51 mesiacov x 200,- eur a výživné za 29 dní v mesiaci júl 2014, t.j. 29 x 6,45 eur (200 eur : 31 dní), spolu vo výške 10.387,10 eur. Vzhľadom na vyššiu sumu zročného výživného určeného na tvorbu úspor, súd dospel k záveru, že platenie zročného výživného v splátkach je v predmetnej veci plne dôvodné, súd povolil otcovi splácať zročné výživné určené na tvorbu úspor v mesačných splátkach po 1.000,- eur, spolu s bežným výživným určeným na tvorbu úspor pod stratou výhody splátok k rukám matky počínajúc mesiacom november 2018. Pri zročnom výživnom súd nezapočítal do plnenia sporenie vo výške 150,- eur mesačne, ktoré otec každý mesiac hradí dcére. Ide o produkt pri ktorom nie sú viazané finančné prostriedky na meno maloletého dieťaťa, otec môže nimi kedykoľvek disponovať. V konečnom dôsledku nič nebráni otcovi previesť prostriedky, ktoré dieťaťu sporí na účet ktorý bude zriadený na meno maloletého dieťaťa a na ktorom budú prostriedky vinkulované tak, že na nakladanie s nimi do doby plnoletosti dieťaťa bude potrebný súhlas súdu. V tomto smere súd určil aj matke povinnosť v určenom čase zriadiť účet na meno maloletej Q., ktorý bude spĺňať špecifikáciu uvedenú vo výrokovej časti rozsudku.

45. Nakoľko v konaní bolo na návrh otca vykonané znalecké dokazovanie, kedy na základe uznesenia 49P/75/2016-263 zo dňa 17.08.2016 bolo znalcovi L.. W. W., L.., zo štátnych finančných prostriedkov vyplatené znalečné vo výške 993,48 eur, súd uložil otcovi povinnosť zaplatiť na účet tunajšieho súdu náhradu trov konania štátu v sume 993,48 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. O trovách konania štátu rozhodol súd podľa ustanovení § 255 ods. 1 v spojení s čl. 4 ods. 1 a 2 a §57 CMP, §58 CMP. Nakoľko otec ako navrhovateľ bol v konaní o zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti neúspešný (návrh na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov po vykonaní znaleckého dokazovania zmenil a navrhol len rozšírenie styku), súd priznal štátu náhradu trov vynaložených zo štátnych finančných prostriedkov voči otcovi, a to v plnom rozsahu.

46. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.