Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29C/9/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudcom Mgr. Petrom Králikom v právnej veci žalobcu: S. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, T., zast. zákonným zástupcom O.. E. F., bytom F. XX, T., zast. JUDr. Zuzana Niederlandová, advokátka, Pribinova 28, Bratislava, proti žalovanej: Š. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, T., zast. Advokátska kancelária BABIN, PETKO & partners, s. r. o., Hlavná 29, Prešov, o zaplatenie 1.836,92 € s príslušenstvom z titulu náhrady škody na zdraví - úhrada náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.224,61 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

III. Ž a l o b c a má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 1/3.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.01.2018 domáhal proti žalovanej zaplatenia 1.836,92 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 08.12.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 21.04.2015 došlo k pohryzeniu žalobcu psom menom T., stredoázijský pastiersky pes, v čase incidentu prihláseného do evidencie mesta Trnava pod evidenčným číslom XXXXX, ktorého vlastníkom je E. P.Q. a držiteľom v čase incidentu, aj v súčasnosti, žalovaná. Následkom pohryzenia došlo k poškodeniu zdravia žalobcu v rozsahu siedmych hlbokých hryzných rán tváre, pričom každá z nich mala rozsah od 0,5 cm do 4 cm. Zranenia si vyžiadali operáciu s následnou hospitalizáciou žalobcu s celkovou dĺžkou liečby 15 dní. Pre uvedený skutok bolo podané trestné oznámenie a žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu škody. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II bola žalovaná uznaná vinnou z prečinu ublíženia na zdraví, za čo jej bol uložený peňažný trest vo výške 600 Eur a zároveň ju súd zaviazal na povinnosť nahradiť škodu vo výške 1.823 Eur. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná a napadnutý rozsudok bol rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zrušený, čím bola žalovaná spod obžaloby oslobodená, žalobca bol so svojim nárok na náhradu škody odkázaný na civilný proces. Žalobca však poukazuje na to, že krajský súd v rozhodnutí uviedol, že žalovaná nepostupovala dôsledne pri plnení svojej preventívnej povinnosti a nesprávne vyhodnotila možné negatívne dôsledky svojho konania, preto jej konanie z formálneho hľadiska napĺňa všetky znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona. V trestnom konaní bol dňa 27.01.2016 vypracovaný znalecký posudok č. 3/2016 znalcom E.. S. J., ktorým bol stanovený rozsah zranení žalobcu. Zranenia si vyžiadali operáciu s následnou hospitalizáciou v trvaní od 21.04.2015 do 27.04.2015 a celkovú liečbu v trvaní 15 dní. Znaleckým posudkom bolo stanovené bodové hodnotenie za náhradu za bolesť spolu na hodnotu 75 bodov a bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia na hodnotu 30 bodov. Náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia tak predstavuje sumu vo výške 1.817 Eur, k čomu žalobca pripočítal sumu vo výške 19,92 Eur, ktorá predstavuje finančnú ujmu súvisiacu s prvotným ošetrením maloletého, pobytom sprievodcu pri ústavnej starostlivosti. Žalobca ďalej uvádza, že aj napriek tomu, že si náhradu škody uplatnil v trestnom konaní, doposiaľ nebola zo strany žalovanej uhradená. Záverom žalobca poukazuje na to, že v súvislosti s týmto skutkom utrpel duševnú útrapu a nepriaznivé vnútorné pocity, ktoré sa prejavili najmä strachom z väčších psov, predovšetkým zo psa T., tiež strachom z obväzov, úľakom, ako aj psychickou bolesťou. Maloletý aj jeho rodičia vzhľadom na útok a jeho rozsah utrpeli nesmierny šok, s ktorým sa musia vyrovnávať. Maloletý počas zhoršeného zdravotného stavu nemohol vykonávať všetky obvyklé činnosti.

2. Dňa 13.02.2018 bol vydaný platobný rozkaz proti ktorému včas podala odpor žalovaná, súd preto uznesením č. k. 29C/9/2018 zo dňa 13.03.2018 zrušil platobný rozkaz v celom rozsahu. Žalovaná v odpore poukázala na znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný IF.. T.. D. R., znalcom v odbore veterinárstvo - kynológia, z ktorého malo vyplynúť, že k zraneniam žalobcu malo dôjsť úderom zubami, a tiež skutočnosť, že predmetný pes, T., v čase incidentu prihlásený do evidencie mesta Trnava pod č. evid. zn. XXXXX (v súčasnosti č. evid. zn. XXXXX), ktorý bol niekoľkokrát označený za nebezpečného, nie je označený za nebezpečného. Proti všetkým rozhodnutiam Mestského úradu Trnava boli podané opravné prostriedky, pokuty boli nadriadeným správnym orgánom zrušené a v prípade posúdenia psa ako nebezpečného prebieha konanie na správnom súde. Žalovaná nesúhlasí ani s uplatneným úrokom z omeškania od 08.12.2016 s tým, že uplatnením si nároku v rámci prípravného konania nevzniká automaticky právny titul na vymáhanie sumy plynúcej zo spôsobenej škody. Ďalej poukázala na skutočnosť, že jednou z rozhodujúcich okolností, ktorú krajský súd vzal do úvahy, na základe ktorej žalovanú spod obžaloby oslobodil, bolo práve počínanie si matky maloletého, ktorej závažnosť konania, resp. opomenutia konania bola v hrubom nepomere ku konaniu žalovanej. Konanie matky maloletého označuje ako "zanedbanie preventívnych povinností", v trestnom konaní bolo nepochybne preukázané, že maloletý bol ponechaný bez dozoru matky. Žalovaná tiež uvádza, že nešťastnú situáciu riešila tým, že privolala zdravotnú službu k maloletému, bola prítomná pri maloletom a čakala s ním kým k nemu neprišla jeho matka, bola nápomocná polícii, poskytla všetky potrebné očkovacie doklady od predmetného psa potrebné k lekárskemu vyšetreniu. Opakovane prejavovala chlapcovi a jeho rodine ľútosť a chcela riešiť predmetnú situáciu. Naproti tomu žalobca odmietal akúkoľvek komunikáciu, na žalovanú podal trestné oznámenie, na žalovanú podávali rôzne podnety na správne orgány. Žalovaná si prešla dvojročným trestným konaním, ako aj sústavným odsudzovaním zo strany okolia. Ako dôkaz toho, že žalobca nikdy nemal záujem sa mimosúdne dohodnúť svedčí fakt, že žalovanej bola doručená predžalobná výzva dňa 01.02.2018, teda šesť dní po tom, čo žalobca podal návrh na vydanie platobného rozkazu, pričom žalobcovi nehrozilo bezprostredne uplynutie žiadnej lehoty, ktorá by mala vplyv na jeho nárok.

3. Dňa 30.03.2018 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalobcu k odporu žalovanej, v ktorom okrem iného poukázal na znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný E.. D. M., znalcom v odbore veterinárstvo - kynológia, z ktorého vyplýva, že situáciu, pri ktorej bol zranený žalobca nepovažuje za nešťastnú náhodu, ale za nepredvídavosť zo strany držiteľky psa. Žalobca opätovne poukazuje na skutočnosť, že v čase pohryzenia bol pes evidovaný ako nebezpečný. Za nebezpečného je označený aj v súčasnosti, pričom uvádza, že žalovaná si nesplnila oznamovaciu povinnosť v zmysle § 4 ods. 4 zákona č. 282/2002 Z. z. Žalobca tiež uviedol, že je zrejmé, že žalovaná neovládla psa v danej situácii, nepredišla útoku, nakoľko nevykonala všetky potrebné opatrenia a rovnako tak nezabránila vzniku škody, ktorú pes nielen že fakticky spôsobil, ale aj potenciálne spôsobiť mohol. Poukazuje aj na Všeobecne záväzné nariadenie mestskej časti T. - S. č. X/XXXX o niektorých podmienkach držania psov na území mestskej časti zo dňa 24.06.2003, z ktorého vyplýva, že bez ohľadu na to, či tabuľka "Zákaz vstupu so psom" v čase skutku osadená bola alebo nie, nemá to vplyv na záväznosť nariadenia, a teda platí zákaz vstupu so psom na ihriská a priľahlé plochy zelene. K spoluzavineniu matky maloletého žalobca uviedol, že ani bezprostredná prítomnosť matky by za daných okolností nezabezpečila možnosť mať nad psom moc a ovládať ho.

4. Dňa 10.07.2018 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalovanej k vyjadreniu žalobcu, v ktorom okrem iného uvádza, že žalovaná upozornila žalobcu, aby sa k psovi nepribližoval, nemôže teda ísť o nepredvídavosť žalovanej. Žalovaná považovala upozornenie maloletého, vzhľadom na absentujúci rodinný či iný bližší vzťah k maloletému, za dostatočne dôrazné. Uviedla tiež, že na miesto, kde sa stal incident, je vstup so psom povolený, čo konštatoval vo svojom rozhodnutí aj krajský súd.

5. Na pojednávaní dňa 19.09.2018 žalobca zotrval na podanej žalobe k predmetnému skutku došlo tak ako bol opísaný t. j. došlo k uhryznutiu žalobcu psom, ktorého držiteľom bola žalovaná. Žalobcovi vznikla škoda na zdraví, ohodnotená na 105 bodov. Trval na tom, že išlo o pohryzenie psom, a nie úder zubami. Žalovaná nesplnila celý rad povinností vyplývajúcich zo zákona č. 282/2002, najmä nevykonala všetky opatrenia, aby zamedzila pohryznutiu. Zdôraznil fakt, že ani raz poškodenému nebolo zakázané psa kŕmiť alebo hladkať. Poukázal tiež na to, turkménsky alabaj je bojové plemeno, veľkého vzrastu, ktoré už v minulosti pohrýzlo iného psa, je držané v malých priestoroch, aj keď je v súčasnosti vyhlásené za nebezpečného nemá náhubok a toto všetko vykresľuje postoj žalovanej. Pri akte pohryzenia bol poškodený nečinný, pes nemal predostreté jedlo pred papuľou a ani mu nebolo ponúknuté. Vzhľadom na to, že maloletému poškodenému bolo dovolené psa hladkať a kŕmiť a vzápätí žalovaná nedôrazne uviedla "choď ďalej" bolo správanie poškodeného očakávané a súladné. Okrem toho počas celej doby mala p. J. rohlík celý čas v ruke. Poukázal na to, že celý vnútroblok F. K. je obytnou zónou, nachádza sa tam detské ihrisko a betónové hracie ihrisko a k nim prilieha trávnatá plocha, kde sa psy zdržiavať nemajú. Nesúhlasí s tvrdením žalovanej, že pokiaľ tam nie je osadená tabuľa, zákaz vstupu neplatí. Správanie poškodeného nebolo v danom čase tvrdohlavé, aj tvrdohlavý človek sa môže správať netvrdohlavo. Skôr má za to, že žalovaná vykazuje známky tvrdohlavého správania keďže doposiaľ nenasadila psovi náhubok a v zákonom stanovenej lehote neohlásila pohryzenie. K úrokom z omeškania uvádza, že trvám na tom, že omeškanie nastáva v čase najneskôr deň potom ako sa dlžník dozvie, že má dlžnú sumu zaplatiť. Žalovaná sa pridržiavala svojich vyjadrení a dôkazov obsiahnutých v odpore proti platobnému rozkazu, ako aj stanovísk a dôkazov uvedených vo vyjadrení zo dňa 26.06.2018. Má za to, že práve zanedbanie preventívnych povinností zo strany matky maloletého a neuposlúchnutie príkazu maloletým, aby sa k psovi v daný moment nepribližoval spôsobilo, že došlo k tomuto nešťastnému incidentu. Ďalej má za to, že žalovaná dodržala svoje preventívne povinnosti s tým, že v čase skutku absolvovala so psom výcvik, psa mala na vôdzke, chlapca upozornila aby sa k psovi v daný moment nepribližoval.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, svedkov (nižšie špecifikovaných), oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise, oboznámením sa obsahom spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. XT/XX/XXXX a s prihliadnutím na obsah celého spisu a všetky skutočnosti, ktoré v priebehu konania vyšili najavo, zistil nasledovný skutkový stav:

7. Dňa 21.04.2015 došlo k pohryzeniu žalobcu psom menom T., stredoázijský pastiersky pes, v čase incidentu prihláseného do evidencie mesta Trnava pod evidenčným číslom XXXXX, ktorého držiteľom v čase incidentu bola žalovaná. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného E.. S. J., znalcom z odboru zdravotníctvo, ktorý bol vypracovaný pre účely trestného konania, vyplýva rozsah zranení žalobcu, a to 7 hlbokých hryzných rán tváre od 0,5 cm do 4 cm, poloblúkovito vľavo od dolnej pery, pod pravým okom a navonok od pravého oka, ktoré si vyžiadali operáciu s následnou a hospitalizáciou od 21.04.2015 do 27.04.2015 a celkovú dĺžku liečby 15 dní. Znaleckým posudkom bolo stanovené bodové hodnotenie za náhradu za bolesť spolu na hodnotu 75 bodov a bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia na hodnotu 30 bodov.

8. Súd vykonal výsluch žalovanej, ktorá uviedla, že jej je veľmi ľúto toho chlapčeka. Urobila všetko čo urobiť mohla. Bola v priestoroch so psom, kde nie je zákaz voľného pohybu psov a nejde o priestor pri detskom ihrisku. Pani J. prišla a kŕmila psa rožkom. Keď vytiahla druhý rožok, chlapca upozornila, aby od psa odstúpil, aby išiel ďalej s tým, že si netrúfla naňho kričať ani ho odstrčiť, aby nebola obvinená zo šikany voči dieťaťu nakoľko nevie odhadnúť vhodnú intenzitu hlasu voči dieťaťu. Samotný incident pokladá za nešťastnú náhodu, zákon neporušila. Je jej veľmi ľúto čo sa stalo, ale nešlo o útok, nakoľko keby išlo o útok cca 55 kg psa, tak by tomu nedokázal zabrániť ani trénovaný atlét. Na otázky právneho zástupcu žalovanej uviedla, že pri kŕmení maloletým nedošlo k útoku. Po tom ako maloletý dokŕmil psa p. J. vytiahla ďalší rožok, a vtedy došlo k úderu. Medzitým maloletý odišiel od psa na vzdialenosť cca 2 m a vrátil sa. Maloletého upozornila, aby sa k psovi nepribližoval, povedala "teraz choď preč". Reakcia maloletého bola presne opačná, priblížil sa a siahol po druhom rožku. Pri maloletom sa nenachádzal žiaden z jeho zákonných zástupcov. Jeho matka bola na detskom ihrisku vzdialenom cca 70-80 m, medzi miestom, kde sa skutok stal a miestom, kde sa nachádzala matka maloletého sa nachádzajú stromy, optické prekážky, plot a sú tam rôzne múriky vysoké cca 1,5 m. Po tom ako sa stal incident dala vodítko psa do ruky p. J. a venovala sa dieťaťu. Pani J. jej dala hygienické vreckovky, a obzerala sa po matke, ktorá sa priblížila cca po 3 - 4 minútach. Keď prišla matka povedala jej čo sa stalo, odviedla psa do bytu, kde zoberala svoje ako aj doklady psa, požiadala ju, aby zavolala policajtov a záchranku. Psa zavrela do bytu, zobrala doklady a vrátila sa späť. Matka telefonovala, dieťa od nej stálo 2 - 3 m a začalo sa triasť. Zobrala si ho na ruky, sadla si na lavičku, kde si od nej dieťa prevzali záchranári. Medzitým tam prišli aj policajti, ktorým sa legitimovala a záchranke aj policajtom predložila očkovací preukaz. Na otázky právneho zástupcu žalobcu uviedla, že nevie či je v súčasnosti pes evidovaný ako nebezpečný, na Krajskom súde v Trnave je podaná správna žaloba, náhubok nenosí. Poškodenému umožnila kŕmiť a hladkať psa predtým než došlo k incidentu, ale neumožnila mu siahnuť po jeho krmive tým, že ho upozornila, aby išiel preč. Na otázku aké opatrenia vykonala, aby nedošlo k pohryzeniu psom uviedla, že nedošlo k pohryzeniu, ale k úderu. Išla nad rámec zákonných povinností tým, že psa držala na vodítku a nenechala ho na voľno. V čase pohryzenia sa nachádzala na trávnatej ploche na F. K. medzi bytovými domami, táto plocha neprilieha k detskému ani futbalovému ihrisku. Je dom, za tým je detské ihrisko, asfaltová plocha, trávnatá plocha. Psa tam venčí aj tucet ďalších osôb. Psa tam venčí aj v súčasnosti, keď sa vracia z nočnej prechádzky a zvykne si sadnúť práve na tú lavičku. Pohryzenie psa neohlásila miestnemu úradu lebo nešlo o pohryzenie psa. Vedela aké poranenia boli spôsobené poškodenému a uviedla, že má silu manévrovať s 50 kg psom. Nemohla upozorniť matku poškodeného nech si zoberie syna k sebe, nakoľko táto tam nebola. Orientačne vedela, že sa nachádza niekde pri detskom ihrisku.

9. Súd tiež pristúpil k výsluchu svedkyne, J. F., matky žalobcu, ktorá uviedla, že so synom a dcérou prišli na detské ihrisko vo vnútrobloku na F., kde chodia skoro každý deň. Syn tam videl psíky. Zastavil sa pri žalovanej, hladkal psíka. Mladšia dcérka, ktorá mala vtedy cca 2 roky, ju s krikom ťahala na hojdačky, tak ju dala na hojdačky. Syn sa nachádzal na tom istom mieste, ktoré sa nachádza na trávnatej ploche, ktoré je pri detskom ihrisku. Ona hojdala dcérku, zastavila sa tam suseda, nikto iný tam nebol. Počula, že sa niečo stalo, až na to zareagovala, že počula zavrčanie alebo niečo také od psa, syn začal plakať. Nechala susedke malú nech ju postráži a bežala k synovi. Keď prišla, malý plakal, mal pohryzenú tvár, žalovaná mu dávala vreckovky. Volala záchranku, tíšila malého. Zavolala aj otca maloletého. Potom prišla záchranka a išli do nemocnice. Na otázky právneho zástupcu žalovanej uviedla, že preventívne opatrenia mala vykonať žalovaná, aby zabránila takémuto stretu s dieťaťom a aj keby bola len 0,5 m od dieťaťa tomu psovi by nedokázala zabrániť, aby chňapol po synovi. Ako matka by mohla syna nejako potiahnuť, mala tam aj druhé dieťa, jej pozornosť sa musela deliť medzi dve deti, ide o moment, ťažko tomu zabrániť. Necíti sa byť zodpovedná za to, že pes uhryzol jej dieťa, konanie psa bolo nevyspytateľné, za svoje dieťa je zodpovedná, ale nemyslí si, že by mala mať nejaký pocit viny, že je spoluvinníkom. Jej syn mal vtedy 4 roky, bol malý. Na otázku či sa už niekedy inokedy stalo, že svojho 3 ročného syna nechala bez dozoru, tak aby naňho nevidela svedkyňa uviedla, že aj keď bola s dcérou mala výhľad na trávnatú plochu, videla naňho, nikdy to nebolo bez jej prítomnosti. V momente skutku hojdala dcéru, nebola otočená k tej ploche. Zareagovala na hluk. Nevidela uhryznutie, až moment potom. Nevedela presne povedať, čo videla, nespomenula si, videla po uhryznutí že sa starali o chlapca. Nemyslí si, že zanedbáva svoje povinnosti, aj keď bola s nimi doma, snažila sa byť s nimi vonku, vymyslieť im nejaký program, chodili na nejaké cvičenie, zapájať ich do kolektívu a bežné veci. Žalobca už v tej dobe mal veľmi rád psíky, keď venčili susedky psíkov tak hladkal psíkov alebo im hádzal loptičku, mal pozitívny vzťah. Zvykne sa majiteľa spýtať či môže pohladkať psíka. Nemala pochybnosti ako sa bude správať pri psovi T., nakoľko aj T. zvykla chodiť na to ihrisko. V súčasnosti má na tvári jazvy, z T. má strach, ale malých psíkov sa nebojí. Na ploche, kde ste nachádzala s deťmi nie sú zjavné prekážky, ktoré by jej bránili vo výhľade na S., je tam trávnatá plocha a betónová plocha. S. pokyny cudzích osôb poslúcha. Po pohryzení jej trvalo pár minút kým prišla za synom, nakoľko musela dcéru dať dole z hojdačky a dať ju susede, aby ju strážila.

10. Súd vykonal výsluch svedkyne E.. E. T., ktorá uviedla, že so svojim synom prišli do vnútrobloku, po pravej strane sú lavičky, staršia pani kŕmila svojho psa, bol väčší, biely. Malý S. F. sa bicykloval priblížil sa k nim, opýtal sa či môže kŕmiť psíka, pani mu to dovolila. So synom sa prechádzali okolo nich. Staršia pani zdvihla zrak a povedala, že ide T.. To už bežala k hojdačkám, syn išiel na odrážadle, hojdala tam dcéru a akurát sa stihli pozdraviť, povedať si že je hnusné počasie. Počuli, že S. plače. Soňa zakričala čo sa stalo. Staršia pani zakričala, že hrýzla ho. Soňa jej zverila dcéru a bežala k Rasťovi. Na otázky právneho zástupcu žalobcu uviedla, že keď tam bola, tak p. P. prichádzala k p. J. a S.. Ide o betónovú plochu 10x10 m, ktorá je pri ihrisku, predtým sú lavičky. Určite je na tejto ploche zákaz vstupu so psom, možno tam teraz nie sú tabuľky, jedna bola zničená. Matka určite mala na syna výhľad, od hojdačiek je vidieť, nie sú tam optické prekážky. P. F.Š. opísala ako slušnú pani, ktorá vychováva svoje deti, ako každá starostlivá matka. Na otázku ako reagovala matka keď sa dozvedela, že došlo k incidentu, uviedla, že hneď bežala k chlapcovi. Nemyslí si, že žalovaná vie "ukočírovať" svojho psa. Na otázky právneho zástupcu žalovanej uviedla, že keď videla žalovanú ako sa blíži so psom, matka maloletého hojdala dcéru a S. sa bicykloval, ako všetky ostatné 4 ročné deti, ktoré sa hrajú, bol v bezpečnej vzdialenosti. Uviedla, že medzi hojdačkami a miestom, kde sa stala udalosť, sú hojdačky so zábradlím, priehľadné pletivo a potom je vykosený trávnik. Skaly tam nie sú. Všetko tam je ihrisko, hojdačky sú na ihrisku, čo doplnila tým, že hojdačky sú za betónovým ihriskom. Nič nebráni výhľadu. Uviedla tiež, že svoje deti by bez dozoru pri väčšom psovi nenechala. Na otázku, čo podľa nej urobila matka maloletého, aby zabránila útoku uviedla, že nevie ako ho mala brániť, nakoľko syn sa hral pri nej, bol na ihrisku, v bezpečí. Aj keby pri ňom stála priamo, nedalo by sa tomu zabrániť. Hojdačky sú od miesta incidentu vzdialené asi 50 m.

11. Zo spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. XT/XX/XXXX súd zistil, že na Okresný súd bola podaná obžaloba na obvinené Š. P. (v tomto konaní žalovaná) pre prečin ublíženia na zdraví, preto, že ako držiteľka psa plemena stredoázijský pastiersky pes, prihláseného do evidencie mesta Trnava pod evid. č. XXXXX, menom T., dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX:XX hod. na trávnatom verejnom priestranstve na F. K. Č.. XX - XX, mimo chovného územia nerešpektovala ustanovenie § 4 ods. 2 zákona č. 282/2002, ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, následkom čoho došlo k útoku psa na maloletého S. F. (v tomto konaní žalobca), počas ktorého bolo maloletému spôsobených 7 hlbokých hryzných rán tváre od 0,5 cm do 4 cm, polooblúkovito vľavo od dolnej pery, pod pravým okom a navonok od pravého oka, ktoré si vyžiadali operáciu s následnou a hospitalizáciou od 21.04.2015 do 27.04.2015 a celkovú dĺžku liečby 15 dní. Dňa 16.02.2017 bol vydaný trestný rozkaz, proti ktorému bol podaný odpor, čím došlo k jeho zrušeniu. Následne bol vydaný rozsudok č. k. XT/XX/XXXX-XXX zo dňa 08.06.2017, ktorým súd rozhodol, že žalovaná je vinná zo spáchania trestného činu, pričom uložil žalovanej aj povinnosť nahradiť škodu vo výške 1.823 Eur. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná odvolanie, o ktorom rozhodoval krajský súd. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. XTo/XX/XXXX-XXX zo dňa 17.10.2017 žalovanú spod obžaloby oslobodil, poškodeného odkázal s nárok na náhradu škody na civilný proces.

12. Podľa § 288 ods. 3 zákona č. 301/2005 Z. z. , ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom..

13. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z. , nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.

14. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ"), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

15. Podľa § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

16. Podľa § 422 ods. 1 OZ, maloletý alebo ten, kto je postihnutý duševnou poruchou, zodpovedá za škodu ním spôsobenú, ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky; spoločne a nerozdielne s ním zodpovedá, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad. Ak ten, kto spôsobí škodu, pre maloletosť alebo pre duševnú poruchu nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky, zodpovedá za škodu ten, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad.

17. Podľa § 422 ods. 2 OZ, kto je povinný vykonávať dohľad, zbaví sa zodpovednosti, ak preukáže, že náležitý dohľad nezanedbal.

18. Podľa 444 OZ, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

19. Podľa § 449 ods. 1 OZ, pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.

20. Podľa § 193 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, (ďalej len "CSP"), súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

21. Podľa § 194 ods. 1 CSP, otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť.

22. Podľa § 194 ods. 2 CSP, ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia.

23. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

24. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

25. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

26. V konaní nebola sporná otázka výšky uplatnenej náhrady škody na zdraví. Rozsah a popis zranení žalobcu a bodové ohodnotenie v rozsahu 105 bodov bolo určené znaleckým posudkom č. X/XXXX, ktorý vypracoval E.. S. J., znalec z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia a traumatológia. Skutočnosť, čí k zraneniam došlo pohryznutím alebo úderom zubami v tomto prípade preto nie je právne významná.

27. Súd rozsah dokazovania určil s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. XTo/XX/ XXXX-XXX zo dňa 17.10.2017. Krajský súd predmetným rozsudkom žalovanú spod obžaloby oslobodil a poškodeného odkázal s nárok na náhradu škody na civilný proces. Z jeho odôvodnenia je zrejmé, že už v právoplatne skončenom trestnom konaní bolo ustálené, že k skutku došlo tak, že žalovaná sedela na lavičke a pes bol na zemi v jej tesnej blízkosti. Maloletý, v tomto konaní žalobca, sa pri nej a jej psovi zastavil, pričom jeho matka aj s mladšou dcérou pokračovali v chôdzi ďalej smerom na detské ihrisko. Psa najskôr pohladkal, čo mu žalovaná umožnila. V tom istom čase sa v tesnej blízkosti nachádzala aj p. J., ktorá kŕmila psa rožkom. Táto zároveň ukázala žalobcovi, ako môže aj on podať psovi jedlo, čo si poškodený vyskúšal. V momente, keď p. J. vyberala druhý rožok, chlapec siahol po ňom skôr, než mu v tom stihli zabrániť a pes to vyhodnotil ako hrozbu, preto si inštinktívne bránil potravu. Keďže bol chlapec v jeho tesnej blízkosti a natočený tvárou nárazom zubov pri otvorenej čeľusti došlo ku vzniku opísaných poranení. Potenciálne nebezpečná situácia nastala v momente, keď sa p. J. rozhodla psa kŕmiť a žalovaná jej to umožnila. Zapojenie dieťaťa do tejto činnosti, aj napriek tomu, že mu bolo najskôr ukázané, ako má postupovať pri kŕmení, považoval súd za nevhodné a podľa krajského súdu si obžalované nepočínala dostatočne obozretne a predvídavo, čím dôsledne nesplnila svoju preventívnu povinnosť uloženú jej zákonom. V jej prospech však svedčí, že žalobcu upozornila, aby nestál v tesnej blízkosti psa, čo maloletý neuposlúchol, ako aj to, že mu spolu s p. J. vysvetlil, ako môže psovi jedlo podať. Súd takisto vzal do úvahy, že ku kontaktu psa s maloletým a k jeho uhryznutiu nedošlo počas toho, ako mu jedlo podával, ale nečakane v momente, keď sa maloletý rozhodol skôr dostať k ďalšiemu pečivu, ktoré svedkyňa vyberala s cieľom pokračovať v kŕmení psa. Závažnosť tohto nedôsledného prístupu zo strany žalovanej, po zohľadnení celkových okolností prípade, ku ktorým sa pridalo aj zanedbanie preventívnych povinností zo strany matky maloletého a tiež svedkyne, p. J., nedosiahlo podľa súdu taký stupeň, aby bolo možné z materiálneho hľadiska ustáliť, že došlo k spáchaniu žalovaného prečinu. Záverom krajský súd v rozsudku uviedol, že po zohľadnení všetkých významných skutočností možno konštatovať, že žalovaná nepostupovala dôsledne pri plnení svojej preventívnej povinnosti a nesprávne vyhodnotila možné negatívne dôsledky svojho konania, preto jej konanie z formálneho hľadiska napĺňa všetky atribúty prečinu ublíženia na zdraví. Z materiálneho hľadiska, s odkazom na ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona, však jej konanie nedosiahlo takú závažnosť, aby bolo možné konštatovať, že tento skutok je trestným činom, a preto ju spod obžaloby oslobodil. Bolo tiež ustálené, že pes T. nebol v čase skutku nebezpečným psom, čo znamená, že nemusel mať počas pohybu na verejnom priestranstve nasadený náhubok a tiež, že žalovaná sa so psom nenachádzala na mieste, kde je všeobecne záväzným nariadením obce vstup so psom zakázaný.

28. Predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti sú protiprávny úkon, ujma, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a ujmou a zavinenie. V danej veci boli, s ohľadom na právoplatne skončené trestné konanie a tam ustálené skutočnosti, naplnené všetky predpoklady na vznik zodpovednosti. Protiprávny úkon predstavuje nedôsledné plnenie preventívnej povinnosti zo strany žalovanej, ktorá nesprávne vyhodnotila možné negatívne dôsledky svojho konania, keď do procesu kŕmenia psa zapojila aj maloletého, žalobcu. Následne došlo nečakane ku kontaktu psa s maloletým a k jeho uhryznutiu v momente, keď sa maloletý rozhodol skôr dostať k ďalšiemu pečivu, ktoré vyberala svedkyňa, p. J., s cieľom pokračovať v kŕmení psa. Ujma je v danom prípade škoda na zdraví žalobcu, ktorá bola znaleckým posudkom stanovená v rozsahu 105 bodov, čomu zodpovedá suma 1.817 Eur. Pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením, ktoré žalobca vyčíslil vo výške 19,92 Eur. V trestnom konaní bola preukázaná aj príčinná súvislosť medzi zanedbaním preventívnych povinností zo strany žalovanej. K ujme na strane žalobcu by nedošlo bez porušenia právnej povinnosti žalovanej. Zavinenie predstavuje psychický vzťah zodpovedného subjektu k vlastnému úkonu, ktorý je v rozpore s právom, je to vzťah k protiprávnemu úkonu a k ujme ako výsledku protiprávneho úkonu. V danom prípade ide o nevedomú nedbanlivosť, teda žalovaná nechcela spôsobiť škodu a ani nevedela, že ju môže spôsobiť, avšak vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery o tom vedieť mala a mohla.

29. Z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. XTo/XX/XXXX-XXX zo dňa 17.10.2017 vyplýva, že k oslobodeniu žalovanej spod obžaloby uplatnením § 10 ods. 2 Trestného zákona došlo aj z dôvodu zanedbania preventívnych povinností zo strany matky maloletého. S odkazom na citované ustanovenia § 193 a § 194 súd vykonal dokazovanie len v rozsahu zanedbania preventívnych povinností matky žalobcu. Oslobodzujúcim rozsudkom súd viazaný nie je. Zároveň je však potrebné uviesť, že žalovaná bola oslobodená spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku, teda preto, že skutok, pre ktorý bolo proti nej vedené trestné stíhanie, nie je trestným činom s odkazom na ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona. Oslobodenie spod obžaloby neznamená, že sa skutok nestal, a teda že ním žalovaná nemohla spôsobiť škodu, náhrady ktorej sa žalobca aj v trestnom konaní domáhal, a teda že v konečnom dôsledku nemá nárok na náhradu škody. Rozhodnutie o tom, že bol spáchaný trestný čin vždy neznamená len konštatovanie zavineného protiprávneho konania určitého páchateľa, ale aj záver o narušení chránených spoločenských vzťahov a o vzniku určitej ujmy, ktorú v prípade niektorých trestných činov predstavuje škoda, napr. na zdraví, ktorej odškodnenie právne predpisy pripúšťajú, ako aj záver o existencii príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a ujmou.

30. Z výsluchu žalovanej, matky žalobcu a tiež svedkyne E. T. má súd preukázané, že matka žalobcu sa v momente incidentu nachádzala s maloletou dcérou a svedkyňou T. pri hojdačkách približne 50 m od miesta, kde sa nachádzal žalobca a žalovaná spolu so psom. Z výpovede žalovanej vyplýva, že medzi miestom, kde sa skutok stal a miestom, kde sa nachádzala matka žalobcu sú aj stromy, múriky vysoké približne 1,5 m. Z výpovedí ostatných svedkov vyplýva, že medzi týmito dvomi bodmi sa nenachádzajú žiadne zjavné prekážky, ide o trávnatú, resp. betónovú plochu, bez optických prekážok. Súd však nemá dôvod neveriť výpovedi svedkýň v rozsahu, že od hojdačiek, kde sa nachádzali, mali výhľad na miesto, kde sa v danom momente zdržiaval žalobca (bez ohľadu výskyt stromov, či iných optických prekážok). Podstatnou však je skutočnosť, že matka maloletého, aj svedkyňa T. vo výpovediach zhodne uviedli, že matka maloletého v momente skutku hojdala dcéru a nebola otočená smerom k synovi, zareagovala až na hluk, zavrčanie psa a následný plač žalobcu. Nevideli priamo uhryznutie, až moment potom. Z výpovedí všetkých svedkýň tiež vyplýva, že trvalo istý čas, kým matka prišla k žalobcovi na miesto incidentu (niekoľko minút).

31. S ohľadom na citované ustanovenie § 422 je zrejmé, že nad maloletým, žalobcom, mala povinnosť vykonávať dohľad jeho matka, ktorá v určitom rozsahu dohľad zanedbala. Ak rodičia maloletých detí, ktorým iná osoba spôsobila škodu, zanedbajú dohľad nad maloletými, rodičia maloletých poškodených spoluzodpovedajú za škodu spoločne s tými, ktorí škodu spôsobili, podľa svojej účasti na spôsobení škody. Súd s ohľadom na celkové okolnosti danej veci rozsah účasti matky maloletého určil vo výške 1/3. Súd pritom vzal do úvahy aj skutočnosť, že matka maloletého vedela, že jej syn sa pristavil pri psovi väčšieho vzrastu, poznala ho z prechádzok na ihrisku, pričom ona pokračovala s maloletou dcérou na hojdačky vzdialené približne 50 m, odkiaľ nemohla náležite reagovať na rôzne situácie, ku ktorým mohlo dôjsť pri kŕmení cudzieho psa. Bez ohľadu na to, či od hojdačiek je alebo nie je možný výhľad na miesto, kde sa nachádzal jej maloletý syn (aj pes), matka sa venovala maloletej dcére, pričom na incident reagovala až po tom, čo počula zvuky psa a plač syna. Je namieste aj otázka či by vedela reagovať v prípade, keby sa nachádzala aj pol metra od syna a zabrániť tak vzniku ujmy na jeho zdraví, išlo by však len úvahu, nakoľko sa nachádzala inde. V rozsahu zvyšných 2/3, čo predstavuje sumu 1.224,61 €, súd žalobe vyhovel.

32. Súd žalobu zamietol aj v časti uplatneného úroku z omeškania. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 1.838 Eur (už) spolu s úrokom z omeškania výzvou zo dňa 22.01.2018. Predmetnú výzvu žalovaná prevzala dňa 01.02.2018, teda až po podaní žaloby na súde (26.01.2018). Navyše, v predmetnej výzve si žalobca už uplatnil aj úrok z omeškania, a to od 08.12.2016, kedy malo dôjsť k preštudovaniu celého trestného spisu a žalovaná sa v tomto termíne rozhodne musela dozvedieť o nároku poškodeného. Súd právny vzťah zo spôsobenej škody považoval za záväzkový vzťah (§ 489 , na ktorý sa vzťahujú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o záväzkoch, vrátane ustanovení o zániku záväzkov a omeškaní. Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na náhradu škody nie je ustanovený čas splnenia, zásadne treba vychádzať z toho, že škodca je povinný nahradiť škodu prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie. Právo poškodeného požadovať náhradu škody a tomu zodpovedajúca povinnosť škodcu škodu poškodenému uhradiť, spravidla nevzniká na základe rozhodnutia súdu, ale priamo zo zákona. Je teda zrejmé, že ak sa omeškanie týka peňažného dlhu vo forme náhrady škody (škody na zdraví), pre určenie, kedy dochádza k omeškaniu dlžníka (škodcu), je potrebné, z hľadiska určenia času splnenia, vychádzať z ustanovenia § 563 OZ. Súd záverečné preštudovanie trestného spisu nepokladá za výzvu na plnenie peňažného dlhu. Súd poukazuje aj na samotný priebeh a výsledok konania, v ktorom bola žalovaná spod obžaloby oslobodená, v trestnom konaní nebolo o nároku na náhradu škody rozhodnuté.

33. Súd nevykonal navrhované dôkazy, a to výsluch znalca E.. M., znalca R. a p. R. A., nakoľko išlo o skutočnosti už ustálené v predchádzajúcom trestnom konaní a nešlo o skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci. Súd nevykonal ani žalobcom navrhnutý dôkaz ohľadom psychickej spôsobilosti žalovanej vodiť psa mimo chovného priestoru (podľa § 4 ods. 1 zákona č. 282/2002 Z. z.), nakoľko predmetom tohto sporu je žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody na zdraví, psychická spôsobilosť žalovanej na existenciu tohto nároku nemá žiaden vplyv.

34. V neposlednom rade súd dáva žalovanej do pozornosti ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí, a preto bez ohľadu na to, či pes je alebo nie je označený za nebezpečného, pravdepodobne bude potrebné aj s ohľadom na prejednávanú vec, aby nosil aj náhubok, čím by žalovaná predišla ďalším správnym, civilným, či trestným konaniam a naplnila by tiež dikciu citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka. Všeobecná preventívna povinnosť platí aj v prípade, keď pes nie je vyhlásený za nebezpečného.

35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého úspešnejšiemu žalobcovi patrí proti žalovanej náhrada trov konania v rozsahu 1/3 (žalobca požadoval zaplatenie sumy 1.836,92 Eur, súd mu priznal 1.224,61 Eur (2/3); žalobca mal teda úspech v rozsahu 2/3, úspech žalovaného v konaní potom predstavuje 1/3, čo predstavuje celkový úspech žalobcu v rozsahu 1/3 (2/3 - 1/3). O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Podľa § 365 (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.