Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/405/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v spore žalobcov: 1) JU.. W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/X, XXX XX O. I. G., 2) F. M., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX/XX, XXX XX O. I. G., 3) F. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX Z. XX, 4) V. O., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXXX, XXX XX O. I. G., 5) W. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Z. XXX, žalovaní v 3., 4. a 5. rade zastúpení Mgr. Jozefom Štefankom, LLM, advokátom so sídlom Grösslingova 6-8, 811 09 Bratislava proti žalovanému: Slovenský pozemkový fond Bratislava, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17335345 o priznanie reštitučnej náhrady takto

rozhodol:

Súd určuje, že pohľadávka žalobcov voči žalovanému v sume 99,71 eur (pôvodne 3004,-Sk) s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 19.11.2017 do zaplatenia patrí do dedičstva po poručiteľovi V. O., nar. XX.X.XXXX a zomrelom dňa XX.XX.XXXX.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému vo vzťahu k žalobcom priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcov podal dňa 19.11.2007 na súd žalobu o priznanie reštitučnej náhrady, ktorou navrhol aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 100100,-Sk, t. j. 3322,-eur s 17,6% úrokom z omeškania odo dňa 04.8.2006 do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom nehnuteľností v kat. území Z., pôvodne vedenej v pozemnoknižnej vložke XXX parc. č. XXXX/X ako roľa vo výmere 6008 pod Z. v 1/6. Terajší stav v katastri O. I. G.Ľ. zodpovedá stavu EKN vedené na LV XXXX parc. č. XXX - ostatná plocha, parc. č. XXX/XX, parc. č. XXX/XX, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/XX, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/XX, všetky ostatné parcely vedené ako „zastavaná plocha“. Vyvlastňovacím konaním bývalého Okresného národného výboru v Giraltovciach a jeho Výmerom zo dňa 19. augusta 1952 pod č. P. - XXX - XXXX a geometrického plánu sa z parcely č. XXXX odpísala plocha o výmere 486 m2 a pričlenila sa k železničnému telesu, k parcele č. XXX a k verejnej ceste parcele č. XXXX o výmere 81 m2. Zároveň podľa zápisu pod č. X je uvedené, že parcela mpč. XXXX sa rozdeľuje na parcely XXXX/X o výmere 5522 m2 a parcelu XXXX/ X o výmere 3610 m2. Nehnuteľnosti mu boli vyvlastnené a bez jeho súhlasu odňaté bez poskytnutia náhrady.

3. Na Obvodnom pozemkovom úrade vo Vranove nad Topľou požiadal o priznanie práva na náhradu podľa zákona č. 503/2003 Z.z.. Rozhodnutím č. L. XX-XXX/XXXX zo dňa 03.8.2006 bolo určené, že podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a doplnení zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov je osobou oprávnenou a spĺňa podmienky cit. zákona na priznanie práva na náhradu za časť pozemku, ktorý prešiel do vlastníctva štátu výmerom bývalého ONV Giraltovce zo dňa 19.8.1952 pod číslom P.-XXX-XXXX a prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu pre výstavbu H. I.. B.. Z..

4. Sporná medzi účastníkmi ostala výška náhrady za m2 pozemku. Žalovaný si dal vypracovať znalecký posudok a to znalcom z odboru poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy. Žalovaný mu zaslal znalecký posudok spolu s listom zo dňa 19.10.2006 zn. XXXX/XX/R-XX. S touto výškou náhrady nemohol v žiadnom prípade súhlasiť. Nehnuteľnosť sa nachádza v zastavanej časti obce, do vyvlastnenia slúžila ako roľa, potom bola určená na výstavbu cementárne a charakter role stratila už v čase vyvlastnenia. Podľa jeho názoru nebolo na mieste aby bol znalecký posudok vypracovaný znalcom z odboru poľnohospodárstva. Toto svoje stanovisko oznámil žalovanému listom zo dňa 14.11.2006, ktorý však zotrval na svojom pôvodnom stanovisku.

5. Žalovaný vychádza z toho, že odobratá nehnuteľnosť je roľa, pričom musí vedieť, že v katastri nejestvuje ako kultúra stavebný pozemok. Tiež nie je rozhodujúce aká kultúra je vedená v katastri, pretože nemá vplyv na to, či je alebo nie je pozemok určený na stavebné účely. To neurčuje katastrálny úrad ale správny orgán, ktorý schvaľuje zastavací plán obce. Pozemok bol určený na výstavbu cementárne, na tento účel bol vyvlastnený a výstavba bola realizovaná. Časť pôvodnej parcely, ktorú užíval bola celá zabraná na výstavbu. Predmetný pozemok je svojou polohou jedným z najatraktívnejších pozemkov v obci, pričom stavebné pozemky v Z. sa predávajú po 100,-Sk za 1m2. Výšku náhrady si uplatnil za 1001 m2 po 100,-Sk za 1 m2, t. j. 100100,-Sk.

6. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Žalobcovi bolo priznané právo na reštitučnú náhradu rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu vo Vranove nad Topľou č. L.-XX-XXX/XXXX Š., podľa ktorého mu bola priznaná náhrada za podiel 1/6 z parcely č. XXXX/X, druh pozemku roľa, pričom pôvodný pozemok bol súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Žalobca proti tomuto rozhodnutiu nepodal opravný prostriedok, čiže akceptoval rozhodnutie o priznaní náhrady za poľnohospodársky pozemok. Pri plnení náhrady pre oprávnené osoby je SPF viazaný údajmi, ktoré sú uvedené v reštitučnom rozhodnutí príslušného Obvodného pozemkového úradu - výmera pozemku, druh pozemku, vlastnícky podiel a nie je prípustné aby SPF vychádzal z iných skutočností a preto nemohol akceptovať požiadavku oprávnenej osoby zo dňa 20.4.2007, ktorou žalobca požadoval finančnú kompenzáciu minimálne v rozsahu 50,- Sk/m2. Pri poskytnutí náhrady oprávneným osobám v zmysle zákona č. 503/2003 Z.z. sa postupuje podľa ustanovenia cenového predpisu platného ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku a preto pre stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov bola použitá cenová vyhláška Ministerstva financií a cien SR č. 289/1990 Zb. ,ktorou sa mení vyhláška č. 205/1988 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a o náhradách za dočasné užívanie pozemkov. Ocenenie pôvodného pozemku bolo vykonané v súlade so zákonom a interným pokynom generálneho riaditeľa SPF.

Reštitučný zákon č. 503/2003 Z.z. je špeciálny predpis, ktorý má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou a vzťahuje sa na reštitúciu poľnohospodárskej a lesnej pôdy. Ak by sa preukázalo, že vyvlastnený pozemok mal charakter stavebného pozemku, jednalo by sa o reštitúciu podľa zákona č. 87/1991 Zb. a nie podľa zákona č. 503/2003 Z.z..

7. Rozsudkom sp. zn. 9C 71/07-76 zo dňa 30.6.2008 Okresný súd Vranov nad Topľou žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie a Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 11Co 73/2008-112 zo dňa 26.5.2009 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

8. Proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou z 30. júna 2008 č. k. 9C 71/07-76 a proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 26. mája 2009 č. k. 11Co 73/2008-112 podal generálny prokurátor na podnet žalobcu mimoriadne dovolanie, ktorý žiadal predmetné rozsudky zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému súdu.

9. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 6M Cdo 6/2010 zo dňa 13. septembra 2011 rozsudok Krajského súdu v Prešove z 26. mája 2009 sp. zn. 11 Co 73/2008 a rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou z 30. júna 2008 č. k. 9C 71/2007-76 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Vranov nad Topľou na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia Najvyšší súd SR uviedol, že generálny prokurátor vo svojom mimoriadnom dovolaní správne uviedol, že zo skutočností uvedených žalobcom v žalobe možno s istotou vyvodiť, že žalobca uplatnil nárok na finančnú náhradu podľa § 6 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z., čo vyplýva nielen z výslovného označenia žaloby ale aj zo samotnej žaloby. Z jej obsahu je zrejmé, čo považuje žalobca za právny základ svojho nároku, ako aj to, čo ostalo medzi žalobcom a žalovaným sporné (sporná ostala výška nároku). Ak preto v posudzovanej veci odvolací súd usúdil, že žalobca sa nedomáha reštitučnej náhrady podľa zákona č. 503/2003 Z.z., ale podľa zákona č. 87/1991 Zb., ide o úsudok nesprávny. Výsledkom tohto nesprávneho úsudku bol nesprávny záver odvolacieho súdu o nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalobcom označeného žalovaného. Slovenský pozemkový fond, ktorý subjekt žalobca označil za žalovaného, je totiž nepochybne nositeľom hmotnoprávnej povinnosti v prípade, že predmetom konania je reštitučná náhrada uplatnená podľa zákona č. 503/2003 Z.z., lebo podľa § 6 ods. 5 veta druhá citovaného zákona finančnú náhradu za pôvodné pozemky, ku ktorým sa vlastníctvo nevracia a za ktoré nebol poskytnutý náhradný pozemok, poskytne Slovenský pozemkový fond. Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne namietal, že rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj súdu prvého stupňa, spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto zrušil rozsudok krajského súdu a tiež okresného súdu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie s tým, že právny názor ním vyslovený je pre okresný súd záväzný.

10. Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 12NcC/14/2013-178 zo dňa 07. novembra 2013 rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Vranov nad Topľou sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci sp. zn. 9C/71/2007 Okresného súdu Vranov nad Topľou a prikázal vec na ďalšie konanie a rozhodnutie Okresnému súdu Humenné.

11. Pôvodný žalobca V. O. dňa 03.12.2010 zomrel, preto súd v konaní pokračoval s jeho právnymi nástupcami tak ako sú uvedení v záhlaví tohto rozsudku.

12. Uznesením sp. zn. 17C/405/2013-194 zo dňa 29. januára 2015 súd pripustil zmenu petitu žaloby v tomto znení: „Súd určuje, že pohľadávky žalobcov voči žalovanému v sume 3322,71 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 04.8.2016 do zaplatenia patrí do dedičstva po poručiteľovi zom. V. O., nar. XX.X.XXXX a zomrelom dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom trovy konania.“

13. Žalobcovia po pripustení zmeny petitu žaloby zotrvávali na svojom stanovisku, že právny základ ich nároku je v súlade so záväzným právnym názorom vyjadreným Najvyšším súdom SR v zrušujúcom uznesení č.k. 6 M Cdo 6/2010 zo dňa 13.11.2011 ustálený, žalovaný je nepochybne nositeľom hmotnoprávnej povinnosti poskytnúť reštitučnú náhradu podľa § 6 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z.z. a slovami Generálneho prokurátora SR v mimoriadnom dovolaní z 10.6.2010, ktoré predchádzalo vydaniu tohto zrušujúceho uznesenia „.......je zrejmé, že žaloba je v časti 3004,-Sk dôvodná“. Znamená to, že zamietnutie žaloby, tak ako to požaduje žalovaný je nielen v rozpore so záväzným právnym názorom vysloveným v tomto konaní, ale je aj v rozpore s vyjadrením strán sporu (najmä žalovaného), ktorý nepopiera svoju povinnosť náhradu v určitej výške zaplatiť. Sporná je iba táto výške, ktorej určenie je predovšetkým otázkou právneho posúdenia veci a otázkou ústavne konformnej interpretácie. Žalobcovia preto navrhli vydať vo veci medzitýmny rozsudok, ktorým by súd rozhodol, že základ nároku žalobcov na náhradu podľa rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu vo Vranove nad Topľou z 3. augusta 2006 č. L.-XX-XXX/XXXX Š. určenú v peniazoch podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku ku dňu 11.9.2006 je daný.

14. Poukázali na to, že aj Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní a to......že, finančná náhrada musí zodpovedať trhovej hodnote náhradného pozemku. Platné právo umožňuje uspokojenie reštitučného nároku formou náhradného pozemku alebo relutárnej náhrady. V právnom štáte musí platiť, že ak zákonodarca určí možnosť uspokojenia nároku alternatívne, potom hodnota jednej alternatívy, nemôže byť v príkrom nepomere s hodnotou druhej alternatívy........ Zákonodarca ustanovil zjavný hodnotový nepomer, keďže reštituent môže byť uspokojený (napríklad) a) tým, že v roku 2006 získa poľnohospodársku pôdu o výmere 100m2 alebo b) tým, že v roku 2006 získa sumu zodpovedajúcu úradnej (nie trhovej) cene pôdy o výmere 100 m2 podľa úradných cien platných v roku 1991. Je zrejmé, že alternatíva ad a) hodnotovo nezodpovedá alternatíve ad b).“

15. Ďalej žalobcovia poukázali na to, že ak by sa mala uplatniť žalovaným požadovaná (zrejme navrhovaná, pozn. súdu) náhrada a žalobcovia by sa tak mali stať „občania druhej kategórie“ s nepomerne nižšou náhradou, okrem argumentov Generálneho prokurátora SR treba ešte doplniť, že by došlo aj k porušeniu čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nakoľko sa zakladá bezdôvodná diskriminácia určitého subjektu pri ochrane a realizácii jeho práva, a zároveň k porušeniu čl. 20 ods. 1 Ústavy SR garantujúci rovnosť obsahu vlastníckeho práva a ochrany majetku všetkých.

16. Poukázali na rozhodovaciu činnosť Európskeho práva pre ľudské práv v tejto oblasti, kde ESĽP jednoznačne odsudzuje poskytovanie kompenzácie, ktoré iba navodzuje zdanie náhrady, kde zákonná náhrada predstavovala cca 3% z trhovej hodnoty príslušného pozemku.

17. Gramatický výklad ust. § 8a zák. č. 503/2003 Z.z. by bol v hrubom rozpore s označenými ustanoveniami Ústavy SR, Dohovoru a ich interpretáciou v obdobných právnych veciach orgánmi ochrany ústavnosti. Žalobcovia považovali za nevyhnutné, aby súd predmetné ustanovenie vykladal tak ústavne konformne, že nebude abstrahovať od trhovej ceny pozemku, ktorý je predmetom náhrady a nebude diskriminovať žalobcov v hodnote priznanej náhrady iba z dôvodu, že im má byť priznaná náhrada finančná.

18. Žalovaný zotrvával na všetkých svojich doterajších prejavoch a písomných vyjadreniach, v ktorých poukázal na zákonné ustanovenia zákona č. 229/1991 Zb. a zákona č. 503/2003 Z.z. a v súlade s nimi na jeho postup pri posudzovaní reštitučných nárokov. Žalovaný poskytuje oprávneným osobám reštitučné náhrady na základe ocenenia odňatého majetku a právoplatného rozhodnutia orgánu štátnej správy vydaného podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku a od roku 2004 podľa zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov a to v rozsahu a spôsobom ustanovenými zákonmi. Pre posúdenie reštitučného nároku je v zmysle ust. § 1 zák. č. 503/2003 Z.z. nevyhnutné posudzovať druh pozemku v momente prechodu na štát, čo vyplýva aj z rozsiahlej judikatúry Najvyššieho súdu SR. Ak by sa preukázalo, že odňatý pozemok netvoril poľnohospodárska pôdny fond, bola by vylúčená aplikácia zák. č. 503/2003 Z.z.. Zákonom č. 549/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách v znení neskorších prepisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa doplnil zákon č. 503/2003 Z.z.. Uvedená novela nadobudla účinnosť 01.11.2004 a do zákona ňou bolo doplnené, že pri poskytnutí finančnej náhrady oprávnenej osobe sa postupuje podľa cenového predpisu platného v čase účinnosti zákona č. 229/1991 Zb., t. j. podľa vyhlášky č. 289/1991 Zb.. Reštitučné zákony č. 229/1991 Zb. a č. 503/2003 Z.z., ale aj judikatúra Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR týkajúca sa reštitučných vecí neponecháva otázku náhrady za pozemky, ktoré prešli do vlastníctva štátu na úvahu žalobcu ani žalovaného, ani znalca ale jednoznačne stanovujú postup, ktorý má smerovať k vyriešeniu reštitučného nároku spravodlivo, ale zároveň aj s prihliadnutím na to, že sa jedná o zmiernenie majetkových krívd a nie o úplnú kompenzáciu. Je nesporné, že podľa zákona č. 503/2003 Z.z. poskytnutie náhrady oprávneným osobám je rovnocenné a to v prípade poskytnutia náhradných pozemkov alebo poskytnutia finančnej náhrady oprávnenej osobe, v obidvoch prípadoch sa postupuje podľa ustanovenia cenového predpisu platného ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku. Hodnota jednej alternatívy nie je v nepomere s hodnotou druhej alternatívy. Návrh žalobcov na vydanie medzitýmneho rozsudku je preto nedôvodný, neúčelný, pretože samotná výška náhrady je daná už zákonom stanoveným cenovým predpisom. Základ nároku navrhovaný žalobcami na náhradu podľa rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu vo Vranove nad Topľou z 3.augusta 2006 č. L.-XX-XXX/XXXX Š. určenú v peniazoch podľa vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku ku dňu 11.9.2006 nie je opodstatnený.

19. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 prvá veta právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

20. Uvedené ustanovenia § 470 ods. 1, 2 CSP, ktoré sú intertemporálnym ustanovením prijatým v súvislosti s nadobudnutím účinnosti CSP, treba aplikovať ako uvedenú normu aktuálne aj na konania, ktoré začali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Každopádne však treba procesné účinky realizovaných úkonov predo dňom účinnosti tohto zákona posudzovať aj v súvislosti s právnou úpravou, ktorá platila v čase ich realizácie. Uvedené má význam aj z pohľadá aplikácie tých ustanovení O.s.p. (Občiansky súdny poriadok, zákon platný do 30.6.2016), ktoré aplikoval súd prvej inštancie v súvislosti s realizáciou dokazovania, i prijatými skutkovými závermi.

21. Podľa § 80 písm. c) zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

22. Žalobcovia po smrti ich právneho predchodcu žalobcu V. O., ktorý sa podanou žalobou domáhal reštitučnej náhrady za vyvlastnené pozemky, podali dňa 12.8.2014 na súd návrh na pripustenie zmeny petitu žaloby a to tak, aby súd určil, že pohľadávka žalobcov voči žalovanému v sume 3322,71 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 04.8.2016 do zaplatenia patrí do dedičstva po poručiteľovi zom. V. O., nar. XX.X.XXXX a zomrelom dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom trovy konania. Súd túto zmenu uznesením zo dňa 29.01.2015 pripustil.

23. Týmto rozsudkom súd aj určil, že pohľadávka pôvodného žalobcu V. O. voči žalovanému Slovenskému pozemkovému fondu vyplývajúca z nároku na reštitúciu za pozemky vyvlastnené mu vo vyvlastňovacom konaní bývalého Okresného národného výboru v Giraltovciach a jeho výmerom zo dňa 19. augusta 1952 pod č. P.-XXX-XXXX patrí do dedičstva po poručiteľovi V. O., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, pretože žalobcovia preukázali naliehavý právny záujem na takomto určení, spočívajúci v tom, že inak by ich právne postavenie bolo neisté, keďže už existuje rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu vo Vranove nad Topľou č. L. XX-XXX/XXXX-Š. zo dňa 03.8.2006, ktorým bolo rozhodnuté, že V. O., t. j. poručiteľ a právny predchodca žalobcov spĺňa podmienky uvedené v § 3 ods. 1, písm. m) a o) zákona č. 503/2003 Z.z. na priznanie práva na náhradu za časť pozemku, ktorý prešiel do vlastníctva štátu výmerom ONV Giraltovce zo dňa 19.8.1952 pod číslom P.-XXX-XXXX a prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu pre výstavbu H. I.. B.. Z.. Týmto rozhodnutím bolo zároveň právnemu predchodcovi žalobcov priznané právo na náhradu za pozemok uvedený v bode 1. tohto rozhodnutia z dôvodu, že pozemok bol po prechode na štát zastavaný a je vo vlastníctve právnickej osoby, čo je prekážkou navrátenia vlastníctva k pozemku.

24. V zmysle tohto rozhodnutia mal byť pôvodnému žalobcovi ako oprávnenej osobe v zmysle § 6 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z.z. prevedený do vlastníctva iný pozemok vo vlastníctve štátu v primeranej výmere a bonite, v akej bol pôvodný pozemok, a to ak možno v tom istom katastrálnom území, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok, ak s tým oprávnená osoba súhlasí, alebo sa oprávnenej osobe poskytne finančná náhrada. Finančnú náhradu za pôvodný pozemok, ku ktorému sa vlastníctvo nevracia a za ktorý nebol poskytnutý náhradný pozemok, poskytne Slovenský pozemkový fond. Podľa § 8a zákona pri posudzovaní finančnej náhrady oprávneným osobám podľa § 6 ods. 2 sa postupuje podľa ustanovenia cenového predpisu platného ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku.

25. V súlade s vyššie citovaným rozhodnutím a zákonnými ustanoveniami Slovenský pozemkový fond ako osoba povinná poskytnúť oprávnenej osobe finančnú náhradu za pôvodný pozemok dal na základe právoplatného rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu vo Vranove nad Topľou vypracovať znalecký posudok pre účely stanovenia reštitučných náhrad poskytovaných v súlade so zák. č. 503/2003 Z.z.. V rozhodnutí Obvodného pozemkového úradu vo Vranove nad Topľou č. L. XX-XXX/XXXX-Š. bolo pôvodnému žalobcovi priznané právo na náhradu za parcelu v k. ú. Z. o celkovej výmere 1011,33 m2 a všeobecná hodnota pozemkov, za ktoré mu bolo priznané právo na náhradu bola v znaleckom posudku č. XX/XXXX stanovená na 3004,-Sk.

26. Pre stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov znalkyňa v znaleckom posudku č. XX/XXXX zo dňa 26.9.2006 použila cenovú vyhlášku Ministerstva financií a cien SR č. 289/1990 Zb., ktorou s mení alebo dopĺňa vyhláška č. 205/1988 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a o náhradách za dočasné užívanie pozemkov, v súlade s ust. § 8 a zák. č. 549/2004 Z.z., v zmysle ktorého pri poskytnutí finančnej náhrady oprávnenej osobe podľa § 6 ods. 2 sa postupuje podľa ustanovenia cenového predpisu platného ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku.

27. Podľa znaleckého posudku bola oceňovaná parcela registra „E“ evidovaná v katastrálnej mape, nachádzajúca sa v k. ú. Z., stav podľa PKV č. XXX, parcela č. XXXX/X o výmere 6008 m2, druh pozemku orná pôda, vlastnícky podiel 1/6 V. O..

28. Pôvodný žalobca a ani jeho právni nástupcovia nesúhlasili s takouto finančnou náhradou a žiadali, aby SPF bol pôvodnému žalobcovi zaviazaný zaplatiť finančnú náhradu vo výške 3322,71 eur, neskôr právni nástupcovia žiadali, aby súd určil že pohľadávka v takejto výške voči SPF patrí do dedičstva po zomr. V. O..

29. Na podnet Generálneho prokurátora SR Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 6 M Cdo 6/2010 zo dňa 13.9.2011 zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove z 26. mája 2009 sp. zn. 11 Co 73/2008 a rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou z 30. júna 2008 č. k. 9C 71/2007-76 a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

30. V odôvodnení rozhodnutia Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že možno s istotou vyvodiť, že žalobca uplatnil nárok na finančnú náhradu podľa § 6 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z.. Z obsahu žaloby je zrejmé, čo považuje žalobca za právny základ svojho nároku, ako aj to, čo ostalo medzi žalobcom a žalovaným sporné (sporná ostala výška nároku). Slovenský pozemkový fond, ktorý subjekt žalobca označil za žalovaného, je nepochybne nositeľom hmotnoprávnej povinnosti v prípade, že predmetom konania je reštitučná náhrada uplatnená podľa zákona č. 503/2003 Z.z., lebo podľa § 6 ods. 5 veta druhá citovaného zákona finančnú náhradu za pôvodné pozemky, ku ktorým sa vlastníctvo nevracia a za ktoré nebol poskytnutý náhradný pozemok, poskytne Slovenský pozemkový fond.

31. Zákon č. 503/2003 Z.z. upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov.

Podľa § 1 zák. č. 503/2003 Z.z. vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, a po b) lesný pôdny fond.

Podľa § 3 ods. 3 oprávnená osoba, ktorej navrátené vlastníctvo k pozemku, nemôže proti povinnej osobe uplatňovať iné nároky súvisiace s navrátením vlastníctva k pozemku, než sú uvedené v tomto zákone.

Podľa § 5 ods. 2 rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 vydá obvodný pozemkový úrad. Podľa odseku 3 na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 6 ods. 1 a 2 pokiaľ nie je možné vlastníctvo k pozemkom alebo jeho častiam oprávnenej osobe navrátiť, potom sa na ňu prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu (ďalej len „náhradný pozemok“) v primeranej výmere a bonite, v akej boli pôvodné pozemky, a to a) v prvom poradí v tom istom katastrálnom území, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok alebo v inom katastrálnom území obce, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok, b) v druhom poradí v katastrálnom území obcí bezprostredne susediacich s obcou, v ktorej katastrálnom území sa nachádza pôvodný pozemok, alebo c) v treťom poradí v okrese, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok, ak s tým oprávnená osoba súhlasí, alebo oprávnenej osobe sa poskytne finančná náhrada. Ak oprávnená osoba s náhradným pozemkom trikrát nesúhlasí, poskytne sa jej náhrada v peniazoch.

Podľa odseku 11 náhrada za pozemky sa poskytne v peniazoch, ak oprávnená osoba a) nenavrhla sama náhradný pozemok a nesúhlasí s prevodom ponúknutého náhradného pozemku alebo b) ako náhradný pozemok sama navrhla taký pozemok, ktorý podľa odseku 9 nemožno poskytnúť, a ak nesúhlasí s prevodom ponúknutého náhradného pozemku.

32. Z obsahu citovaných ustanovení vyplýva, že oprávnená osoba (pôvodný žalobca) mal právo na vrátenie pôvodného pozemku, resp. na primeraný náhradný pozemok alebo na finančnú náhradu stanovenú podľa ustanovení cenového predpisu platného ku dňu účinnosti zákona č. 229/1991 Zb.. Týmto zákonným postupom sa riadil aj žalovaný, čo bolo preukázané spisom Obvodného pozemkového úradu vo Vranove nad Topľou číslo spisu: F. vo veci L. XX-XXX/XXXX-Š. - priznanie práva na náhradu podľa zákona č. 503/2003 Z.z..

33. Podľa § 8a zákona č. 503/2003 Z.z. pri poskytnutí finančnej náhrady oprávnenej osobe podľa § 6 ods. 2 sa postupuje podľa ustanovenia cenového predpisu platného ku dňu nadobudnutiu účinnosti zákona č. 229/1991 Zb.. K uvedenú dňu bola účinná cenová vyhláška č. 205/1988 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a o náhradách za dočasné užívanie pozemkov, v znení neskorších predpisov. Podľa § 6 ods. 5 zákona č. 503/2003 Z.z. posledná veta finančnú náhradu za pôvodné pozemky, ku ktorým sa vlastníctvo nevracia a za ktoré nebol poskytnutý náhradný pozemok, poskytne Slovenský pozemkový fond podľa druhu pozemku v čase jeho prechodu na štát alebo na právnickú osobu. Pokiaľ teda žalovaný pri určovaní finančnej náhrady za pôvodný pozemok vychádzal z druhu pozemku orná pôda v čase jeho prechodu na štát postupoval v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením, ktoré analogicky korešponduje aj s ust. §28a zák. č. 229/1991 Zb., podľa ktorého sa všetky náhrady poskytujú v cenách platných ku dňu 24.6.1991, t. j. ku dňu účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 26.9.2006 vypracovaného v konaní o priznanie práva na náhradu podľa zákona č. 503/2003 Z.z. vedenom na Obvodnom pozemkovo úrade vo Vranove nad Topľou vyplýva, že pôvodný pozemok bol ornou pôdou a preto žalovaný postupoval správne, keď tento pozemok ocenil podľa § 14 ods. 3 vyhlášky č. 205/1988 Zb. (cena pozemku zapísaného v evidencii nehnuteľností ako orná pôda, ovocný sad, vinica alebo chmeľnica sa určí podľa sadzieb uvedených v prílohe č. 9) a to na základe jej prislúchajúcej BPEJ (bonitová pôdno-ekologická jednota), ktorá v čase vyvlastnenia bola určená koeficientom 1, sadzba za 1 m2 v Kčs 3,00 Kčs. Žalobcovia v priebehu konania nijako nepreukázali, že by pôvodný pozemok bol v čase vyhlásenia stavebným pozemkom. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení teda jednoznačne vyplýva, že predmetný pozemok je potrebné oceňovať podľa jeho druhu v čase prechodu na štát. Túto zákonnú podmienku nemení ani skutočnosť, že pôda bola vyvlastnená pre stavebné účely. Pokiaľ by totiž v čase vyvlastnenia pôvodného pozemku išlo o stavebný pozemok a nie o ornú pôdu, potom by žalobcom určený žalovaný nebol v konaní pasívne legitimovaným subjektom, ako to vyslovil Okresný súd vo Vranove nad Topľou v rozsudku z 30.6.2008 č.k. 9C 71/2007-76 a Krajský súd v Prešove v rozsudku zo dňa 26.5.2009 č.k. 11Co 73/2008-112, ktoré boli zrušené uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.9.2011 č.k. 6 M Cdo/6/2010, v ktorom NS SR jednoznačne definoval, že Slovenský pozemkový fond je v tomto prípade nepochybne nositeľom hmotnoprávnej povinnosti.

34. Súd teda dospel k záveru, že žalovaný pri postupe uspokojenia reštitučného nároku za priznané právo na náhradu za pozemok, ktorý pôvodnému žalobcovi nebolo možné vydať a pri výpočte finančnej náhrady postupoval správne a v súlade s platnými právnymi prepismi a preto určil, že do dedičstva po pôvodnom žalobcovi V.I. O. patrí pohľadávka voči žalovanému vo výške 99,71 eur, t. j. pôvodne znaleckým posudkom v administratívnom konaní stanovených 3004,-Sk a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

35. Podľa § 517 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa odseku 2, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

36. Žalovaný sa dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania, preto žalobcom patrí nárok na úroky z omeškania, ktoré si žalobcovia uplatnili vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 04.8.2006. Súd priznal žalobcom úrok z omeškania v nimi uplatnenej výške 9% odo dňa 19.11.2007, t. j. odo dňa podania žaloby na súd, ktorý deň možno považovať za výzvu žalobcu žalovanému na zaplatenie peňažného dlhu a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu zamietol.

37. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 256 ods. 1 ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38. V danom prípade mal žalovaný vo veci neúspech iba v nepatrnej časti (3%), preto mu súd ako úspešnej strane sporu vo vzťahu k žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.