Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-339-2017.pdf
PDF · 106.77 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/339/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a sudkýň Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobkyne: V. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., Ľ. G. XXXX/X, zastúpená JUDr. Carmen Linkeschovou, advokátkou, so sídlom Topoľčany, Škultétyho 10 proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o určenie neplatnosti zmlúv, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 7. júla 2017 č. k. 5C/233/2015- 134 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých vyhovujúcich výrokoch ( I., II.) a vo výroku o náhrade trov konania (IV.) p o t v r d z u j e .
Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 403801428, uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 21. 07. 2014 je bezúročná a bez poplatkov. Ďalším výrokom rozhodnutia určil, že dohoda o plnení v splátkach k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 403801428 zo dňa 21. 07. 2014 je absolútne neplatná. Súd žalobu o určenie, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 21. 07. 2014 je absolútne neplatná, zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 137 písm. c/ CSP, § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1-6, § 54 ods. 1, § 41, § 36 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a/, b/, § 7 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. a/, b/, d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 2 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 250/2007 Z. z. čl. 2 písm. a/, čl. 3 ods. 1, 3 Smernice 93/13/EHS. Uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 403801428, spolu s rozhodcovskou zmluvou a dohodou o plnení v splátkach, všetky uzatvorené dňa 21. 07. 2014 so žalovaným, sú absolútne neplatné. Žalobu podala z dôvodu, že so žalovaným uzavreli dňa 21. 07. 2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 403801428, na základe ktorej žalovaný ako veriteľ jej poskytol ako spotrebiteľovi bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 400 eur. Na základe tejto zmluvy žalovaný poskytol žalobkyni sumu 400 eur s tým, že sa zaviazala žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a plus sa zaviazala zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom 340 eur, t. j. zaplatiť celkovú sumu 740 eur v lehote do 25. 05. 2015. Súčasne s podpisom predmetnej zmluvy žalobkyňa zobrala na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov sa vypočítava v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 109,22%. Výška priemernej ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver ku dňu podpísania tejto zmluvy bola vo výške 45,02%. Žalobkyňa sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky žalovanému vrátiť formou pravidelných mesačných splátok vo výške 74 eur. Podľa žalobkyne zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky. Vzhľadom na uvedené, opierajúc sa o ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka tvrdila, že zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru je neplatná, nakoľko obsahuje dojednania, ktoré svojím obsahom sú v rozpore so zákonom a súčasne svojou povahou sa priečia dobrým mravom. Výška RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere 109,22% predstavuje zjavný rozpor s dobrými mravmi a spôsobuje neplatnosť celej zmluvy ako takej. Podľa § 11 os. 2 písm. d) zákona č. 129/2010 poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere je výška RPMN 109,22%, zatiaľ čo v dohode o splátkach, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je určená výška RPMN 337,91%. Toto má za následok, že v spotrebiteľovi je vyvolaný stav právnej neistoty o dohodnutej výške RPMN. Ďalej v žalobe žalobkyňa uviedla, že podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka sa za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka platí, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Tiež poukázala na ustanovenie § 33 ods. 2 tretia veta zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Na takto zistený skutkový stav súd aplikoval zákonné ustanovenie § 137 písm. c/ CSP a skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti predmetnej úverovej zmluvy, ktorú považoval za zmluvu spotrebiteľskú a dospel k záveru, že je naliehavý právny záujem na určení neplatnosti celej zmluvy o úvere je daný, pretože žalobkyňa ako spotrebiteľka potrebuje mať vyriešenú otázku výšky ich skutočného dlhu nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 21. 07. 2014 uzatvorila žalobkyňa ako dlžník so žalovaným ako veriteľom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 403801428, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver vo výške 400 eur a žalobkyňa sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 340 eur. Spolu mala zaplatiť celkovú čiastku 740 eur s tým, že celkové náklady predstavovali súčet úroku vo výške 23,22% ročne, čo predstavuje sumu 77,40 eura a administratívne náklady predstavujúce sumu 262,60 eura. Žalobkyňa sa zaviazala celkovú čiastku 740 eur splatiť do 25. 05. 2015. Výška ročnej percentuálnej miery nákladov, t. j. RPMN bola dohodnutá vo výške 109,22% a priemerná RPMN vo výške 45,02%. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že sa jedná o spotrebiteľský záväzkový vzťah, kde žalobca vystupoval ako spotrebiteľ a žalovaný v rámci svojej podnikateľskej činnosti má postavenie dodávateľa. Charakteristickou črtou spotrebiteľskej zmluvy je, že nesmie obsahovať neprimerané podmienky, t. j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Posudzovaný právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným je od svojho vzniku nepochybne právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 Občianskeho zákonníka). Žalovaný bol v čase uzavretia zmluvy o úvere v postavení dodávateľa (veriteľa), ktorý pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalobkyňa bola v čase uzavretia zmluvy o úvere v postavení spotrebiteľa (dlžníka), keďže nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Dňa 21. 07. 2014 uzatvorili strany sporu dohodu o plnení v splátkach, v ktorej sa dohodli na úhrade celkového dlhu zo zmluvy o úvere v 10 pravidelných mesačných splátkach vo výške 74 eur, vždy k 25. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 25. 08. 2014. Výška ročnej percentuálnej miery nákladov predstavovala 337,91%, výška priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov 45,02%. Podľa dohody o splátkach spotrebiteľ berie na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov sa vypočíta v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutého úveru a je vo výške 109,22%. Dohoda o splátkach oprávňuje spotrebiteľa plniť v splátkach (nie jednorázovo, tak, ako je to uvedené v zmluve o úvere), na základe ktorých logicky vzrastá aj RPMN. To znamená, že RPMN vo výške 109,22% stanovená v zmluve o úvere je hodnota vypočítaná pre prípad splatenia úveru v jednej splátke. Naproti tomu RPMN vo výške 337,91% dohodnutá v dohode o splátkach predstavuje RPMN vypočítanú v prípade spotrebiteľa, ktorý požiadal o plnenie splátok tak, ako je tomu v predmetnom prípade. Vzorec výpočtu RPMN je podľa žalovaného naviac jasne a zrozumiteľne uvedený vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru. Zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorý vzniká na základe dvoch platných, vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle zmluvných strán, ktoré pri zmluve o spotrebiteľskom úvere, v zmysle zákonného ustanovenia § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, musia byť vykonané v písomnej forme. Podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere sú dojednanie o výške úveru, záväzok veriteľa na požiadanie dlžníka
poskytnúť úver v dojednanej výške a záväzok dlžníka poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky. Zákonné ustanovenie § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch určuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch je aj dojednanie o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V dohode o plnení v splátkach je uvedená len celková výška splátky v sume 74 eur, počet splátok 10, avšak absentuje dojednanie o výške, počte a termíne splátok s rozčlenením na istinu, úroky a iné poplatky tak, ako to vyžaduje zákonné ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Nakoľko v zmluve o úvere absentovali údaje podľa § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, považuje sa úver, poskytnutý žalovaným žalobkyni, v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona, za bezúročný a bez poplatkov. Povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch, je údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. V zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedený údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov 109,22%, v dohode o plnení v splátkach vo výške 337,91%. Je potrebné uviesť, že oba právne úkony boli uzavreté v ten istý deň, ako bezprostredne na seba nadväzujúce a vzájomne obsahovo spojené (sám žalovaný označil dohodu o plnení v splátkach za dodatok k zmluve o úvere). Napriek uvedenej skutočnosti však obsahujú diametrálne rozdielny údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, čo žalovaný odôvodnil novým platobným mechanizmom. Takéto rozdielne uvedenie údajov o ročnej percentuálnej miere nákladov, ktorá predstavuje veľmi dôležitý údaj pre spotrebiteľa pri rozhodovaní sa o prevzatí spotrebiteľského úveru, predstavuje nekalú obchodnú praktiku. Žalobkyni bol pri dojednaní úveru (pri podpise zmluvy o úvere) žalovaným prezentovaný údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov 109,22% a takto žalobkyňa zmluvu o úvere so žalovaným aj uzavrela a bezprostredne na to bol do dohody o plnení v splátkach uvedený údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov 337,91%. Vzhľadom na uvedené sa správanie žalovaného pri podpise zmluvy o úvere a dohode o plnení v splátkach, najmä vzhľadom na skutočnosť, že boli podpísané v ten istý deň, ako bezprostredne na seba časovo naväzujúce právne úkony, sa javí ako vyslovene účelové, vykonané s cieľom ovplyvniť žalobkyňu ako spotrebiteľku pri uzatváraní zmluvy o úvere, keď jej „naoko“ bol ponúknutý úver s ročnou percentuálnou mierou nákladov 109,22%, ktorá bola bezprostredne na to zvýšená na 337,91%. Je úplne nelogické, aby sa splácanie úveru v splátkach dojednalo súčasne s podpisom zmluvy o úvere samostatnou dohodou o plnení v splátkach, hoci je zrejmé, že žalobkyňa ako spotrebiteľ nemohla mať záujem na splatení úveru jednorazovo, v plnej výške, ale na jeho postupnom splácaní v splátkach. Konanie žalovaného pri uzatváraní zmluvy o úvere a dohody o plnení v splátkach v časti týkajúcej sa dojednania ročnej percentuálnej miery nákladov je nekalou obchodnou praktikou. Navyše, dojednanie údaju o ročnej percentuálnej miere nákladov, vzhľadom na to, že bolo dojednané v dvoch na seba časovo bezprostredne nadväzujúcich právnych úkonoch v diametrálne rozdielnej výške, je neurčité, nakoľko neumožňuje spotrebiteľovi jednoznačne ustáliť jeho výšku. Z uvedeného dôvodu je dojednanie o ročnej percentuálnej miere nákladov neplatné. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný v ten istý deň uzatvoril so žalobkyňou zmluvu o spotrebiteľskom úvere a súčasne aj dohodu o plnení v splátkach. Táto dohoda je nakoncipovaná tak, že rozčlenením pôvodného splatenia celkovej sumy úveru na splácanie sumy úveru do pravidelných mesačných splátok sa nemení celková suma úveru, v dôsledku čoho sa spotrebiteľ môže mylne domnievať, že sa nemení ani výhodnosť úveru. Reálne však pri splácaní v splátkach je úver menej výhodný pre spotrebiteľa, čo sa prejaví vo zvýšení RPMN. Spotrebiteľ takto k uzatvoreniu dohody o splnení v splátkach pristúpi, keďže sa domnieva, že sa nemení výhodnosť jeho úveru. Takýmto spôsobom sa snaží žalovaný ako dodávateľ navýšiť RPMN bez toho, aby spotrebiteľ bol schopný to posúdiť. Takéto konanie je potrebné označiť za nekalú obchodnú praktiku, a preto súd v tejto časti rozhodol o určení, že predmetná dohoda o plnení v splátkach je absolútne neplatná (§ 39 Občianskeho zákonníka). Súd posudzoval aj platnosť uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Táto je samostatným dokumentom, svedčiacim o samostatnom právnom úkone, ktorý bol urobený síce v súvislosti s uzavretou úverovou zmluvou z rovnakého dňa, avšak svojím obsahom nepodmieňoval vznik právneho vzťahu zo zmluvy o úvere. Z článku II rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1/ tohto článku zmluvy vrátene sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu. Rozväzovacia podmienka je právna skutočnosť, ktorá spôsobuje, že účinky právneho úkonu, ktoré už nastali, zaniknú. Vzhľadom na uvedené sa súd stotožnil so stanoviskom žalovaného uvedeného v jeho písomnom vyjadrení k žalobe, že žalobkyňa
nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, nakoľko tým, že podala žalobu na všeobecnom súde, došlo k naplneniu rozväzovacej podmienky v zmysle citovaného článku II rozhodcovskej zmluvy. Preto súd v tejto časti žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, keďže každá zo strán mala len čiastočný, približne rovnaký úspech v konaní.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie, v jeho vyhovujúcich výrokoch, napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný, domáhajúc sa ním zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu a vrátenia veci súdu na ďalšie konanie, resp. domáhajúc sa jeho zmeny, tak, že súd žalobu zamietne a žiadnej zo strán neprizná právo na náhradu trov konania. Mal za to, že v civilnom konaní došlo k vade uvedenej v § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ďalej k vade uvedenej v ustanovení § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Taktiež došlo k vade uvedenej v § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, keď súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a napokon k vade uvedenej v ustanovení § 365 ods. 1 písm. h/ CSP - rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu žalovaného podané nebolo.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
5. Predmetom konania je žaloba žalobkyne, doručená súdu prvej inštancie dňa 03. 12. 2014, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 403801428 spolu s rozhodcovskou zmluvou a dohodou o plnení v splátkach, všetky uzatvorené dňa 21. 07. 2014, sú absolútne neplatné. Z odôvodnenia podanej žaloby vyplýva, že strany sporu dňa 21. 07. 2014 uzatvorili Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 403801428, na základe ktorej žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni ako spotrebiteľovi bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 400 eur s tým, že žalobkyňa sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a plus sa zaviazala zaplatiť žalovanému celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom (340 eur), t.j. zaplatiť celkovú sumu vo výške 740 eur, a to v lehote do 25. 05. 2015. Súčasne s podpisom predmetnej zmluvy žalobkyňa zobrala na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov sa vypočítava v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 109,22%. Výška priemernej ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver ku dňu podpísania tejto zmluvy bola vo výške 45,02%. Žalobkyňa sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky žalovanému vrátiť formou pravidelných mesačných splátok vo výške 74 eur. Podľa žalobkyne zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Vzhľadom na uvedené, opierajúc sa o ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka tvrdila, že zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru je neplatná, nakoľko obsahuje dojednania, ktoré svojím obsahom sú v rozpore so zákonom a súčasne svojou povahou sa priečia dobrým mravom. Výška RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere 109,22 % predstavuje zjavný rozpor s dobrými mravmi a spôsobuje neplatnosť celej zmluvy ako takej. Podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere je výška RPMN 109,22 %, zatiaľ čo v dohode o splátkach, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je určená výška RPMN 337,91%. Toto má za následok, že v spotrebiteľovi je vyvolaný stav právnej neistoty o dohodnutej výške RPMN. Ďalej v žalobe žalobkyňa poukázala na ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Tiež poukázala na ustanovenie § 33 ods. 2 tretia veta zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uznesením zo dňa 12. 05. 2017 č. k. 5C/233/2015-125 súd prvej inštancie, v zmysle požiadavky žalobkyne, pripustil zmenu žaloby tak, že jej predmetom bolo určenie, že Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 403801428 zo dňa 21. 07. 2014 je bezúročná a bez poplatkov a rozhodcovská zmluva a dohoda o plnení v splátkach, uzavreté dňa 21. 07. 2014 medzi žalobkyňou a žalovaným, sú absolútne neplatné. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom (v poradí druhým), ktorý je predmetom prejednania odvolacieho súdu, vzhľadom na podané odvolanie žalovaného v jeho vyhovujúcich výrokoch a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania.
6. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok. Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
11. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
12. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov uvedených v ustanovení § 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.
13. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký. Medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu , právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b/ CSP však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé.
14. Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumované pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne realizovaná poučovacia (manudukčná) povinnosť súdu, pochybenie vo vykonanom dokazovaní, porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu.
15. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov, zakladajúcim odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f/ CSP súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky.
16. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd: 1/ neaplikoval príslušnú normu, 2/ aplikoval nesprávnu právnu normu, 3/ obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval alebo 4/ správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.
17. Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že žalovaným podané odvolanie nebolo spôsobilé privodiť zmenu, resp. zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v jeho napadnutom rozsahu, tak ako sa ním žalovaný domáhal. V podanom odvolaní žalovaný vymedzil odvolacie dôvody len vo všeobecnej rovine, len citáciou jednotlivých odvolacích dôvodov v zmysle ustanovenia § 365 CSP, bez toho, aby bolo z neho zrejmé, v čom konkrétne vidí pochybenie súdu prvej inštancie v rámci prejednávania a rozhodovania danej právnej veci a to také, ktoré by naplnilo ním udávané odvolacieho dôvody ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP. Vzhľadom na to, že žalovaný žiadne konkrétne pochybenie súdu prvej inštancie v podanom odvolaní nenamietal, len jeho všeobecný poukaz na prítomnosť pochybení súdu v zmysle ustanovení § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP, nebol spôsobilý na preskúmanie rozhodnutia súdu prvej inštancie pre konkrétne vymedzené dôvody, keď nie je zrejmé, v čom malo spočívať porušenie strany sporu na spravodlivý proces, akej inej vady konania sa súd prvej inštancie mal dopustil, a to takej, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, k akým konkrétnym nesprávnym skutkovým zisteniam súd na základe vykonaného dokazovania dospel a v čom žalovaný videl nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Vzhľadom na to, že odvolací súd je okrem rozsahu podaného odvolania (ktorý je zrejmý), viazaný i jeho dôvodmi, v danom prípade k žalovaným formulovaným odvolacím dôvodom, je namieste potrebné uviesť len to, že na ich základe nie je možné konštatovať ich naplnenie zo strany súdu prvej inštancie pri prejednaní a rozhodovaní danej právnej veci. Preto odvolací súd mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutých vyhovujúcich výrokoch, ako i v súvisiacom výroku o trovách konania, je potrebné v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správne.
18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo jednoznačné, že jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).