Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Cob-69-2021.pdf
PDF · 206.77 KB
Case nature
Subarea
26Cob/69/2021
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Pavla Pileka a JUDr. Pavla Lukáča, v spore žalobcu: Nitrianska teplárenská spoločnosť, a.s. (v skratke NTS, a.s.), sídlo Janka Kráľa 122, Nitra, IČO: 36 550 604, zastúpený advokátskou kanceláriou: POLÁČEK & PARTNERS s. r. o., sídlo Hurbanovo nám. 1, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 568 124, proti žalovanému: OPM 2 SR, s.r.o., sídlo Nábrežie mládeže 3458, Nitra, IČO: 36 729 809, zastúpený advokátskou kanceláriou: Capitol Legal Group, advokátska kancelária s. r. o., sídlo Digital Park III, Einsteinova 19, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 47 257 211, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 23Cb/39/2021
- 377 z 13. augusta 2021, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd odvolanie žalobcu proti IV. výroku uznesenia Okresného súdu Nitra č. k. 23Cb/39/2021
- 377 z 13. augusta 2021 odmieta.
II. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 23Cb/39/2021 - 377 z 13. augusta 2021 mení v I. až III. výroku ak, že:
A. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým ukladá žalovanému povinnosť zdržať sa zriadenia akéhokoľvek práva v prospech tretej osoby a zdržať sa scudzenia, darovania alebo vykonania akéhokoľvek iného úkonu s účinkami prevodu vlastníckeho práva k hromadnej veci - zariadeniu na výrobu tepla „O. Q. O.“, ktorej súčasťou sú:
1) kotle K1 a K2 nachádzajúce sa v „Kotolni A“ (t. j. v stavbe: plynová kotolňa, súpisné číslo: XXXX, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území O., obec Q., okres Q. a postavenej na pozemku - parcele registra „C“ s parc. č. XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXX m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území O., obec Q., okres Q.) s nasledovnými technickými parametrami: Označenie K1 K2 Výrobca ČKD Dukla ČKD Dukla Typ BK 10 OKP 16 Pracovné médium teplá voda teplá voda Menovitý výkon 6 538 kW 10 463 kW Skutočný výkon 6 900 kW 11 060 kW Menovitý tlak 10 bar 10 bar Menovitý prietok 198 m3/h 317 m3/h Maximálny prietok 240 m3/h 380 m3/h Minimálny prietok 0 m3/h 0 m3/h Otvárací pretlak PV 9,9 bar 9,9 bar Minimálny tlak vody 1 bar 1 bar Objem vody v kotly 26 m3 12 m3 Men. výst. teplota 100 °C 100 °C Max. výst. teplota 110 °C 110 °C Min. výstupná teplota 70 °C 70 °C
Menovitý teplotný spád 30 °C 30 °C Min. tepl. vratnej vody 60 °C 60 °C Palivo zemný plyn štandardný zemný plyn štandardný Horák Saacke Saacke Typ horáku DDZG 10 DDZG 10 Vstupný tlak paliva 3 bar 3 bar
2) kotle K3 a K4 nachádzajúce sa v „Kotolni B“ (t. j. v stavbe: plynová kotolňa, súpisné číslo: XXX, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území O., obec Q., okres Q. a postavenej na pozemku - [i] parcele registra „C“ s parc. č. XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere XXX m2 a [ii] parcele registra „C“ s parc. č. XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere XXX m2) s nasledovnými technickými parametrami: Označenie K3 K4 Výrobca VIESSMANN VIESSMANN Typ Vitomax 200 Vitomax 200 Pracovné médium teplá voda teplá voda Menovitý výkon 7 800 kW 7 800 kW Skutočný výkon 8 200 kW 8 200 kW Menovitý tlak 10 bar 10 bar Menovitý prietok 235 m3/h 235 m3/h Maximálny prietok 280 m3/h 280 m3/h Minimálny prietok 25 m3/h 25 m3/h Otvárací pretlak PV 9,9 bar 9,9 bar Minimálny tlak vody 1 bar 1 bar Objem vody v kotly 14 m3 14 m3 Men. výst. teplota 100 °C 100 °C Max. výst. teplota 110 °C 110 °C Min. výstupná teplota 70 °C 70 °C Menovitý teplotný spád 30 °C 30 °C Min. tepl. vratnej vody 55 °C 55 °C Palivo zemný plyn SSP zemný plyn SSP Horák Dunphy Dunphy Typ horáku TDG 530 YM RT TDG 530 YM RT Vstupný tlak paliva 3 bar 3 bar
3) všetky technologické zariadenia (hnuteľné veci) bezprostredne slúžiace na prevádzku kotlov K1, K2, K3, K4,
4) nehnuteľnosť - stavbu so súpisným číslom XXXX, popis stavby: plynová kotolňa, zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území O., obec Q., okres Q. a postavenú na pozemku - parcele registra „C“ s parc. č. XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXX m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území O., obec Q., okres Q.,
5) nehnuteľnosť - stavbu so súpisným číslom XXXX, popis stavby: regulačná stanica plynu, zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území O., obec Q., okres Q. a postavenú na pozemku - parcele registra „C“ s parc. č. XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere XX m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území O., obec Q., okres Q.,
a to s výnimkou jej scudzenia v prospech žalobcu podľa čl. 4 ods. 3 v spojení s čl. 5 ods. 1 písm. a) zmluvy o dodávke a odbere tepla č. Z 7/2005 zo 06.04.2005, uzavretej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného (spoločnosťou OPM 1 SR, s.r.o.).
B. Súd ukladá žalobcovi povinnosť podať v lehote 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia proti žalovanému žalobu, ktorou bude žalobca požadovať, aby na podklade zmluvy o dodávke a odbere tepla č. Z 7/2005 zo 06.04.2005 obsah budúcej zmluvy určil súd a/alebo náhradu škody spôsobenej porušením záväzku uzavrieť uvedenú budúcu zmluvu žalovaným; ak žalobca takúto žalobu po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia už nepodal.
odôvodnenie:
I.
Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
1. Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie, (v poradí druhým) uznesením, označeným v záhlaví, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, podanom pred začatím konania vo veci samej, rozhodol tak, že
1.1. v I. výroku zastavil konanie (o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) v časti o uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa zriadenia akéhokoľvek práva v prospech tretej osoby, scudzenia, darovania, alebo vykonania akéhokoľvek iného úkonu s účinkami prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - stavbe so súp. č. XXXX plynová kotolňa, zapísanej na LV č. XXXX, v kat. úz. O., obec Q., postavenej na parcele registra "C" č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXX m2, kat. úz. O., obec Q., LV č. XXXX, tvoriacej súčasť O. Q. O., s výnimkou jej scudzenia v prospech žalobcu,
1.2. v II. výroku zamietol vo zvyšku návrh (na nariadenie neodkladného opatrenia),
1.3. v III. výroku priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 % a 1.4. v IV. výroku uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 33 eur.
2. Súd prvej inštancie uznesenie právne založil v I. a II. výroku na ustanoveniach § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c) a d), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá a ods. 3, § 123 ods. 2 a § 161 ods. 1, ods. 2, § 230 Civilného sporového poriadku, v III. výroku na ustanoveniach § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku a v IV. výroku na ustanoveniach § 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a položky č. 1 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.
3. Súd prvej inštancie uznesenie v podstate odôvodnil nasledovne:
3.1. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zdržať sa zriadenia akéhokoľvek práva v prospech tretej osoby alebo scudzenia, darovania alebo vykonania akéhokoľvek iného úkonu s účinkami prevodu vlastníckeho práva k majetku - technickému zariadeniu na výrobu tepla (kotle K1 a K2, K3 a K4, pozn. odvolacieho súdu - a hnuteľným veciam slúžiacim na prevádzku uvedených kotlov), k nehnuteľnosti - stavbe so súpisným číslom XXXX - plynová kotolňa (pozn. odvolacieho súdu - tvoriacej súčasť O. Q. O.), k nehnuteľnosti - stavbe so súpisným číslom XXXX - regulačná stanica plynu (pozn. odvolacieho súdu - tvoriacej súčasť O. Q. O.), s výnimkou scudzenia v prospech žalobcu.
3.2. Žalobca podaný návrh odôvodnil v podstate tým, že sa so žalovaným zmluvne dohodol, že žalovaný zrekonštruuje a dobuduje O. Q. O., ktorým bude žalovaný vyrábať a dodávať teplo výlučne pre žalobcu, a toto teplo bude žalobca dodávať koncovým odberateľom tepla v mestskej časti Q. - O.. Žalobca a žalovaný sa dohodli, že povinný vybudovanú technológiu O. Q. O. v budúcnosti (konkrétne do 30 dní od skončenia zmluvy o dodávke a odbere tepla, t. j. do 30.01.2021) prevedie do výlučného vlastníctva žalobcu, pričom O. Q. O. nebude v čase prevodu zaťažená žiadnou ťarchou ani právom tretej osoby. Žalovaný v zmluvne dohodnutej lehote (do 30.01.2021) nepreviedol vlastníctvo k O. Q. O. na žalobcu, a to aj napriek tomu, že ho žalobca opakovane vyzýval k rokovaniam o tejto transakcii a k predloženiu návrhu kúpnej zmluvy. Medzičasom, tesne pred ukončením zmluvných vzťahov a uplynutím lehoty na vykonanie prevodu vlastníctva k O. Q. O. (v decembri 2020), žalobca zistil, že povinný v rozpore so svojimi zmluvnými záväzkami, v rozpore so svojimi uisteniami, a bez akéhokoľvek vedomia žalobcu, zaťažil budúci majetok žalobcu O. Q. O. - záložným právom v prospech tretej osoby. Konanie žalovaného nesmeruje k uzatvoreniu dohody o prevode O. Q. O. ale naopak, žalovaný v rozpore so svojimi záväzkami a v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, zavádzal žalobcu, keď bez jeho vedomia zaťažil O. Q. O. a oslabil tým jeho legitímne vlastnícke očakávanie. Žalobca sa preto obáva
svojho právneho postavenia, teda že žalovaný prevedie O. Q. O. na tretí subjekt alebo bude pokračovať v zaťažovaní tohto majetku.
3.3. Súd prvej inštancie po vrátení veci kasačným uznesením odvolacieho súdu č. k. 26Cob/35/2021 - 360 z 24. júna 2021 na ďalšie konanie o návrhu žalobcu opätovne rozhodol tak, ako je uvedené v jeho výrokovej časti, a to z týchto dôvodov.
3.4. Súd prvej inštancie skúmal podmienky konania, najmä existenciu neodstrániteľnej podmienky konania, res iudicata, v rámci čoho sa oboznámil aj s obsahom pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 27Cb/18/2021. Právna úprava vymedzuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci dvomi kritériami, totožnosťou sporových strán a totožnosťou predmetu konania. Čo sa týka totožnosti sporových strán, z podaného návrhu v tomto konaní ako aj z uznesenia č. k. 27Cb/18/2021 - 123 zo dňa 17. marca 2021 vyplýva, že táto je daná. Porovnaním žalobných petitov vyplýva, že tento je totožný v časti, v ktorej sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží povinnosť žalovanému zdržať sa zriadenia akéhokoľvek práva v prospech tretej osoby, scudzenia, darovania, alebo vykonania akéhokoľvek iného úkonu s účinkami prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - stavbe so súp. č. XXXX zapísanej na LV č. XXXX v kat. úz. O. v Q., postavenej na parcele registra "C" č. XXXX/X, tvoriacej súčasť O. Q. O., s výnimkou jej scudzenia v prospech žalobcu. Súd prvej inštancie okrem toho dospel k záveru, že žalobca podal oba návrhy na základe rovnakých skutkových tvrdení, ktoré sa od právoplatného rozhodnutia vo veci sp. zn. 27Cb/18/2011 nezmenili. V tejto časti preto súd prvej inštancie konanie zastavil pre prekážku veci rozhodnutej (§ 161 ods. 2 v spojení s § 230 CSP).
3.5. Vo zvyšnej časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorej sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa zriadenia akéhokoľvek práva v prospech tretej osoby a/ alebo zdržať sa scudzenia, darovania alebo vykonávania akéhokoľvek iného úkonu s účinkami prevodu vlastníckeho práva 1. k technickému zariadeniu na výrobu tepla O. Q. O., ktorý pozostáva z kotlov K1 a K2 nachádzajúcich sa v kotolni A, kotlov K3 a K4 nachádzajúcich sa v kotolni B, všetkým technologickým zariadeniam (hnuteľné veci) bezprostredne slúžiacim na prevádzku kotlov a 2. k nehnuteľnosti - stavbe so súpisným číslom XXXX, regulačná stanica plynu, zapísanej na LV č. XXXX postavenej na parcele č. XXXX/X, katastrálne územie O., obec Q., s výnimkou scudzenia v prospech žalobcu, súd prvej inštancie návrh zamietol. Čo sa týka prekážky rozhodnutej veci, táto v uvedenom rozsahu nebola daná, keďže predmet neodkladného opatrenia nebol v predchádzajúcom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 27Cb/18/2021 dostatočne identifikovaný. Súd prvej inštancie nemal v konaní osvedčené tvrdenie žalobcu, že žalovaný nemá záujem previesť vlastnícke právo k O. na žalobcu na základe zmluvy o dodávke a odbere tepla. V konaní nebolo preukázané, že k uzatvoreniu zmluvy o prevode vlastníckeho práva nedošlo iba pre správanie sa žalovaného. Zo zmluvy vyplýva, že k prevodu vlastníckeho práva k zariadeniu bola a je potrebná súčinnosť oboch zmluvných strán. V spise sa nachádza zápis z pracovného stretnutia strán zo dňa 03.12.2020, na ktorom žalovaný potvrdil, že v momente odpredaja zariadení žalobcovi nebudú na majetku viaznuť žiadne záložné práva, zároveň bola na danom stretnutí riešená zmluva o prevode zariadení, ako aj otázky zabezpečenia tepla a prípadného dočasného riešenia situácie formou dodatkov. Len samotná skutočnosť, že k prevodu vlastníctva nedošlo, nie je osvedčením toho, že žalovaný nemá záujem na odpredaji dohodnutého majetku v súlade so zmluvnými dojednaniami. Žalobca rovnako neosvedčil, že on poskytol všetku súčinnosť potrebnú k uzatvoreniu zmluvy a že z jeho strany nedošlo k zmareniu uzatvorenia zmluvy. Keďže žalobca neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu a ani obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená, neboli splnené podmienky nariadenia neodkladného opatrenia stanovené v § 325 ods. 1 CSP.
3.6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal ich náhradu v plnej výške, pretože mal vo veci plný úspech.
3.7. O uložení povinnosti žalobcovi zaplatiť súdny poplatok za nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol súd prvej inštancie podľa § 6 a položky č. 1 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.
II.
Odvolanie žalobcu
4. Proti uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal žalobca odvolanie.
5. Žalobca odvolanie založil v podstate na nasledovných dôvodoch:
5.1. Vo vzťahu k I. výroku napadnutého uznesenia o zastavení konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tam uvedenej časti žalobca namietal, že prekážka veci rozhodnutej, na ktorej súd prvej inštancie založil uvedené rozhodnutie, nie je daná. V prvom konaní, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 27Cb/18/2021, sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia k O. Q. O., označeného len ako jedna hromadná vec, čo bolo aj dôvodom na zamietnutie návrhu žalobcu súdom prvej inštancie (ktorý v odôvodnení namietal nedostatočnú identifikovateľnosť majetku, na ktorý sa má neodkladné opatrenie vzťahovať), pričom v prejednávanej veci sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia k už konkrétne špecifikovaným technickým zariadeniam a stavbám, ktorý majetok spolu tvorí zariadenie na výrobu tepla - O. Q. O.. Teda petity sú v týchto konaniach odlišné. Žalobca v tejto odlišnosti petitov, ku ktorej došlo tým, že v prejednávanej veci špecifikoval majetok tvoriaci O. Q. O., vzhliadal aj zmenu skutkových okolností oproti predchádzajúcemu prvému konaniu.
5.2. Žalobca namietal s poukazom na legálnu definíciu zariadenia na výrobu tepla, obsiahnutú v § 2 písm. c) zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike na nemožnosť oddelenia budovy plynovej kotolne (vo vzťahu ku ktorej veci súd prvej inštancie I. výrokom uznesenia zastavil konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), od zvyšku zariadenia O. Q. O., keď podľa zákona o tepelnej energetike tvorí stavebná časť a technologické zariadenie spolu jeden predmet - zariadenie na výrobu tepla, v danej veci s označením O. Q. O..
5.3. Vo vzťahu k II. výroku napadnutého uznesenia o zamietnutí návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšnej časti (t. j. v časti, v ktorej nebolo konanie o návrhu žalobcu zastavené už I. výrokom napadnutého uznesenia) namietal žalobca proti záverom súdu prvej inštancie o tom, že neosvedčil nezáujem žalovaného previesť vlastnícke právo k O. Q. O. na žalobcu, že nepreukázal, že k uzatvoreniu zmluvy o prevode vlastníckeho práva nedošlo iba pre správanie sa žalovaného.
5.4. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na to, že žalovaný porušil povinnosť previesť O. Q. O. na žalobcu v nezaťaženom stave i včas, ktorá žalovanému vyplýva z čl. 4 ods. 3 v spojení s čl. 5 ods. 1 písm. a) zmluvy o dodávke a odbere tepla v znení dodatkov, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 06.04.2005. Zo zápisu z pracovného stretnutia z 03.12.2020 vyplýva, že žalovaný na ňom potvrdil, že v okamihu odpredaja zariadení žalobcovi nebudú na prevádzanom majetku žiadne záložné práva banky financujúcej prestavbu technológie, ktorým jediným mohla byť O. Q. O. podľa rámcovej dohody o spolupráci zaťažená. Žalobca pritom podľa Výpisu z Notárskeho centrálneho registra záložných práv ešte dňa 01.12.2020 zaťažil O. Q. O. ešte jedným záložným právom, a to v prospech spoločnosti Central Energy Holding B. V., ktorá je materskou spoločnosťou (jediným spoločníkom) žalovaného. Týmto konaním žalovaného, spočívajúcim v zaťažovaní budúceho majetku žalobcu, je daná dôvodná obava, že bude v zaťažovaní O. Q. O. pokračovať alebo prevedie O. Q. O. na iný subjekt, čo je dôvodom poskytnutia žalobcom požadovanej súdnej ochrany.
5.5. Žalobca predloženými dôkazmi (listami adresovanými žalovanému z 10.02.2021 a 22.02.2021) taktiež osvedčil, že žalovaného niekoľkokrát vyzval na uzavretie zmluvy, no ten povinnosť uzavrieť zmluvu nesplnil.
5.6. Žalobca v odvolaní poukázal aj na ďalšie protiprávne konanie žalovaného, ktoré osvedčuje obavy žalobcu ohľadom ďalšieho možného zaťaženia O. Q. O. či jeho prevodu na tretiu osobu a s ktorým sa súd prvej inštancie nevysporiadal. Toto konanie žalovaného žalobca vzhliada v tom, že žalovaný napriek skončeniu zmluvy o nájme nebytových priestorov medzi žalobcom a žalovaným dňa 30.12.2020 neoprávnene užíva a bráni žalobcovi vo vstupe na/do jeho nehnuteľností, na ktorých je O. Q. O. umiestnená a tým de facto bráni žalobcovi v kontrole O. Q. O., ktoré protiprávne konanie žalovaného vyplýva aj z uznesenia Okresného súdu Nitra o nariadení neodkladného opatrenia sp. zn. 27Cb/28/2021 z 24.03.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 26Cob/28/2021 z 27.05.2021.
5.7. Žalobca v časti odvolania uviedol aj odvolacie novoty - nové skutkové tvrdenia, ku ktorým pripojil listinné dôkazy, pričom tvrdil, že tieto novoty nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie bez
svojej viny, keďže súd prvej inštancie vydal odvolaním napadnuté uznesenie vo veľmi krátkom čase po zrušení jeho (v poradí prvého) uznesenia o návrhu žalobcu a vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie odvolacím súdom s tým, že o niektorých (bližšie nekonkretizovaných) skutočnostiach sa dozvedel v krátkom čase pred vydaním odvolaním napadnutého uznesenia.
5.8. V predmetnej časti odvolania žalobca uviedol, že (a/) medzičasom zistil, že žalovaný dňa 18.05.2021 podal na Okresnom súde Bratislava I žalobu (konanie o nej je vedené pod sp. zn. 37Cb/53/2021) o určenie neplatnosti tých ustanovení zmluvy o dodávke a odbere tepla, z ktorých mu vyplýva záväzok previesť O. Q. O. na žalobcu. Žalovaný zavádza žalobcu, keď na jednej strane v konaní tvrdí, že nespochybňuje jeho nárok týkajúci sa budúceho vlastníctva k zariadeniam na výrobu tepla O. Q. O. a na druhej strane sa súdnou cestou domáha neplatnosti predmetných zmluvných záväzkov. Tým je daná obava, že žalovaný bude chcieť s O. Q. O. naložiť inak ako to stanovujú zmluvné záväzky. (b/) Žalobca žalovaného taktiež niekoľkokrát žiadal o oznámenie zostatkovej účtovnej hodnoty O. Q. O. za účelom jeho prevodu na žalobcu a finalizácie kúpnej zmluvy. Ani po opakovaných uisteniach žalovaný v priebehu 6 mesiacov tieto údaje žalobcovi neposkytol napriek deklarovaniu, že tak urobí. Z účtovnej závierky žalovaného zverejnenej dňa 30.06.2021 naviac vyplýva, že žalovaný navýšil investíciami hodnotu svojho hnuteľného majetku o XXX.XXX,- eur. Podľa zmluvy o dodávke a odbere tepla je žalovaný povinný žalobcovi predať O. Q. O. za zostatkovú účtovnú hodnotu s tým, že dobu účtovej životnosti si strany dohodli na XX rokov, čomu korešpondovalo i deklarovanie zostatkovej účtovnej hodnoty majetku O. Q. O. zo strany žalovaného v liste z 18.09.2020, v ktorom žalovaný uvádzal zostatkovú účtovnú hodnotu vo výške X,- eur. Žalobca po zverejnení účtovnej závierky opätovne vyzval žalovaného listom z 12.07.2021 nielen na oznámenie zostatkovej účtovnej hodnoty majetku O. Q. O. ale aj vysvetlenie zmien v štruktúre majetku hnuteľných vecí žalovaného, na čo však žalovaný nereagoval. Z uvedeného pritom vyplýva dôvodná obava, že žalovaný so štruktúrou majetku O. Q. O. nielen neoprávnene nakladá, ale zároveň účelovo navyšuje hodnotu budúceho majetku žalobcu s cieľom, aby sa vyhol prevodu O. Q. O. na žalobcu za dohodnutých podmienok. (c/) Napokon v rámci uvedenej časti odvolania žalobca poukázal na to, že žalovaný nerešpektuje vykonateľné uznesenie Okresného súdu Nitra o nariadení neodkladného opatrenia sp. zn. 27Cb/28/2021 z 24.03.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 26Cob/28/2021 z 27.05.2021, týkajúce sa ochrany vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnostiam, na ktorých je umiestnená O. Q. O., v dôsledku čoho bolo začaté aj exekučné konanie. Napriek uvedenému rozhodnutiu žalovaný svojvoľne v máji 2021 bránil žalobcovi, aby vstúpil do vlastného areálu motorovým vozidlom, odmietal vpustiť zamestnancov žalobcu do areálu O. Q. O., odmietal poskytnúť prístupové prostriedky k vstupnej bráne do areálu, ktorý je vo vlastníctve žalobcu, pričom súčasne umožňoval vstup do areálu tretím osobám. Aj z uvedeného vyplýva, že žalovaný vo vzťahu k žalobcovi nekoná s dobrými úmyslami, ale naopak, koná nezákonne, a to na viacerých úrovniach, ktoré všetky sa dotýkajú O. Q. O. a jej budúceho užívania.
6. Z odvolacích dôvodov vymedzených v odvolaní sa žalobca v odvolacom návrhu domáhal, aby odvolací súd zmenil odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že nariadi žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhované neodkladné opatrenie.
III.
Vyjadrenie žalovaného
7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý vo vyjadrení navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu v podstate uviedol nasledovné:
8.1. K I. výroku odvolaním napadnutého uznesenia o zamietnutí návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v tam uvedenej časti žalovaný uviedol, že tento je správny, keďže v uvedenej zastavenej časti bol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia čo do petitu ako aj skutkového vymedzenia totožný s jeho predchádzajúcim návrhom, ktorý už bol predmetom súdneho konania na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 27Cb/18/2021. Po rozhodnutí vydanom v uvedenom konaní nedošlo k žiadnej zmene okolností významných pre rozhodnutie, s čím sa aj súd prvej inštancie v napadnutom uznesení vysporiadal.
8.2. Žalovaný poukázal aj na nemožnosť stotožňovania stavebnej časti zariadenia na výrobu tepla s nehnuteľnosťou - stavbou kotolne. Za stavebnú časť zariadenia na výrobu tepla možno rozumieť len prispôsobenie stavby na umiestnenie zariadenia na výrobu tepla, prípadne stavebnú inštaláciu zariadenia na výrobu tepla na určité miesto.
8.3. Čo sa týka žalovaným podanej určovacej žaloby, uviedol, že túto podal z dôvodu, že z predmetnej časti zmluvy o dodávke a odbere tepla z roku 2004 vyplýva predmet kúpy iba vo všeobecnej robine, z ktorej nie je možné určiť, čo má byť predmetom kúpy týkajúcej sa zariadenia O. Q. O., napr. či iba hnuteľné veci alebo aj nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného. Z tohto dôvodu sporové strany uviazli na mŕtvom bode vo vzájomných rokovaniach. Na posúdení platnosti uvedeného záväzku závisia aj nároky, ktorých ochrany sa žalobca domáha návrhmi na nariadenie neodkladných opatrení. Podanie žaloby o určenie neplatnosti niektorých ustanovení zmluvy o dodávke a odbere tepla, stanovujúcej povinnosť zmluvných strán uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu a zmluvu o prevode práv a povinností (vo vzťahu ku ktorej žalovaný zdôraznil, že podľa zmluvy o dodávke a odbere tepla kúpna zmluva nie je oddeliteľná od zmluvy o prevode práv a povinností zo žalovaného na žalobcu) nijak nesúvisí s predajom zariadení na výrobu tepla tretej osobe alebo zaťažením zariadení, preto by v tomto konaní o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia na podanie uvedenej žaloby nemal súd vôbec prihliadať.
8.4. Žalobca, ako sám uviedol, v máji 2021 svojpomocne v prítomnosti polície vstúpil do areálu O. Q. O., kde umiestnil súkromnú bezpečnostnú službu, ktorá kontroluje vstup do areálu. Žalobca má teda kontrolu nad uvedeným areálom, stavby v ňom sa nachádzajúce a čiastočne aj hnuteľný majetok nachádzajúci sa v stavbách. Už (v inom konaní) nariadené neodkladné opatrenie, ktoré ukladá žalovanému umožniť vstup žalobcu do/na nehnuteľností v areáli O. Q. O. preto dostatočným spôsobom zabezpečuje práva žalobcu voči žalovanému. Na s týmto súvisiacu argumentáciu žalobcu by však súd nemal v tomto konaní prihliadať, keďže režim vstupu do nehnuteľností žiadnym spôsobom nesúvisí s hnuteľným majetkom - zariadeniami na výrobu tepla, ku ktorým smeruje návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. Naviac však žalobca opomína, že žalovaný disponuje vo vzťahu k daným nehnuteľnostiam žalobcu v O. Q. O. (a to nielen budove kotolne, ale aj dvom čerpacím staniciam, regulačnej stanici ZP, trafostanici) zákonným vecným bremenom podľa § 10 ods. 1 v spojení s ods. 8 zákona o tepelnej energetike za účelom vykonávania regulovanej činnosti - dodávania a výroby tepla a právo na užívanie týchto nehnuteľností aj po skončení doby trvania zmluvy o dodávke a odbere tepla vyplývalo aj z tejto zmluvy, a to až do vysporiadania odpredaja všetkých výrobných zariadení v zmysle zmluvy a aj z normy verejného práva obsiahnutej v § 15 ods. 1 písm. a/ zákona o tepelnej energetike. Napriek zákonnému vecnému bremenu sa žalobca využitím hrubej sily zmocnil vstupu do areálu O. Q. O., v čom žalovaný vzhliada nátlak zo strany žalobcu na uzatvorenie zmluvy bez ohľadu na vôľu žalovaného.
8.5. Žalovaný vo vyjadrení uviedol aj nové skutkové tvrdenia, podľa ktorých žalovaný poslal žalobcovi návrh memoranda o spoločnom postupe v oblasti výroby tepla, ktoré má aj urovnať zmluvné obchodné vzťahy (aj s materskou spoločnosťou žalovaného) a ktorého obsahom má byť aj vysporiadanie vlastníckeho práva k zariadeniam na výrobu tepla, k čomu však žalobca nezaujal žiadne stanovisko.
8.6. Žalovaný zopakoval, že opakovane ubezpečil žalobcu, že ku dňu prevodu zariadení na výrobu tepla a postúpeniu práv a povinností nebudú zariadenia zaťažené žiadnymi záložnými právami a že existujúce záložné práva žiadnym spôsobom neohrozujú budúce vlastníctvo žalobcu, čo mal za osvedčené aj súd prvej inštancie, ktorý zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (v časti, v ktorej konanie o ňom nebolo I. výrokom zastavené). V čase zaťaženia išlo o majetok vo vlastníctve žalovaného, s ktorým mohol voľne nakladať. Od 30.01.2021, ktorý dátum bol určený ako hraničný pre predaj zariadení na výrobu tepla však žalovaný neuskutočnil žiadny právny úkon, ktorý by smeroval k predaju alebo ďalšiemu zaťaženiu zariadení na výrobu tepla. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia je preto nedôvodný.
8.7. Žalovaný odmietol tvrdenia žalobcu o jeho nezáujme previesť O. Q. O., v súvislosti s čím zdôraznil, že nikoho nie je možné nútiť, aby proti svojej vôli uzatvoril nevýhodnú zmluvu. To, že predstavy sporových strán o obsahu záväzku nie sú zhodné, neznamená, že žalovaný odmieta uzavrieť zmluvu. Žalovaný bežne informuje žalobcu o technických záležitostiach v súvislosti so zariadeniami na výrobu tepla, na listy žalobcu reaguje a prebiehajú aj osobné rokovania.
8.8. Z dôkazov predložených žalobcom nie je osvedčené, že by žalovaný zariadenie, vo vzťahu ku ktorému žalobca navrhuje nariadiť neodkladné opatrenie, ponúkal tretej osobe na predaj alebo že by žalovaný zamýšľal jeho opätovné zaťaženie. Žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi ním a žalovaným. Súd prvej inštancie preto (v II. výroku napadnutého uznesenia) správne návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia (v rozsahu, v ktorom konanie nebolo zastavené I. výrokom odvolaním napadnutého uznesenia) zamietol.
III.A.
Ďalší priebeh odvolacieho konania
9. Žalobca procesné právo podať odvolaciu repliku k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu nevyužil.
IV.
Podmienky vecného prejednania odvolania
10. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) najskôr zisťoval mimo odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) či sú naplnené procesné podmienky prípustnosti podaného odvolania žalobcu.
11. Odvolanie totiž možno vecne prejednať, teda na jeho základe vykonať odvolací prieskum ním napadnutého rozhodnutia, výlučne za kumulatívneho naplnenia procesných podmienok prípustnosti odvolania, upravených v § 355 až § 363 CSP, ktorými sú (vychádzajúc okrem iného aj z § 386 a contrario CSP): i/ prípustný predmet odvolania - t. j. ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa (§ 355 CSP), ii/ zachovanie zákonnej lehoty na podanie odvolania
- t. j. ak bolo odvolanie podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), iii/ procesná legitimácia odvolateľa - t. j. ak odvolanie podal subjekt oprávnený na jeho podanie (§ 359 až § 361 CSP) a iv/ dodržanie zákonných náležitostí odvolania - t. j. ak má odvolanie zákonom predpísané náležitosti, alebo ich síce nemá, avšak vady odvolania nebránia pokračovaniu v odvolacom konaní (§ 363 CSP).
12. Ak ktorákoľvek z uvedených procesných podmienok prípustnosti odvolania splnená nie je, odvolací súd bez toho, aby vykonal vecný (meritórny) odvolací prieskum napadnutého rozhodnutia, odvolanie (z procesných dôvodov) podľa § 386 CSP odmietne.
13. Z hľadiska skúmania procesných podmienok prípustnosti odvolania sú v prejednávanej veci relevantné primárne nasledovné procesnoprávne normy:
13.1. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
13.2. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
14. Žalobca v podanom odvolaní výslovne vymedzil rozsah podávaného odvolania tak, že ním napáda predmetné uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Teda, žalobca napadol odvolaním všetky štyri vo výrokovej časti uznesenia obsiahnuté výroky (označené rímskymi číslicami I. - IV.).
15. Súd prvej inštancie v IV. výroku odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie uložil žalobcovi podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o súdnych poplatkoch“) povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 33,- eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia na účet súdu prvej inštancie.
16. Civilný sporový poriadok ako procesnoprávny predpis upravujúci odvolacie konanie je vo vzťahu k prípustnosti odvolania proti uzneseniam založený na koncepcii normatívne vyjadrenej v § 355 ods. 2 CSP, podľa ktorej je odvolanie prípustné len proti tým uzneseniam súdu prvej inštancie, pri ktorých zákon (či už samotný Civilný sporový poriadok v ustanovení § 357 CSP alebo iný zákon) výslovne
pripúšťa právo podať odvolanie. Civilný sporový poriadok v nadväznosti na § 355 ods. 2 CSP obsahuje v ustanovení § 357 CSP taxatívny výpočet uznesení súdu prvej inštancie, proti ktorým je odvolanie prípustné. Vo vzťahu k ostatným uzneseniam súdu prvej inštancie nie je odvolanie podľa § 355 ods. 2 CSP a contrario prípustné, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak.
17. Civilný sporový poriadok v § 355 ods. 2 CSP a ani v inom ustanovení a rovnako tak ani žiadny iný zákon (osobitne zákon o súdnych poplatkoch, ktorý bol právnym základom IV. výroku odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie) nepripustil právo podať odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým bolo rozhodnuté vo veciach súdnych poplatkov (vrátane rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok).
18. Odvolanie žalobcu v časti, v ktorej ním napáda IV. výrok uznesenia súdu prvej inštancie, teda podľa § 355 ods. 2 a contrario CSP smeruje proti uzneseniu, proti ktorému Civilný sporový poriadok a ani iný zákon nepripúšťa podanie odvolania.
19. Pre úplnosť na tomto mieste odvolací súd dopĺňa, že IV. výrok uznesenia súdu prvej inštancie nemohol byť predmetom odvolacieho prieskumu ani na základe výnimky z viazanosti rozsahom odvolania, stanovenej v § 379 písm. a) CSP, keďže predmetný výrok žiadnym spôsobom nebol závislý na odvolaním napadnutom I. až III. výroku uznesenia súdu prvej inštancie. Akékoľvek rozhodnutie o odvolaní proti výrokom uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (I. a II. výrok odvolaním napadnutého uznesenia) alebo výroku, ktorým bolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania o návrhu žalobcu na nariadenia neodkladného opatrenia (III. výrok odvolaním napadnutého uznesenia) totiž nemá žiadny vplyv na rozhodnutie o uložení povinnosti poplatníkovi za podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorá povinnosť stanovená zákonom o súdnych poplatkoch je nezávislá na spôsobe rozhodnutia o tomto návrhu. Výrok IV. uznesenia súdu prvej inštancie je preto výrokom nezávislým a samostatným vo vzťahu k ostatným výrokom odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie (I. až III.).
20. Odvolací súd preto v I. výroku tohto uznesenia odvolanie žalobcu v časti, v ktorej smeruje proti IV. výroku odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, podľa § 386 písm. c) CSP odmietol ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
21. Vo vzťahu k ostatným výrokom odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie (I. až III.) boli naplnené všetky procesné podmienky prípustnosti odvolania.
V.
Odvolací prieskum
22. Odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) po zistení, že vo vzťahu k odvolaniu žalobcu, v časti, v ktorej smeruje proti I. až III. výroku uznesenia súdu prvej inštancie sú splnené procesné podmienky vecného prejednania odvolania (§ 386 a contrario CSP), preskúmal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v uvedenom rozsahu (t. j. v I. až III. výroku, ktoré odvolací súd v tejto časti odôvodnenia v súhrne bude označovať aj ako „odvolaním napadnuté uznesenie“), ktorým je viazaný (§ 379 CSP), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP, § 380 ods. 2 a contrario CSP) a po vykonaní odvolacieho prieskumu dospel z nižšie uvedených dôvodov k záveru, že je naplnený dôvod na zmenu napadnutého uznesenia podľa § 388 CSP tak, ako to je uvedené v II. výroku tohto uznesenia odvolacieho súdu.
23. Odvolací súd rozhodnutie o odvolaní založil primárne na nasledovných právnych normách:
23.1. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
23.2. Podľa § 161 ods. 1, ods. 2 CSP, (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len
„procesné podmienky“). (2) Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
23.3. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
23.4. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
23.5. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
23.6. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v účinnom znení (ďalej len „zákon o tepelnej energetike“), na účely tohto zákona sa rozumie: (c/) zariadením na výrobu tepla zariadenie, ktoré slúži na premenu rôznych foriem energie na teplo; zahŕňa stavebnú časť a technologické zariadenie.
23.7. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
23.8. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
23.9. Podľa § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d) CSP, (1) neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (2) Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby (d/) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
23.10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
23.11. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
23.12. Podľa § 336 ods. 1, ods. 2 CSP, (1) ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. (2) Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
23.13. Podľa § 289 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v účinnom znení (ďalej len „Obchodný zákonník“), (1) zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy sa zaväzuje jedna alebo obe zmluvné strany uzavrieť v určenej dobe budúcu zmluvu s predmetom plnenia, ktorý je určený aspoň všeobecným spôsobom. (2) Zmluva vyžaduje písomnú formu.
23.14. Podľa § 290 Obchodného zákonníka, (1) zaviazaná strana je povinná uzavrieť zmluvu bez zbytočného odkladu po tom, čo ju na to vyzvala oprávnená strana v súlade so zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy. (2) Ak zaviazaná strana nesplní záväzok uzavrieť zmluvu podľa odseku 1, môže oprávnená strana požadovať, aby obsah zmluvy určil súd alebo osoba určená v zmluve, alebo môže požadovať náhradu škody spôsobenej jej porušením záväzku uzavrieť zmluvu. Nárok na náhradu škody popri určení obsahu zmluvy môže oprávnená strana požadovať iba v prípade, keď zaviazaná strana neoprávnene odmietla rokovať o uzavretí zmluvy.
23.15. Podľa § 292 ods. 3 Obchodného zákonníka, záväzok uzavrieť budúcu zmluvu zaniká, ak oprávnená strana nevyzve zaviazanú stranu splniť tento záväzok v čase určenom v zmluve o uzavretí budúcej zmluvy.
24. Odvolací súd najskôr podrobil odvolaciemu prieskumu odvolaním napadnutý I. výrok uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým v tam špecifikovanej časti (t. j. v časti, v ktorej sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zdržať sa zriadenia akéhokoľvek práva v prospech tretej osoby, scudzenia, darovania, alebo vykonania akéhokoľvek iného úkonu s účinkami prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - stavbe so súp. č. XXXX plynová kotolňa, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. O., obec Q., postavenej na parcele registra „C“ č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX, kat. úz. O., obec Q., LV č. XXXX, tvoriacej súčasť O. Q. O., s výnimkou jej scudzenia v prospech žalobcu) podľa § 161 ods. 2 CSP zastavil konanie o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to pre nedostatok procesnej podmienky, spočívajúci v prekážke res iudicata, ktorú malo zakladať uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 27Cb/18/2021 - 123 zo 17. marca 2021, právoplatné dňom 07.04.2021.
25. K zastaveniu konania z dôvodu existencie prekážky veci rozhodnutej (res iudicata), upravenej v § 230 CSP v rámci inštitútu rozsudku, na základe § 234 ods. 2 CSP však primerane aplikovateľného aj na uznesenia, ktorým bolo rozhodované o určitých procesných nárokoch (vrátane návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vo vzťahu ku ktorému je však právna úprava doplnená o špeciálne ustanovenie § 329 ods. 3 CSP), odvolací súd uvádza, že absencia nedostatku prekážky veci rozhodnutej je jednou z negatívnych procesných podmienok konania (tak o veci samej ako aj o niektorých procesných návrhoch, akým je aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia), ktorej nedostatok má neodstrániteľný charakter a vedie k zastaveniu konania podľa § 161 ods. 2 CSP. Na splnenie uvedenej procesnej podmienky prihliada súd ex offo počas celého konania (§ 161 ods. 1 CSP), keďže Civilný sporový poriadok neustanovuje vo vzťahu k skúmaniu naplnenia uvedenej procesnej podmienky žiadne výnimky (napr. v porovnaní so skúmaním všeobecnej miestnej príslušnosti, ktorú súd podľa § 41 CSP skúma len na námietku žalovaného vznesenú pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí).
26. Civilný sporový poriadok bližšie nevymedzuje za akých podmienok nie je naplnená negatívna procesná podmienka spočívajúca v absencii prekážky veci rozhodnutej, a toto vymedzenie je ponechané teórii civilného práva procesného a doktríne.
27. Doktrína civilného práva procesného (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016 - ďalej len „Veľký komentár k CSP“, § 230) vymedzuje prekážku veci rozhodnutej (presnejšie prekážku veci právoplatne rozhodnutej) dvomi kritériami, a to totožnosťou osôb (sporových strán) a totožnosťou predmetu konania.
28. O totožnosť osôb ide vtedy, ak sa v konaní zúčastňujú tie isté osoby ako v konaní ukončenom právoplatným rozhodnutím súdu. Procesné postavenie týchto osôb (žalobca a žalovaný) je v tejto súvislosti bez významu.
29. V otázke predmetu konania sa procesná teória celkovo zhoduje. Väčšina predstaviteľov právnej teórie sa prikláňa k názoru, že predmet konania je potrebné chápať v širšom zmysle slova (t. j. nielen ako samotný žalobný petit, ktorý má byť premietnutý do výroku rozhodnutia), ale ako žalobný nárok spolu so skutkovým odôvodnením, z ktorého by mal žalobný návrh vyplývať. Totožnosť predmetu konania je pri tomto uvedenom predmete konania daná potom vtedy, ak ide o totožný nárok (petit) uplatnený z totožného skutkového základu medzi totožnými subjektmi, bez ohľadu na ich predchádzajúce procesné postavenie. Odvolací súd sa s uvedením ponímaním predmetu konania stotožňuje, keď takéto ponímanie totožnosti predmetu konania vo vzťahu k neodkladným opatreniam explicitne vyplýva zo špeciálneho ustanovenia § 329 ods. 3 CSP, podľa ktorého právoplatné uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nezakladá prekážku veci rozhodnutej, ak v čase po vydaní uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP) dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie. Z už uvedeného súčasne však vyplýva, že ak súd dospeje k záveru, že uplatnený žalobný petit nie je totožný, bolo by bez právneho významu a teda aj v rozpore so zásadou hospodárnosti zaoberať sa tým, či je daná totožnosť skutkového základu, z ktorého je petit uplatnený a následne v konaniach o návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia aj tým, či k zmene skutkového základu došlo v čase po vydaní právoplatného uznesenia o zamietnutí predchádzajúceho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Už samotná odlišnosť žalobných petitov (resp. v konaniach o návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia odlišnosť navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorého sa
navrhovateľ domáha) totiž bez ďalšieho vylučuje, aby bola daná totožnosť predmetu konania. Inými slovami, bez totožnosti žalobných petitov nemôže byť daná totožnosť predmetu konania.
30. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd posudzoval či odvolaním napadnutý I. výrok uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení konania o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v tam vymedzenej časti je v prejednávanej veci vecne správny.
31. Odvolací súd zo súdom prvej inštancie pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 27Cb/18/2021, vedeného vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (podaného pred začatím konania vo veci samej), právoplatne skončenej dňa 07.04.2021, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 27Cb/18/2021 - 123 zo 17. marca 2021, a zo súdneho spisu v prejednávanej veci zistil, že v oboch týchto konaniach je daná totožnosť sporových strán, keď žalobca a žalovaný v prejednávanej veci boli v tomto istom procesnom postavení jedinými účastníkmi konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 27Cb/18/2021. Táto z kumulatívnych podmienok, za naplnenia ktorých je daná prekážka veci rozhodnutej, tak je v prejednávanej veci splnená, k čomu správne dospel aj súd prvej inštancie.
32. Čo sa týka druhej z kumulatívnych podmienok, za ktorých naplnenia je daná prekážka veci rozhodnutej (a tým nesplnená neodstrániteľná procesná podmienka spočívajúca v absencii prekážky veci rozhodnutej) - totožnosti predmetu konania (v zmysle jej vymedzenia v bode 29. odôvodnenia), odvolací súd uvádza nasledovné.
33. Žalobca sa podľa pripojeného súdneho spisu v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 27Cb/18/2021 v petite domáhal voči žalovanému nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd žalovanému uloží povinnosť zdržať sa zriadenia akéhokoľvek práva v prospech tretej osoby a/alebo zdržať sa scudzenia, darovania alebo vykonania akéhokoľvek úkonu s účinkami prevodu vlastníctva k zariadeniu na výrobu tepla O. Q. O., s výnimkou scudzenia majetku tvoriaceho O. Q. O. v prospech žalobcu. V petite uvedeného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca vymedzil v troch bodoch (i/ až iii/) čo tvorí predmet zariadenia na výrobu tepla O. Q. O., vo vzťahu ku ktorému ako celku sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia. Uvedený predmet zariadenia na výrobu tepla vymedzil v bode i/ odkazom na prílohu č. 1 povolenia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví vydaného žalovanému na podnikanie v tepelnej energetike č. 2007T 0352 zo 04.03.2015, v bode ii/ tak, že ho tvoria aj všetky súčastí vybudované alebo zrekonštruované na základe Investičného zámeru tvoriaceho prílohu č. 1 Rámcovej dohody o spolupráci č. R/2005/17 zo 06.04.2005 a v bode iii/ tak, že ho tvorí aj nehnuteľnosť so súpisným č. XXXX, druh stavby: plynová kotolňa, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. O., obec Q., postavená na parcele registra „C“ č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, kat. úz. O., obec Q., LV č. XXXX.
34. O uvedenom návrhu rozhodol Okresný súd Nitra uznesením č. k. 27Cb/18/2021 - 123 zo 17. marca 2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.04.2021 tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia (v celom rozsahu) zamietol, pričom toto uznesenie odôvodnil tým, že „ ... základné podmienky na vydanie neodkladného opatrenia splnené neboli a prípadne súdom vydané neodkladné opatrenie by nedávalo záruku, že môže byť aj reálne vykonateľné. Zariadenie / majetok vo vzťahu ku ktorému má byť uložená povinnosť zdržať sa jeho zaťaženia akýmkoľvek právom v prospech tretej osoby a/ alebo zdržať sa scudzenia, darovania alebo vykonania akéhokoľvek iného úkonu s účinkami prevodu vlastníckeho práva, musí byť nezameniteľným spôsobom identifikované. Podľa súdu je žalobcom označené zariadenie nedostatočne identifikované. V podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca zariadenie označuje ako O. Q. O..“
35. Z opisu petitu uvedeného návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj uznesenia Okresného súdu Nitra č. k. 27Cb/18/2021 - 123 zo 17. marca 2021, ktorým bolo o ňom rozhodnuté (body 33. až 34. odôvodnenia) je nepochybné, že žalobca sa v uvedenom konaní návrhom domáhal nariadenia neodkladného opatrenia voči žalovanému, ktoré sa malo vzťahovať na majetok žalobcom označený ako O. Q. O., ktorého súčasti vymedzil v troch bodoch petitu (i/ až iii/, pričom pod bodom iii/ bola vymedzená nehnuteľnosť, a to rovnakým spôsobom ako v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v bode 2. navrhovaného petitu), pričom Okresný súd Nitra spôsob vymedzenia zariadenia O. Q. O. ako celok (posudzujúc vymedzenie jeho zložiek v bodoch i/ až iii/) považoval za nedostatočne identifikovaný, keďže nebol identifikovaný (ako celok) nezameniteľným spôsobom, čo malo podľa Okresného súdu
Nitra za následok nedostatočné osvedčenie vykonateľnosti navrhovaného neodkladného nariadenia. Odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že mu v odvolacom konaní v prejednávanej veci neprislúcha akokoľvek posudzovať vecnú správnosť uvedeného rozhodnutia Okresného súdu Nitra vydanému v konaní vedenom pod sp. zn. 27Cb/18/2021, z ktorého ako právoplatného môže len vychádzať.
36. V nadväznosti na uvedené uznesenia Okresného súdu Nitra č. k. 27Cb/18/2021 - 123 zo 17. marca 2021 žalobca podal nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, o ktorom sa vedie konanie v prejednávanej veci a v ktorom návrhu sa v petite domáhal nariadenia neodkladného opatrenia voči žalovanému, ktorým sa mu uloží rovnaká povinnosť zdržania sa tam uvedených právnych úkonov (zdržania sa zriadenia akéhokoľvek práva v prospech tretej osoby, zdržania sa scudzenia, darovania alebo vykonania akéhokoľvek iného úkonu s účinkami prevodu vlastníckeho práva) ako v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 27Cb/18/2021 a ktorá sa mala vzťahovať na majetok
- technické zariadenie na výrobu tepla O. Q. O., teda technickému zariadeniu rovnako označenému ako v návrhu o ktorom bolo vedené konanie na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 27Cb/18/2021, avšak ktorého súčasti boli v petite (body 1. až 3.) vymedzené úplne iným spôsobom, s výnimkou bodu 2. petitu, v ktorom bola označená nehnuteľnosť tvoriaca súčasť technického zariadenia na výrobu tepla O. Q. O. (stavba so súp. č. XXXX), označená totožným spôsobom ako v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 27Cb/18/2021 (bod iii/ návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 27Cb/18/2021). Všetky súčasti tvoriace súčasť technického zariadenia na výrobu tepla O. Q. O. vymedzené v bodoch 1. až 3. návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o ktorom sa koná v prejednávanej veci, sú z hľadiska odvolacieho súdu dostatočne identifikované, spĺňajúce požiadavku materiálnej vykonateľnosti.
37. Petit návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o ktorom sa viedlo konanie na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 27Cb/18/2021 a petit návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o ktorom sa koná v prejednávanej veci, sa čo sa týka predmetu, vo vzťahu ku ktorému sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia v oboch týchto konaniach, t. j. technickému zariadeniu na výrobu tepla označovaného názvom O. Q. O., prekrývajú len v jednej súčasti tohto majetku, a to už uvedenej nehnuteľnosti - stavbe so súp. č. XXXX (pričom v ostatných súčastiach sa vzhľadom na obsahovú zmenu ich vymedzenia oproti predchádzajúcemu konaniu vedenému na K. súde Nitra pod sp. zn. 27Cb/18/2021 petit neprekrýva). Z tejto skutočnosti následne vyvstala v prejednávanej veci procesnoprávna otázka, či môže byť vo vzťahu k veci, v návrhu explicitne vymedzenej žalobcom len ako súčasť súboru vecí, ktorému súboru vecí ako celku (ako vyplynie nižšie - bod 40. až 46. odôvodnenia) priznáva právo postavenie hromadnej veci spôsobilej byť samostatným predmetom právnych vzťahov, ktorá vec je vymedzená aj v predchádzajúcom konaní takýmto istým spôsobom (nemysliac tým len jej identifikáciu, ale aj jej povahu len ako súčasti súboru vecí), rozhodnuté bez zmeny skutkových dôvodov, na ktorých je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia založený, samostatne tak, že vo vzťahu k nej sa konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zastaví z dôvodu existencie prekážky veci rozhodnutej.
38. Ako už bolo naznačené v predchádzajúcom bode odôvodnenia, pre posúdenie uvedenej procesnoprávnej otázky je v prejednávanej veci rozhodujúce bližšie sa zaoberať právnou povahou veci, označovanej v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (a to tak v tom, o ktorom je vedené toto konanie, ako aj v tom, o ktorom bolo vedené konanie na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 27Cb/18/2021
- ďalej tiež aj len ako „predchádzajúce konanie“) technické zariadenie na výrobu tepla, ktoré žalobca označuje názvom O. Q. O., a vo vzťahu ku ktorému v prejednávanej veci ako aj v predchádzajúcom konaní vymedzoval (v časti odlišným spôsobom) v petite návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia jeho súčasti.
39. Z návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s listinnými dôkazmi k nemu pripojenými vyplýva, že žalovaný je držiteľom povolenia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na základe ktorého ako regulovaný subjekt vyrába teplo na zariadení žalobcom označovanom názvom O. Q. O., pozostávajúcemu z technológie, ostatných zariadení vrátane nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného, ktoré nevyhnutne súvisia s výrobou a dodávkou tepla. Teda, názvom O. Q. O. žalobca označuje zariadenie, ktoré napĺňa legálnu definíciu zariadenia na výrobu tepla podľa § 2 písm. c) zákona o tepelnej energetike.
40. Zákon o tepelnej energetike vymedzuje zariadenie na výrobu tepla v § 2 písm. c) ako zariadenie, ktoré slúži na premenu rôznych foriem energie na teplo, v nadväznosti na čo explicitne ustanovuje, že zahŕňa stavebnú časť a technologické zariadenie.
41. Medzi sporovými stranami je právne sporné (a posúdenie tejto právnej otázky má relevanciu aj vo vzťahu k v bode 37. odôvodnenia nastolenej procesnoprávnej otázke), či je stavba so súp. č. XXXX, ku ktorému predmetu súd prvej inštancie odvolaním napadnutým I. výrokom zastavil konanie o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, súčasťou technického zariadenia na výrobu tepla, v danej veci žalobcom označovaného ako O. Q. O..
42. Doktrína energetického práva a ani judikatúra bližšie nevymedzuje vo vzťahu k § 2 písm. c) zákona o tepelnej energetike (najmä s poukazom na jeho normatívne znenie v časti za bodkočiarkou), či aj nehnuteľnosť (stavba), v ktorej sa nachádza technologické zariadenie zariadenia na výrobu teplu, možno považovať za stavebnú časť zariadenia na výrobu tepla v zmysle § 2 písm. c/ časť vety za bodkočiarkou zákona o tepelnej energetike a tvorí tak súčasť súboru vecí v § 2 písm. c/ zákona o tepelnej energetike definovaného ako zariadenie na výrobu tepla.
43. Obdobným spôsobom ako zákon o tepelnej energetike v § 2 písm. c) definuje zariadenie na výrobu tepla však definuje zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike v účinnom znení (ďalej aj len „zákon o energetike“) v elektroenergetike zariadenie na výrobu elektriny v § 2 písm. b) bod 1., podľa ktorého sa na účely zákona o energetike v elektroenergetike rozumie zariadením na výrobu elektriny zariadenie, ktoré slúži na premenu rôznych zdrojov energie na elektrinu; (pričom) zahrňuje stavebnú časť a technologické zariadenie.
44. Doktrína energetického práva v komentári k zákone o energetike (Ikrényi, P. a kol. Zákon o energetike. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2020 - ďalej aj len „Komentár k zákonu o energetike“, § 27, bod I. Všeobecne) túto definíciu zariadenia na výrobu elektriny vykladá tak, že zariadenie na výrobu elektriny, ako elektroenergetické zariadenie, čo do konštrukcie zahŕňa: (a) stavebnú časť, pričom druh stavby závisí od použitej technológie výroby elektriny, pričom ako príklad takejto stavebnej súčasti výslovne uvádza aj budovu, v ktorej je technologické zariadenie umiestnené a (b) technologické zariadenie (výklad ktorého je na účely prejednávanej veci nadbytočné uvádzať).
45. Vzhľadom na zákonodarcom použitú rovnakú legislatívnu techniku v rámci rovnakého predmetu právnej regulácie (energetiky) pri vymedzení zariadenia na výrobu tepla v § 2 písm. c) zákona o tepelnej energetike a vymedzení zariadenia na výrobu elektriny v § 2 písm. b) bod 1. zákona o energetike je opodstatnené, aby práve aj s poukazom na uvedené doktrinálne závery vo vzťahu k zákonu o energetike, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, bolo slovné spojenie „stavebná časť“ použité aj v prípade zariadenia na výrobu tepla v § 2 písm. c) časti vety za bodkočiarkou zákona o tepelnej energetike vykladané v rovnakom význame ako totožné slovné spojenie v § 2 písm. b) bod 1. zákone o energetike, teda tak, že stavebnou časťou v zmysle § 2 písm. c) zákona o tepelnej energetike sa rozumie napr. aj budova, v ktorej je technologické zariadenie (ako súčasti zariadenia na výrobu tepla) umiestnené.
46. Súčasne z uvedeného spôsobu vymedzenia zariadenia na výrobu tepla v § 2 písm. c) zákona o tepelnej energetike (a aj v spojení s inými relevantnými ustanoveniami, z nich napr. § 33 ods. 6 zákona o tepelnej energetike, upravujúcej okrem iného povinnosť ponúknutia časti sústavy tepelných zariadení, ktorou je s poukazom na § 2 písm. l/ zákona o tepelnej energetike samotné zariadenie na výrobu tepla ako celok) vyplýva, že zariadenie na výrobu tepla ako celok je spôsobilým samostatným predmetom právnych vzťahov ako hromadná vec, ktorej zložky tvorí tak technologické zariadenie (súvisiace s výrobou tepla) ako aj stavebná časť (ktorou je napr. aj stavba - budova, v ktorej je umiestnené technologické zariadenie).
47. Skutočnosťami, na základe ktorých sa z individuálnych vecí vytvorí hromadná vec, ktorá ako jeden celok môže byť samostatným (jediným) predmetom právnych vzťahov, sú vôľa subjektu alebo objektívne právo. Vôľa subjektu vytvára hromadnú vec na určitý cieľ spravidla vtedy, keď zoskupenie jednotlivých vecí má určitý hospodársky zmysel. Ak hromadná vec vznikne z vôle zákonodarcu, t. j. vytvorí ju objektívne právo účelovým spojením určitých majetkových, ako aj nemajetkových hodnôt so spoločným názvom tak, aby slúžila spoločnému cieľu, táto hromadná vec je samostatným predmetom právnych vzťahov. Hromadná vec nie je definovaná v Občianskom zákonníku ani v Obchodnom zákonníku
(Ovečková, O. a kol.: Obchodné právo. Záväzkové právo. Bratislava: IURA EDITION, 2013, s. 233). V právnom zmysle predstavuje hromadná vec jednu vec, hoci sa skladá z viacerých samostatných vecí. Hromadná vec je zvláštnym predmetom právnych vzťahov, odlišným od veci v právnom zmysle a spočívajúcim vo fikcii, v dôsledku ktorej sa na určitý kvalifikovaný súbor vecí v právnom zmysle prihliada tak, ako keby išlo o jednu vec. Jednotlivé veci v právnom zmysle nestrácajú začlenením do hromadnej veci svoju právnu identitu a možno s nimi aj naďalej samostatne disponovať (Fekete, I.: Občiansky zákonník. 1. zväzok (Všeobecná časť). Veľký komentár. Bratislava : Eurokódex. 2017. s. 963 - 965).
48. V nadväznosti na uvedené možno uzavrieť, že v prejednávanej veci objektívne právo - zákon o tepelnej energetike (§ 2 písm. c/) účelovo spája inak samostatné veci - a to technologické zariadenie a stavbu, a to tak, aby slúžili spoločnému cieľu (výrobe tepla, ktoré je ako predmet podnikania upravené zákonom o tepelnej energetike - § 1 zákona o tepelnej energetike) a týmto veciam určuje spoločný názov „technické zariadenie na výrobu tepla“. Vzhľadom na to, že zariadenie na výrobu tepla (v zmysle § 2 písm. c/ zákona o tepelnej energetike) je hromadnou vecou, je ako celok samostatným predmetom právnych vzťahov, čo nemení nič na tom, že jednotlivé veci, ktorými je hromadná vec tvorená, sú taktiež naďalej spôsobilým samostatným predmetom právnych vzťahov.
49. Uvedené má v prejednávanej veci významné právne dôsledky. Z navrhovaného petitu žalobcu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v predchádzajúcom konaní ako aj v prejednávanej veci vyplýva, že v oboch konaniach žalobca jednotlivé veci v petite (ale aj v odôvodnení podaných návrhov) vymedzuje vždy ako súčasti technického zariadenia na výrobu tepla (a pri každej veci túto skutočnosť v petite návrhu v prejednávanej veci zdôrazňuje), označovaným názvom O. Q. O., a z tohto vymedzenia je nepochybné, že žalobca sa nedomáha v tomto a ani v predchádzajúcom konaní nariadenia neodkladného opatrenia k jednotlivým veciam samostatne, ale že týmito vecami len vymedzuje zložky (resp. veci), ktorými je tvorená hromadná vec, ktorou je technické zariadenie na výrobu tepla a vo vzťahu ku ktorej ako celku sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia. Vzhľadom na to, že zariadenie na výrobu tepla je ako hromadná vec samostatne spôsobilým predmetom právneho vzťahu (rovnako ako jednotlivé zložky tejto hromadnej veci), bolo na žalobcovi, či sa bude domáhať nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k jednotlivým zložkám hromadnej veci alebo k hromadnej veci ako celku. Ako odvolací súd už uviedol, žalobca v predchádzajúcom konaní ako aj v prejednávanej veci explicitne zdôrazňoval v petite pri identifikácii každej zložky zariadenia na výrobu tepla, že je súčasťou hromadnej veci (a tomuto zodpovedalo aj odôvodnenie návrhu) - teda zvolil si možnosť domáhať sa nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k hromadnej veci - technickému zariadeniu na výrobu tepla O. Q. O. ako celku.
50. Ak sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k hromadnej veci (ktorú je potrebné identifikovať tak, aby navrhované neodkladné opatrenie spĺňalo požiadavku materiálnej vykonateľnosti a ktorú identifikáciu možno vykonať tak, ako to urobil aj žalobca, teda identifikáciou jednotlivých zložiek tejto hromadnej veci), je neprípustné, aby súd rozhodujúci o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia posudzoval totožnosť petitu s predchádzajúcim konaním podľa jednotlivých zložiek tvoriacich hromadnú vec a nie podľa hromadnej veci ako celku. V opačnom prípade by totiž absolútne poprel inštitút hromadnej veci a jej spôsobilosť byť samostatným predmetom právnych vzťahov.
51. V predchádzajúcom konaní Okresný súd Nitra pri posudzovaní návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal z toho, že predmetom nariadeného neodkladného opatrenia, vo vzťahu ku ktorému sa jeho nariadenia domáhal, je ako celok zariadenie na výrobu tepla, žalobcom označeného ako O. Q. O.. Keďže žalobca neidentifikoval dostatočne určitým spôsobom hromadnú vec vymedzením jej zložiek (a určitým spôsobom v zásade definoval len predmetnú stavbu so súp. č. XXXX), malo to podľa odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Nitra č. k. 27Cb/18/2021 - 123 zo 17. marca 2021 za následok materiálnu nevykonateľnosť navrhovaného petitu, a preto návrh žalobcu zamietol. Následne žalobca podal nový návrh, o ktorom sa koná v prejednávanej veci, a v ktorom hromadnú vec už vymedzil prostredníctvom jednotlivých zložiek, ktoré ju tvoria, už dostatočne určitým spôsobom (len na dôvažok možno uviesť, že materiálnu nevykonateľnosť navrhovaného neodkladného opatrenia v odvolacom konaní nenamietal ani samotný žalovaný, ktorého majetku sa návrh dotýka). Za týchto okolností nemožno petit v prejednávanej veci navrhovaného neodkladného opatrenia s navrhovaným neodkladným opatrením v predchádzajúcom konaní považovať za totožný, keďže v predchádzajúcom konaní bol predmet neodkladného opatrenia nedostatočne identifikovaný a v prejednávanej veci už
dostatočne identifikovaný je - obsahovo ide teda o odlišné petity. Taký prístup, v dôsledku ktorého by v prípade nedostatočne identifikovanej hromadnej veci, vo vzťahu ku ktorej má byť nariadené neodkladné opatrenie popieral procesné právo podať na rovnakom skutkovom základe z totožných dôvodov nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom už je dostatočne identifikovaná hromadná vec, vo vzťahu ku ktorej má byť nariadené neodkladné opatrenie, by úplne popieral ústavné právo na súdnu ochranu.
52. Vzhľadom na uvedené, keďže medzi prejednávanou vecou a predchádzajúcim konaním nie je daná totožnosť petitu, a tým predmetu konania, dôvodne žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď v časti vymedzenej v odvolaním napadnutom I. výroku uznesenia súdu prvej inštancie konanie o jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zastavil a nerozhodol aj v tejto časti meritórne, keď na meritórne rozhodnutie o návrhu ako celku boli splnené všetky procesné podmienky a iné rozhodnutie o návrhu ako celku neprichádzalo so zreteľom na vyššie uvedené právne závery v prejednávanej veci do úvahy (bod 50. odôvodnenia). Už z tohto dôvodu nemohol potom následne obstáť ani odvolaním napadnutý II. výrok uznesenia súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšnej časti, o ktorej nebolo rozhodnuté už I. výrokom uznesenia súdu prvej inštancie, keďže vecné neprejednanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako celku neprichádzalo do úvahy.
53. Vzhľadom na žalobcom v odvolaní vymedzené dôvody však odvolací súd pri odvolacom prieskume odvolaním napadnutého II. výroku uznesenia súdu prvej inštancie skúmal aj to, či vecné podmienky na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia boli naplnené.
54. Predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia upravuje primárne § 325 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom kumulácia týchto prípadov nie je vylúčená. Z normatívne upravených podmienok nariadenia neodkladného opatrenia však doktrína (Komentár k CSP, § 325) bližšie vyvodila, že pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej obrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. V tomto kontexte aj odvolací súd preskúmaval (pri viazanosti odvolacích dôvodov) či v prejednávanej veci boli splnené podmienky na nariadenie žalobcom navrhovaného neodkladného opatrenia.
55. Čo sa týka osvedčenia existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami a z neho vyplývajúceho hmotnoprávneho nároku, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť procesná ochrana, tak tento je v prejednávanej veci osvedčený.
56. Žalobca predovšetkým listinným dôkazom - písomnou Zmluvou o dodávke a odbere tepla č. Z 7/2005 zo 06.04.2005 v znení dodatkov č. 1 až 4 (ďalej aj len „zmluva o dodávke a odbere tepla“), uzavretou medzi žalobcom a žalovaným, osvedčil, že z čl. 4 ods. 3 v spojení s čl. 5 ods. 1 tejto zmluvy, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným ako právnickými osobami, týkajúcej sa ich podnikateľskej činnosti (podnikania v oblasti tepelnej energetiky) vyplýva žalovanému po skončení platnosti zmluvy (ktorá nastala dňa 31.12.2020) do 30 dní povinnosť odpredať zariadenie na výrobu tepla O. Q. O. za zostatkovú účtovnú hodnotu a umožniť žalobcovi vstúpiť do existujúcich zmluvných vzťahov, čomu korešponduje povinnosť žalobcu technológiu odkúpiť a do zmluvných vzťahov vstúpiť. Teda, z uvedených ustanovení zmluvy je osvedčená existencia záväzku žalovaného uzavrieť v určenej dobe (30 dní od skončenia platnosti zmluvy, pričom platnosť zmluvy trvala do 31.12.2020 - teda v dobe do 30.01.2021) budúcu zmluvu s uvedeným predmetom, ktorý sa javí byť v prejednávanej veci určený aspoň všeobecným spôsobom (odvolací súd pritom zdôrazňuje, že predmetom tohto konania o procesnom nároku žalobcu na poskytnutie procesnej ochrany nariadením neodkladného opatrenia nie je posudzovanie platnosti uvedeného dojednania zmluvy tak, ako by tomu bolo v konaní vo veci samej, v ktorej by si žalobca uplatňoval svoj hmotnoprávny nárok a v ktorej už nepostačuje len
osvedčenie skutočností rozhodných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia). V prejednávanej veci bolo listinnými dôkazmi (vzájomná komunikácia žalobcu so žalovaným predložená k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) osvedčené tiež to, že žalobca vyzval žalovaného na uzavretie budúcej zmluvy v lehote určenej na jej uzavretie (pričom vzájomné rokovania zmluvných strán v tomto smere prebiehali už niekoľko mesiacov predtým), no k uzavretiu budúcej zmluvy nedošlo (sporné medzi sporovými stranami sú v zásade len dôvody, pre ktoré k uzavretiu budúcej zmluvy nedošlo). Nesplnením záväzku žalovaného uzavrieť budúcu zmluvy bol osvedčený vznik hmotnoprávneho nároku žalobcu na určenie obsahu zmluvy súdom podľa § 290 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorý právne zodpovedá nároku, ktorý skutkovo žalobca vymedzuje v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ku ktorému v skutočnosti návrh materiálne smeruje - teda k uzavretiu budúcej zmluvy (odvolací súd v nadväznosti na uvedené na tomto mieste zdôrazňuje, že v prejednávanej veci je bez právneho významu spornosť medzi sporovými stranami o tom, čo má byť predmetom budúcej zmluvy, keďže toto je relevantné až v konaní vo veci samej, v ktorom by si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na určenie obsahu zmluvy súdom alebo nároku na náhradu škody, prípadne kumulatívne oba tieto nároky, pri ktorých kumulatívnom uplatnení by sa skúmalo naviac aj to, či žalovaný neoprávnene odmietol rokovať o uzavretí zmluvy). Žalobca teda v prejednávanej veci osvedčil existenciu hmotnoprávneho nároku vyplývajúceho zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy podľa § 290 ods. 2 Obchodného zákonníka. V súvislosti s osvedčením hmotnoprávneho nároku, ktorému sa má poskytnúť procesná ochrana nariadením neodkladného opatrenia odvolací súd dopĺňa, že hmotnoprávne nároky v súvislosti s riadnym a včasným nesplnením záväzku spočívajúceho v uzavretí budúcej zmluvy v prípade absencie osobitnej dohody zmluvných strán (ktorej existencia nebola v prejednávanej veci osvedčená), upravuje § 290 ods. 2 Obchodného zákonníka. Z uvedeného ustanovenia nevyplýva žalobcovi hmotnoprávny nárok, ktorého by sa mohol domáhať vo veci samej, spočívajúci v uložení povinnosti žalovanému totožnej s tou, ktorou sa domáha návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, preto je v prejednávanej veci vylúčené, aby navrhované neodkladné opatrenie konzumovalo vec samu. V zmysle uplatňovaného princípu právo pozná súd (iura novit curia) je však irelevantné, že žalobca skutkovo svoj hmotnoprávny nárok v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vymedzuje ako nárok na uloženie tej povinnosti žalovanému, ktorej sa domáha v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (aj keď len formálne, pretože materiálne je tak z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ešte viac odvolania úplne zrejmé, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca materiálne smeruje k ochrane svojho hmotnoprávneho nároku na uzavretie budúcej zmluvy, ktorý je obsahom zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy).
57. Podmienka nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov je spravidla splnená vtedy, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu (Komentár k CSP, § 325). Aj splnenie tejto podmienky žalobca v konaní hodnoverne osvedčil.
58. Z návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov k nemu pripojených totiž vyplýva, že predmetom tej časti zmluvy o dodávke a odbere tepla, z ktorej žalobcovi vyplýva hmotnoprávny nárok na uzavretie budúcej zmluvy so žalovaným, nie je akákoľvek dohoda o tom, že by mal byť predmet prevodu v budúcej zmluve (zariadenie na výrobu tepla O. Q. O.) akokoľvek zaťažený právami tretích osôb. To, že predmet prevodu nemal byť zaťažený žiadnymi inými právami žalobca však osvedčil aj ďalším listinným dôkazom - predloženou písomnou Rámcovou dohodou o spolupráci č. R/2005/17 zo 06.04.2005 uzavretou medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného (ďalej aj len „rámcová dohoda o spolupráci“), ktorá predchádzala a vecne súvisí (aj) s následne uzavretou zmluvou o dodávke a odbere tepla a z ktorej vyplývalo, že akákoľvek ťarcha mohla na zariadení na výrobu tepla O. Q. O. vzniknúť len so súhlasom žalobcu a inak mohlo byť zaťažené len ťarchou banky financujúcej prestavbu technológie, ktorou bola Y. Y.. Naviac žalobca taktiež osvedčil, že ešte dňa 03.12.2020 na pracovnom stretnutí zrealizovanom medzi žalobcom a žalovaným žalovaný deklaroval žalobcovi, že v okamihu predaja zariadenia na výrobu tepla O. Q. O. nebudú na ňom viaznuť žiadne záložné práva, pričom žalobcu neinformoval o zriadení uvedeného záložného práva v prospech svojho jediného spoločníka. Listinným dôkazom - výpisom z Notárskeho centrálneho registra záložných práv č. 33187/2020 však žalobca osvedčil, že dňa 01.12.2020, teda tesne pred plynutím doby na uzavretie budúcej zmluvy, bolo uvedené zariadenie na výrobu tepla zaťažené ďalším záložným právom, a to v prospech spoločnosti Central Energy Holding B. V., ktorá je jediným spoločníkom žalovaného. Z uvedeného konania žalovaného, ktorý v rozpore so svojimi zmluvnými záväzkami voči žalobcovi zaťažil
zariadenie na výrobu tepla O. Q. O. záložným právom bez súhlasu žalobcu, pričom bez relevancie nie je ani to, že tak urobil práve v prospech spoločnosti, ktorá je jediným spoločníkom žalovaného a v krátkej dobe pred plynutím doby, počas ktorej malo dôjsť k uzavretiu budúcej zmluvy (v ktorej však už prebiehali vzájomné rokovania o uzavretí budúcej zmluvy, ako vyplýva z listinných dôkazov - vzájomnej komunikácie žalobcu so žalovaným, pripojených k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), vyplýva potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami. Absolútne neobstojí poukaz žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu na to, že opakovane ubezpečil žalobcu, že ku dňu prevodu zariadenia na výrobu tepla nebude zariadenie zaťažené žiadnymi záložnými právami a že existujúce záložné práva neohrozujú budúce vlastníctvo žalobcu. Žalovaný mal totiž povinnosť uzatvoriť so žalobcom budúcu zmluvu do 30.01.2021 (existencia ktorej bola v prejednávanej veci osvedčená), a preto bolo jeho povinnosťou najneskôr k tomuto dňu zabezpečiť, aby zariadenie na výrobu tepla O. Q. O. nebolo zaťažené záložným právom, čo by súčasne nasvedčovalo tomu, že sám bol pripravený plniť svoj záväzok riadne a včas. Žalovaný však takto nekonal a v dôsledku jeho konania je po uplynutí doby na uzavretie budúcej zmluvy predmetné zariadenie na výrobu tepla zaťažené dvomi záložnými právami v rozpore s jeho záväzkami. Vzhľadom na už uvedené zaťaženie zariadenia na výrobu tepla O. Q. O., ako predmetu prevodu v budúcej zmluve, predmetným záložným právom dochádza k ohrozovaniu hmotnoprávneho nároku žalobcu, ktorého ochrany sa domáha v prejednávanej veci a súčasne mu v jeho dôsledku hrozí aj vznik škody. Absurdne pritom vyznieva aj argumentácia žalovaného o tom, že záložné práva neohrozujú budúce vlastníctvo žalobcu, ktorá je v príkrom rozpore so samotnou povahou záložného práva. Podmienka na nariadenie neodkladného opatrenia, a to potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami, je tak v prejednávanej veci splnená.
59. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci domáha v podstate uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa takých právnych úkonov, ktorými by mohlo ďalej dochádzať k ohrozovaniu v konaní osvedčeného hmotnoprávneho nároku žalobcu a prehlbovaniu hrozby vzniku škody žalobcovi (či už zaťažovaním zariadenia na výrobu tepla O. Q. O. ďalšími záložnými právami alebo inými právami zriaďovanými v prospech tretích osôb, osobitne spriaznených, akou je aj jediný spoločník žalovaného, alebo scudzovacími úkonmi, v prípade ktorých uskutočnenia by sa mohol žalobca dostať do situácie, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu vo veci samej). Navrhované neodkladné opatrenie preto spĺňa aj požiadavky vyplývajúce z uplatňovaného princípu efektívnosti.
60. Vzhľadom na charakter navrhovaného uloženia povinnosti žalovanému neodkladným opatrením (ktoré môže mať len dočasný charakter a trvať do vyriešenia sporu vo veci samej, keďže s poukazom na osvedčený hmotnoprávny nárok žalobcu je vylúčené, aby obsah navrhovaného neodkladného opatrenia bol totožný s výrokom vo veci samej) nie je navrhované neodkladné opatrenie spôsobilé vytvoriť nenávratný stav.
61. Navrhované neodkladné opatrenie spĺňa aj požiadavky vyplývajúce zo zásady primeranosti, keďže sa jeho právne účinky majú vzťahovať len k tej časti majetku žalovaného, ktorý má byť podľa zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy predmetom prevodu zo žalovaného na žalobcu, a teda žalovaného žiadnym spôsobom neobmedzuje vo vzťahu k akémukoľvek inému majetku, nesúvisiacemu s osvedčeným hmotnoprávnym nárokom žalobcu. Súčasne navrhované neodkladné opatrenie má obmedzovať žalovaného len vo vykonávaní takých právnych úkonov, v prípade ktorých realizácie by bola ohrozená samotná podstata jeho hmotnoprávneho nároku, ktorého ochrany sa domáha (napr. prevod zariadenia na výrobu tepla na tretí subjekt, čo by malo za následok nemožnosť plnenia budúcej zmluvy) alebo by bol tento nárok značne ohrozený (napr. ďalším zaťažovaním zariadenia na výrobu tepla, ktoré má byť predmetom prevodu v budúcej zmluve).
62. Účel sledovaný navrhovaným neodkladným opatrením nemožno pritom dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže týmto môže byť zabezpečená len peňažná pohľadávka (§ 343 ods. 1 CSP), nie však hmotnoprávny nárok na určenie obsahu zmluvy súdom podľa § 290 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorého existenciu žalobca osvedčil a ktorý právne zodpovedá nároku, ktorý skutkovo žalobca vymedzuje v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ku ktorému v skutočnosti návrh materiálne aj smeruje - teda k uzavretiu budúcej zmluvy podľa zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy, obsiahnutej v zmluve o dodávke a odbere tepla.
63. V prejednávanej veci sú teda splnené všetky podmienky na nariadenie žalobcom navrhovaného neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 CSP.
64. Pri splnení podmienok na vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného pred začatím konania vo veci samej je povinnosťou súdu podľa § 336 ods. 1 CSP zaoberať sa uložením povinnosti podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Ak má navrhované neodkladné opatrenie povahu procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý má byť uplatnený žalobou, rozhodne súd spolu s nariadením neodkladného opatrenia tak, že navrhovateľovi uloží povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.
65. Ako odvolací súd uviedol už vyššie (bod 56. odôvodnenia), z rozhodných skutočností uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a osvedčených listinnými dôkazmi, a rovnako tak zopakovaných aj v odvolaní, bol osvedčený hmotnoprávny nárok žalobcu upravený v § 290 ods. 2 Obchodného zákonníka (t. j. na určenie obsahu zmluvy súdom, ktorému zodpovedá žalobcom v návrhu materiálne vymedzený nárok na uzavretie budúcej zmluvy alebo právo na náhradu škody, príp. za určitých Obchodným zákonníkom stanovených podmienok prichádza do úvahy aj kumulácia týchto nárokov), ktorý je odlišný od nároku uplatňovaného návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a ktoré neodkladné opatrenia tak vo vzťahu k uvedenému hmotnoprávnemu nároku, ktorý možno uplatniť vo veci samej žalobou, má tak len povahu procesného zabezpečovacieho prostriedku nespôsobilého dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami (tú možno dosiahnuť len vyriešením sporu vo veci samej, predmetom ktorého je, či je žalovaný povinný so žalobcom uzatvoriť budúcu zmluvu).
66. Vzhľadom na uvedené popri nariadení navrhovaného neodkladného opatrenia bolo povinnosťou súdu prvej inštancie podľa § 336 ods. 1, ods. 2 CSP súčasne žalobcovi uložiť povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.
67. V prípade, keď súd nariaďuje neodkladné opatrenie, návrh na nariadenie ktorého bol podaný pred začatím konania vo veci samej a súčasne ukladá žalobcovi podať žalobu vo veci samej, nerozhoduje o nároku na náhradu trov konania (Komentár k CSP, § 336). O tomto sa totiž bude rozhodovať až vo veci samej na základe podanej žaloby, alebo ak žaloba nebude podaná, v uznesení o zrušení neodkladného opatrenia z tohto dôvodu.
68. Z uvedených dôvodov odvolací súd v II. výroku podľa § 388 CSP zmenil odvolaním napadnuté uznesenie v jeho I. až III. výroku tak, že (v bode A.) podľa § 328 ods. 1 CSP nariadil žalobcom navrhované neodkladné opatrenie a (v bode B.) podľa § 336 ods. 1 a 2 CSP uložil žalobcovi povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia voči žalovanému žalobu vo veci samej, ktorou bude žalobca v súlade s osvedčeným hmotnoprávnym nárokom podľa § 290 ods. 2 Obchodného zákonníka požadovať, aby obsah budúcej zmluvy určil súd a/alebo náhradu škody spôsobenej porušením záväzku uzavrieť uvedenú budúcu zmluvu žalovaným, ak takúto žalobu po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doposiaľ nepodal.
69. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a contrario CSP nerozhodoval, keďže vzhľadom na už vyššie uvedené (bod 67. odôvodnenia) sa týmto rozhodnutím odvolacieho súdu konanie nekončí (ale toto bude pokračovať buď konaním vo veci samej alebo uznesením o zrušení nariadeného opatrenia z dôvodu nesplnenia žalobcovej povinnosti podať žalobu vo veci samej podľa § 336 ods. 3 CSP). Keďže toto rozhodnutie odvolacieho súdu nie je rozhodnutím vo veci samej a ani sa ním konanie nekončí, nie je proti jeho II. výroku ani prípustné dovolanie (§ 419 CSP v nadväznosti na návetie § 420 CSP a § 421 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP).
70. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
71. Odvolací súd prijal toto rozhodnutie v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia je dovolanie prípustné iba z dôvodov podľa § 420 CSP (§ 419 - § 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Proti II. výroku tohto uznesenia nie je dovolanie prípustné (§ 419 a contrario CSP v nadväznosti na nesplnenie podmienok prípustnosti podľa § 420 a ani § 421 CSP).