Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27Co-252-2018.pdf
PDF · 97.07 KB
Case nature
Subarea
27Co/252/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľky: D., proti: I., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie I. ako osoby povinnej z neodkladného opatrenia, proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 26. apríla 2018, č.k. 3C/12/2018-7, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej - vyhovujúcej časti (výrok I.) a v súvisiacej časti o náhrade trov konania (výrok III.) p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. I. V., nar. XX.XX.XXXX, uložil povinnosť umožniť navrhovateľke vstup do nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, k. ú. E. A., parc. XXX/XX, zast. plocha o výmere 112 m2 - rodinný dom s.č. XXX, za účelom prevzatia jej osobných vecí nachádzajúcich sa vo vyššie označenej nehnuteľnosti, výrokom II. vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a výrokom III. žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c/, písm. d/, § 326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 2, § 329 ods. 1, ods. 2, § 322 ods. 1, § 255 ods. 1, ods. 2, § 262 ods. 1 CSP. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka doručila súdu prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala I. V. uložiť povinnosť nenakladať s nehnuteľnosťou zapísanou na LV č. XXX, k.ú. E. A., parc. XXX/XX, zast. plocha o výmere 112 m2 - rodinný dom s.č. XXX a tiež, aby jej tento umožnil vstup do vyššie uvedenej nehnuteľnosti za účelom odnesenia si jej osobných vecí. Dôvodila, že označenú nehnuteľnosť vlastnil v podiele 1/2 jej nebohý manžel, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX a s ktorým žila v spoločnej domácnosti. Dedičské konanie po ňom ešte neprebehlo, ona ako manželka je potenciálnou dedičkou, rovnako ako I. V., ktorý je synom jej manžela. V nehnuteľnosti bývala do manželovej smrti (opatrovala ho v ťažkej chorobe) a zostali tam jej osobné veci, ktoré si nemôže zobrať, pretože syn jej neb. manžela vymenil na nehnuteľnosti zámok na vchodových dverách. Súd prvej inštancie po preskúmaní rozhodujúcich skutočností dospel k záveru, že navrhovateľka má právo, aby jej bol umožnený vstup do nehnuteľnosti, tiež aby si svoje osobné veci mohla vziať a keďže jej I. V. vstup do nehnuteľnosti znemožnil, v tejto časti návrhu na nariadenie nedokladného opatrenia vyhovel. Zároveň zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia povinnosti I. V. nenakladať s nehnuteľnosťou ako nedôvodný, pretože z výpisu z LV č. XXX súd prvej inštancie zistil, že ako vlastník nehnuteľnosti je stále zapísaný manžel navrhovateľky. Dedičské konanie po manželovi navrhovateľky ešte nebolo ukončené, jeho podiel na nehnuteľnosti nenadobudol žiadny dedič. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania vzhľadom na ich pomerný úspech v konaní.
2. Uznesenie súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej časti (výrok I.), ktorou bola I. V. uložená povinnosť, aby umožnil navrhovateľke vstup do nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, k. ú. E. A., parc. XXX/XX, zast. plocha o výmere 112 m2 - rodinný dom s.č. XXX za účelom prevzatia osobných vecí, v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol I. V., ako osoba povinná z neodkladného opatrenia, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zmenu tak, že aj v tejto časti návrh zamietne a prizná mu voči navrhovateľke nárok na náhradu trov konania. Uplatňujúc dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. a/, f/ a h/ CSP (nesplnenie procesných podmienok, nesprávne skutkové a právne závery) namietal, že podľa jeho názoru súd rozhodol ultra petitum, keďže navrhovateľka sa domáhala len zákazu nenakladania s nehnuteľnosťou, nie aj umožnenia vstupu do nej. Ňou formulovaný petit považoval za nezrozumiteľný, neurčitý a súd mal tak návrh odmietnuť. Navrhovateľka neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá podľa jeho názoru ani nie je daná. Všetky svoje osobné veci si bezprostredne po smrti poručiteľa z nehnuteľnosti odniesla. Súd nešpecifikoval osobné veci, vo vzťahu ku ktorým mu bola uložená povinnosť. Nebol vymedzený čas trvania neodkladného opatrenia a nie je ním rešpektované jeho právo na súkromie, výrok, ktorý je podmienený dohodou strán je nevykonateľný.
3. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu vychádzajúc z jeho obsahu, považovala rozhodnutie za správne. Uviedla, že syn jej nebohého manžela podmieňuje vydanie jej osobných vecí prepisom jej podielu na nehnuteľnosti na neho bez finančného vyrovnania. V dome bývala osem rokov s manželom, jeho strata na ňu ťaživo doľahla, preto po jeho pohrebe z nehnuteľnosti odišla, po návrate však zámky na dome boli vymenené. Počas ich spolužitia prichýlili jeho syna do domu, pretože po rozvode nemal kde bývať. Jej vzťahy s ním po úmrtí manžela sa zhoršili, tento neprispel ani na pohreb a veniec, ktorý dala zhotoviť aj za neho. Bol tri krát vo väzení, neplatí výživné. Jeho odvolacie tvrdenia aj jeho správanie k nej je motivované finančným prospechom. Jej manžel (jeho otec) ho už počas života viackrát vyhadzoval z domu, pretože bol k nemu drzý a zle sa k nemu správal, ona si ho však vždy zastávala. On dobre vie, že ona nemá záujem o iné, ako o umožnenie vstupu kvôli osobným veciam.
4. I. V., ako osoba povinná z neodkladného opatrenia, v reakcii na vyjadrenie navrhovateľky uviedol, že s jej tvrdeniami nesúhlasí, vo vyjadrení táto uvádza novoty v odvolacom konaní a zotrvával na skutočnostiach uvedených v podanom odvolaní.
5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej "CSP"), po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 357 písm. d/ CSP), že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti - vyhovujúcej časti (výrok I.) a v súvisiacej časti o náhrade trov konania (výrok III.) za použ. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť. Odvolací súd rozhodol postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario). Vo výroku II. (v zamietajúcej časti) je uznesenie súdu prvej inštancie právoplatné a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté (§ 367 ods. 2 CSP).
7. Súd prvej inštancie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v odvolaním napadnutej časti vyhovel s poukazom na záver, že sú splnené zákonné podmienky na jeho nariadenie, keďže navrhovateľka podľa jeho názoru dostatočným spôsobom osvedčila danosť práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj naliehavosť úpravy pomerov medzi účastníkmi, čo odôvodňuje využitie navrhovateľkou požadovaného inštitútu. I. V., ako osoba povinná z neodkladného opatrenia odvolaním namietal správnosť tohto záveru, tiež namietal nesplnenie procesných podmienok.
8. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a obsahu podaného odvolania, odvolacie námietky vyhodnotil ako neopodstatnené, bez opory v čase rozhodovania súdu prvej inštancie zistených skutočnostiach a v následnom právnom posúdení veci. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v čase jeho rozhodovania zistené skutočnosti vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a z nich vyvodil správny právny záver o splnení zákonných podmienok pre vydanie navrhovateľkou požadovaného neodkladného opatrenia v dotknutej časti. Svoje rozhodnutie súd prvej
inštancie tiež dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v zásade stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
9. Na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolací súd uvádza:
10. Odvolací súd predovšetkým za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti a tiež vo vzťahu k odvolacej námietke I. V. spočívajúcej v tom, že súd prvej inštancie mal svojim rozhodnutím prekročiť návrh (porušenie zásady ne ultra petitum ako odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. a/ CSP), predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
11. Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady, aby súd mohol autoritatívne o návrhu rozhodnúť. Procesné podmienky sú také vlastnosti, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ civilného konania. Ich existencia a splnenie je predpokladom poskytnutia súdnej ochrany ohrozeným, alebo poškodeným subjektívnym právam v rozsahu čl. 1 Základných princípov CSP. Existencia návrhu v sporovom konaní, keďže toto je ovládané bezvýnimočne dispozičným princípom, patrí do skupiny vecných procesných podmienok. Je to teda navrhovateľ, kto konanie o nariadenie neodkladného opatrenia iniciuje a tiež prostredníctvom zvolenej formulácie požadovaného petitu vymedzuje jeho predmet. Za vadu sporového konania napĺňajúcu naplnenie dôvodu na odvolanie uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. a/ CSP tak možno považovať aj porušenie zásady ne ultra petitum, t.j. prekročenie návrhu súdom, čo znamená rozhodnutie o poskytnutí takej súdnej ochrany, akej sa navrhovateľka nedožadovala, alebo ak ju požadovala v menšom rozsahu, ako jej bola priznaná. Súd totiž vychádzajúc z ust. § 216 ods. 1 CSP nemôže rozhodnutím priznať viac než je požadované návrhom a nemôže uložiť inú, než navrhovanú povinnosť (tzv. zásada ne ultra petitum). Opačný postup by bol v rozpore s ústavnými princípmi činnosti súdu.
12. Odvolateľ naplnenie vyššie uvedeného odvolacieho dôvodu, teda porušenie zásady ne ultra petitum vzhliadal v tom, že navrhovateľka sa o výmene zámkov len zmienila popri tom, že požadovala uloženie povinnosti nenakladať s nehnuteľnosťou, čo si nemožno zamieňať s petitom návrhu o uloženie povinnosti umožniť jej vstup do nehnuteľnosti. Rozhodnutie v odvolaním napadnutej časti, tak ako ho formuloval súd prvej inštancie, nebolo predmetom konania.
13. Posúdením rozhodujúcich skutočností odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru o nedôvodnosti podaného odvolania z hľadiska vyššie uvedenej odvolacej námietky.
14. Posúdiac návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z hľadiska jeho obsahu je zrejmé, že navrhovateľka sa poskytnutia súdnej ochrany prostredníctvom požadovaného inštitútu domáhala aj prostredníctvom toho, že požadovala umožnenie jej vstupu do nehnuteľnosti, aby si mohla odniesť svoje osobné veci, keď z tohto dôvodu požadovala od I. V. tiež poskytnutie jej kľúča od vchodových dverí k nehnuteľnosti.
15. Požiadavka ustanovenia § 326 ods. 1 v spojitosti s ust. § 132 CSP, aby z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplývalo, čoho sa navrhovateľ domáha, neznamená, že by navrhovateľ bol povinný urobiť súdu návrh na presné znenie výroku jeho rozhodnutia. Ak navrhovateľ označil v návrhu dostatočne zrozumiteľne povinnosť, ktorá má byť dotknutému subjektu uložená rozhodnutím súdu, súd nepostupuje v rozpore so zákonom, ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa navrhovateľ domáhal. Iba súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia; prípadným návrhom na absolútne presné znenie výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný. Pri formulácii výroku rozhodnutia súd musí dbať, aby vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho sa navrhovateľ nedokladného opatrenia návrhom skutočne domáhal.
16. V posudzovanej veci vychádzajúc z obsahu návrhu odvolací súd zastáva jednoznačný názor, že navrhovateľka dostatočne určite a zrozumiteľne v tomto uviedla, že okrem uloženia povinnosti I. V. nenakladať s dotknutou nehnuteľnosťou (v ktorej časti bola neúspešná a odvolaním ju nenapadla) požadovala aj poskytnutie súdnej ochrany v podobe uloženia povinnosti vyššie menovanému umožniť jej vstup do označených nehnuteľností, čo vymedzila len dôvodom odnesenia si osobných vecí, podstatu ktorej požadovanej ochrany súd prvej inštancie svojim rozhodnutím nezmenil, túto zachoval, len výrok podľa vlastnej úvahy zodpovedajúcim spôsobom formuloval. Nerozhodol teda o inej forme, či spôsobe
požadovanej ochrany konkrétneho práva navrhovateľky a svojim rozhodnutím tak neporušil namietanú zásadu ne ultra petitum. Keďže návrh obsahoval tiež všetky (nad rámec petitu tiež zostávajúce) zákonom predpísané náležitosti, t.j. nevykazoval vady, ktoré by bránili pokračovať v konaní a o tomto rozhodnúť, nebol dôvod tiež na odvolateľom požadovaný postup podľa ust. § 327 CSP (odmietnutie podania).
17. Ako nedôvodné vyhodnotil odvolací súd tiež vecné odvolacie námietky smerujúce proti nesprávnym skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie v jeho vyhovujúcej časti.
18. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
19. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
20. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno uložiť, aby strana niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.
21. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
22. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
23. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení CSP, teda súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Charakter neodkladného opatrenia umožňuje, aby súd pred rozhodnutím o návrhu na jeho nariadenie nevykonal výsluch strán, ani si nevyžiadal ich vyjadrenie. V návrhu však musia byť uvedené rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a tieto skutočnosti musia hodnoverne osvedčovať dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z dikcie zákona vyplýva, že potreba úpravy musí byť naliehavá, potrebná a musí byť odôvodnená individuálnymi okolnosťami prípadu. Potreba úpravy pomerov účastníkov je osvedčená len vtedy, ak okrem osvedčenia existencie právnych vzťahov medzi účastníkmi, je osvedčené aj ohrozovanie, alebo porušenie konkrétneho práva navrhovateľa, ktorému je možné poskytnúť ochranu pred neodkladným opatrením, teda taký stav vo vzťahu účastníkov, ktorý neznesie odklad.
24. Súd prvej inštancie návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia sčasti vyhovel s poukazom na záver, že sú splnené zákonné podmienky na jeho nariadenie, keďže navrhovateľka podľa jeho názoru dostatočným spôsobom osvedčila danosť práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj naliehavosť úpravy pomerov medzi účastníkmi, čo odôvodňuje využitie navrhovateľkou požadovaného inštitútu.
25. V posudzovanej veci z obsah návrhu vyplýva, že navrhovateľka sa prostredníctvom využitia inštitútu neodkladného opatrenia domáhala uloženia povinnosti I. V. umožniť jej vstup do nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, k. ú. E. A., parc. XXX/XX, zast. plocha o výmere 112 m2 a rodinného domu s. č. XXX, za účelom prevzatia jej osobných vecí nachádzajúcich sa vo vyššie uvedenej nehnuteľnosti, dôvodiac tým, že v nehnuteľnosti bývala spolu so svojim nebohým manželom, ktorý bol jej podielovým spoluvlastníkom (podiel 1), že rovnako ako I. V., ktorý je synom jej nebohého manžela a ktorému tam umožnili bývať a ktorý vymenil zámok na vchodových dverách, teda obaja prichádzajú do úvahy ako potencionálni dedičia po jej nebohom manželovi, pričom dedičské konanie nie je doposiaľ ukončené. Vyššie uvedené navrhovateľkou tvrdené skutočnosti nespochybňoval ani odvolateľ.
26. Rozhodujúcim pre posúdenie existencie navrhovateľkou tvrdeného porušenia práva, ktorého ochrany sa domáha, je to, že právna úprava dedičského práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva a okrem iného predpokladá, že dedičstvo po poručiteľovi musí byť súdom prejednané a rozhodnuté a podľa takéhoto rozhodnutia súdu o potvrdení dedičstva, alebo vyporiadaní
dedičov, sa nadobúda dedičstvo s účinnosťou ku dňu poručiteľa (§ 460 Obč. zákonníka). V období od smrti poručiteľa až do potvrdenia dedičstva tu nemôže byť istota o výsledku konania o dedičstve, a to najmä z pohľadu toho, kto bude poručiteľovým dedičom a ako bude vyporiadané dedičstvo medzi viacerými dedičmi, ak po poručiteľovi dedia viacerí dedičia (o ktorý prípad zjavne ide tiež v posudzovanej veci, keďže tak navrhovateľka, ako ani odvolateľ nespochybňujú svoje postavenie dedičov po neb. manželovi navrhovateľky). Keďže teda dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, nemožno pochybovať o závere, že k zmene vlastníctva k majetku (veciam), ktoré sú predmetom dedenia dochádza už smrťou poručiteľa, kedy sa stávajú dedičia (v posudzovanej veci keďže obe strany nerozporujú, že prichádzajú do úvahy ako dedičia, tak I. V., ako aj navrhovateľka, prípadne ďalší dedičia) vlastníkom predmetu dedenia. Vyporiadanie dedičstva v dedičskom konaní medzi nimi je teda už len vyporiadaním existujúcich vlastníckych vzťahov prostredníctvom vydania deklaratórneho rozhodnutia, čo nič nemení na účinkoch ex tunc k okamžiku smrti poručiteľa. Pokiaľ za tohto právneho stavu odvolateľ nespochybňuje, že znemožnil navrhovateľke, ako jednej z dedičov a teda aj aktuálnej spoluvlastníčke (výmenou zámku vchodových dverí do nehnuteľnosti) výkon vlastníckych práv k predmetu dedenia, ktorých nositeľkou je v rovnakej miere ako on, nemožno pochybovať o tom, že navrhovateľka osvedčila všetky zákonné predpoklady pre využitie požadovaného inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým bolo bezodkladne potrebné nastoliť taký stav, aby jej práva t.č. porušované odvolateľom boli aj fakticky realizovateľné. Navrhovateľke teda aktuálne z dôvodu jej právneho postavenia k nehnuteľnosti prináleží právo tieto v rovnakom rozsahu užívať ako odvolateľovi, teda niet v súčasnoti takého právneho dôvodu, pre ktorý by udržateľne bol odvolateľ oprávnený jej znemožňovať, či brániť do týchto vstupovať a tieto užívať. Je už len vecou samotnej navrhovateľky, či toto svoje právo využije len v zužujúcom zmysle, t.j. za účelom odnesenia svojich osobných vecí, ako to v návrhu žiadala, alebo v rovnakom rozsahu, ako ho vykonáva samotný odvolateľ. Bez právneho významu za týchto okolností sú jeho námietky, že navrhovateľka nešpecifikovala osobné veci, ktoré chce z nehnuteľnosti odniesť, pretože predmetom posudzovania z hľadiska požadovanej ochrany nie je vydanie konkrétnych vecí, ale umožnenie vstupu do nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorej disponuje identickými právami ako odvolateľ a ktoré jej tento jednoznačne (vychádzajúc z toho, že to v odvolaní nepoprel) vykonávať znemožňuje. Námietky o narušovaní súkromia odvolateľa vstupom navrhovateľky do nehnuteľnosti za týchto okolností nie sú namieste, keďže pôjde len o výkon práva, ktoré navrhovateľke prináleží, pričom ich narušovateľom tu je jednoznačne odvolateľ. Pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení odkazuje na prípadnú dohodu o konkrétnom dátume a čase, ničím nepochybil za stavu, že navrhovateľka netvrdí, že svedčiace jej vlastnícke právo k nehnuteľnosti chce vykonávať (aj keď môže) spôsobom, že túto chce rovnako ako odvolateľ plnohodnotne užívať, ale vstupu do nej sa domáha len za určitým cieľom, takže dohodou je možné prípadne predísť ďalšiemu zhoršovaniu vzťahov medzi nimi, bez dopadu na vykonateľnosť rozhodnutia.
27. Nedôvodnou je tiež odvolacia námietka o nevymedzení času, po ktorý má neodkladné opatrenie trvať. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy (Občiansky súdny poriadok) aktuálna právna úprava neodkladných opatrení zakotvená v CSP upustila od charakteru dočasnosti tohto inštitútu a od charakteru predbežne poskytovanej ochrany, keďže nevyhnutne po jej poskytnutí nemusí nasledovať aj konanie vo veci samej, pokiaľ samotné neodkladné opatrenie konzumuje tiež vec samu (ak je prostredníctvom neho poskytnutá navrhovateľovi plnohodnotná ochrana), ako je tomu tiež v posudzovanej veci, kedy trvanie jeho právnych účinkov a priori nie je nijako limitované, čo je dané okolnosťami posudzovanej veci, keďže aktuálne právne postavenie navrhovateľky ani neumožňuje, vychádzajúc z hmotného práva, jej výkon vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ako jednej z dedičiek po nebohom manželovi, časovo obmedziť.
28. Vyhodnotením rozhodujúcich skutočností z hľadiska vyššie uvedených zákonných aspektov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa správne zaoberal otázkou, či sú splnené zákonné podmienky pre využitie požadovaného inštitútu, a to osvedčenie dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia, ako aj vznik bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré musia byť splnené kumulatívne a jeho záver, že tieto podmienky v danom prípade vo vzťahu k odvolaním dotknutej časti boli naplnené, považuje aj odvolací súd za správny. Odvolateľ prostredníctvom námietok neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé k odlišnému rozhodnutiu v dotknutej časti.
29. Uznesenie súdu prvej inštancie je tak v napadnutej časti (výrok I.), ako aj v súvisiacej časti o náhrade trov konania (výrok III.) vecne správne, preto bolo potrebné toto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že navrhovateľke napriek tomu, že bola v odvolacom konaní úspešná, nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko jej vznik trov v odvolacom konaní z obsahu spisu nevyplýva.
31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).