Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Sa-94-2019.pdf
PDF · 110.62 KB
Case nature
Area
Subarea
8Sa/94/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: Ing. N. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. cesta XXX, XXX XX D., zastúpený: V4 JURISTIC Group, s.r.o., Furdekova 16, Bratislava proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29.augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 67302-3/2019-BA zo dňa 16. októbra 2019, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej č. 67302-3/2019-BA zo dňa 16. októbra 2019, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 200-135425-CA03/2019 zo dňa 07. augusta 2019 a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Rozhodnutím č. 67302-3/2019-BA zo dňa 16.10.2019 Sociálna poisťovňa, ústredie, ako odvolací orgán, zamietla v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne Bratislava (ďalej aj „pobočka“) č. 200-135425-CA03/2019 zo dňa 07.08.2019, ktorým žalobcovi podľa ust. § 39 ods. 1 písm. a/ zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej aj „ZSP“) v znení zák.č. 521/2011 Z.z., nepriznala nárok na ošetrovné v období od 03.06.2019 do 12.06.2019, na základe podanej Žiadosti o ošetrovné č. C 904211. 2. Poukázala na odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu pobočky a konštatovala, že predložením Žiadosti o ošetrovné č. C 904211 si uplatnil nárok na ošetrovné z poistného vzťahu zamestnanca IMET-TEC a.s., u ktorého je povinne nemocensky poistený od 03.04.2018. Zamestnávateľ na tlačive potvrdil, že žalobca naposledy pracoval dňa 30.05.2019 a všeobecný lekár pre dospelých na tlačive potvrdil, že manželka žalobcu, O. I., nar. XX.XX.XXXX ochorela a jej zdravotný stav v období od 03.06.2019 do 12.06.2019 nevyhnutne vyžadoval osobné a celodenné ošetrovanie. 3. Po doručení žiadosti navrhovateľa o ošetrovné sa k nevyhnutnosti potreby osobného a celodenného ošetrovania vyjadril posudkový lekár odboru lekárskej posudkovej činnosti pobočky (ďalej aj „posudkový lekár pobočky“), ktorý v stanovisku zo dňa 15.07.2019, po prešetrení potrebných skutočností u príslušnej praktickej lekárky ako aj po nahliadnutí do zdravotnej dokumentácie manželky žalobcu oznámil, že jej zdravotný stav nepodmieňoval nevyhnutnosť potreby celodenného a osobného ošetrovania druhou osobou, na základe čoho pobočka žalobcovi nárok na ošetrovné nepriznala. V stanovisku zo dňa 30.08.2019 (po doručení odvolania) posudkový lekár pobočky zotrval na svojom pôvodnom stanovisku. 4. V rámci odvolacieho konania, Odbor lekárskej posudkovej činnosti ústredia Sociálnej poisťovne v stanovisku č. BA-1002203/2019 zo dňa 14.10.2019 zopakoval argumentáciu prvostupňového rozhodnutia, poukázal na vyjadrenie posudkového lekára pobočky zo dňa 30.08.2019 k odvolaniu, z
ktorého vyplýva, že manželka žalobcu bola hospitalizovaná na gynekológii, kde sa dňa 27.05.2019 podrobila operácii pre myóm uteru (nezhubný nádor maternice). Plánovaný operačný výkon LAVH bol konvertovaný na laparotomický prístup, pri prepustení sa normálne mobilizovala, bola eupnoická, afebrilná, mala normálnu pasáž GITom s uropoetickým systémom, operačná rana sa hojila primárne. Jej zdravotný stav teda vzhľadom na nekomplikovaný pooperačný priebeh neopodstatňoval osobné a celodenné ošetrovanie inou osobou, a preto žalobcovi nárok na ošetrovné za uvedené obdobie nepriznal. 5. Vychádzajúc zo stanovísk posudkových lekárov pobočky a Odboru lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne, ústredie, podmienka nevyhnutnosti potreby osobného a celodenného ošetrovania manželky navrhovateľa v období od 03.06.2019 do 12.06.2019, nebola splnená.
II.
Žaloba
6. Žalobou doručenou správnemu súdu dňa 20.06.2019 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 67302-3/2019-BA, zo dňa 16.10.2019, rozhodnutia pobočky Sociálnej poisťovne, Bratislava č. 200-135425- CA03/2019 zo dňa 07.08.2019 a priznania náhrady trov konania. Žalovanej vytkol nesprávne právne posúdenie a zistenie skutkového stavu za nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ a e/ SSP). 7. V žalobe uviedol, že z dôvodu osobného a celodenného ošetrovania manželky, si predložením Žiadosti o ošetrovné č. C 904211 vystavenej na obdobie od 03.06.2019 do 12.06.2019, uplatnil v pobočke Sociálnej poisťovne Bratislava nárok na priznanie ošetrovného. Rozhodnutím č. 200-135425- CA03/2019 zo dňa 07.08.2019 pobočka nárok nepriznala s odkazom na vyjadrenie odboru lekárskej posudkovej činnosti pobočky Sociálnej poisťovne Bratislava zo dňa 15.07.2019, pretože zdravotný stav jeho manželky nepodmieňoval nevyhnutnosť potreby celodenného a osobného ošetrovania druhou osobou. V odvolaní, ktoré proti tomuto rozhodnutiu podal, uviedol, že nie revízny lekár, ale on osobne videl a zažil manželku po prepustení z nemocnice po operácii a bol nútený a aj ochotný sa o ňu postarať. Vtedy revízny lekár manželkin stav neprišiel pozrieť. Posudzovanie od stola, len na základe papierov, označil za teoretické, nepostačujúce a celkovo vedúce k nekorektnému rozhodnutiu. To, že chirurgický zákrok prebehol bez väčších komplikácií, ešte automaticky neznamená, že manželka bola schopná samostatne existovať a nepotrebovala osobnú a celodennú starostlivosť. Prízvukoval, že v pracovnom procese je nepretržite od roku 1981 a toto bola jeho prvá OČR v živote. V tomto prípade išlo o výnimočnú situáciu a za ňu si v zmysle zákonov nárokuje sociálnu dávku. Napadnutým rozhodnutím žalovaná rozhodnutie pobočky potvrdila a jeho odvolanie odmietla z dôvodu, že zdravotný stav manželky nepodmieňoval nevyhnutnosť potreby celodenného a osobného ošetrovania druhou osobou. Uviedla, že aj po opätovnom preverení po doručení odvolania proti rozhodnutiu pobočky Sociálnej poisťovne, lekár vo svojom stanovisku zo dňa 30.08.2019 zotrval na svojom pôvodnom stanovisku. Keďže na oddelení nemocnice v Ružinove, kde sa realizoval chirurgický zákrok, sa v tom čase pracovalo v provizórnych podmienkach (vzhľadom na maľovanie týchto priestorov), jeho manželka bola prepustená domov veľmi krátko po chirurgickom zákroku s tým, že je nutné hospitalizovať ďalšie pacientky (nedostatok lôžok). Manželku vzhľadom na čerstvý chirurgický zákrok bolo potrebné previezť z nemocnice domov osobne a čo najšetrnejšie a minimálne 10 dní bola vyložene odkázaná na cudziu pomoc, čo skonštatovala a potvrdila aj obvodná lekárka. Vzhľadom na pooperačnú bolestivosť bol každý pohyb problematický a jej pohyblivosť značne limitovaná, bolo nevyhnutné jej osobne podávať lieky, stravu, nápoje a pod. a byť pri nej v pohotovosti 24 hodín denne. Osobne jej asistoval aj v starostlivosti o ranu (inštruovaný dcérou, doktorkou medicíny, ktorá nežije s nimi v spoločnej domácnosti). Manželke bolo treba asistovať a byť jej oporou pri vykonávaní hygieny v najširšom zmysle slova a to až do takej miery zotavenia, ktorá jej umožňovala i počas jeho neprítomnosti po ukončení OČR samostatnosť a nezávislosť. 8. Rozhodnutia Sociálnej poisťovne označil za nesprávne, nevychádzajúce zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci, rozhodnuté od stola, len na základe strohých údajov zo zdravotnej dokumentácie. Poukázal na názor a stanovisko ošetrujúcej lekárky, MUDr. Q. D., ktoré neboli adekvátnym spôsobom zohľadnené napriek tomu, že práve ona bola primárne konfrontovaná s aktuálnym zdravotným stavom manželky po prepustení do domáceho prostredia a ktorá tento stav vyhodnotila tak, že osobná a celodenná starostlivosť a ošetrovanie bola nevyhnutne potrebná. Pri rozhodovaní o nároku na ošetrovné sa má prihliadať na špecifické okolnosti každého jednotlivého prípadu, jeho manželka bola prepustená do domáceho ošetrenia s predpokladom, že doma jej bude poskytovaná nevyhnutná pomoc pri bežných činnostiach a ošetrovaní. III.
Vyjadrenie žalovanej
9. Vo vyjadrení zo dňa 29.04.2020 žiadala žalovaná správnu žalobu z dôvodu spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a napadnutého rozhodnutia, ktoré je zákonným a vydaným v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona, zamietnuť. K skutkovému stavu zopakovala uplatnenie nároku žiadosťou o ošetrovné č. C 904211 za obdobie od 03.06.2019 do 12.06.2019, to že MUDr. Q. D., ako všeobecná lekárka pre dospelých, na tlačive zo dňa 31.05.2019 potvrdila, že manželka žalobcu ochorela a jej zdravotný stav nevyhnutne vyžaduje osobné a celodenné ošetrovanie od 03.06.2019. Skončenie potreby osobného a celodenného ošetrovania bolo potvrdené dňom 12.06.2019. S odkazom na ust. § 39 ods. 1 písm. a/ a § 42 ZSP v znení zák. č. 521/2011 Z.z. žalovaná uviedla, že predpokladom vzniku nároku na ošetrovné je vznik nevyhnutnej potreby osobného a celodenného ošetrovania chorej osoby. Rozhodujúce je, že osoba v taxatívne určenom príbuzenskom vzťahu k poistencovi ochorela a jej zdravotný stav je natoľko vážny, že nevyhnutne vyžaduje osobné a celodenné ošetrovanie inou fyzickou osobou. Zdravotný stav ošetrovanej osoby musí odôvodňovať neschopnosť samého o seba sa postarať, avšak prítomnosť ochorenia neznamená automaticky nevyhnutnosť potreby osobného a celodenného ošetrovania inou osobou. Pokiaľ si poistenec uplatní nárok na ošetrovné v súvislosti s ošetrovaním dospelej osoby, so zreteľom na účelné vynakladanie prostriedkov na nemocenské poistenie sa k nevyhnutnosti potreby osobného a celodenného ošetrovania vyjadruje posudkový lekár, vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť miestne príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodne na základe jeho medicínskeho stanoviska. Posudkový lekár sa vyjadril v stanovisku zo dňa 15.07.2019, na základe ktorého vydala pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutie č. 200-135425-CA03/2019 zo dňa 07.08.2019. Posudkový lekár pobočky sa k veci vyjadril opätovne v stanovisku č. 500/19-2019 zo dňa 30.08.2019 na základe odvolania žalobcu a na svojom pôvodnom stanovisku zotrval. Vo veci ďalej rozhodoval odbor lekárskej posudkovej činnosti ústredia Sociálnej poisťovne a v internom liste č. BA-100223/2019 zo dňa 14.10.2019 poskytol svoje stanovisko, ktoré bolo zapracované do odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia.
IV.
Vyjadrenie žalobcu
10. Žalobca na vyjadrenie žalovanej reagoval listom zo dňa 09.07.2020. Žalovanej vytkol, že berie ohľad len na účelné vynakladanie prostriedkov na nemocenské poistenie a vôbec nezohľadňuje názor ošetrujúcej lekárky, ktorá objektívne posúdila zdravotný stav jeho manželky a vyhodnotila ho tak, že si vyžaduje osobné a celodenné ošetrovanie. Konštatoval, že nešlo o sporný prípad, ktorý by mali posudzovať a preverovať posudkoví lekári žalovanej. Poukázal na to, že po vzniku a uplatnení si nároku na symbolickú sociálnu dávku, žalovaná jeho nárok spochybňuje a preveruje kontrolnými orgánmi, ignoruje názor nezávislého lekára a dodal, že z jeho strany nešlo o žiadnu špekuláciu ani snahu obohatiť sa na úkor sociálneho systému, do ktorého desaťročia prispieva.
V.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
11. Správny súd preskúmal odvolanie žalobcu, rozhodnutie žalovanej ako aj prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, vrátane postupu orgánu verejnej správy a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP), ale aj nad rozsah žalobných dôvodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP, pričom dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žalobné námietky žalobcu uvádzané v správnej žalobe sú dôvodné a spochybňujúce vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, pretože rozhodnutie žalovanej nie je v súlade s platnými právnymi predpismi v preskúmavanej veci. Správny súd preto rozhodnutie žalovanej podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d/ SSP a aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy v zmysle ust. § 191 ods. 3 písm. a/ SSP zrušil a vrátil vec orgánu verejnej správy rozhodujúcemu v prvom stupni na ďalšie konanie, podľa § 191 ods. 4 prvá veta SSP. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 107 ods. 2 SSP, nakoľko nezistil žiaden z dôvodov podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a/ až e/ SSP, pre ktoré by bolo nutné pojednávanie nariadiť. V súlade s ust. § 137 ods. 4 SSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a na webovej stránke
súdu. Nakoľko sa verejného vyhlásenia rozsudku dňa 16.03.2022 nezúčastnili účastníci konania ani žiadna verejnosť, správny súd vyhlásil rozsudok v súlade s ust. § 137 ods. 3 druhá veta SSP, vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia, na úradnej tabuli súdu. 12. Podľa ust. § 2 ods. 1, 2 zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 13. Podľa ust. § 6 ods. 1, 2 písm. c/ zák.č. 162/2015 Z.z., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 14. Z ustanovenia § 2 zák. NR SR č. 1/1993 Zb. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyplýva nevyvrátiteľná domnienka o znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov uverejnených v Zbierke zákonov. 15. Pri preskúmavaní rozhodnutia je pre správny súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. 16. Podľa § 30 ods. 1 písm. a/, b/ ZSP, zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1. 17. Podľa § 39 ods. 1 písm. a/ ZSP v znení zák.č. 521/2011 Z.z., poistenec má nárok na ošetrovné, ak osobne a celodenne ošetruje choré dieťa, chorého manžela, chorú manželku, chorého rodiča alebo chorého rodiča manžela (manželky), ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou. 18. Podľa § 42 ZSP v znení zák.č. 521/2011 Z.z., poistencovi vzniká nárok na ošetrovné od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a/ alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b/ a zaniká dňom skončenia potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti, najneskôr uplynutím desiateho dňa. 19. Podľa ustálenej súdnej judikatúry (napr. nález ÚS SR č. k. II ÚS 127/07-21) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. V správnom súdnictve sa súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy v konkrétnej právnej veci v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých orgán verejnej správy vychádzal, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňom, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy posudzuje, či orgán verejnej správy aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. V správnom súdnictve súd preskúmava výlučne zákonnosť právoplatného rozhodnutia. 20. Žalobné námietky žalobcu smerovali ku konštatovaniu nespornosti jeho nároku na priznanie ošetrovného na manželku a k nedôvodnosti jeho posudzovania posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne. 21. Z dôkazového materiálu administratívneho spisu je nesporné, že žalobca si v období od 03.06.2019 do 12.06.2019 príslušným tlačivom uplatnil nárok na ošetrovné na manželku, ktorá sa dňa 27.05.2019 podrobila gynekologickej operácii pre myóm uteru. Na tomto tlačive nevyhnutnosť osobnej a celodennej starostlivosti vyznačila aj praktická lekárka pre dospelých, MUDr. Q. D.. 22. Ošetrovanie je z medicínskeho hľadiska priame poskytovanie nevyhnutnej starostlivosti inou fyzickou osobou v súvislosti s liečbou v domácom prostredí, so zohľadnením druhu a závažnosti ochorenia, spôsobu a rozsahu liečby, mentálneho stavu a fyzického veku ošetrovanej osoby. Zdravotný stav
ošetrovanej osoby musí odôvodňovať neschopnosť sám sa o seba postarať. Prítomnosť ochorenia neznamená automaticky nevyhnutnosť potreby osobného a celodenného ošetrovania inou osobou. 23. Ošetrovné je nemocenskou dávkou, ktorá sa za podmienok určených Zákonom č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZSP“) poskytuje z nemocenského poistenia. So zreteľom na účelné vynakladanie prostriedkov na nemocenské poistenie sú v konaní o nároku na ošetrovné stanovené procesné postupy, ktoré je povinná každá organizačná zložka sociálnej poisťovne dodržiavať. Následné rozhodnutie o nároku na ošetrovné musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci, pričom vždy sa prihliada na špecifické okolnosti každého jednotlivého prípadu. 24. Odôvodnením stavu manželky pri prepustení z hospitalizácie normálne sa mobilizujúcej, eupnoickej, afebrilnej s normálnou pasážou GITom s uropoetickým systémom, primárne sa hojacou operačnou ranou a nekomplikovaným pooperačným priebehom, dospeli posudkoví lekári pobočky i ústredia žalovanej k zhodnému záveru o neopodstatnenosti uplatneného nároku žalobcu. Zdravotný stav manželky vyhodnotili ako nevyžadujúci si potrebu osobného a celodenného ošetrovania v období od 03.06.2019 do 12.06.2019. 25. Výrok rozhodnutia oprela žalovaná (a predtým aj jej pobočka) konkrétne o stanovisko posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne zo dňa 15.07.2019, argumentujúceho odkazom na prešetrenie potrebných skutočností u praktickej lekárky a nahliadnutie do zdravotnej dokumentácie, jeho potvrdenie tým istým posudkovým lekárom zo dňa 30.08.2019 a odobrenie odborom lekárskej posudkovej činnosti ústredia Sociálnej poisťovne v stanovisku zo dňa 14.10.2019. 26. Podľa § 153 ods. 2 písm. a/ ZSP lekárska posudková činnosť nemocenského poistenia so zreteľom na účelné vynakladanie prostriedkov na nemocenské poistenie zahŕňa kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom. 27. Žalovaná sa v rozhodnutí len odvolala na prešetrenie potrebných skutočností u praktickej lekárky, neuviedla však čo posudkový lekár prešetroval, ako na základe čoho dospel k opačnému záveru, keďže praktická lekárka, MUDr. Q. D., na tlačive vyznačila nevyhnutnosť osobnej a celodennej starostlivosti o manželku žalobcu. Správa posudkovej lekárky zo dňa 15.07.2019 je jednovetovou informáciou, v znení: „na základe Vášho listu zo dňa 02.07.2019 Vám po prešetrení potrebných skutočností u príslušnej praktickej lekárky, ako aj po nahliadnutí do zdravotnej dokumentácie manželky žiadateľa oznamujem, že jej zdravotný stav nepodmieňoval nevyhnutnosť potreby celodenného a osobného ošetrovania druhou osobou.“ V oznámení zo dňa 30.08.2019, vyhotovenom na základe odvolania žalobcu, posudková lekárka len opísala zdravotný stav žalobcovej manželky z prepúšťacej správy zo dňa 30.05.2019, doplnila údaj zo zdravotnej dokumentácie o povolení vychádzok od 06.06.2019 a skonštatovala, že pri kontrole u praktickej lekárky dňa 12.06.2019 sa ešte čakalo na výsledok histológie a dňa 09.07.2019 sa menovaná žiadala do práce. 28. Súd zdôrazňuje, že rozhodnutie správneho orgánu musí byť zrozumiteľné predovšetkým pre jeho adresáta, v tomto prípade žiadateľa o ošetrovné na manželku. Vyjadrenie správneho orgánu k návrhu na jeho preskúmanie a ani rozhodnutie súdu nemôže nahrádzať rozhodnutie správneho orgánu, ktorého odôvodnenie je nezrozumiteľné, resp. nedostatočné. Požiadavka na riadne odôvodnenie rozhodnutia patrí do komplexu ústavných práv osôb na spravodlivý proces nielen v konaní pred súdmi, ale aj v konaní pre orgánmi verejnej správy podľa čl. 46 Ústavy SR. 29. Je nesporné, že žalobkyňa patrí do okruhu osôb, vymedzených dispozíciou ust. § 39 ods. 1 písm. a/ ZSP a čo je jednou z podmienok uplatnenia nároku. Ďalšou je preukázanie nevyhnutnosti osobného a celodenného ošetrovania takejto fyzickej osoby. Žalovaná však bez osobného kontaktu s manželkou žalobcu, žiadnym spôsobom neodôvodnila, ako dospela k záveru, že v období bezprostredne po prepustení z hospitalizácie bola schopná sama sa o seba celodenne postarať, neprihliadla na špecifické okolnosti jej konkrétneho prípadu, pretože vychádzať len z toho, že chirurgický zákrok prebehol bez väčších komplikácií, ešte automaticky neznamená, že manželka žalobcu bola schopná samostatne existovať a nepotrebovala osobnú a celodennú starostlivosť. Takýmto paušalizovaným prístupom k zákonnému nároku, bez konkrétneho rozvedenia skutočností (napr. čo sa dozvedela od ošetrujúcej lekárky, prečo jej práve od dátumu 03.06.2019 povolila vychádzky a pod.) majúcich vplyv na rozhodnutie žalovanej, vyvolala vadu jeho nepreskúmateľnosti, z dôvodu nezrozumiteľnosti pre nedostatočné odôvodnenie. 30. Rozhodnutie vydané v konaní podľa zák. č. 461/2003 Z.z., musí v zmysle ustanovenia § 3 Správneho poriadku spĺňať atribúty, ktoré pre rozhodnutie správneho orgánu vyžaduje Správny poriadok v ust. § 47, v nadväznosti na ust. § 46 a žalovaná a ani orgán verejnej správy prvého stupňa sa uvedenými ustanoveniami dôsledne neriadili. Správny súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia oboch rozhodnutí musí konštatovať ich nepreskúmateľnosť pre absenciu zákonných náležitostí v zmysle ust. § 47 Správneho poriadku. Nepreskúmateľnosťou sa pritom podľa konštantnej judikatúry správnych
súdov chápe taká vada správneho rozhodnutia, ktorá je charakterizovaná ako nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a v prípade napadnutých rozhodnutí je touto vadou nedostatok dôvodov. Správny súd dáva do pozornosti rozhodnutie NS SR, sp.zn. lSža/9/2016 zo dňa 27.07.2016, v ktorom sa expressis verbis vyjadril: „V zmysle judikatúry a ustálenej súdnej praxe nestačí, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre správny orgán ktorý ho vydal; rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania. Uvedený názor možno v niektorých prípadoch aplikovať nielen na rozhodnutie správnych orgánov, ako na výsledok ich činnosti ale aj na samotný priebeh správneho konania, zdokumentovaný v administratívnom spise.“
31. Zmyslom a účelom odôvodenia rozhodnutia je teda zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom pre výrok rozhodnutia, ktorý tak musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci. Orgán verejnej správy v ňom musí uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie a akými úvahami bol vedený.
32. Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (porovnaj uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03). Analogicky možno toto rozhodnutie použiť aj na rozhodnutie správneho orgánu.
33. Správny súd na základe vyššie uvedenej argumentácie napadnuté ako i prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu podľa ust. § 191 písm. d/ SSP zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Nové rozhodnutie bude v zmysle ust. § 209 ods. 3 ZSP povinný riadne odôvodniť, uviesť ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval.
34. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 SSP a úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 SSP).