Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-260-2018.pdf
PDF · 84.32 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/260/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členov senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s. r. o., so sídlom Bratislava, Mýtna 48, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanému: J. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XXX, zastúpený JUDr. Peter Havlík, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Nitra, Podzámska 18, o zaplatenie 2.499,26 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 22. mája 2018 č. k. 18C/676/2015-69 v spojení s opravným uznesením zo dňa 14. júna 2018 č. k. 18C/676/2015-75 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku týkajúcom sa splatnosti priznanej sumy m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.439,80 eura s príslušenstvom v splátkach po 30 eur mesačne, ktoré je žalovaný povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc prvou splátkou nasledujúcou po právoplatnosti rozhodnutia pod stratou výhody splátok.
Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.439,80 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 13. 01. 2013 do zaplatenia, ktorú súd povoľuje žalovanému splácať v splátkach po 50 eur mesačne, ktoré je žalovaný povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc prvou splátkou nasledujúcou po právoplatnosti rozhodnutia pod stratou výhody splátok. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1.059,46 eura s 8,75%-ným úrokom z omeškania ročne od 13. 01. 2013 do zaplatenia zastavuje. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 32,76%. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil § 9 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z. z., § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba bola podaná sčasti dôvodne.
1.1. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že dňa 13. 01. 2012 bola medzi právnym predchodcom žalobcu Consumer Finance Holding, a. s. a žalovaným uzatvorená zmluva o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. 710313, na základe ktorej bola žalovanému schválená pôžička 2.000 eur, splátka vo výške 60,31 eura mesačne, počet splátok 60, termín konečnej splatnosti 01/2017, ročná úroková sadzba 32,13%, RPMN 32,13%, priemerná hodnota RPMN 20,37%. Žalovaný uhradil sumu 560,20 eura. Žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie 1.059,40 eura späť, preto v tejto časti súd konanie zastavil. Dospel k záveru, že zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a to s poukazom na ust. § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. Keďže zmluva pre svoju splatnosť spĺňa písomnú formu a obsahuje výšku, počet, termíny splátok, istiny, úroku a iných poplatkov, dospel k záveru, že zmluva spĺňa zákonné náležitosti a nárok žalobcu predstavoval rozdiel medzi poskytnutým úverom a zaplatenou sumou žalovaným (2.000 eur - 560,20 eura). Súd preto
žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie 1.439,80 eura. Súd povolil žalovanému dlh splácať v mesačných 50-eurových splátkach a to s ohľadom na jeho sociálnu a majetkovú situáciu (príjem žalovaného 418 eur). Podľa názoru súdu, povolenie splátok na uhradenie prisúdenej čiastky nespôsobí žalobcovi ekonomické problémy v jeho obchodnej činnosti. Splácanie prisúdenej sumy v mesačných splátkach nezasiahne neprimerane ani do hospodárskych pomerov žalobcu. Zároveň žalobcovi priznal s poukazom na ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 vládneho nariadenia č. 87/95 Zb. od 13. 01. 2013 aj úrok z omeškania, keď listom zo dňa 29. 12. 2012 bol žalovaný vyzvaný k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo.
1.2. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a náhradu trov konania pomerne rozdelil, pričom pri pomerovaní úspechu žalobcu a úspechu žalovaného priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 32,76%.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že bude zaviazaný na zaplatenie žalobcovi sumu 1.439,80 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 13. 01. 2013 do zaplatenia, pričom túto sumu mu súd povolí splácať po 10 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc prvou splátkou nasledujúcou po právoplatnosti rozhodnutia pod stratou výhody splátok. Namietal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal skutočnosťou, či jeho majetkové možnosti a schopnosti mu umožňujú splácať mesačnú splátku vo výške 50 eur. Bolo preukázané, že jeho finančná situácia je zlá a že má príjem vo výške 418 eur mesačne, pričom jeho manželka poberá invalidný dôchodok 65,60 eura mesačne a nie je schopná, vzhľadom na jej zlý zdravotný stav sa zamestnať. Z uvedeného príjmu sú povinní platiť nevyhnutné výdavky spojené s bývaním, stravovaním, lieky, hygienou a ošatením a ďalšie výdavky spojené so splácaním ďalších dlhov a to: v sume 20 eur mesačne v prospech EOS KSI Slovensko, s. r. o., v sume 20 eur mesačne v prospech KRUK Česká a Slovenská republika, s. r. o. v sume 10 eur mesačne v prospech Bencont Investment, s. r. o. a v sume 10 eur v prospech žalobcu. Nie je v jeho možnostiach platiť viac ako 10 eur mesačne, tak ako platil doteraz. Výška splátky 50 eur je pre neho neúnosná, spôsobilá privodiť mu vážne existenčné problémy. V konaní pred súdom prvej inštancie jeho právny zástupca nedopatrením (omylom) pred začiatkom pojednávania navrhol namiesto sumy 10 eur mesačne sumu 50 eur mesačne, pričom po otvorení pojednávania sa hneď opravil a do zápisnice navrhol, aby mu súd povolil splácať dlžnú sumu v splátkach po 10 eur mesačne, tak ako plnil doteraz, nakoľko jeho finančná situácia mu neumožňuje platiť splátky vo vyššej sume.
3. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné a konštatovaní, že odvolanie má všetky predpísané náležitosti, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
5. Dňom 1. júla 2016 nastúpil do účinnosti nový procesný predpis Civilný sporový poriadok, ktorý zrušil dovtedy platný Občiansky súdny poriadok (zákon č. 99/1963 Zb.) a v zmysle ust. § 470 ods. 1, 2 CSP platí, že tento zákon platí aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
6. Predmetom konania bol nárok žalobcu uplatnený na súde prvej inštancie dňa 14. 12. 2015 (právneho predchodcu žalobcu Consumer Finance Holding, a. s.) na zaplatenie sumy 2.499,26 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,75% od 13. 01. 2013 do zaplatenia. Svoj nárok si žalobca odvodzoval od uzatvorenej Zmluvy o pôžičke so žalovaným zo dňa 13. 01. 2012 č. 7103913, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička v sume 2.000 eur. Žalovaný mal pôžičku splácať v pravidelných 60-tich mesačných splátkach po 62,50 eura, pričom do rozhodnutia súdu uhradil 560,20 eura. Uznesením zo dňa 02. 05. 2017 č. k. 18C/676/2015-35 súd pripustil, aby namiesto doterajšieho žalobcu Consumer Finance Holding, a. s., IČO: 35 923 130 so sídlom Hlavné nám. 12, Kežmarok vstúpil do konania ako žalobca Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., IČO: 35 831 154 so sídlom Karadžičova 8, Bratislava. Na
základe uzatvorenej Zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky zo dňa 13. 01. 2012 bolo preukázané, že žalovanému bola poskytnutá pôžička vo výške 2.000 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v splátkach po 62,50 eura v 60-tich mesačných splátkach s mesačnou výškou poistenia 1,81 eura, s ročnou úrokovou sadzbou 32,13%, RPMN 32,13%, priemernou hodnotou RPMN 20,37%. Žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 1.059,46 eura s príslušenstvom a v tejto časti súd konanie zastavil. Napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.439,80 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 13. 01. 2013 do zaplatenia, ktorú sumu súd povolil žalovanému splácať v splátkach po 50 eur mesačne, ktoré je povinný žalovaný zaplatiť vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc prvou splátkou nasledujúcou po právoplatnosti rozhodnutia pod stratou výhody splátok.
7. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorým súd povolil splácať priznanú sumu v 50-eurových mesačných splátkach napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný, ktorý sa domáhal zmeny rozsudku súdu prvej inštancie v časti zročnosti priznanej sumy a umožniť mu splácať priznanú sumu v 10-eurových mesačných splátkach, vzhľadom na jeho majetkové a finančné pomery.
Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je 3 dni a plynie odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že lehota na plnenie (tzv. paričná lehota) je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Lehota na plnenie môže byť rozhodnutím súdu predĺžená, ak to odôvodňujú konkrétne okolnosti prípadu, spravidla v prípadoch, keď je splnenie uloženie povinnosti v lehote troch dní objektívne nemožné. Predĺženie paričnej lehoty musí súd vždy odôvodniť v odôvodnení rozsudku. Súd môže povoliť plnenie v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, pričom z hľadiska úvahy súdu je smerodajné, či má žalovanému, ktorého platobnú povinnosť určil, priznať výhodu splátok. a to najmä s prihliadnutím na výšku priznaného plnenia a platobnú schopnosť žalovaného. Aj v konaní prejavená snaha o splnenie záväzku môže viesť žalobcu domáhať sa plnenia v jednotlivých splátkach, pri zohľadnení, či by v prípade neumožnenia plniť v jednotlivých splátkach nebolo v riešenom prípade, vzhľadom na osobné pomery žalobcu, príliš ťaživé.
8. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný sa v konaní bránil tým, že úver splácal podľa svojich finančných možností. Má za to, že zaplatil viac ako mal, nevie to však preukázať. Žiadal však, aby mu súd povolil dlžnú sumu splácať po 50 eur mesačne, pričom na poslednom pojednávaní pred súdom prvej inštancie požiadal o 10-eurové splátky, vzhľadom na jeho čistý mesačný príjem 384 eur a príjem manželky ako invalidnej dôchodkyne vo výške 82 eur. V konaní potom žalovaný na preukázanie svojho tvrdenia predložil potvrdenie o výške svojho príjmu, z ktorého vyplynulo, že za rok 2017 jeho priemerná mesačná mzda predstavovala 418 eur a príjem jeho i manželky predstavovali dôchodkové dávky z titulu invalidného dôchodku vo výške 65,60 eura. V podanom odvolaní sa okrem uvedených tvrdení bránil i tým, že okrem nevyhnutných nákladov spojených s bývaním, stravovaním zakupovaním liekov, vitamínov a ošatením má i ďalšie dlhy, a to vo výške 20 eur v prospech EOS KSI Slovensko, s. r. o., 20 eur v prospech KRUK Česká a Slovenská republika, s. r. o. a 10 eur v prospech Bencont Investment, s. r. o.
9. Na základe vyššie uvedených skutočností, ako aj preukázaných zárobkových a finančných pomerov žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že princípu vyváženej ochrany strán sporu i so zreteľom k okolnostiam danej veci, keď v konaní bolo preukázané, že žalovaný sa snaží splácať úver podľa svojich finančných možností, na čo žalobca reagoval spläťvzatím žaloby v rozsahu realizovaných úhrad, dospel odvolací súd k záveru, že k zročnosti priznanej pohľadávky zodpovedá lehota na plnenie, a to povolenie splátok tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa zročnosti priznanej sumy podľa § 388 CSP zmenil a žalovanému povolil splácať priznanú istinu 1.439,80 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,75% od 13. 01. 2013 do zaplatenia v 30-eurových mesačných splátkach, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc prvou splátkou nasledujúcou po právoplatnosti tohto rozhodnutia plod stratou výhody splátok.
10. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
11. Vzhľadom na výsledok odvolacieho konania, keď žalovaný sa domáhal povolenia splácať priznanú sumu v splátkach po 10 eur mesačne a odvolací súd ho zaviazal na plnenie splátok vo výške 30 eur a žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril, odvolací súd mal za to, že o trovách odvolacieho konania je potrebné rozhodnúť podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).