Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Tos-136-2018.pdf
PDF · 77.39 KB
Case nature
Area
Subarea
5Tos/136/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martina Žovinca a sudcov: Mgr. Kristíny Ferencziovej a JUDr. Jána Mihala, v trestnej veci odsúdeného W. C., nar. XX.XX.XXXX, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 19.01.2018, č. k. 34PP/164/2017, na neverejnom zasadnutí dňa 18.10.2018, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného W. C., nar. X.XX.XXXX, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 19.01.2018, č. k. 34PP/164/2017 podľa § 66 ods. 1, ods. 2, § 67 ods. 1 Tr. zák. zamietol žiadosť odsúdeného W. C. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že odsúdený C. J. podal dňa 30.11.2017 na Okresný súd Trnava žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26.08.2011 sp. zn. 6T/19/2010 v spojení s rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 01.12.2011 sp. zn. 4To/144/2011 v trvaní 10 rokov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia ako i trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na dobu 15 rokov.
Z hodnotenia odsúdeného prvostupňový súd zistil, že správanie a vystupovanie odsúdeného nebolo počas jeho pobytu v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody v Bratislave, Leopoldove, Banskej Bystrici a Banskej Bystrici - Kráľová na požadovanej úrovni, a to vzhľadom na skutočnosť, že sa dopustil niekoľkých previnení proti ústavnému poriadku, neplnení zákonných povinností, odmietnutí nastúpiť do práce a interpersonálych konfliktov. Neskôr sa podstatné negatívne poznatky nevyskytli, jeho správanie sa stabilizovalo. Neskôr bol preradený do ústavu na výkon trestu Hrnčiarovce nad Parnou, v rámci ktorého bolo správanie a vystupovanie odsúdeného počas jeho výkonu trestu na požadovanej úrovni. Ústavný poriadok a časový rozvrh dodržiava, až na jeden negatívny poznatok o tom, že nebol ustrojený podľa predpísaného vzoru. Príkazy a nariadenia príslušníkov plní. V kolektíve odsúdených konfliktné situácie nevyvoláva. Resocializačná prognóza je podľa hodnotenia rizika sociálneho zlyhania menej priaznivá (povaha trestného činu, ukončené základné vzdelanie, experimentovanie s drogami). Riaditeľ ÚVTOS konštatoval, že odsúdený preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a odporúča ho podmienečne prepustiť.
Súd v odôvodnení svojho uznesenia uvádza, že u odsúdeného bola splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody - vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu, avšak ani jedna materiálna podmienka, nakoľko od odsúdeného nemožno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život a ani svojim správaním vo výkone trestu nepreukázal žiadne výrazné polepšenie.
Súd má za to, že aj keď sa v hodnotení riaditeľa ÚVTOS ďalej konštatuje, že v súčasnosti je po vhodnej intervencii personálu správanie odsúdeného na požadovanej úrovni, nemožno prehliadnuť, že týmto konaním narušil plnenie účelu trestu, nepodriaďoval sa resocializačnému režimu, odmietal prácu, čo svedčí len o tom, že sa v súčasnosti iba formálnym spôsobom prispôsobil režimu výkonu trestu odňatia slobody, no nepreukazuje takú mieru polepšenia, kedy by bolo možné jednoznačne konštatovať, že bude viesť na slobode riadny život v súlade s morálnymi a etickými pravidlami spoločnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, nie je možné jednoznačne konštatovať a preto je podľa názoru súdu potrebné na odsúdeného aj naďalej pôsobiť špecifickými formami a metódami vlastnými podmienkam vo výkone trestu odňatia slobody.
Proti uzneseniu okresného súdu podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorú neskôr bližšie odôvodnil podaním doručeným okresnému súdu dňa 13.03.2018. V odôvodnení sťažnosti namietal, že napadnuté uznesenie vykazuje znaky arbitrárnosti vo vzťahu k podstate zákonných podmienok ust. § 66 a nasl. TZ, per analogiam § 415 a nasl. TP potrebných na meritórne rozhodnutie vo veci. Namieta, že skonštatovanie nesplnenia prvej materiálnej podmienky, t. j. polepšenie v VTOS, je v rozpore s hodnotením riaditeľa, kde tento konštatuje, že odsúdený preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a odporúča odsúdeného podmienečne prepustiť. Taktiež poukazuje na skutočnosť, že doposiaľ bol 6-krát disciplinárne odmenený a nemá vykázané disciplinárne tresty. Súčasne uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Nt/50/2015 preradený na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, a to z dôvodu že plní program zaobchádzania, má zahladené predchádzajúce disciplinárne potrestania, a preto Okresný súd Trnava nemal v rámci rozhodovania o podmienečnom prepustení prihliadať na jeho skoršie disciplinárne potrestania. Vo vzťahu k nesplneniu druhej podmienky, t. j. vedenie riadneho života po prepustení z výkonu trestu, uvádza, že okresný súd vyvodzoval negatívnu prognózu zo zahladených disciplinárnych trestov. Zdôraznil, že doposiaľ bol iba 1-krát súdne trestaný a v jeho prípade ide iba o exces v jeho doterajšom živote. Súčasne namietal, že mu nebolo doručené napadnuté uznesenie v anglickom jazyku aj napriek tomu, že neovláda slovenský jazyk.
Prokurátor sa práva podať sťažnosť vzdal.
Podľa § 66 ods. 1 Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
Krajský súd v Trnave ako nadriadený súd, oprávnený rozhodovať o sťažnosti odsúdeného proti napadnutému uzneseniu Okresného súdu Trnava, preskúmal v zmysle ustanovenia § 192 Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré predchádzalo tomuto výroku a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného je nedôvodná.
Na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je nevyhnutné v zmysle § 66 Trestného zákona kumulatívne splnenie dvoch podmienok. Prvou podmienkou je formálna podmienka spočívajúca v uplynutí zákonom stanovenej doby výkonu trestu. V posudzovanom prípade bol odsúdenému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov. Lehota na podmienečné prepustenie bola splnená dňom 28.05.2017. Odsúdený podal žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody dňa 30.11.2017, a preto môžeme konštatovať, že uvedená podmienka bola splnená.
Druhou podmienkou je splnenie dvoch materiálnych podmienok. Tieto pozostávajú jednak z predpokladu, že odsúdený svojim správaním a plnením svojich povinností vo výkone trestu preukázal polepšenie, a súčasne, že odsúdený bude po prepustení viesť riadny život. Aj napriek skutočnosti, že súčasné správanie odsúdeného počas výkonu trestu v ústave na výkon trestu Hrnčiarovce nad Parnou je na požadovanej úrovni, krajský súd, rovnako ako prvostupňový súd, prihliada aj na správanie odsúdeného počas výkonu trestu v predchádzajúcich ústavoch. Z hodnotenia riaditeľa vyplýva, že toto nebolo na požadovanej úrovni a opakovane porušoval ústavný poriadok. Možno konštatovať, že zo strany odsúdeného nedošlo k polepšeniu, len k prispôsobeniu režimu výkonu trestu odňatia slobody, a preto na naplnenie účelu trestu v zmysle Trestného zákona bude potrebné na odsúdeného pôsobiť výchovnými prostrediami počas výkonu celého trestu.
Vo vzťahu k druhej materiálnej podmienky, musí súd konštatovať, že táto odsúdeným nebola splnená, a to s poukazom na jeho správanie vo výkone trestu a charakter trestnej činnosti. Záver z celkového zhodnotenia osoby odsúdeného a jeho doterajšieho života teda ani podľa názoru krajského súdu neumožňuje prijať pozitívnu prognózu jeho budúceho správania t. j. že bude žiť v súlade s právnymi, etickými a morálnymi normami spoločnosti. Podmienečné prepustenie je na mieste len vtedy, keď všetky okolnosti prípadu odôvodňujú predpoklad, že pre spoločnosť nie je reálne riziko recidívy odsúdeného, ak bude žiť na slobode.
Rovnako ako prvostupňový súd, aj sťažnostný súd je názoru, že všetky vyššie uvedené skutočnosti neumožňujú v prípade odsúdeného vyhovieť jeho žiadosti o podmienečné prepustenie. Aj napriek skutočnosti, že odsúdený splnil formálnu podmienku, nesplnil obe materiálne podmienky. Nesplnením jednej z týchto podmienok nemôže súd odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, tzn. na podmienečné prepustenie je nevyhnutné splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok súčasne.
Námietky, ktoré vo svojej sťažnosti uvádza odsúdený neodôvodňujú zrušenie uznesenia prvostupňového súdu. Súd pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody prihliada na správanie odsúdeného počas celého výkonu trestu a primárne vychádza z hodnotenia riaditeľa, ktoré je z hľadiska súdu dôležitým dôkazom a podkladom pre vydanie rozhodnutia o podmienečnom prepustení odsúdeného, nakoľko reflektuje správanie odsúdeného v ÚVTOS, ktoré je jednou z podmienok na podmienečné prepustenie. Súd však upozorňuje, že aj napriek tomu, že riaditeľ v hodnotení odporučil podmienečné prepustenie odsúdeného, súd vyhodnocuje dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, a teda nie je bezpodmienečne viazaný odporúčaním riaditeľa.
V tejto súvislosti krajský súd uvádza, že aj napriek skutočnosti, že momentálne je správanie odsúdeného na požadovanej úrovni, neexistuje záruka, s ohľadom na jeho predchádzajúce nevhodné správanie, že uvedený stav je trvalého charakteru.
Vo vzťahu k zahladenie disciplinárnych trestov krajský súd uvádza, že v zmysle § 61 zák. č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody disciplinárny trest zahladí príslušník zboru, ktorý trest uložil, alebo príslušník zboru s rovnakou alebo vyššou disciplinárnou právomocou, ak odsúdený po dobu jedného roka od vykonania rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu riadne plní svoje povinnosti a o zahladenie požiada. V uvedenom prípade nebolo preukázané, že k zahladeniu disciplinárnych trestov v zmysle zákona došlo.
Námietku odsúdeného týkajúcu sa nedoručenia uznesenia o zamietnutí žiadosti o podmienečné prepustenie v anglickom jazyku, súd vyhodnocuje ako nedôvodnú, a to vzhľadom na podanie odsúdeného zo dňa 22.01.2018 a súčasne podanie zo dňa 26.02.2018, v ktorom vyslovené uvádza, že uznesenie nemusí byť vyhotovené v anglickom jazyku a žiada zaslanie uznesenia okresného súdu v slovenskom jazyku.
Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, toto bolo vykonané v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a odsúdenému bola daná plná možnosť realizovať práva, ktoré mu garantuje zákon. S poukazom na uvedené považuje sťažnostný súd napadnuté rozhodnutie za vecne správne a zákonné, a preto sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.