Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25Co-15-2021.pdf
PDF · 92.03 KB
Case nature
Subarea
25Co/15/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr. Anton Jaček a JUDr. Peter Duman, v právnej veci žalobkyne: Bc. R. D., nar. XX.XX.XXXX, adresa G. XXX/X, K. D., zastúpenej advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária Legal Cases s.r.o., so sídlom Alžbetínske námestie 328, Dunajská Streda, proti žalovanému: P. G., nar. XX.XX.XXXX, adresa T. T. XX, T. T., zastúpenému advokátkou: JUDr. Helena Buzgóová, so sídlom Alžbetínske námestie 2, Dunajská Streda, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo 17.02.2012, č. k. 10C/70/2007, ktorým súd uložil žalovanému poriadkovú pokutu, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu poriadkovú pokutu 200,- Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil ust. § 53 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) a vecne tým, že na prvoinštančnom súde sa vedie konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v rámci ktorého súd uznesením z 09.09.2011, č. k. 10C/70/2007-242 nariadil vo veci znalecké dokazovanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 21.10.2011 a znalkyni bol následne postúpený spis na účely vypracovania znaleckého posudku. Znalkyňa dňa 28.10.2011 požiadala o doplnenie spisového materiálu. Súd prvej inštancie žiadosť znalkyne postúpil dňa 21.11.2011 účastníkom konania (stranám) a požiadal ich o vyjadrenie a doplnenie chýbajúcich dokumentov v lehote 10 dní. Keďže strany na žiadosť v stanovenej lehote nereagovali, urgenciou zo 14.12.2011 boli opätovne vyzvané na predloženie chýbajúcich dokumentov a o vyjadrenie k žiadosti znalkyne pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty. Právna zástupkyňa žalovaného dňa 20.12.2011 oznámila, že žalovaný sa spojil so znalkyňou a predložil požadované dokumenty. Súd prvej inštancie ale na základe svojej žiadosti z 18.01.2012 zistil, že žalovaný požadované doklady nedoplnil. Žalovaný bol dňa 27.01.2012 opätovne urgenciou vyzvaný na predloženie dokladov do 10 dní, avšak do dňa vydania napadnutého uznesenia doklady nepredložil. Súd prvej inštancie mal preto za preukázané, že žalovaný tým, že aj napriek opakovaným výzvam súdu v stanovenej lehote nepredložil dokumenty, ktoré sú nevyhnutné na vypracovanie znaleckého posudku, ktorý je predpokladom pre ďalšie konanie a rozhodovanie vo veci, pričom svoju nečinnosť včas a vážnymi dôvodmi neospravedlnil, sťažuje postup súdu predmetnom konaní a preto mu podľa § 53 ods. OSP uložil poriadkovú pokutu vo výške 200,- Eur.
3. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný odvolanie s odôvodnením, že žalobkyňa si nárokuje vyporiadať majetok tvoriaci výlučne vlastníctvo žalovaného, s čím žalovaný nesúhlasí a nie je ochotný vyrovnať podiel žalobkyni, ktorý jej neprináleží. Proti uzneseniu o ustanovení znalkyne, ktorej boli uložené
mimoriadne neobvyklé otázky, sa neodvolal, pretože nie je jeho záujmom hatiť prácu súdu, ale aby mohol všetky doklady predložiť, bol nútený požiadať všetkých účtovníkov, aby z archívnych účtovných dokladov tieto našli, aby ich mohol znalkyni odovzdať. Znalkyne sa pýtal, čo všetko jej má predložiť a kedy. Nie je pravda, že so znalkyňou nespolupracuje. Navrhol poriadkovú pokutu podľa § 53 ods. 3 OSP (správne ods. 4 - pozn. odv. súdu) odpustiť, pretože on so znalkyňou spolupracuje, ako aj so všetkými firmami, ktoré za života jeho otca v danom podnikaní viedli pre nich účtovníctvo. Po zadovážení všetkých dokladov tieto budú kompletne znalkyni predložené.
4. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej len „CSP“), ktorý nahradil a zrušil do 30.06.2016 účinný OSP. Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 01.07.2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo podané ešte pred 01.07.2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).
5. Krajský súd v Trnave preto ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt.§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a § 202 OSP, aktuálne § 355 ods. 2 v spojení s § 357 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil podľa obsahu odvolania zákonom prípustné odvolacie dôvody [§ 205 ods. 2 písm. c) a d) OSP, ktoré majú ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. e) a f) CSP; a § 221 ods. 1 písm. i) OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. a) CSP], preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.
6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah napadnutého rozhodnutia a uplatnené dôvody v odvolaní bolo posúdiť, či súd prvej inštancie postupoval správne, keď napadnutým uznesením žalovanému uložil poriadkovú pokutu 200,- Eur, pretože tento opakovane nesplnil súdom uloženú povinnosť (bez ospravedlnenia nepredložil doklady potrebné na vypracovanie znaleckého posudku), čím sťažil postup súdu v konaní.
7. V zmysle § 53 ods. 1 v čase rozhodovania súdu prvej inštancie účinného Občianskeho súdneho poriadku, tomu, kto marí uplatnenie základného práva iného účastníka konania alebo kto hrubo sťažuje postup konania tým, že v súdom určenej lehote neurobí súdom uložený úkon alebo nesplní jemu súdom uloženú povinnosť a svoju nečinnosť v konaní neospravedlní včas a vážnymi dôvodmi, alebo sa neustanoví na súd, hoci naň bol riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, alebo kto neposlúchne príkaz súdu, alebo kto ruší poriadok, alebo kto urobí hrubo urážlivé podanie, súd môže uložiť uznesením poriadkovú pokutu až do výšky 820,- Eur.
8. Podľa aktuálne účinného § 102 ods. 1 a 2 CSP, súd môže uložiť poriadkovú pokutu tomu, kto sťažuje postup konania najmä tým, že a) nesplní povinnosť uloženú súdom a svoju nečinnosť v konaní neospravedlní včas a vážnymi okolnosťami, b) sa nedostaví na súd, hoci naň bol riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, c) neuposlúchne príkaz súdu, d) ruší poriadok alebo dôstojný priebeh pojednávania alebo e) urobí hrubo urážlivé podanie (ods. 1). Výšku poriadkovej pokuty určuje súd s prihliadnutím na povahu porušenej povinnosti; poriadkovú pokutu možno uložiť do 500,- Eur (ods. 2).
9. Ustanovenie § 53 OSP oprávňuje súdu uložiť procesnej strane (predtým účastníkovi konania) poriadkovú pokutu z dôvodov v ňom uvedených. Slúži predovšetkým na to, aby sa zabránilo prieťahom v súdnom konaní. Súd tieto pokuty ukladá s cieľom urýchliť súdne konanie. Súd môže strane uložiť poriadkovú pokutu najmä, ak tento hrubo sťaží postup konania (súdu) napríklad nesplnením súdom uloženej povinnosti bez vážneho dôvodu. Posúdenie, či takouto osobou uvádzané dôvody sú závažné, je potom na úvahe súdu aj vzhľadom na uloženú povinnosť a ostatné okolnosti konkrétneho prípadu. Pojem hrubé sťaženie postupu konania vyžaduje individuálny prístup. Do úvahy sa berie nielen samotné pasívne správanie strany, ale aj to, či ním došlo k zásahu do postupu súdu, ktorý má za následok neurobenie relevantného úkonu, prípadne nerozhodnutie veci. Poriadková pokuta ako peňažná sankcia má plniť predovšetkým výchovnú funkciu, a predstavuje jeden z právnych prostriedkov, ktorý má slúžiť súdu na zabezpečenie rýchleho a hospodárneho konania.
10. Z obsahu napadnutého uznesenia a spisu vyplýva, že predmetom konania vo veci samej bolo rozhodovanie súdu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov - žalobkyne a žalovaného ako strán konania. Uznesením z 09.09.2011, č. k. 10C/70/2007-242, ktorým bolo nariadené znalecké dokazovanie potrebné pre rozhodnutie vo veci samej, bola žalovanému uložená aj povinnosť spolupracovať so znalkyňou, najmä poskytnúť súčinnosť potrebnú na vypracovanie znaleckého posudku. Toto uznesenie bolo právnej zástupkyni žalovaného doručené 21.09.2011 a právoplatným sa stalo 21.10.2011. Znalkyňa dňa 28.10.2011 požiadala o doplnenie spisového materiálu. Súd prvej inštancie na žiadosť znalkyne požiadal žalovaného o doplnenie chýbajúcich dokumentov v lehote 10 dní. Žiadosť bola doručená právnej zástupkyni žalovaného 28.11.2011. Žalovaný na túto žiadosť v určenej lehote, ktorá uplynula 08.12.2011, nereagoval, a preto ho súd prvej inštancie urgenciou zo 14.12.2011, doručenou jeho právnej zástupkyni 19.12.2011, opätovne vyzval na predloženie chýbajúcich dokumentov pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty. Právna zástupkyňa žalovaného dňa 20.12.2011 oznámila, že žalovaný sa spojil so znalkyňou a predložil požadované dokumenty. Súd prvej inštancie ale 18.01.2012 zistil, že žalovaný požadované doklady nedoplnil (úradný záznam na č. l. 262). Právna zástupkyňa žalovaného bola urgenciou zo 27.01.2012, doručenou 02.02.2012 opätovne vyzvaná na predloženie dokladov do 10 dní pod hrozbou poriadkovej pokuty vo výške 300,- Eur. Žalovaný však do dňa vydania napadnutého uznesenia požadované doklady nepredložil a ani nevysvetlil, prečo tak neurobil. Žalovaný dokonca tvrdil, že doklady znalkyni predložil, čo však nebola pravda.
11. Žalovanému bola všeobecná povinnosť spolupracovať so znalkyňou uložená v uznesení č. k. 10C/70/2007-242 (výrok 9). Túto povinnosť súd prvej inštancie konkretizoval na základe žiadosti znalkyne o doplnenie dodatočných dokladov prvýkrát vo výzve z 28.11.2011. Zopakovaná bola v ďalších výzvach a urgenciách. Z neskoršieho vyjadrenia znalkyne (č. l. 294) je zrejmé, že doklady, ktoré od žalovaného súd prvej inštancie požadoval, boli nevyhnutné na vypracovanie znaleckého posudku. Bez týchto dokladov znalkyňa nebola vôbec schopná splniť znaleckú úlohu. Pochybnosti žalovaného o tom, či žalobkyňou požadované vyporiadanie sa týka (aj) majetku patriaceho do výlučného vlastníctva žalovaného, nie sú rozhodujúce. Súd prvej inštancie totiž v rozsudku z 24.10.2016, č. k. 10C/70/2007-683 vychádzal zo záveru znaleckého posudku (č. l. 339) a zistil, že stav majetku z podnikania žalovaného bol ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva vo výške 52.756,81 € a na základe tohto zistenia vyporiadal aj tento majetok.
12. Žalovaný teda nesplnil súdom uloženú povinnosť, čím sťažil postup súdu v konaní, ktorého cieľom malo byť vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov - strán aj s použitím dotknutého znaleckého posudku. Dôvod neposkytnutia dokladov znalkyni, že účtovné doklady musí žalovaný vyhľadať v súčinnosti s účtovníkmi, predostrel žalovaný až v odvolaní. O tomto dôvode žalovaný musel vedieť ihneď po doručení prvej výzvy na ich predloženie, no súd o ňom vôbec neinformoval. Nemožno teda uzavrieť, že by tento dôvod uplatnil včas, ako to požaduje § 53 ods. 1 OSP. Žalovaný ani nepreukázal, že by v lehote určenej súdom vôbec požiadal účtovníkov, aby požadované doklady predložili súdu, takže na jeho správanie treba nazerať tak, ako by bol žalovaný od počiatku pasívny. Okrem toho tento dôvod použil až v odvolaní, takže logicky nemohol mať vplyv na vydanie napadnutého rozhodnutia.
13. Poriadková pokuta uložená podľa citovaného ustanovenia predstavuje procesné opatrenie, ktorého účelom je zabezpečiť, aby bola vec v primeranom čase prejednaná. Na hrozbu jeho použitia bol žalovaný viackrát upozornený, no napriek tomu zvolil pasívny prístup, ktorý včas vážnymi dôvodmi neospravedlnil.
Preto boli splnené všetky podmienky na to, aby súd prvej inštancie uložil žalovanému za nesplnenie uloženej povinnosti poriadkovú pokutu podľa § 53 ods. 1 OSP.
14. Pokiaľ ide o výšku pokuty, žalovaný svojou neospravedlnenou nečinnosťou spôsobil, že znalkyňa v období od 09.12.2011 do 17.02.2012 nemohla znalecký posudok vypracovať. Znalkyni bolo pritom uznesením č. k. 10C/70/2007-242 uložené vypracovať znalecký posudok do 40 dní odo dňa doručenia súdneho spisu. Žalovaného pasivita spočívala v nevykonaní relatívne jednoduchého úkonu a trvala 71 dní. Dĺžka jeho nečinnosti presahuje takmer dvojnásobne celkovú lehotu na vypracovanie znaleckého posudku, takže ho možno bezpochyby považovať za hrubé sťaženie postupu súdu, ktoré odôvodňuje uloženie pokuty prinajmenšom na úrovni 1-iny zákonnej sadzby, teda tak, ako sa stalo aj napadnutým uznesením.
15. Na základe vyššie uvedených úvah odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné. Vzhľadom na to, že napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne, odvolací súd ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil (výrok I).
16. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP vychádzajúc z toho, že žalobkyňa sa odvolacieho konania nezúčastnila a žalovaný so svojím odvolaním neuspel, v dôsledku čoho odvolací súd žalovanému podľa § 255 ods. 1 CSP a contrario nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania nepriznal (výrok II).
17. Toto uznesenie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).