Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38Cb-159-2016.pdf
PDF · 101.93 KB
Case nature
Area
Subarea
38Cb/159/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Denisou Cvikovou v právnej veci žalobcu: Karpatskonemecká asociácia, so sídlom Lichardova 20, 040 01 Košice, IČO: 31 959 636, právne zastúpený: JUDr. Ján Andráši, advokát, Kováčska 80, 044 25 Medzev proti žalovaným: v 1.rade: Bordano s.r.o., so sídlom Panenská 24, 811 03 Bratislava, IČO: 46 504 231, v 2.rade: T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. C.Í. XX a v 3.rade: S. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom X.L. XXX/XX, XXX XX P. Ľ.Ň. o zaplatenie 29.636, 70 eur s príslušenstvom , takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny 600,- eur z a s t a v u j e.
II. Žalovaní v 1.rade až v 3.rade sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 29.036,70 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 300,- eur od 26.10.2016 do 31.05.2017, zo sumy 300,- eur od 26.10.2016 do 02.08.2017 a zo sumy 2.036,70 eur od 26.10.2016 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Súd priznáva žalobcovi proti žalovaným v 1.rade až v 3.rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
IV. Súd upravuje prevádzkovateľa systému Slovenskú poštu a.s., IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, aby do 30 dní odo dňa doručenia odpisu tohto rozhodnutia vrátil žalobcovi Karpatskonemecká asociácia, so sídlom Lichardova 20, 040 01 Košice, IČO: 31 959 636, sumu vo výške 29,30 eur titulom časti zaplateného súdneho poplatku za žalobný návrh.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 04.11.2016 domáhal uloženia povinnosti súdom žalovaným v prvom až treťom rade, zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 29.636,70 eur s príslušenstvom a nahradiť žalobcovi trovy konania dôvodiac, že žalovaný v prvom rade ako podporovaný obdržal v rámci podpornej činnosti žalobcu pre svoju podnikateľskú činnosť na zakúpenie strojov - ťahač a náves na drevo s hydraulickou rukou SCANIA, spolu 35.000,- eur. Žalobca na základe dohody uzatvorenej so spoločnosťou BADEN - WÜRTTEMBERG INTERNATIONAL podporuje zakladanie a rozvoj malých a stredných podnikateľov ako aj remeselníkov na Slovensku. K zmluve o podpore bol dohodnutý a schválený splátkový kalendár, podľa ktorého prvá splátka v výške 788,70 eur pripadá na deň 30.09.2014 a posledná splátka na deň 31.08.2018. Dňa 16.07.2014 žalovaní v druhom a treťom rade vydali vyhlásenie, ktorým sa písomne zaviazali v prípade riadne a včasného nesplnenia záväzku dlžníkom, splniť tento záväzok namiesto dlžníka, a to do 5 dní od jeho splatnosti. Žalovaný v prvom rade podmienky uzavretej zmluvy nedodržal, preto ho žalobca lisom z 14.05.2015 upozornil na dodržiavanie platobnej disciplíny a na skutočnosť, že ku dňu 14.05.2015 je v omeškaní s tromi splátkami a vyzval ho na vyrovnanie pohľadávky do 31.05.2015, opakovane upomienkou právneho zástupcu z 22.03.2016.
Žalovaný v prvom rade svoj záväzok voči žalobcovi nesplnil, nepristúpil na podpísanie dohody o zmene splátkového kalendára, preto listom z 22.03.2016 boli žalovaní v druhom a treťom rade žalobcom upozornení, že sú povinní dlh splniť osobne, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval. Vzhľadom k nedodržaniu podmienok uzavretej dohody žalovaným v prvom rade a dlžnej sume ku dňu spísania žaloby za posledných sedem mesiacov, čím sa podľa čl. VI ods. 5 zmluvy stal splatný celý dlh a na základe evidencie úhrad, podľa ktorej z celkovej dlžnej sumy 37.875,60 eur bolo k 30.09.2016 uhradených spolu len 8.220,90 eur, uplatnil si žalobca svoj nárok spolu s úrokom z omeškania.
2. Na výzvu súdu žalovaný v prvom rade vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 12.04.2017 ku žalobe žalobcu uviedol, že má záujem sa mimosúdne vyrovnať so žalobcom, pretože sa dostal do druhotnej platobnej neschopnosti spôsobenej svojimi odberateľmi, ktorí neuhradili faktúry za vykonané práce, čo spôsobilo nemožnosť plniť si svoje záväzky. Žalovaný v prvom rade žiadal o splátkový kalendár od mája 2017 vo výške splátok 500,- eur/mesačne.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení z 29.09.2017 doručenom súdu dňa 09.10.2017 nesúhlasil s mimosúdnym riešením veci. Žalovaný v prvom rade uhradil po podaní žaloby dňa 31.05.2017 a 02.06.2017 sumu vždy 300,- eur, teda nedodržal ani vlastný splátkový kalendár, v ktorom navrhoval splácanie dlhu v splátkach po 500,- eur mesačne. V kontexte uvedených úhrad zobral žalobca žalobcu v časti o zaplatenie istiny vo výške 600,- eur späť.
4. Žalovaný v druhom rade a treťom rade sa k žalobe žalobcu nevyjadrili, hoci im bola uznesením konajúceho súdu z 07.03.2017 č.k. 38Cb/159/2016-31 uložená povinnosť vyjadriť sa k žalobe žalobcu, uviesť vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny a označiť dôkazy na preukázanie tvrdení. Predmetné uznesenie bolo žalovaným doručené dňa 27.03.2017 a 21.04.2017.
5. Súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie vo veci, a to najmä obsahom zmluvy o podpore č. 2014/17, obsahom vyhlásení ručiteľa z 16.07.2014, listu žalobcu z 14.05.2015, obsahom pokusu o zmier žalobcu z 22.03.2016 ako aj ostatným obsahom súdneho spisu a zistil tento skutkový a právny stav. 6. Zmluvou o podpore č. 2014/17 uzatvorenej dňa 16.07.2014 medzi žalobcom ako nositeľom projektu a žalovaným v prvom rade ako podporovaným sa zaviazal žalobca poskytnúť žalovanému účelovo viazanú finančnú pôžičku vo výške 35.000,- eur na nákup ťahača a návesu na drevo s hydraulickou rukou zn. SCANIA a žalovaný v prvom rade sa zaviazal splatiť finančnú pôžičku na účet žalobcu spolu s dohodnutým úrokom vo výške 3,9% ročne vo forme termínovaných spätných platieb vo výške a dobe splatnosti dojednaných stranami v Dohode o priebehu spätných platieb tvoriacej neoddeliteľnú súčasť zmluvy (čl. I a čl.VI zmluvy) (ďalej len „zmluva“). V zmysle článku VI ods. 5 zmluvy bol žalobca oprávnený požadovať splatenie celej pôžičky pred dohodnutou lehotou splatnosti, ak by sa žalovaný v prvom rade dostal do omeškania so splatením sumy zodpovedajúcej najmenej trom celým splátkam. Zmluvné strany sa dohodli pre prípad omeškania sa žalovaného v prvom rade s platením splátok pôžičky na úroku z omeškania v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka a zmluvnej pokute vo výške 20% ročných úrokov za každý deň omeškania. Podľa prílohy 1 zmluvy splátky finančnej pôžičky predstavovali 788,70 eur a boli splatné k poslednému dňu toho-ktorého mesiaca počnúc 30.09.2014. Strany sa dohodli na splácaní finančnej pôžičky v 48-ich splátkach , pričom posledná splátka bola splatná 31.08.2018. Každá splátka pôžičky obsahovala splátku istiny a úrok vo výške špecifikovanej v prílohe 1 k zmluve.
7. Vyhlásením ručiteľa z 16.07.2014 prezval žalovaný v druhom rade ručenie za riadne a včasné splnenie záväzku žalovaným v prvom rade podľa zmluvy, keď vyhlásil, že ak žalovaný v prvom rade ako dlžník nesplní riadne a včas svoj záväzok zo zmluvy, splní tento záväzok žalovaný v druhom rade, a to do 5 dní od splatnosti záväzku.
8. Vyhlásením ručiteľa z 16.07.2014 prezval žalovaný v treťom rade ručenie za riadne a včasné splnenie záväzku žalovaným v prvom rade podľa zmluvy, keď vyhlásil, že ak žalovaný v prvom rade ako dlžník nesplní riadne a včas svoj záväzok zo zmluvy, splní tento záväzok žalovaný v treťom rade, a to do 5 dní od splatnosti záväzku.
9. Žalobca vyzval listom z 14.05.2015 žalovaného v prvom rade na úhradu dlžnej sumy, ktorá ku 30.04.2015 predstavovala 2366,10 eur a zodpovedala trom neuhradeným splátkam, uhradiť do 31.05.2015. Pokusom o zmier z 22.03.2016 vyzval právny zástupca žalobcu žalovaných na zaplatenie
celej pôžičky v zmysle čl. VI ods. 5 zmluvy, pretože žalovaný v prvom rade bol v omeškaní so zaplatením sumy 8.664,40 eur , teda neuhradil viac ako tri celé splátky pôžičky.
10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 501 ods. 1 Obchodného zákonníka veriteľ je povinný dlžníkovi peňažné prostriedky poskytnúť, ak ho o to dlžník v súlade so zmluvou požiadal, a to v dobe určenej v požiadavke, inak bez zbytočného odkladu.
Podľa § 501 ods. 2 Obchodného zákonníka ak zmluva určuje, že úver možno použiť iba na určitý účel, môže veriteľ obmedziť poskytnutie peňažných prostriedkov iba na plnenie záväzkov dlžníka prevzatých v súvislosti s týmto účelom.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.
Podľa § 307 ods. 1 Obchodného zákonníka ak sa za ten istý záväzok zaručí viac ručiteľov, ručí každý z nich za celý záväzok. Ručiteľ má voči ostatným ručiteľom rovnaké práva ako spoludlžník.
Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.
11. Žalobca sa žalobou domáhal vrátenia peňažných prostriedkov poskytnutých žalovanému v prvom rade na základe zmluvy o podpore uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v prvom rade, ako aj zaplatenia zmluvne dohodnutých úrokov. Žalovaný v druhom a treťom rade prevzali ručenie za riadne a včasné splnenie záväzku žalovaného v prvom rade vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu s úrokmi.
12. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca uzatvoril so žalovaným v prvom rade dňa 16.07.2014 zmluvu o podpore č. 2014/17 predmetom, ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému v prvom rade finančné prostriedky vo výške 35.000,- eur účelovo viazané na prefinancovanie kúpy ťahača a návesu na drevo zn. SCANIA. Žalovaný v prvom rade sa zaviazal poskytnuté finančné prostriedky vrátiť spolu s dohodnutým 3,9% ročným úrokom, pričom strany sa dohodli na splácaní v splátkach vo výške a splatnosti špecifikovaných v prílohe ku zmluve. Súd posúdil vzťah medzi žalobcom a žalovaným v prvom rade, založený zmluvou o podpore, ako obchodnoprávny vzťah a zmluvu o podpore podľa jej obsahu ako úverovú zmluvu, na ktorú je potrebné vztiahnuť ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka . Strany sa dohodli v čl. I ods. 3 na vyplatení peňažných prostriedkov predávajúcemu strojov, na ktorých obstaranie bol úver poskytnutý, a to po predložení faktúry za financované stroje a po výzve na prevod finančných prostriedkov. Výlučne zo zmluvy o úvere je možné plniť nielen v prospech dlžníka ale aj tretím osobám ( v tomto prípade úhradou faktúry dodávateľovi financovaného ťahača a návesu), na rozdiel od zmluvy o pôžičke, pri ktorej je možné peňažné prostriedky prenechať len dlžníkovi. Zo skutkových okolností ( čl. I zmluvy o podpore) vyplynulo, že žalobca poskytol žalovanému v prvom rade úver tak, že zaplatil v prospech dodávateľa financovaných strojov ním vystavenú faktúru. Preto je nutné v tomto prípade aplikovať ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Na strane úverového dlžníka je žalovaný, ktorý je obchodnou spoločnosťou. Na strane úverového veriteľa je síce subjekt, ktorý je združením a neziskovou inštitúciou teda nie je svojou povahou podnikateľom, Obchodný zákonník však umožňuje, aby veriteľom bola aj osoba odlišná od banky, a to či už právnická alebo fyzická osoba. Veriteľ nemusí byť podnikateľom práve preto, že zmluva o úvere patrí medzi tzv. absolútne obchody, ktoré sa riadia Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Žalobca a žalovaný sa dohodli na úročení úveru vo výške 3,9% ročne ( čl. VI ods. 1 zmluvy o podpore) a zaplatení poplatku za poskytnutie úveru vo výške 350,- eur (čl.IX zmluvy o podpore). Úver bol žalovaný v prvom rade povinný vrátiť v 48-ich mesačných splátkach spolu s úrokom, pričom výška každej splátky predstavovala 788,70 eur a zahŕňala tak splátku istiny ako aj úrok , počnúc prvou splátkou splatnou 30.09.2014 a poslednou splátkou splatnou 31.08.2018.
13. Žalovaný v prvom rade sa dostal do omeškania s platením splátok úveru, pričom ku dňu 14.05.2015, keď bol žalobcom písomné upomínaný na doplatenie dlhu, predstavoval dlh žalovaného sumu 2366,10 eur, teda žalovaný neuhradil tri splatné úverové splátky. Následne listom z 22.03.2016 žalobca využil oprávnenie dojednané v čl. VI ods. 5 zmluvy o podpore a zosplatnil celý úver. Ku dňu podania žaloby predstavovala žalovaným v prvom rade neuhradená časť úveru sumu 29.636,70 eur, teda žalovaný v prvom rade zaplatil do podania žaloby, na úhradu splátok úveru celkom peňažnú sumu vo výške 8.220,70 eur. Žalovaný v prvom rade žiadnym spôsobom nerozporoval tvrdenia žalobcu o nezaplatení splátok úveru; nepreukázal a ani netvrdil splnenie povinnosti, ktorá tvorí predmet tohto konania, teda si v konaní, ktoré má charakter sporového konania, nesplnil ani svoju povinnosť tvrdenia.
14. V priebehu konania zobral žalobca žalobu späť v časti istiny 600,- eur, pretože žalovaný uhradil dňa 31.05.2017 sumu vo výške 300,- eur a dňa 02.08.2017 sumu vo výške 300,- eur. Na uplatnenom nároku na príslušenstvo istiny však žalobca zotrval.
15. Sumarizujúc vyššie uvedené dospel súd k záveru, že žalobou uplatnený nárok žalobcu po čiastočnom späťvzatí, teda vo výške 29.036,70 eur je dôvodný a žalovaný v prvom rade tento peňažný nárok žalobcu nezaplatil, preto súd žalobe žalobcu vyhovel . Za dôvodný považoval súd aj žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne , keď podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania vo výške 9% ročne. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania zo sumy zosplatneného úveru od podania žaloby, t.j. od 26.10.2016, ktorý mu súd priznal, s poukazom na to, že úver bol zosplatnený listom žalobcu z 22.03.2016 , v ktorom obsahu žalobca vyzval žalovaného zaplatiť dlžnú sumu v lehote 15 dní.
16. Vo vzťahu ku žalovaným v druhom a treťom rade súd z vykonaného dokazovania zistil, že títo prevzali svojimi ručiteľskými vyhláseniami ručenie za záväzok žalovaného v prvom rade voči žalobcovi, ktorý záväzok bol založený zmluvou o podpore, pričom výška záväzku nie je v tomto konaní spornou. Žalobca vyzval na splnenie dlhu žalovaných v druhom a treťom rade listom z 22.03.2016, ktorým úver zosplatnil. Žalovaní nevzniesli žiadne námietky a ku žalobe žalobcu sa nevyjadrili. Pretože záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným v prvom rade založený zmluvou o podpore, ktorú súd posúdil podľa obsahu ako úverovú zmluvu, podlieha režimu Obchodného zákonníka, aj ručenie žalovaných v prvom a druhom rade za záväzok žalovaného v prvom rade sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka v súlade s § 261 ods. 7 v spojení s § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka . Akcesorická a subsidiárna povaha ručiteľského záväzku vo vzťahu k záväzku hlavnému je určujúca pri riešení otázky, režimom ktorého kódexu sa spravuje ručenie žalovaných v druhom a treťom rade za záväzok dlžníka . Zásada , že práva a povinnosti zo zabezpečenia záväzkov sú podriadené režimu toho kódexu, ktorým sa riadi hlavný záväzkový vzťah, je vyjadrená výslovne v § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa touto časťou zákona riadia aj vzťahy vzniknuté pri zabezpečení plnenia záväzkov zo záväzkových vzťahov, ktoré sa riadia Obchodným zákonníkom. V prejednávanej veci išlo o záväzkový vzťah založený úverovou zmluvou, ktorá sa ako tzv. absolútny obchod riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka. Súd teda považoval žalobcom uplatnený nárok za dôvodný aj vo vzťahu ku žalovaným v druhom a treťom rade a zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi ním uplatnený nárok titulom ručenia.
17. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny 600,- eur v súlade s § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku zastavil, pretože žalobca zobral svojim písomným podaním doručeným súdu dňa 09.10.2017 žalobu v časti istiny vo výške 600,- eur späť, keď žalovaní po podaní žaloby túto sumu žalobcovi uhradili a to dňa 31.05.2017 a dňa 02.08.2017 , pričom na príslušenstve k späťvzatej sume zotrval.
18. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 z.č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok) a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech , priznal náhradu trov konania proti neúspešným žalovaným v rozsahu 100%.
19. Podľa § 11 ods. 3 veta prvá Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnkov poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci. Podľa § 11 ods. 4 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnkov Okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje. Žalobca za žalobný návrh uhradil súdny poplatok vo výške 1778,- eur . Žalobca zobral žalobu späť v časti sumy 600,- eur, ktorej zodpovedá súdny poplatok vo výške 36,- eur. Súd rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnkov o vrátení časti žalobcom zaplateného súdneho poplatku vo výške 29,30 eur ( 36,- eur - 6,70 eur) a upravil prevádzkovateľa systému Slovenskú poštu a.s. podľa § 11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, aby navrhovateľovi vrátil sumu vo výške 29,30 eur .
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.