Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/31/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v sporovej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: Y. R., V.. X.X.XXXX, P. I. XX, o zaplatenie 1.678,71 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 8Csp/70/2016-42 z 31.10.2017, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, ktorou v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vo výroku o náhrade trov konania.

Žalovaný m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Svidník (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.678,71 Eur spolu s úrokom vo výške 104,16 Eur a úrokmi z omeškania vo výške 0,93 Eur a 5% ročne zo sumy 1 678,71 Eur od 15.10.2016 do zaplatenia a 3,06 Eur poplatok za poistenie, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet číslo T. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený L. Y. P. T. D..T... V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. O trovách rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 99,42 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že dňa 07.03.2014 uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému bezúčelový úver vo výške 2.000,- eur. Ten mal žalovaný splatiť v 96 mesačných splátkach po 41,60 eur mesačne splatných v 12. deň v kalendárnom mesiaci. Termín prvej splátky bol stanovený na 12.03.2014 a splatnosť úveru bola stanovená na 14.02.2022. Celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť, bola 4.093,60 eur, RPMN úveru bola 24,34% a priemerná RPMN bola uvedená ako 18,87%. Žalovaný mal taktiež splácať poplatok za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 1,02 eur mesačne. Podľa prehľadu splácania predloženého žalobcom, ktorý žalovaný nespochybnil, mal žalovaný do predčasného zosplatnenia zaplatiť žalobcovi spolu 1.203,49 eur. Z nich bola suma 853,64 eur započítaná na úrok, 321,29 eur na istinu a 28,56 eur na poistné. Ku dňu predčasného zosplatnenia mal tak podľa žalobcu ostať nesplatená časť istiny vo výške 1.678,71 eur. Opakovaným upozornením zo dňa 21.03.2016 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie omeškaných splátok úveru, ktoré predstavovali v tom čase 108,76 eur najneskôr do 26.03.2016 s upozornením, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy uplatní žalobca svoje právo podľa § 565 a požiada ho o zaplatenie celej pohľadávky. Ďalšie obdobné upozornenie zaslal žalobca žalovanému listom zo dňa 11.08.2016. Listom zo dňa 14.10.2016 následne žalobca upovedomil žalovaného, že aj napriek opakovanej snahe o vyriešenie situácie žalovaný neobnovil plnenie povinností v zmysle zmluvy, v dôsledku čoho žalobca rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru. Celý dlh žiadal zaplatiť do 24.10.2016. Žalobca je obchodnou spoločnosťou (bankou). Žalovaný je fyzická osoba - nepodnikateľ.

Predmetná úverová zmluva je preto v zmysle § 1 ods. 2 a § 2 písm. a) a b) Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako aj § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalovaný nesplácal splátky úveru riadne a včas a to tak, že splátku splatnú dňa 12.04.2016 namiesto predpísanej výšky 42,62 eur zaplatil len v rozsahu 10,03 eur a neuhradil ju ani do 3 mesiacov od jej splatnosti (každú z nasledujúcich splátok zaplatil v nižšej výške), po ktorých dňa 14.10.2016 žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, na čo ho oprávňoval bod 4.2.1 úverovej zmluvy v spojení s bodom 8.12 VOP. Pred tým žalovaného opakovanými výzvami zo dňa 11.03.2016 a 11.08.2016 vyzval na zaplatenie omeškaných splátok s upozornením na možnosť v súlade s § 565 žiadať zaplatenie celej pohľadávky, avšak žalovaný si svoju povinnosť uhradiť zameškané splátky nesplnil. Dňom 14.10.2016 preto došlo k zosplatneniu celého úveru. Súd preskúmal dôvodnosť uplatnenej žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná s výnimkou nároku na úroky z omeškania z nezaplatených úrokov (uplatnených vo výške 5% ročne zo sumy 104,16 eur od 15.10.2016 do zaplatenia). Tento nárok súd vyhodnotil ako nedôvodný vzhľadom na to, že Občiansky (ale ani Obchodný) zákonník nezakladá právo veriteľa na príslušenstvo z príslušenstva (tak úrok ako aj úrok z omeškania sú v zmysle § 121 ods. 3 príslušenstvom pohľadávky) - bližšie viď. rozsudok NS ČR sp. zn. 35 Odo 101/2002 zo dňa 24.03.2002. Zvyšok nároku súd považoval za dôvodný, pričom ani samotný žalovaný ho nenamietal. Úroky z omeškania súd priznal žalobcovi v zmysle § 517 ods. 2 OZ. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 podľa pomeru úspechu strán sporu. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 1.874,70 eur a neúspešný v rozsahu 5,45 eur, teda v rozsahu 99,71%, čím o 99,42% prevýšil úspech žalovaného (0,29%). Žalobca má preto nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99,42 % voči žalovanému.

3. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku, voči výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, ako aj voči súvisiacemu výroku o trovách konania, odvolanie žalobca, dôvodiac, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ .

4. Žalobca má za to, že má popri nároku na úrok z omeškania z istiny dlhu aj nárok na úrok z omeškania zo zmluvných úrokov. Poukazuje na fakt, že zmluvné úroky boli vyčíslené pevnou sumou ako zmluvný úrok naakumulovaný z istiny do dňa zosplatnenia a tento sa ďalej (t.j. po zosplatnení celého dlhu) nenavyšuje. Práve z tohto dôvodu nejde podľa žalobcu o rozpor so zásadou anatocizmu, ktorá ma zamedziť neodôvodnenému navyšovaniu nárokov veriteľov. Dodáva, že ak by sa mala aplikovať prax, ktorú predpokladá odôvodnenie zamietnutia tohto nároku žalobcu prvostupňovým súdom v napadnutom rozhodnutí, znamenalo by to, že v prípade omeškania dlžníkov s plnením dlhu ktorý pozostáva výlučne z (zmluvných) úrokov, by veritelia nemali nárok na žiadnu zákonnú sankciu. Úroky z omeškania treba vnímať ako sankciu za omeškanie s plnením celého nároku veriteľa, teda požičanej istiny a aj zmluvných úrokov, nakoľko do omeškania sa dlžník dostane ak neplní riadne a včas. Splácanie úveru bolo dohodnuté v anuitných splátkach, teda v rovnomerných splátkach zahŕňajúcich splácanie príslušnej časti istiny i úroku mesačne vždy v termíne splatnosti uvedenom v zmluve. V tomto prípade je teda riadnym plnením zaplatenie celej splátky v termíne splatnosti. V prípade, že dlžník neuhradí splátku v dohodnutej výške a v dohodnutom termíne splatnosti, očitá sa v omeškaní, pričom omeškanie je sankcionované povinnosťou platiť úrok z omeškania. Bolo by v rozpore s logikou veci, ak od momentu omeškania dlžníka, by bol dlžník odmenený a veriteľ potrestaný znížením výšky úroku z jej zmluvne dohodnutej výšky na výšku sankčného úroku z omeškania. K vzťahu zmluvných úrokov a úrokov z omeškania a priamo aj k ich uplatniteľnosti veriteľom popri sebe po predčasnom zosplatnení dlhu sa jasne vyjadril vo svojej rozhodovacej činnosti aj Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí 33 Cdo 212/2014 zo dňa 21.08.2014. K rozsahu priznanej náhrady trov konania žalobca má za to, že bol úspešný v rozsahu 100 %. Súd pri rozhodovaní o trovách konania postupoval nesprávne, pretože pri určení hodnoty sporu neprihliadal iba na žalovanú istinu. Súd nemal pri posudzovaní úspechu prihliadať na úspech v časti príslušenstva a mal dospieť k záveru, že v konaní bol v rozsahu 100 % úspešný žalobca.

5. Žalobca preto navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe v plnom rozsahu a žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“),

vzhľadom na včas podané odvolanie oprávnenou osobou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu, v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania, a preto výrok rozsudku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, ktorý odvolaním napadnutý nebol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol a ako taký nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2 .

9. Odvolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý právny predpis), alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

10. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní a vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd si osvojuje odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu a na potvrdenie správnosti jeho napadnutej časti dopĺňa.

11. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku, zamietnutie časti návrhu týkajúcej sa úrokov z omeškania z úroku za poskytnutie úveru odôvodnil tým, že ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka definuje príslušenstvo pohľadávky ako úrok, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Z uvedeného okresný súd vyvodil záver, že úroky, ako aj úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky a viažu sa iba ku pohľadávke. Zdôraznil, že Občiansky zákonník ani neupravujú možnosť dlžníka požadovať príslušenstvo z príslušenstva.

12. Žalobca s takýmto záverom okresného súdu nesúhlasil.

13. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že právny záver okresného súdu je správny. Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom okresného súdu, že Občiansky zákonník ani neupravujú možnosť dlžníka požadovať príslušenstvo z príslušenstva, nakoľko Obchodný ani Občiansky zákonník nezakotvujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky. Definícia príslušenstva pohľadávky je vymedzená v ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, kde sa uvádza, že príslušenstvo pohľadávky tvoria úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady na jej uplatnenie. Úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným. Splnením hlavného záväzku zaniká aj akcesorický záväzok úrokový; zostáva len povinnosť zaplatiť zročné úroky. Tým, že dlžník neuhradí včas úroky z istiny sa dostáva do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením istiny. Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva veriteľ nemá preto, lebo Obchodný ani Občiansky zákonník mu túto možnosť nedávajú. Ak sa teda pohľadávkou v zmysle ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka rozumie istina (plnenie z hlavného peňažného záväzku) tak nárok na príslušenstvo z príslušenstva pohľadávky nevyplýva ani z ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je možné vykladať vytrhnuté z kontextu ust. 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedených skutočností odvolací súd uvádza, že rozsudok okresného súdu je v odvolaním napadnutom výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v uvedenom rozsahu ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

14. Odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu aj v súvisiacom výroku o trovách konania na súde prvej inštancie z tých istých dôvodov, ako uviedol okresný súd. Žalobca bol s uplatnenou žalovanou istinou úspešný, jeho neúspech sa týkal len nepatrnej časti uplatneného príslušenstva žalovanej pohľadávky. Pokiaľ súd prvej inštancie pri určovaní pomeru úspechu strán zohľadnil skutočnosť, že žalobca v časti uplatneného príslušenstva žalovanej pohľadávky (5 % ročne zo sumy 104,16 eur od 15.10.2016 do zaplatenia) nebol úspešný, postupoval správne. Niet dôvodu pri posudzovaní rozsahu úspechu strán v konaní uvedenú skutočnosť opomenúť. Žalobcovi by nárok na náhradu trov konania v

rozsahu 100 % vznikol len za predpokladu, že by žalobe bolo vyhovené v celom rozsahu, k čomu však v predmetnej veci nedošlo.

15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu 100 %.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 .

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 .

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .