Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24P-196-2017.pdf
PDF · 78.88 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/196/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. L. K., G. XX.XX.XXXX, K. M. XXX, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny O., pochádzajúceho z matky B. K., G.. XX.XX.XXXX, K. M. XXX a otca M. K., G.. XX.XX.XXXX, K. M., M. W. XX, v konaní o úpravu práv a povinností, takto
rozhodol:
I. zveruje maloletého L. K., G.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach,
II. určuje otcovi prispievať na výživu maloletého L. sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, ktoré výživné bude platiť vždy do XX-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku,
III. konanie v časti o určenie výživného od V. XXXX do právoplatnosti tohto rozsudku zastavuje,
IV. v prevyšujúcej časti návrh zamieta,
V. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadala súd, aby zveril maloletého L. do jej osobnej starostlivosti a zo strany otca určil výživné vo výške XX Eur mesačne, od V. XXXX.
2. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Otec prispieval na výživu maloletého do V. XXXX. Od tejto doby na výživu neprispieva a o dieťa nejaví záujem.
3. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že berie späť návrh čo do určenia výživného spätne a žiada určiť výživné len od právoplatnosti rozsudku. Súd preto konanie v časti o určenie výživného od V. XXXX do právoplatnosti rozsudku zastavil.
4. Otec sa k návrhu nevyjadril. Súd požiadal o výsluch otca aj dožiadaný súd, avšak ani tomuto sa nepodarilo zabezpečiť, aby sa otec dostavil na výsluch. Otec sa taktiež nedostavil na pojednávania, na ktoré bol riadne a včas predvolaný. Súd teda pojednával v neprítomnosti otca.
5. Opatrovník navrhol zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky a výživné ponechal na zvážení súdu.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámením s rodným listom maloletého, správou opatrovníka o rodinných a výchovných pomeroch, potvrdeniami o príjme matky, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:
7. Účastníci konania nie sú manželia a od B. XXXX nežijú v spoločnej domácnosti. Zo spoločnej domácnosti odišla navrhovateľka k svojej matke. Zo vzťahu účastníkov konania pochádza maloletý L.. Rodičia žili v spoločnej domácnosti v Q., a to od roku XXXX do roku XXXX. Matke sa za toto obdobie narodili X deti a keďže starostlivosť zo strany matky bola nedostatočná, dvaja starší súrodenci boli zverení do náhradnej starostlivosti v Q.. Po tom, ako rodičia prestali žiť v spoločnej domácnosti, odporca ešte prispieval na výživu maloletého do V. XXXX a odvtedy už na výživu maloletého ničím neprispieva. Matka býva v domácnosti svojej matky N. K., ktorá žije so svojim druhom a vnukom. V domácnosti býva ešte matkin brat s družkou a dvoma deťmi. Rodina obýva dvojizbový obecný byt. Starostlivosť matky o maloletého je v poriadku.
8. Príjem matky tvorí dávka v hmotnej núdzi vo výške XXX,XX Eur. Túto sumu má matka v niektorých mesiacoch krátenú na polovicu z dôvodu, že nedodržiava povinnosti voči úradu, najmä oznamovaciu povinnosť o práceneschopnosti. Matka zároveň poberá prídavky na jedno dieťa vo výške XX,XX Eur. Matka svojej matke za ubytovanie a stravu neprispieva. Zo svojich príjmov zakupuje maloletému oblečenie a obuv.
9. Matka má ešte vyživovaciu povinnosť k svojmu najstaršiemu dieťaťu Y.C. K., G.. XX.XX.XXXX, ktorý je v osobnej starostlivosti poručníka - druha starej matky.
10. Otec maloletého na jeho výživu neprispieva a o maloletého nejaví záujem. V súčasnosti má bývať v domácnosti svojej sestry v M.. Podľa vyjadrenia jeho sestry je evidovaný na úrade práce a nemá žiadny príjem. Z tohto dôvodu ho finančne podporuje ona.
11. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2005/36/20170701> Ustanovenia § 24 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2005/36/20170701>, § 25 a 26 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20170701> sa použijú primerane.
12. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
13. Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
14. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
15. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
16. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
17. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. V predmetnom konaní súd rozhodoval o úprave pomerov k maloletému L.. Súd rešpektoval súčasný stav ohľadom výchovy maloletého a jeho osobnej starostlivosti, pričom neboli zistené žiadne nedostatky vo vzťahu k tejto starostlivosti vykonávanej matkou. Súd teda zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky.
19. Zo strany otca súd určoval výživné. Otec na výživu dieťaťa, od kedy s matkou nežijú v spoločnej domácnosti, neprispieva. Vzhľadom na potreby maloletého mal súd za to, že návrh matky je dôvodný. Súd zistil, že otec je v súčasnosti evidovaný na úrade práce a z tohto dôvodu mu určil minimálne výživné. Vzhľadom na potreby maloletého je táto suma zatiaľ postačujúca. V prevyšujúcej časti, čo do určenia výživného do sumy XX Eur, súd návrh ako nedôvodný zamietol.
20. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa vyššie citovaných ustanovení. Keďže ide o konanie podľa Civilného mimosporového poriadku, súd nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. (§ 62 ods. 3 CMP)