Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-3Csp/16/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica sudkyňou Mgr. Silviou Kysuckou, v spore žalobkyne I. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXXX/XXX, V. O., proti žalovanému Všeobecnej úverovej banke, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpenému ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., IČO: 36 857 513, so sídlom v Bratislave, Kýčerského 7, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa ako spotrebiteľka podala žalobu, ktorá bola doručená na tun. súd 22. 02. 2018, v zmysle ktorej sa od žalovaného domáhala zaplatenia 2.923,28 eur. Uviedla, že ako spotrebiteľka má právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu - zmluvy uzatvorenej so žalovaným. Túto uzatvorila dňa 11. 11. 2005, na základe ktorej žalovaný ako veriteľ jej poskytol spotrebiteľský úver. Zmluva bola vopred pripravená v neprospech spotrebiteľa, žalovaný použil predtlačený formulár, ktorej obsah bol ním vopred pripravený, bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jednotlivé zmluvné ustanovenia. Je nepredstaviteľné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere a všeobecné obchodné podmienky obsahovali neprijateľné zmluvné podmienky. Veriteľ má postupovať s odbornou starostlivosťou v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľské práva žalobkyne boli porušené najmä použitím početných neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve. Text zmluvy je voľným okom nečitateľný, veľkosť písma je minimálna. Je teda nenaplniteľné, aby sa priemerný spotrebiteľ dokázal čo i len oboznámiť s dotknutým textom, nie tomu ešte porozumieť. Taktiež v zmluve absentuje aj RPMN, pričom v tejto súvislosti poukázala na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. j/, k/ zákona č. 258/2001 Z.z. Taktiež podľa žalobkyne absentuje v zmluve výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Následne citovala z rozhodnutí Krajského súdu v Žiline, spis. zn. 11Co/256/2013 a Krajského súdu v Trnave, spis. zn. 10CoE/313/2010. Žalobkyňa ďalej uvádzala, že je nejednoznačne uvedený aj údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, pričom citovala z rozhodnutí Krajského súdu v Trnave, spis. zn. 11Co/141/2012 a Krajského súdu v Banskej Bystrici, spis. zn. 15Co/223/2015. Medzi neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve žalobkyňa označila poplatky, rozhodcovskú doložku a vyhlásenie spotrebiteľa o tom, že sa oboznámil s úverovými podmienkami. Citovala z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, spis. zn. 18Co/109/2011, Krajského súdu v Trnave, spis. zn. 10CoE/326/2010. Poukázala na ustanovenie § 37, § 39, § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia odôvodnila tým, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil keďže zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov. Žalovaný jej poskytol 4.895,75 eur, žalobkyňa titulom danej zmluvy zaplatila 7.819,03 eur, a teda rozdiel medzi týmito sumami predstavuje žalovanú sumu, ktorú žiadala vydať do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobkyňa k žalobe na podporu svojich tvrdení predložila nasledovné listinné dôkazy: list zo dňa 08. 12. 2017, výpisy z pôžičkovej karty Quatro za obdobie 01. 11. 2005 až 30. 06. 2017, špecifikáciu žalovanej sumy.

3. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení zo dňa 11. 04. 2018 uvádza, že zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom. Vyjadril sa k procesu uzavretia zmluvy, keď klient ich najčastejšie kontaktuje telefonicky, na základe čoho je klientovi zaslaná Žiadosť o aktiváciu karty na adresu daného klienta, ktorého úlohou je túto žiadosť si prečítať a v prípade záujmu vyplniť údaje, žiadosť podpísať a následne zaslať žalovanému. Zmluvu o úvere netvorila len žiadosť a obchodné podmienky, ale aj iné komponenty - listiny. Žalobkyňa čerpala revolvingový úver, a teda vzhľadom na túto skutočnosť a vzhľadom na povahu úveru, nemožno vopred vypočítať RPMN. Vzhľadom na aktuálnu judikatúru nie je potrebné rozpisovať splátky. V súvislosti s námietkou o chýbajúcom termíne splatnosti úveru opätovne žalovaný poukázal na to, že bol dohodnutý revolvingový úver, a teda objektívne nie je možné takýto údaj určiť. V súvislosti s námietkou žalobkyne v tom smere, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky žalovaný uviedol, že žalobkyňa sama pred vyše 12-timi rokmi považovala celú zmluvnú dokumentáciu pre ňu za čitateľnú, jasnú a zrozumiteľnú, túto podpísala a zmluvný vzťah dlhé roky akceptovala. Preto tvrdenia žalobkyne o nečitateľnosti, neprehľadnosti a nezrozumiteľnosti, prípadne o „malom písme“ sú nepresvedčivé a účelové. Na margo rozhodcovskej doložky uviedol, že zo zákona o bankách bol žalovaný povinný ponúknuť svojim klientom možnosť alternatívneho riešenia sporov, čím si žalovaný túto povinnosť splnil, nakoľko v článku XI obchodných podmienok je rozhodcovská doložka zreteľne označená, jasná a zrozumiteľná. Tvrdenia žalobkyne o poplatkoch, konkrétne, že za tieto nedostala žiadne protiplnenie, sú nepresné a nesprávne - bol jej poskytnutý úver zo strany žalovaného, proti ktorej povinnosti sa radí aj úhrada poplatkov zo strany žalobkyne. Poplatky spolu s úrokom tvoria cenu peňazí, t.j. cenu poskytnutého úveru, čo je položka vyňatá zo súdneho prieskumu neprijateľných podmienok. V závere žalovaný vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k nároku žalobkyne uplatneného žalobou, s poukazom na § 107 ods. 1 OZ. Žalobu žiadal zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania.

4. Žalovaný na podporu svojich tvrdení pripojil nasledovné listinné dôkazy: žiadosť o vydanie a používanie pôžičkovej karty Quatro, obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných žalovaným v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s., účinné od 01. 06. 2005 (ďalej len „obchodné podmienky“).

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 18. 09. 2008 prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že dňa 11. 09. 2018 poukázal na účet žalobkyne časť žalovanej sumy vo výške 564,23 eur, pretože žalobkyňa žiada titulom bezdôvodného obohatenia vydať 2.923,- eur, avšak vôbec nezohľadnila to, že časť jej údajného nároku je premlčaná. Nepremlčaná časť žalobou uplatneného nároku žalobkyne by tak predstavovala sumu 564,23 eur. Opätovne uplatnil námietku premlčania, keď podľa výpisu z kartového účtu a prehľadu splátok za obdobie 2 rokov po dátume 22. 02. 2016 (nárok voči žalovanému žalobkyňa uplatnila na súde 22. 02. 2018), uhradila žalobkyňa celkovo 564,23 eur, ktorá suma jej bola poukázaná na účet. Zvyšok jej údajného nároku podlieha premlčaniu v subjektívnej 2-ročnej premlčacej dobe. Navrhol teda, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol, pokiaľ do rozhodnutia súdu žalobkyňa svoju žalobu v celom rozsahu nezoberie späť, pričom navrhol, aby súd žiadnej zo strán sporu nepriznal náhradu trov konania. K uvedenému podaniu priložil časť výpisu z bankového účtu zo dňa 11. 09. 2018.

6. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že v priebehu konania jej žalovaný ponúkol uzatvorenie mimosúdnej dohody, v zmysle ktorej jej chcel zaplatiť polovicu žalovanej sumy, ktorú dohodu však nepodpísala. Potvrdila, že žalovaný jej zaplatil sumu 564,23 eur, napriek tejto skutočnosti na podanej žalobe trvala a žiadala, aby jej žalovaný zaplatil aspoň polovicu žalovanej sumy.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a prečítaním, resp. oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré strany predložili na podporu svojich tvrdení a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Zo žiadosti o vydanie a používanie pôžičkovej karty Quatro zo dňa 11. 11. 2005 mal súd za preukázané, že žalobkyňa so žalovaným uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úverový rámec 30.000,- Sk (995,82 eur), s výškou splátky 1.000,- Sk (33,19 eur) mesačne. Súčasťou uvedenej zmluvy boli obchodné podmienky.

9. Z výpisov z pôžičkovej karty Quatro mal súd za preukázané, že žalobkyňa v období od 22. 02. 2016 do 30. 06. 2016 zaplatila na daný úver celkovo 564,23 eur, a to nasledovne: sumu 33,19 eur v dňoch 26. 02. 2016, 19. 03. 2016, 19. 04. 2016, 28. 05. 2016, 18. 06. 2016, 04. 08. 2016 2-krát, 18. 08. 2016, 21. 09. 2016, 19. 10. 2016, 18. 02. 2017, 22. 03. 2017, 17. 05. 2017, a sumu 66,38 eur v dňoch 20. 01. 2017, 25. 04. 2017. Žalobkyňa pred dátumom 22.02.2016 zaplatila žalovanému celkovo 7.254,80 eur, počnúc prvou splátkou uhradenou dňa 20.12.2005 vo výške 1.000,- Sk (33,19 eur).

10. Z listu zo dňa 08. 02. 2017 mal súd za preukázané, že žalobkyňa žiadala žalovaného, aby jej pred podaním žaloby uhradil sumu 2.923,28 eur titulom bezdôvodného obohatenia, a to na základe zmluvy zo dňa 11. 11. 2005.

11. Z čiastočného výpisu z účtu žalovaného mal súd za preukázané, že 11. 09. 2018 bola zrealizovaná platba z účtu žalovaného v prospech účtu žalobkyne, a to v sume 564,23 eur.

12. Žalobkyňa na pojednávaní vypovedala, že zmluvu uzatvorila a peňažné prostriedky čerpala. Uviedla, že vedela, čo podpisuje a od počiatku vedela, komu platí.

13. Podľa § 100 ods. 1 OZ, Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

14. Podľa § 107 ods. 1 OZ, Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

15. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

16. Uplatnený nárok je nárokom z bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom k tomu, že zo strany žalovaného bola vznesená námietka premlčania, súd sa s touto námietkou musel vysporiadať.

17. Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou premlčania. Uplatnenie námietky premlčania má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Na námietku premlčania musí súd prihliadnuť, a v prípade, že námietka premlčania je zo strany dlžníka v súdnom konaní vznesená, uplatnený nárok nemožno priznať.

18. Subjektívna premlčacia doba pri bezdôvodnom obohatení je v zmysle § 107 ods. 1 2 roky počítaná odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsiahlu judikatúru, v zmysle ktorej sa oprávnený o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvie v zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 vtedy, keď mal k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, pričom nie je rozhodujúce, že už predtým mal možnosť sa dozvedieť skutočnosti, na základe ktorých si mohol urobiť úsudok o vzniku bezdôvodného obohatenia a jeho výšku. To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako jeho nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby relevantné (rozhodnutie NS ČR sp. zn 30Cdo/2758/2006, rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/67/2011, resp. 3Cdo/169/2017); pri posudzovaní začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby je nutné vychádzať z preukázanej, skutočnej, nie predpokladanej vedomosti o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal - touto vedomosťou ustanovenie § 107 ods. 1 nemieni znalosť právnej kvalifikácie, ale znalosť skutkových okolností, z ktorých možno zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21Cdo/3433/2008). V konaní bolo jednoznačne preukázané nielen listinnými dôkazmi, ale aj samotným vyjadrením žalobkyne na pojednávaní, že táto vedela, že splátky platí žalovanému, a keďže to bola práve ona, ktorá splátky platila, tak vedela aj to, koľko platí. Vychádzajúc teda z toho, že žaloba bola podaná dňa 22.02.2018, nepremlčané sú len úhrady, ktoré žalobkyňa realizovala v prospech žalovaného titulom danej zmluvy v období od 22.02.2016 a následne, t. j. suma v celkovej výške 564,23

eur. Zvyšok nároku, ktorý predstavuje sumu 2.358,77 eur (žalovaná suma 2.923,- eur mínus 564,23 eur) je premlčaný.

19. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa plnila žalovanému v období od 01.11.2005 do 30.06.2017 celkovo 7.819,03 eur. Pretože žaloba bola podaná dňa 22.02.2018 a pretože premlčacia doba pri bezdôvodnom obohatení je 2 roky, je zrejmé, že pokiaľ by aj žalobkyňa bez právneho dôvodu poskytla žalovanému peňažné plnenia pred 22.02.2016, nárok na vrátenie týchto peňažných plnení by bol vzhľadom na vznesenú námietku premlčaný. Do úvahy teda prichádzalo žalovaného zaviazať iba na zaplatenie tých súm, ktoré mu žalobkyňa prípadne bez právneho dôvodu poskytla po 22.02.2016. Z výpisov z pôžičkovej karty Quatro je zrejmé, že po 22.02.2016 žalobkyňa poskytla žalovanému peňažné plnenia v celkovej sume 564,23 eur. Pretože však žalovaný túto nepremlčanú sumu žalobkyni v priebehu konania zaplatil (a to bez toho, že by z výsledkov tohto konania jednoznačne vyplynula existencia právnej povinnosti vrátiť tieto plnenia), a pretože žalobkyňa vo vzťahu k sume 564,23 eur nezobrala žalobu späť, súdu nezostávalo nič iné, len žalobu v danej časti zamietnuť. Čo sa týka zvyšných 2.358,77 eur (uplatnených 2.923,- eur mínus zaplatených 564,23 eur), aj v tomto smere bolo potrebné žalobu zamietnuť, a to práve s prihliadnutím na § 100 ods. 1 veta druhá - teda že premlčané právo nemožno žalobkyni priznať z dôvodu vznesenej námietky premlčania.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Žalobkyňa bola úspešná čo do zaplatenia sumy 564,23 eur (s prihliadnutím na to, že po začatí konania žalovaný danú sumu dobrovoľne plnil), neúspešná bola čo do zaplatenia 2.358,77 eur. Vo väčšej časti bol teda úspešný žalovaný, preto by mu prináležal nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu/neúspechu. Žalovaný však vo vyjadrení zo dňa 18.09.2018 navrhol, aby súd žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania, z čoho vyplýva, že si nárok na náhradu trov konania neuplatnil, preto súd rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súde Považská Bystrica v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , uvedenie spisovej značky , čo sa ním sleduje a podpis, §127 ods. 1,2 ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 písm. a) až h) .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 ).