Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

63Cb/17/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Holečkovou v právnej veci žalobcu AB Restructuring k. s., so sídlom Dostojevského rad 19, 811 09 Bratislava, IČO: 47 241 608, SKP úpadcu SUCHÉ MIESTO s. r. o., so sídlom Obchodná 4, 811 06 Bratislava, IČO: 36 357 359, právne zast. Mgr. Martin Berec, advokát, so sídlom DOMUS PETRA, Pod Sokolice 1/B, 911 01 Trenčín, proti žalovanému MPL TRADING spol. s. r. o., so sídlom Galvániho 8, 821 04 Bratislava, IČO: 31 388 639, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Ján Majling, s. r. o., so sídlom Palárikova 14, 811 04 Bratislava, IČO: 35 960 728, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. SR 085/2010 zo dňa 27. 12. 2011 voči žalobcovi.

Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100%.

Súd priznáva štátu nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Úpadca, ako pôvodný žalobca, sa žalobou doručenou súdu dňa 01. 02. 2012 domáhal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. SR 085/2010 zo dňa 27. 12. 2011 voči žalobcovi. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že rozsudok rozhodcovského súdu napáda ako žalovaný v druhom rade podľa tohto rozsudku z dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. a), c) a g) Rozhodcovského zákona. Poukázal, že dňa 15. 01. 2009 žalovaný, ako predávajúci, uzatvoril so spoločnosťou CALIARI MRAMOR ELITE s. r. o., Praha, Žižkov, Česká republika, (ďalej len ,,CME“) ako kupujúcim, Rámcovú kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa zaviazal predať spoločnosti CME, tovar podľa podmienok uvedených v Kúpnej zmluve a Všeobecných obchodných podmienkach a poskytnúť mu jednorazový úverový rámec v maximálnej výške 83.000,- Eur. V kúpnej zmluve bolo urobené ručiteľské vyhlásenie zo strany spoločnosti Panónsky háj C s. r. o. (prečiarknuté) a s odtlačkom pečiatky SUCHÉ MIESTO s. r. o., bez čitateľných podpisov, identifikácie osôb, ktoré konali za predmetnú spoločnosť a bližšej identifikácie ručiteľa. Zmluvné strany kúpnej zmluvy sa dohodli, že pre prípad akýchkoľvek sporov zo zmluvy, predložia ich na rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu v Banskej Bystrici. Žalovaný spoločnosti CME realizoval v období december 2009 až marec 2010 dodávky tovaru v celkovej hodnote 214.184,84 Eur. Dňa 23. 02. 2010 uzatvoril žalovaný s CME Dohodu o uznaní záväzku a zaplatení dlhu v celkovej sume 214.184,84 Eur, podľa špecifikácie pohľadávok uvedených v prílohe Dohody o uznaní záväzku. Z dôvodu neplnenia si dohodnutých povinností žalovaný následne prostredníctvom právneho zástupcu podal voči spoločnosti CME, ako žalovanému v prvom rade a žalobcovi, ako žalovanému v druhom rade, návrh na začatie rozhodcovského konania o zaplatenie predmetnej istiny s príslušenstvom. Rozhodcovský súd doručil žalobu žalobcovi, ku ktorej sa žalobca vyjadril vyjadrením zo dňa 14. 10. 2010. Z odôvodnenia rozsudku rozhodcovského súdu vyplýva, že rozhodcovský súd zaslal vyjadrenie

žalobcu žalovanému, ku ktorému sa následne vyjadril podaním zo dňa 21. 01. 2011. Rozhodcovský súd vydal následne rozsudok dňa 27. 12. 2011, v ktorom v plnom rozsahu vyhovel žalobe. Podľa názoru žalobcu, podľa záhlavia kúpnej zmluvy, bola táto uzavretá medzi žalovaným, ako predávajúcim a spoločnosťou CME, ako kupujúcim. Vyplýva to i z čl. I. Kúpnej zmluvy, ktorý znie ,,Zmluvné strany na základe tejto Rámcovej kúpnej zmluvy a Všeobecných obchodných podmienok spoločnosti MPL TRADING spol. s. r. o., upravujú Všeobecné podmienky vo vzťahu medzi predávajúcim a kupujúcim pri realizácií dodávok“. V čl. VII. Rámcovej kúpnej zmluvy si strany dohodli nasledovné ,,Zmluvné strany tejto zmluvy sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých na základe tejto zmluvy, predložia na rozhodnutie v rozhodcovskom konaní Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici ...“. Vyhlásenie ručiteľa je v Rámcovej kúpnej zmluve uvedené v čl. VI. Kúpnej zmluvy. V predmetnom ustanovení ručiteľ nepristúpil k ustanoveniu čl. VII. Kúpnej zmluvy a teda ani k dohode zmluvných strán o riešení súdnych sporov v rozhodcovskom konaní. Z tohto dôvodu žalobca dôvodil, že Rozhodcovská zmluva uzavretá medzi zmluvnými stranami kúpnej zmluvy, t. j. medzi žalovaným, ako predávajúcim a spoločnosťou CME, ako kupujúcim, je vo vzťahu k žalobcovi, ako žalovanému v rozhodcovskom konaní neplatná a teda nebol pasívne legitimovaným byť účastníkom predmetného rozhodcovského konania. Uvedený dôvod je dôvodom pre zrušenie rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) Rozhodcovského zákona. Zároveň v žalobe špecifikoval i námietky k ručiteľskému vyhláseniu podľa čl. VI. Rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 15. 01. 2009. Podľa tvrdenia žalobcu z uvedeného ustanovenia článku, ktoré bolo v osobe ručiteľa prečiarknuté, nie je zrejmé, kto je osobou ručiteľa a ktoré osoby konali za ručiteľa, a to ani mená a funkcie osôb konajúcich za ručiteľa. Absenciu týchto údajov považuje za takú, ktorá spôsobuje neplatnosť predmetného právneho úkonu, čo potvrdzuje i rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. 03. 2000, sp. zn. 2Obo 182/99. Rovnako mal žalobca námietky i k rozsahu ručiteľského záväzku, keďže v čl. III. Rámcovej kúpnej zmluvy sa uvádza, že žalovaný poskytuje spoločnosti CME jednorazový úverový rámec vo výške 83.000,- Eur. Skutočnosť, že žalovaný v tomto konaní presiahol zmluvne dohodnutý jednorazový úverový rámec, nemôže byť na škodu ručiteľa, t. j. nemôže požadovať od neho, aby znášal jeho podnikateľské riziko. Uvedené skutočnosti uvádzal i v rozhodcovskom konaní. Z výpisu z Obchodného registra bolo zrejmé, že dňa 05. 01. 2009 začalo insolvenčné konanie na majetok CME a rovnakého dňa bola uzavretá i Rámcová kúpna zmluva. Z uvedeného žalobcovi nie je zrejmé, prečo žalovaný pokračoval v dodávkach tovaru až do sumy 214.184,84 Eur, pričom už dňa 19. 01. 2009 počas insolvenčného konania presahovala výška pohľadávok žalovaného po lehote splatnosti sumu cca 85.000,- Eur, ktorá presiahla i dohodnutý úverový rámec. Žalobca mal za to, že žalovaný vedome navyšoval svoju pohľadávku s úmyslom zneužitia ručiteľského vyhlásenia uvedeného v čl. III. zmluvy, ktoré nároky si mohol od neho rovnako uplatňovať. Takýto výkon práva považoval za výkon v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Dôkazom o nepoctivosti žalovaného je i samotné uzatvorenie Dohody o uznaní záväzku, keďže v čase uznania spoločnosť CME nijakým spôsobom nerozporovala pohľadávky žalovaného a táto bola uzatvorená účelovo, z dôvodu lepšej vymožiteľnosti pohľadávok voči ručiteľovi. Rozhodcovský súd aj napriek vyššie uvádzaným skutočnostiam uznal existenciu a platnosť ručiteľského vyhlásenia, na základe čoho rozhodcovský súd vyhovel žalovaného návrhu v celom rozsahu. Žalobca uviedol i svoje pochybnosti o tom, či mal rozhodcovský súd právomoc rozhodovať o otázkach platnosti, či neplatnosti právneho úkonu ručiteľského vyhlásenia uvedeného v Kúpnej zmluve, a to ani ako o prejudiciálnej otázke. To, že spory o určenie platnosti, či neplatnosti právneho úkonu, t. j. spory, ktoré nemôžu byť ukončené schválením súdneho zmieru nespadajú do pôsobnosti rozhodcovského súdu je skutočnosťou, ktorá je akceptovaná aj rozhodovacou praxou slovenských súdov (uznesenie KS v Nitre zo dňa 21. 12. 2009, č. k. 26Cob 161/2009). Tým bol podľa tvrdenia žalobcu naplnený ďalší zákonný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) Rozhodcovského zákona. Tretím dôvodom podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku bolo porušenie zásady rovnosti účastníkov konania, keďže i z rozsudku na strane č. 4 ods. 3 vyplýva, že žalobca, prostr. svojho právneho zástupcu podal súdu vyjadrenie k žalobnej odpovedi žalovaného 2/ zo dňa 21. 01. 2011. Žalobca v tomto konaní tvrdil, že vyjadrenie žalovaného nikdy nebolo mu doručené, pričom podľa čl. VI. ods. 6 štatútu rozhodcovského súdu, všetky listiny alebo iné informácie predložené rozhodcovskému súdu účastníkom rozhodcovského konania, rozhodcovský súd bez zbytočného odkladu doručí alebo oznámi všetkým ostatným účastníkom rozhodcovského konania. Uvedené súvisí i s § 17 Rozhodcovského zákona. Porušením tejto povinnosti zo strany rozhodcovského súdu doručiť žalobcovi vyjadrenie žalovaného, bola tak žalobcovi odoprená možnosť účinne ochraňovať a brániť svoje práva, čo je porušením nielen predmetného ustanovenia § 17 Rozhodcovského zákona, ale i práva na spravodlivý súdny proces garantovaný Ústavou SR, ako i Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rovnako mal za to, že i z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva porušenie zásady rovnosti, keď

rozhodcovský súd sa nijakým spôsobom nevysporiadal s tvrdeniami a námietkami vznášanými žalobcom (žalovaným 2/ v rozhodcovskom konaní), keďže i podľa čl. 46. Ústavy Slovenskej republiky, súčasťou práva na súdnu ochranu, je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je jasné a zrozumiteľné a dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom právnej ochrany. Poukázal i na personálne prepojenie rozhodcovského súdu s osobou žalovaného, resp. jeho právnym zástupcom. Súdu navrhol preto zrušiť rozhodcovský rozsudok a zároveň požiadal súd o odklad vykonateľnosti rozsudku z dôvodov nim uvádzaných. K žalobnému návrhu žalobca pripojil Kúpnu zmluvu, Dohodu o uznaní záväzku, Rozhodcovskú doložku, vyjadrenie žalobcu, rozhodcovskú žalobu, rozhodcovský rozsudok, výpis z Obchodného registra spoločnosti Rozhodcovský súd Banská Bystrica, s. r. o. a výpis z Obchodného registra spoločnosti OPERA HOLDING spol. s. r. o..

2. Na základe návrhu žalobcu súd uznesením vydaným pod č. k. 63Cb 17/2012 - 39 zo dňa 20. 02. 2012 odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom v Banskej Bystrici, sp. zn. SR 085/2010 zo dňa 27. 12. 2011 až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

3. Žalovaný sa na základe uznesenia súdu vyjadril k žalobe podaním doručeným dňa 02. 04. 2012 tak, že žalobný návrh žalobcu je nedôvodný, keďže nie je naplnená žiadna zo zákonných podmienok uplatnenia návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. S názorom žalobcu, že žalobca nepristúpil k ustanoveniu čl. VII. Rámcovej kúpnej zmluvy, ani k Dohode zmluvných strán o riešení súdnych sporov v rozhodcovskom konaní nesúhlasil, keďže predmetná rozhodcovská Kúpna zmluva vo svojom čl. VI. obsahuje aj ručiteľské vyhlásenie žalobcu. Ručenie je pritom právnym vzťahom medzi veriteľom a ručiteľom, že ručiteľ splní záväzok tretej osoby, ak ho neuspokojí sám dlžník. Vo vzťahu k Dohode o ručení sú veriteľ a ručiteľ navzájom zmluvnou stranou tejto dohody. Pritom nie sú ojedinelé prípady, keď pri ručení ide o dohodu veriteľa, ručiteľa, ako i dlžníka tak, ako je to v danom prípade. Pri posudzovaní obsahu Rámcovej kúpnej zmluvy je potom zrejmé, že sa jednalo o viacero právnych úkonov obsiahnutých do jednej listiny. Bez ohľadu na označenie zmluvy je nutné potom konštatovať, že uvedená listina označená ako Rámcová kúpna zmluva obsahovala jednak Kúpnu zmluvu, kde zmluvnými stranami boli žalovaný a CME a jednak Dohodu o ručení, kde zmluvnými stranami boli žalovaný a žalobca. Žalobca bol preto bezpochyby zmluvnou stranou listiny označenej Rámcovej kúpnej zmluvy, a to v časti Dohody o ručení. Z uvedeného preto možno konštatovať, že aj na právny vzťah založený medzi zmluvnými stranami na základe Dohody o ručení sa vzťahuje čl. VII. Rozhodcovská doložka. Z tohto dôvodu nemal naplnený dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) Zákona č. 244/2002 Z. z. Pokiaľ ide o dôvod podľa § 40 ods. 1 písm. a) Rozhodcovského zákona, neuvádza ako dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku to, že bol rozsudok vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania podľa § 1 ods. 3 tohto zákona. Potom dôvody, ktoré uvádza žalobca, t. j. otázka platnosti/neplatnosti ručiteľského záväzku, neuvádza rozhodcovský zákon, ako výnimku z predmetu rozhodcovského konania. Rovnako poprel tvrdenia, že ručiteľ v Rámcovej kúpnej zmluve nie je dostatočným spôsobom určený, odvolávajúc sa na ust. § 3a Obchodného zákonníka. Uviedol, že zo zmluvy je nepochybné, kto ju podpísal ako ručiteľ a kto prevzal už spomínaný ručiteľský záväzok. Neuvedenie údajov, ktoré sú uvedené v § 3a Obchodného zákonníka nie je sankcionovateľné neplatnosťou právnych úkonov, keďže požiadavky kladené na obsahovú a formálnu stránku právnych úkonov nie sú týmto ustanovením zákona dotknuté. K porušeniu zásady rovnosti rozhodcovským súdom žalovaný poukázal, že ak rozhodcovský súd mal určité okolnosti potrebné pre spoľahlivé ustálenie správneho skutkového stavu preukázané, je súd povinný rozhodnúť bez zbytočných prieťahov. Žalobca, ako žalovaný 2/ v rozhodcovskom konaní, vo svojej žalobnej odpovedi namietal dodanie tovaru. Žalovaný, ako žalobca v rozhodcovskom konaní, však predložil rozhodcovskému súdu Dodacie listy preukazujúce dodanie tovaru spoločnosti CME, ale v priamo v žalobnom návrhu, ale až v ďalšom vyjadrení. Existenciu spomínaného záväzku však mal za preukázanú už skôr, a to na základe uznania záväzku spoločnosťou CME. Uznanie záväzku má podľa § 323 ods. 3 Obchodného zákonníka účinky aj voči ručiteľovi. Ostatné námietky žalobcu v jeho žalobnej odpovedi boli námietkami právnymi, nie skutkovými, resp. sa jednalo o ničím nepodložené tvrdenia žalobcu. Z tohto dôvodu dôvodil, že rozhodcovský súd postupoval správne, keď rozhodol na základe skutočnosti, ktoré v konaní doposiaľ vyšli najavo a nemal povinnosť zasielať vyjadrenie žalovaného (žalobcu v rozhodcovskom konaní) na ďalšie vyjadrenie, okrem vyššej spomínanej zásady aj preto, že žalobca bol v rozhodcovskom konaní žalovaným z pozície ručiteľa. Žalobca teda nebol subjektom, ktorý tovar odoberal, dodacie listy za odobratý tovar nepodpisoval, nevedel by k uvedeným dôkazom zaujať relevantné stanovisko. Doručenie dodacích listov žalobcovi by na dôkaznej situácií a na postavení žalobcu v rozhodcovskom konaní nič nemenilo, ani nezlepšilo. Spoločnosť CME bol žalovaným 1/ v rozhodcovskom konaní, ktorá spoločnosť

pohľadávky voči žalovanému nikdy nespochybňovala. Rozhodcovský súd preto nemal pochybnosť o dôvodnosti uplatnenej pohľadávky žalovaným v rozhodcovskom konaní, dôkazy navrhnuté žalobcom vykonal, aby tak učinil žalobcovi aj spravodlivosti za dosť a postupoval správne, keď na základe tvrdení účastníkov a vykonaného dokazovania v konaní rozhodol. Žalobný návrh preto žiadal zamietnuť.

4. Žalobca v podaní zo dňa 09. 08. 2012 k tvrdeniam žalovaného poukázal, že Dohoda strán vo vzťahu k Rozhodcovskej zmluve je nezávislou Dohodou a nemá žiadny vzťah k vyhláseniu ručiteľa. Rámcová zmluva neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by obsahovalo prejav vôle ručiteľa, resp. akýkoľvek náznak jeho vôle byť viazaný Rozhodcovskou zmluvou. Vyplýva to i z preambuly samotnej Rámcovej zmluvy, ktorá je uzatvorená medzi zmluvnými stranami a ďalej je uvedený len predávajúci a kupujúci a ich špecifikácia. Uvedené zmluvné strany sa potom dohodli na Rozhodcovskej doložke. Z ručiteľského vyhlásenia nemožno vyvodiť úmysel ručiteľa byť viazaný ustanoveniami čl. VII. Rámcovej kúpnej zmluvy. Mal potom za to, že Rozhodcovská zmluva medzi žalovaným a žalobcom nevznikla, resp. je neplatná. Vo zvyšnej časti zotrval na vyjadreniach uvedených v žalobe. Na základe nich mal za to, že absentujú dve principiálne podmienky rozhodcovského konania vo vzťahu k žalobcovi a to existencia platného ručiteľského záväzku a právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať vo veci ručiteľského záväzku. Zotrval aj na ostatných vadách rozhodcovského konania skôr uvádzaných. V podaní doručenom súdu dňa 30. 04. 2013 doplnil žalobca svoje tvrdenia o to, že nie je zmluvnou stranou Rámcovej kúpnej zmluvy v tom smere, že tieto skutočnosti vyplývajú i zo spoločných a záverečných ustanovení Rámcovej kúpnej zmluvy, keďže táto zmluva bola vyhotovená len v dvoch rovnopisoch s platnosťou originálu, pričom každá zmluvná strana obdrží po jednom vyhotovení. Zotrval preto na tom, že žalobca so žalovaným neuzatvoril platnú Rozhodcovskú zmluvu. Opätovne sa žalobca vyjadril i k neplatnosti ručiteľského vyhlásenia, ktoré považoval za neurčité a nezrozumiteľné a teda absolútne neplatné, a to i z dôvodu ručne preškrtávaného textu právneho úkonu, kde pôvodne bol označený ručiteľ Panónsky háj C, s. r. o. Na pojednávaniach vo veci samej žalobca zotrval na žalobe, poukázal, že ručiteľský záväzok je len akcesorický záväzok, ktorý mohol vzniknúť až následne potom, ako sa uzavrela Rámcová kúpna zmluva. Na prípadné svoje tvrdenia navrhol vypočuť osoby prítomné pri uzatváraní Rámcovej kúpnej zmluvy, s ktorým návrhom súhlasil i žalovaný. Následne na žalobcu bol vyhlásený konkurz, pričom pôvodný správca konkurznej podstaty úpadcu nedal súhlas s pokračovaním v konaní. Ten bol udelený až novým správcom konkurznej podstaty uvedeným v záhlaví rozhodnutia, ako žalobca. Z predloženej Rámcovej kúpnej zmluvy žalobcom je zrejmé, že za MPL TRADING spol. s. r. o., Bratislava, Rámcovú kúpnu zmluvu uzatvoril P.. Z. S., za kupujúceho CALIARI MRAMOR ELITE s. r. o., Praha, Žižkov, je podpísal Z. E., ako konateľ. Zároveň za potenciálneho ručiteľa záväzku medzi týmito zmluvnými stranami, ktorým bola podľa tvrdenia spoločnosť žalovaného - SUCHÉ MIESTO spol. s. r. o., Bratislava vystupoval p. E.. Pán Z. E. pri jeho výsluchu súdu uviedol, že on osobne predmetnú Rámcovú kúpnu zmluvu nepodpisoval, avšak na všetky úkony splnomocnil jeho syna Z. E., ktorého výsluch sa súdu nepodarilo zabezpečiť. Z tohto dôvodu súd vyzýval tohto svedka na podanie písomnej výpovede. Napriek prevzatiu zásielky Z. E. súdu neposkytol svoje stanovisko k predloženým otázkam. Keďže ani jeho osobná účasť sa ani v ďalšom konaní nepodarila súdu zabezpečiť vzhľadom, že ide o osobu z ČR, súd uvedený dôkaz následne nevykonal, a to v súlade s ust. CSP, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01. 07. 2016.

5. Svedok P. O. vypočutý na pojednávaní dňa 16. 04. 2015 súdu uviedol, že od 01. 01. 2009 podniká na základe živnostenského oprávnenia a potvrdil tú skutočnosť, že mal uzavretú písomnú zmluvu so spoločnosťou MPL TRADING spol. s. r. o., ohľadne vykonávania sprostredkovania predaja stavebného materiálu. Predtým bol i zamestnancom tejto spoločnosti vo funkcií vedúci prevádzky. K predmetu sporu sa vyjadril tak, že v roku 2009 prišiel za ním konateľ firmy CME p. E., ktorý mal generálnu plnú moc na zastupovanie od jeho otca s tým, že idú stavať rodinné domy pre firmu Panónsky háj, v miestnej časti Čierna Voda, Bratislava s požiadavkou na možnosť dodávky materiálu. Uvedená osoba mala zabezpečiť od investora Panónsky háj, podpis ručiteľského záväzku. Zmluvu predloženú p. E. podpísal a následne s podpísanou zmluvou odišli do kancelárie p. E., ktorý podľa neho bol konateľom firmy Panónsky háj, ktorá sa neskôr premenovala na spoločnosť SUCHÉ MIESTO, s. r. o. Súd zistil z výpisu z Obchodného registra na SUCHÉ MIESTO, s. r. o., Bratislava, že uvedené skutočnosti sa týkali spoločnosti Panónsky háj B, s. r. o., Bratislava, ktorá sa následne zlúčila so spoločnosťou SUCHÉ MIESTO, s. r. o., Bratislava. Z Rámcovej kúpnej zmluvy je však zrejmé, že pôvodným ručiteľom bola spoločnosť Panónsky háj C, s. r. o., Bratislava, t. j. iná spoločnosť. Údaje o ručiteľovi však boli poskytnuté zo strany p. E., ktorý ho i v zmluve označil ako Panónsky háj C, s. r. o., Bratislava. Pri podpise uvedenej zmluvy bol podľa neho prítomný i pán S. a p. K. (podpis Rámcovej kúpnej zmluvy medzi CME a MPL TRADING spol. s. r. o.). Pri podpisovaní Rámcovej kúpnej zmluvy zo strany ručiteľa nebol prítomný. Z tohto dôvodu sa

nevedel vyjadriť, kto preškrtol údaj o ručiteľovi v Rámcovej kúpnej zmluve. Súdu však potvrdil, že on dopísal do zmluvy výšku úverového rámca uvedenú v Rámcovej kúpnej zmluve. V konečnom dôsledku za spoločnosť MPL TRADING spol. s. r. o., podpísal túto zmluvu konateľ, on uvedenú zmluvu len pripravoval.

6. Svedok P.. M. E. na rovnakom pojednávaní súdu uviedol, že bol konateľom tak spoločnosti SUCHÉ MIESTO, s. r. o., ako aj v spoločnostiach Panónsky háj B, ako i Panónsky háj C, Bratislava, ktoré spoločnosti mali sídlo na rovnakej adrese. Na podpísanie predmetnej zmluvy si nepamätal. Po nahliadnutí do listinných dôkazov uviedol, že stavba Panónsky háj C, Bratislava bol investorom predmetnej stavby, z tohto dôvodu si vie predstaviť, že by za uvedenú spoločnosť túto zmluvu podpísal. Túto podpísal za Panónsky háj C, Bratislava. Nemal vedomosť o preškrtávaní údajov v predmetnej zmluve. Vo svojej ďalšej výpovedi však spochybnil skutočnosť, za ktorú spoločnosť, ako ručiteľ, podpísal predmetnú Rámcovú kúpnu zmluvu. K uvedenému by sa podľa neho mohol vyjadriť p. R., resp. p. E., ktorá bola právnym zástupcom spoločnosti. Právny zástupca žalovaného doručil do súdneho spisu aj doklad o tom, že A.. E. vedela o predmetnom záväzku, keďže ho potvrdila, pričom sa jednalo o ručiteľský záväzok spoločnosti SUCHÉ MIESTO, s. r. o. Za jeho svedeckú výpoveď súd priznal svedkovi svedočné vo výške 18,40 Eur.

7. Súd na žiadosť žalobcu mienil v konaní vypočuť svedka P.. A. R., ktorého sa nepodarilo na vytýčené termíny pojednávania zabezpečiť, keďže sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlňoval, žiadal prípadne písomne sa vyjadriť k otázkam, ktorú formu strany sporu namietali a žiadali jeho osobný výsluch.

8. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 18. 10. 2018 sa zúčastnila len žalovaná strana, žalobca sa z neúčasti na pojednávaní neospravedlnil. Žalovaný pritom zotrval na tom, že uvedená Rámcová kúpna zmluva, vrátane všetkých ustanovení, teda i vyhlásenia ručiteľa, považuje za platné, pričom k identifikácií ručiteľa podľa Rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 15. 01. 2009 uviedla, že uvedený údaj bol prečiarknutý a doplnený v spodnej časti prvej strany Rámcovej kúpnej zmluvy, kde za ručiteľa bola uvedená spoločnosť SUCHÉ MIESTO spol. s. r. o., Bratislava, t.j. pečiatka a pod ňou bolo uvedené číslo vložky, pod ktorým je zapísaná predmetná spoločnosť v Obchodnom registri a na preukázanie pravdivosti týchto tvrdení súdu predložila i novú Rámcovú kúpnu zmluvu zo dňa 19.01.2009 s opravenými údajmi o ručiteľovi podpísanej všetkými účastníkmi tejto Rámcovej kúpnej zmluvy, teda predávajúceho, kupujúceho i ručiteľa. Ručiteľský záväzok preto považuje za platný záväzok voči spoločnosti MPL TRADING spol. s. r. o. s odkazom i na rozhodnutia súdov v obdobnej veci vedenom na tunajšom súde pod č. k. 62Cr/3/2016 zo dňa 22. 02. 2018, ktorý vychádzal zo záverov rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 43Cob 147/2015, ktorý potvrdil platnosť totožného obsahu ručiteľského vyhlásenia tak, ako bol učinený v Rámcovej kúpnej zmluve medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 15. 01. 2009. Duplicitná Rámcová kúpna zmluva predložená žalovaným na pojednávaní bola už datovaná dňom 19. 01. 2009. Súd však z jej obsahu konštatuje, že obsahovo bola zhodná so zmluvou zo dňa 15. 01. 2009 predloženou zo strany žalobcu pri podávaní žaloby.

9. Súd ďalej z rozhodcovského spisu rozhodcovského súdu ohľadne predmetného konania pred rozhodcovským súdom pod sp. zn. SR 085/2010 zistil, že žalobca v konaní pred rozhodcovským súdom, ako žalovaný 2/, podal vyjadrenie k žalobe, v ktorom namietal nesplnenie základných procesných povinností uložených žalobcovi v rozhodcovskom konaní podľa § 79 ods. 1 a § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď nepreukázal, že by tovar žalovanému 1/, t. j. spoločnosti CME, vôbec dodal. Pripojené boli len faktúry, ktoré nie sú dôkazom o dodaní tovaru, ktorého zaplatenie bolo predmetom žaloby. Ďalej namietal, kto za žalovaného 1/, t. j. spoločnosť CME podpísal Dohodu o uznaní záväzku a zaplatení dlhu zo dňa 23. 02. 2010 a, pričom nie je to zjavné ani zo záhlavia daného právneho úkonu. V čase 23. 02. 2010 boli za túto spoločnosť výlučne oprávnení konať dvaja konatelia spoločnosti, avšak podľa podpisových vzorov uvedených v Zbierke listín Obchodného registra, podpisy na podpisových vzoroch a podpis osoby na Dohode o uznaní záväzku a splatení dlhu zo dňa 23. 02. 2010 nie je totožný. Ďalej k žalobnej odpovedi žalobca, ako žalovaný 2/ spochybňoval oprávnenosť prevzatia ručiteľského záväzku, keďže tento by mal byť jasný, určitý a zrozumiteľný a malo by byť z neho zrejmé, kto taký právny úkon činí. V závere namietal nesprávnosť formulácie petitu, z ktorých všetkých uvádzaných dôvodov žiadal žalobu zamietnuť. K predmetnej žalobnej odpovedi v rozhodcovskom konaní sa vyjadrila spoločnosť MPL TRADING spol. s. r. o. podaním zo dňa 21. 01. 2011, ktorým zároveň i rozšírila návrh na začatie rozhodcovského konania ohľadne povinnosti zaplatiť dlžnú sumu žalovanými 1/, 2/, a tiež podaním zo dňa 06. 07. 2011, kedy rozšírili žalobný návrh o žalovaného 3/ Z. E., D., S., Č. Q..

Rozhodcovský súd pripustil žalovaného 3/ do rozhodcovského konania v zmysle uznesenia SR 085/2010 zo dňa 22. 11. 2011, pričom bez doručenia vyjadrení žalovaného, ako žalobcu v rozhodcovskom konaní, ostatným stranám konania (t. j. podania zo dňa 21. 01. 2011, 06. 07. 2011, ako i uznesenia zo dňa 22. 11. 2011), pristúpil k vydaniu rozsudku sp. zn. SR 085/2010 zo dňa 27. 12. 2011, ktorý následne doručoval stranám konania. I z doručeniek stranám sporu súd zistil, že žalobcovi ani pri doručovaní rozsudku tieto vyššie uvádzané zásielky žalovaného, ako žalobcu v rozhodcovskom konaní, nedoručil. Súd pritom z obsahu podania žalovaného, ako žalobcu v rozhodcovskom konaní zo dňa 21. 01. 2011 zistil, že súčasťou uvedeného vyjadrenia bol i dôkaz jednotlivé faktúry a Dodacie listy 3x, ktoré mali preukazovať dôvodnosť uplatneného nároku, ktoré potvrdzovala spoločnosť CME. Tunajší súd na základe takto vykonaného dokazovania, keďže prítomný žalovaný nemal návrh na doplnenie dokazovania, rozhodol vo veci samej, a to i bez výsluchu navrhovaného svedka p. R., ktorého sa súdu nepodarilo zabezpečiť, avšak vzhľadom na predloženie nového listinného dôkazu na pojednávaní dňa 18. 10. 2018, súd by považoval výsluch tohto svedka aj tak za nehospodárny. Preto ho nevykonal a vo veci rozhodol.

Podľa § 40 ods. 1 bod a, c, g Zákona č. 244/2002 Z. z., účinného do 31. 12. 2014, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a)rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/?ucinnost=31.12.2014>),

c)jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/?ucinnost=31.12.2014>).

Podľa § 40 Zákona č. 244/2002 Z. z., tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo

b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.

(2) Súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. b).

(3) Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

(4) Na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.

Podľa § 21 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z. z., účinného do 31. 12. 2014, účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.

Podľa § 17 Zákona č. 244/2002 Z. z., účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

10. Na základe vykonaného dokazovania ohľadne dôvodov zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom v Banskej Bystrici, sp. zn. SR 085/2010 zo dňa 27. 12. 2011 mal súd za to, že žaloba je dôvodná ohľadne naplnenia dôvodu zrušenia rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. g) Zákona č. 244/2002 Z. z., účinného do 31. 12. 2014 a po novele uvedeného zákona, podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 4 Rozhodcovského zákona. Podľa ostatných dôvodov uvádzaných žalobcom v žalobe, súd nemal preukázané predpoklady pre zrušenie rozhodcovského rozsudku (§ 40 ods. 1 písm. a), c) Rozhodcovského zákona účinného do 31. 12. 2014). Vzhľadom k tomu, že existoval aspoň jeden dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. SR 085/2010 zo dňa 27. 12. 2011, súd žalobe žalobcu vyhovel. Svoje rozhodnutie súd odôvodňuje nasledovne.

11. V konaní nebolo spornou skutočnosťou, že Stály rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri spoločnosti Rozhodcovský súd Banská Bystrica, s. r. o., Horná 13, Banská Bystrica vydal dňa 27. 12. 2011 rozhodcovský rozsudok, sp. zn. SR 085/2010, ktorým zaviazal žalovaných 1/, 2/, 3/ spoločne a nerozdielne zaplatiť dlžnú istinu 214.088,13 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 13.353,86 Eur, úroky z omeškania tak, ako sú špecifikované v petite tohto rozhodnutia a rovnako ich zaviazal i na náhradu trov konania. Uvedený rozhodcovský rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19. 01. 2012 a vykonateľnosť dňa 22. 11. 2012, bol žalobcovi v tomto konaní a ako žalovanému 2/ v rozhodcovskom konaní, doručený dňa 16. 01. 2012. Podľa ust. § 41 Rozhodcovského zákona účinného v čase podania žaloby žalobcom bol žalobca oprávnený podať žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku. Súd zistil, že pôvodný žalobca, ktorý je v súčasnosti úpadcom a za ktorého teraz koná správca konkurznej podstaty, podal na tunajší súd žalobu riadne a včas. Túto skutočnosť žalovaný v konaní ani nerozporoval. Žalobu podal z dôvodov uvádzaných v § 40 ods. 1 písm. a), c) a g) Rozhodcovského zákona, účinného v čase podania žaloby. Podľa znenia jednotlivých ustanovení potom odôvodnil i dôvodnosť podanej žaloby. Keďže súd považoval žalobu za dôvodnú podľa § 40 ods. 1 písm. g) Rozhodcovského zákona, účinného v čase podania žaloby a terajšie ust. § 40 ods. 1 písm. a) bod 4 Rozhodcovského zákona, súd najprv zdôvodní svoje rozhodnutie ohľadne preukázania naplnenia predpokladov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku z tohto dôvodu. 12. V danom prípade bola podaná žaloba podľa tohto ustanovenia z dôvodu porušenia zásady rovnosti účastníkov konania, ktorú možno subsumovať pod vyššie uvedené ust. § 40 ods. 1 písm. a) bod 4, súčasného znenia Rozhodcovského zákona, t. j. že rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ust. tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej. V pôvodnom i v súčasnom znení rozhodcovského zákona bola v § 17 Rozhodcovského zákona uzákonená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Každému z účastníkov rozhodcovského konania sa mala poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. Podľa ust. § 26 ods. 5 Rozhodcovského zákona, účinného v čase podania žaloby, účastníkom rozhodcovského konania sa musí doručiť oznámenie o každom ústnom pojednávaní a zasadaní rozhodcovského súdu v dostatočnom časovom predstihu, najmenej 30 dní pred začatím ústneho pojednávania alebo zasadania, ak sa doručuje účastníkovi rozhodcovského konania do cudziny. Všetky listiny alebo iné informácie predložené rozhodcovskému súdu jedným účastníkom rozhodcovského konania, sa musia bez zbytočného odkladu oznámiť všetkým účastníkom rozhodcovského konania. Rovnako sa musí

všetkým účastníkom rozhodcovského konania oznámiť obsah znaleckého posudku alebo listiny, o ktoré sa rozhodcovský súd môže opierať pri svojom rozhodovaní. Uvedené ustanovenie zákona zostalo i po novele nedotknuté. Žalobca v žalobnom návrhu ohľadne porušenia tejto zásady uviedol, že na strane 4 ods. 3 z odôvodnenia rozsudku rozhodcovského súdu vyplýva, že žalobca, prostr. svojho právneho zástupcu podal súdu vyjadrenie k žalobnej odpovedi žalovaného 2/ zo dňa 21. 01. 2011. Žalobca súdu tvrdil, že predmetné vyjadrenie žalovaného v rozhodcovskom konaní mu nebolo nikdy doručené. Podľa skutočnosti uvádzaných v odôvodnení rozsudku rozhodcovského súdu vyplýva, že žalovaný okrem iného v predmetnom vyjadrení spochybňoval aj tvrdenia žalobcu, ako žalovaného 2/ v rozhodcovskom konaní vo vzťahu k platnosti a rozsahu ručiteľského záväzku, čo sú vo vzťahu k následnému rozhodovaniu rozhodcovského súdu voči žalobcovi v tomto konaní, principiálne otázky. Súčasne poukázal i na čl. VI. ods. 6 štatútu rozhodcovského súdu, a to zásady rozhodcovského konania, v zmysle ktorého - všetky listiny alebo iné informácie predložené rozhodcovskému súdu účastníkom rozhodcovského konania, rozhodcovský súd bez zbytočného odkladu doručí alebo oznámi všetkým ostatným účastníkom rozhodcovského konania. Nedoručením uvedeného vyjadrenia žalovaného, ako žalobcu v rozhodcovskom konaní, bola žalobcovi, ako žalovanému 2/ odopretá možnosť účinne ochraňovať a brániť svoje práva, čo je porušením nielen ust. § 17 Rozhodcovského zákona, ale i práva na spravodlivý súdny proces garantovaný Ústavou SR (čl. 46), ako i Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca nakoniec konštatoval, že uvedená zásada rovnosti bola porušená i pri vypracovávaní rozhodnutia rozhodcom, keď len zopakoval tvrdené skutočnosti účastníkmi konania a v odôvodnení absentuje právna úvaha, ktorá ho viedla k vydaniu rozsudku v znení, ako je uvedený v petite tohto rozhodcovského rozsudku. S tvrdeniami žalovaného 2/ v rozhodcovskom konaní a jeho námietkami sa nevysporiadal. Tvrdil, že súčasťou práva na súdnu ochranu je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je jasné a zrozumiteľné a dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom právnej ochrany (nález Ústavného súdu I. ÚS 327

- 210 - 37). Súd z pripojenej fotokópie rozhodcovského spisu rozhodcovského súdu pod sp. zn. SR 085/2010, zaslaného na výzvu súdu zistil, že okrem citovaného vyjadrenia žalovaného zo dňa 21. 01. 2011, v ktorom žalovaný spochybňoval tvrdenia žalobcu, ako žalovaného 2/ v rozhodcovskom konaní vo vzťahu k platnosti a rozsahu ručiteľského záväzku, ktorá otázka mohlo mať vplyv na rozhodnutie rozhodcovského súdu voči žalobcovi, ako žalovanému 2/ v rozhodcovskom konaní, nedoručil, pričom súd zistil, že v tomto podaní žalovaný doručoval rozhodcovskému súdu i dôkazy ohľadne uplatneného nároku, konkrétne Dodacie listy podpísané spoločnosťou CME, s. r. o., ako dlžníka, vzhľadom na námietky žalovaného 2/ v žalobnej odpovedi ohľadne rozsahu povinnosti plniť za dlžníka. Rozhodcovský súd rovnako nedoručil žalovanému 2/ ani rozšírenie žaloby zo dňa 06. 07. 2011, ktorým tento nárok uplatnil i voči žalovanému 3/. Uvedené vyjadrenia žalovaného, ako žalobcu v rozhodcovskom konaní rozhodcovský súd nedoručil ani pri doručovaní rozhodcovského rozsudku vydaného dňa 27. 12. 2011. Súd sa preto stotožnil s tvrdeniami žalobcu o tom, že došlo k porušeniu zásady rovnosti v rozhodcovskom konaní a teda rozhodcovské konanie neprebehlo v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní, pričom tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Súd pritom poukazuje na zdôvodnenie správnosti tvrdenia žalobcu a j na to, že v zmysle § 306 ods. 2 Obchodného zákonníka, ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, na uplatnenie ktorých je oprávnený dlžník a použiť na započítanie pohľadávky dlžníka voči veriteľovi, ak na započítanie by bol oprávnený dlžník, keby veriteľ vymáhal svoju pohľadávku voči nemu. Teda v danom prípade i vyvrátiť tvrdenia žalovaného o existencii alebo žalovaným uvedenej výške dlhu v čase uznania záväzku spoločnosťou CME. Ručiteľ môže použiť na započítanie aj svoje pohľadávky, voči veriteľovi. Súd i na základe tohto ustanovenia mal za to, že tvrdenia žalovaného v tomto konaní ohľadne nedôvodnosti uvedené vyjadrenie zo dňa 21.01.2011 doručovať žalobcovi, ako žalovanému 2/ , sú právne irelevantné, keďže sa tunajší súd priklonil k právnym záverom žalobcu o tom, že faktúra sama o sebe nie je dôkazom o dodaní predmetného tovaru dlžníkovi, ktorý bol v tomto prípade spoločnosť CME a iba potvrdený Dodací list dlžníkom by mohol žalobca, ako ručiteľ, akceptovať ako záväzok, za ktorý ručí. Súd len konštatuje, že v žalobnej odpovedi žalobca, ako žalovaný 2/ namietal platnosť a rozsah ručiteľského záväzku za nesplnenie povinnosti dlžníkom. Súd preto považoval uvedené doručenie podania žalovaného v rozhodcovskom konaní zo dňa 21. 01. 2011 za nevyhnutné na ochranu a bránenie práv žalobcu, ako žalovaného 2/ v rozhodcovskom konaní. Z tohto dôvodu mal súd preukázané naplnenie predpokladu pre zrušenie uvedeného rozhodcovského rozsudku tunajším súdom podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 4 Rozhodcovského zákona v súčasnom znení.

13. Pokiaľ žalobca podal žalobný návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. SR 085/2010 zo dňa 27. 12. 2011 i z dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. a) a písm. c) Rozhodcovského zákona účinného v čase podania žaloby, t. j. že rozsudok bol

vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, resp. že žalobca popiera platnosť Rozhodcovskej zmluvy, tunajší súd po oboznámení sa s obsahom rozhodcovského spisu, ako i podania žalobcu v rozhodcovskom konaní, vyjadrenia k žalobe zo dňa 14. 10. 2010, súd poukazuje na ust. § 21 Rozhodcovského zákona, a to rozhodovanie o právomoci, kde podľa ods. 2 tohto ustanovenia, účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť Rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že vo veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní alebo že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie. Súd z obsahu vyššie citovaného vyjadrenia žalobcu, ako žalovaného 2/ v rozhodcovskom konaní zo dňa 28. 10. 2010 zistil, že túto námietku pri svojom prvom úkone a ani do vydania rozhodcovského rozsudku neuplatnil, pričom musel mať o nej vedomosť, keďže namietal neexistenciu ručiteľského záväzku. Súd preto žalobe ohľadne zrušenia rozsudku podľa týchto ustanovení Rozhodcovského zákona účinného v čase podania žaloby nevyhovel, a to i s poukazom na ust. § 40 ods. 4 Rozhodcovského zákona v súčasnom znení, v zmysle ktorého na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa ods. 1 písm. a) (čo je daný prípad), súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to stanovenej, inak bez zbytočného odkladu. Keďže tak žalobca v rozhodcovskom konaní neučinil, pričom išlo o spor, ktorý mohol byť vydaný rozhodcovským súdom podľa rozhodcovského zákona a žalobca pritom nepoprel platnosť Rozhodcovskej zmluvy, resp. jej neexistenciu, súd nemal preukázané dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a), c) Rozhodcovského zákona účinného do 31. 12. 2014. Keďže pre rozhodnutie súdu postačovalo naplnenie aspoň jedného z predpokladov pre zrušenie rozhodcovského súdu, čo i súd mal za preukázané, súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

14. Pokiaľ ide o ručiteľský záväzok žalobcu, ktorého neplatnosť žalobca v priebehu rozhodcovského konania i v uvedenej žalobe, ako dôvod zrušenia rozhodcovského súdu uvádzal, tento bude predmetom skúmania ďalšieho konania po zrušení rozhodcovského rozsudku voči žalobcovi rozhodcovským súdom.

15. O trovách konania tunajší súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 tak, že žalobcovi, ako i štátu priznal nárok na náhradu trov konania, ktoré v konaní vynaložili, voči žalovanému vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd postupom podľa § 262 ods. 2 CSP. Trovy štátu pritom vznikli za uhradené svedočné svedkovi P.. M. E. vypočutému na pojednávaní dňa 16. 04. 2018.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.