Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/44/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. S., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa matky: X. W., nar. XX. Y. XXXX, trvale bytom XXX XX Q. č.XX, toho času XXX XX Q. č.XXX, zast. JUDr. Soňou Petrusovou, advokátkou so sídlom AK Adyho 34, 984 01 Lučenec a otca: L. S., nar. XX. C. XXXX, trvale bytom XXX XX Q. č.XX, zast. JUDr. Jánom Sitarčíkom, advokátom so sídlom AK Dr. Herza 20, 984 01 Lučenec, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a o výchovnom opatrení, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 8P/79/2016-307 zo dňa 30. mája 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., III. a V. a v závislom výroku VI. o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. 8P/79/2016-307 zo dňa 30. mája 2018 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) rozhodol nasledovne: I. Súd zveruje maloleté dieťa T. S., narodeného XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matke X. W., narodenej XX.X.XXXX. II. Otec L. S., narodený XX.X.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletého T. sumou 40 Eur mesačne od 1. marca 2016 do 31. mája 2018 a od 1. júna 2018 sumou 70 Eur mesačne; výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. III. Zročné výživné za dobu od 1. marca 2016 do 31. januára 2017 v sume 440 Eur súd povoľuje otcovi platiť v splátkach po 50 Eur mesačne, ktoré sú splatné k 15. dňu v mesiaci spolu s bežným výživným, prvú splátku zaplatí do 15. dňa v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom rozsudok vo veci samej nadobudne právoplatnosť a pod stratou výhody splátok. IV. Súd nariaďuje východné opatrenie maloletému dieťaťu a jeho rodičom podrobiť sa psychologickému odbornému poradenstvu v období 9 mesiacov počnúc od právoplatnosti rozsudku za účelom zlepšenia vzťahu maloletého a jeho rodičov, zlepšenie vzájomnej komunikácie rodičov vo výchove dieťaťa. Poradenstvo sa bude realizovať v Centre pedagogickopsychologického poradenstva a prevencie, Ulica M. Rázusa 25, 984 01 Lučenec, IČO: 37 950 436. V. Súd návrh otca na úpravu styku s maloletým Danielom zamieta. VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

1.1 Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že konal o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému T. S. (ďalej aj „maloletý“ alebo „maloleté dieťa“) z dôvodu, že rodičia maloletého

spolu nežijú od októbra 2016; matka maloletého X. W. (ďalej len „matka maloletého“ alebo aj „matka“) žiadala maloletého zveriť do svojej osobnej starostlivosti a určiť výživné; otec maloletého L. S. (ďalej len „otec maloletého“ alebo „otec“) žiadal maloletého zveriť do striedavej osobnej starostlivosti; po podanom znaleckom posudku súhlasil so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky a žiadal s ním upraviť styk.

1.2 V rámci svojho rozhodovania okresný súdu aplikoval ustanovenie § 28 ods.1, 2, § 30 ods.1, 3, § 36 ods.1, § 37 ods.8, § 43, § 62 ods.1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods.1, 2, § 75 ods.1, § 76 ods.1, § 77 ods.1 a § 37 ods.2 písm.d) zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.36/2005 Z.z.“ alebo „Zákon o rodine“) a konštatoval, že vzhľadom ku skutočnosti, že rodičia maloletého spolu nežijú, záujem dieťaťa si vyžadoval, aby bol upravený výkon rodičovských práv a povinností. Obaja rodičia sa pritom na pojednávaní dňa 30.5.2008 dohodli na zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky, na počiatku a výške výživného, ktoré bude otec platiť. Za preukázané zhodným tvrdením rodičov mal okresný súd skutočnosť, že otec maloletého dlhuje výživné za dobu od 1.3.2016 do 31.1.2017 v sume 440 Eur, ktoré mu povolil platiť v otcom navrhnutých splátkach, s čím matka maloletého súhlasila. Pri určení výšky výživného súdu prvej inštancie vychádzal z pomerov oboch rodičov, zdôraznil, že výživné má prednosť pred všetkými výdavkami, ktoré rodičom vznikajú a prihliadol tiež na to, že matka si už vyživovaciu povinnosť neplní len osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa, ale aj sumou minimálne 30 Eur mesačne. Matka maloletého poberá prídavok na dieťa a spolu s výživným od otca budú súčasné potreby maloletého uspokojené.

1.3 Pokiaľ ide o úpravu styku súd prvej inštancie uzavrel, že nemohol schváliť dohodu rodičov podľa návrhu otca, nakoľko výsledky dokazovania v súčasnosti neodôvodňovali upraviť styk otca s maloletým, nakoľko by to nebolo v jeho záujme. Matka maloletého v priebehu konania navrhovala, aby sa rodičia podrobovali výchovnému opatreniu, ktoré okresný súd aj nariadil. Aj keď mal súd za preukázané, že už v priebehu súdneho konania, po podanom znaleckom posudku sa otec s maloletým začal stretávať na základe neodkladného opatrenia, situácia v rodine maloletého negatívne ovplyvňuje, najmä pokiaľ ide o jeho správanie, je nervóznejší, úzkostlivý, zajakáva sa, ťažšie sa koncentruje. Zistenia triednej učiteľky v podanej správe svedčia záverom súdnej znalkyne v znaleckom posudku. Predtým, ako by mohlo dôjsť k styku otca s maloletým, je potrebné sa k nemu „dopracovať“, a to nielen s rodičmi ale aj s dieťaťom. Z uvedeného dôvodu, vychádzajúc so záverov znaleckého posudku, považoval súd prvej inštancie za predčasné rozhodovať o úprave styku otca s dieťaťom. Hoci otec maloletého spochybnil odbornosť znalkyne a jej znalecký posudok, znalkyňa je zapísaná v zozname súdnych znalcov v odbore psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých. Uvedeným boli odstránené pochybnosti o odbornosti znalkyne vo vzťahu k vyšetreniu maloletého dieťaťa a jeho rodičov. Znalkyňa po vypracovaní znaleckého posudku sa k námietkam otca k znaleckému posudku písomne vyjadrila a konštatovala, že po preštudovaní predložených listín nezistila, že by podaný posudok nebol v súlade s informáciami uvedenými v listinách, na záveroch znaleckého posudku zotrvala. Znalkyňa zdôraznila, že predtým, ako by sa mal realizovať styk otca s maloletým, je nevyhnutné, aby si najprv rodičia za asistencie psychológa sami spracovali vlastné pocity krivdy z predchádzajúceho partnerského vzťahu a naučili sa primerane komunikovať v záujme dieťaťa. Odporúčaním znalkyne bolo, aby si aj maloletý za asistencie psychológa vyjasnil s otcom situácie, v ktorých sa cítil byť otcom ukrivdený. Znalkyňa zdôraznila, že „nie je prípustné, aby rodičia unikli zo svojej rodičovskej zodpovednosti a prenášali zodpovednosť za stretávanie sa dieťaťa s otcom a obnovovanie vzťahu s ním na dieťa. Rozhodovať za takejto situácie je pre dieťa neprimeraná záťaž, ktorú nebude zvládať a situácie v rodine sa nevyrieši. Rodičia po absolvovaní odbornej pomoci dieťa len oboznámia s dohodou o stretávaní sa s otcom a obaja budú od maloletého vyžadovať jej plnenie“.

1.4 Okresný súd si osvojil závery znalkyne a nezistil, že by znalecký posudok trpel vnútornými rozpormi a ani, že by bolo potrebné doplniť dokazovanie navrhnuté otcom. Záujem maloletého dieťaťa vyžaduje, aby dieťa vyrastalo v stabilnom rodinnom prostredí, otec si plnil vyživovaciu povinnosť a obaja rodičia začali dôsledne pracovať na tom, aby obnovili vzájomnú komunikáciu; jej nedostatok nemôže byť na ujmu maloletého dieťaťa.

1.5 Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že rozsudok upravuje výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu; vo výroku o umiestnení a výživnom vrátane zročného výživného vyplýva zo zhodných vyjadrení rodičov. Zatiaľ neupravený styk otca s dieťaťom a východné opatrenie, ktoré ním bolo nariadené, majú naplniť závery znaleckého posudku s cieľom, aby rodičia aj dieťa

nariadeným východným opatrením „spracovali“ stále pretrvávajúce vzájomné nezhody až dovtedy, kým nebude možné dohodou upraviť styk otca s dieťaťom, o čomu budú rodičia povinní informovať. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie nariadil východné opatrenie vo výroku IV. napadnutého rozsudku a určil aj dobu jeho trvania, pričom jeho priebeh bude sledovať.

1.6 O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodoval podľa ustanovenia § 52 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Pokiaľ ide o znaleckú odmenu, táto bola pokrytá preddavkami oboch rodičov. Trovy spojené s tým, že strana konala v materinskom jazyku, alebo jazyku, ktorému rozumie, znáša štát.

2. Proti rozsudku okresného súdu, druhému výroku, ktorým okresný súd určil otcovi výživné, tretiemu výroku, ktorým okresný súd rozhodol o dlhu na výživnom a o povolení jeho splatenia v splátkach a proti piatemu výroku, ktorým súd prvej inštancie návrh otca na úpravu styku zamietol, podal otec prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a vo veci znovu rozhodol, alternatívne aby vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

2.1 Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť otec maloletého namietal, že napriek tomu, že súd prvej inštancie konštatoval, že rodičia žili v spoločnej domácnosti a spolužitie ukončili v októbri 2016, v rozsudku stanovil výživné pre otca od 1.3.2016, aj za obdobie, keď žili v spoločnej domácnosti. Ak súd prvej inštancie stanovil výživné od 1. júna 2018 na sumu 70,-Eur, jeho výška je neprimeraná k možnostiam otca, pričom okresný súd neprihliadol na to, že otec má deti aj z predchádzajúcich vzťahov.

3. Matka maloletého v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

3.1 Matka mala zato, že okresný súd vykonal rozsiahle dokazovanie, zabezpečil vypracovanie znaleckého posudku, pri svojom rozhodovaní z neho vychádzal, keď zatiaľ styk otca s maloletým neurčil. Je prvoradé, aby oni ako rodičia maloletého si vyriešili vzájomné vzťahy prostredníctvom výchovného opatrenia; proti výroku o nariadení výchovného opatrenia otec maloletého odvolanie nepodal. Potom je pre matku nepochopiteľné, prečo podal odvolanie voči výroku, ktorým okresný súdu návrh otca na úpravu styku zamietol. Výchovné opatrenie spočívajúce v podrobení sa psychologickému poradenstvu by malo ako maloletému, tak jeho rodičom pomôcť zlepšiť vzťahy medzi rodičmi navzájom a medzi rodičmi a maloletým, nedošlo by tak k ďalšiemu odlúčeniu otca a maloletého dieťaťa.

4. Ďalšie relevantné vyjadrenie vo veci podané nebolo.

5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), z dôvodov uvedených v odvolaní a v rozsahu ustanovenia § 65 a § 66 C.m.p. a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti druhého, tretieho, piateho a závislého šiesteho výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie podľa § 387 ods.1, 2 C.s.p., ako vecne správny potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6.1 Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.36/2005 Z.z.“ alebo „zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

6.2 Podľa § 62 ods. 2 zákon č.36/2005 Z.z., obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

6.3 Podľa § 62 ods. 4 zákon č.36/2005 Z.z., pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

6.4 Podľa § 62 ods. 5 zákon č.36/2005 Z.z., výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

6.5 Podľa § 65 ods. 1 zákon č.36/2005 Z.z., ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

6.6 Podľa § 75 ods. 1 zákon č.36/2005 Z.z., pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

7. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že matka maloletého sa návrhom domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, žiadala, aby súd maloletého zveril do jej osobnej starostlivosti a otcovi maloletého uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 100 Eur mesačne. Otec maloletého s návrhom matky nesúhlasil, pôvodne navrhoval maloletého zveriť do striedavej starostlivosti rodičov, v priebehu konania po nariadenom znaleckom dokazovaní a po vypracovaní znaleckého posudku súhlasil so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie pred rozhodnutím vo veci samej vykonal dostatočné dokazovanie na zistenie skutkového stavu a dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie sú zrozumiteľné a jasné. Odvolací súd sa s odôvodnením súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí, ako aj s jeho dôvodmi v celom rozsahu stotožňuje a na tieto v plnom rozsahu poukazuje.

8. Výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým okresný súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, nebol odvolaním napadnutý.

8.1 Súd prvej inštancie postupoval správne, keď po zverení maloletého do starostlivosti jedného z rodičov upravil vyživovaciu povinnosť k maloletému u toho rodiča, ktorému do osobnej starostlivosti zverený nebol. Je zrejmé, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o výške výživného založil na aplikácii ustanovenia § 75 ods.1 zákona č.36/2005 Z.z., vychádzal tak z odôvodnených potrieb maloletého a schopností, možností a majetkových pomerov otca. Priemerný čistý príjem otca za kalendárny rok 2017 dosahoval výšku 622,50 Eur. Nemožno opomenúť, že na pojednávaní dňa 30.5.2018 otec maloletého súhlasil s tým, aby bolo výživné za obdobie od 1.3.2016 vo výške 40 Eur mesačne, pričom súhlasil s tým, že výživné nie je zaplatené za obdobie od 1.3.2016 do konca januára 2017. Otec maloletého vyjadril aj súhlas s tým, aby bolo výživné určené na sumu 70 Eur mesačne od 1.6.2018. Otec maloletého tak svojimi súhlasnými vyjadreniami s výškou výživného preukázal, že je v jeho možnostiach, schopnostiach a majetkových pomeroch, aby na výživu maloletého prispieval súdom určeným výživným. Argumentácia otca uvedená v odvolaní potom nie je spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o výšku výživného. Výživné bolo určené tak, ako s jeho výškou a splatnosťou otec maloletého súhlasil. Rovnaké konštatovanie platí aj pre dlh na výživnom za obdobie od 1.3.2016 do rozhodnutia súdu prvej inštancie, sám otec maloletého uviedol, že dlh na výživnom vo výške 440 Eur je schopný splatiť v splátkach o výške plátky 50 Eur, spolu s bežným výživným. A takémuto jeho návrhu okresný súd vyhovel. Odvolanie voči výrokom II. a III. napadnutého rozhodnutia je nedôvodné.

8.2 Súd prvej inštancie piatou výrokovou vetou návrh otca na úpravu styku s maloletým zamietol, svoje rozhodnutie v tomto smere riadne odôvodnil. Je zrejmé, že prihliadal na závery znaleckého posudku podaného znalkyňou PhDr. P. W.. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že pred samotnou úpravou styku je potrebné rodičom maloletého a maloletému nariadiť výchovné opatrenie a uložil im povinnosť podrobiť sa psychologickému odbornému poradenstvu v trvaní deviatich mesiacov. Odvolací súd k tomu uvádza, že postup súdu, kedy styk otca s maloletým dieťaťom neupraví, resp. takýto návrh zamietne, je skôr výnimočným. Maloleté dieťa má právo na zachovanie vzťahu k obidvom

rodičom, má právo na výchovu a starostlivosť obidvoch rodičov a právo na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. S uvedenými právami maloletého dieťaťa súvisí právo rodiča podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa. Súd len výnimočne obmedzí alebo zakáže styk rodiča s maloletým dieťaťom. Rozhodujúcim je najlepší záujem maloletého dieťaťa.

8.3 V prejednávanej veci znalkyňa v záveroch znaleckého posudku vyslovila, že „vzťah medzi rodičmi sa javí ako problematický, s nedoriešenými partnerskými problémami z minulosti, ktoré im neumožňujú pri výchove dieťaťa vzájomne spolupracovať a prioritne zvažovať dobro maloletého. Rodičia nevedia dostatočne komunikovať, nedostatky sú aj vo vzájomnou uznaní sa v starostlivosti o maloletého. Následne si potom neuvedomujú, že dieťaťu podsúvajú vlastné vnímanie druhého rodiča a vlastné „pravdy“ ohľadom udalostí z minulosti, bez rešpektu k tomu, že dieťa ich oboch potrebuje vnímať pozitívne a mať k nim silný emocionálny vzťah. Preto je v záujme dieťaťa potrebné, aby si rodičia najprv jednotlivo za asistencie psychológa spracovali zranenia a krivdy zo vzájomného vzťahu a následne sa učili spoločne komunikovať tak, aby ich negatívne prežívanie druhého rodiča nestálo v ceste pozitívneho vzťahu dieťaťa k obom rodičom“. Pokiaľ ide o úpravu styku v prípade zverenia maloletého do starostlivosti jedného z rodičov znalkyňa uviedla, že „stretávanie, ktoré navrhuje otec, t.j. každý druhý víkend od piatku do nedele by bolo pre maloletého ideálne, ale je potrebné sa k nemu dopracovať postupne. Najprv si rodičia za asistencie musia spracovať vlastné pocity krivdy z predchádzajúceho partnerského vzťahu a naučiť sa primerane komunikovať v záujme dieťaťa. Je potrebné, aby uzavreli svoj partnerský vzťah z minulosti a naučili sa budovať spoločnú rodičovskú koalíciu v záujme svojho syna. Ja potrebné, aby si maloletý za asistencie psychológa vyjasnil s otcom situácie, v ktorých sa cítil byť otcom zranený, a tak si začali budovať pozitívny vzťah, ktorý mali pred rozpadom vzťahu rodičov. Ak dieťa bude vnímať z matkinej strany, že táto je vnútorne stotožnená s tým, že otec má dieťa rád a môže byť pre neho výchovnou autoritou, ktorá mu prinesie aj pozitíva, potom maloletý bude vedieť otca opäť prijať a zdravo vývinovo napredovať“.

8.4 V nadväznosti na takto vyjadrené závery znalkyne odvolací súd súhlasí so závermi súdu prvej inštancie, že pred súdnou úpravou styku je potrebné v súčasnosti, zrejme len dočasne, uprednostniť výchovné opatrenie spočívajúce v odbornej poradenskej činnosti, aby bol maloletý na pravidelné stretávanie sa s otcom riadne pripravený, po odstránení prekážok, ktoré v súčasnosti styku otca s maloletým bránia, resp. sa súčasnej situácie by stretávanie sa maloletého s otcom nebolo v najlepšom záujme maloletého. Záleží len na rodičoch maloletého (a samozrejme na maloletom), v akom časovom období dôjde k odstráneniu prekážok tak, aby ako maloletý, tak aj jeho rodičia vnímali jeho stretávanie sa s otcom pozitívne, bez vzájomných výčitiek, vyplývajúcich z nedorozumení vzniknutých v dôsledku rozpadu partnerského vzťahu rodičov. Súd upriamuje pozornosť matky aj na ustanovenie § 25 ods.4 Zákona o rodine, pre prípad, že by marila poradenský proces, resp. ak by po pozitívnom ukončení poradenského procesu bránila otcovi maloletého v pravidelnom styku s dieťaťom.

8.5 Pokiaľ ide o odvolacie námietky otca vo vzťahu k úprave styku s maloletým, tieto nie sú dôvodné. Odpoveď na otázku 5 znaleckého posudku je vyčerpávajúca, aj znalkyňa uviedla, že úprava styku otca s maloletým každý druhý týždeň od piatku do nedele by bola ideálna. Z posudku ale vyplýva potreba, aby takejto úprave styku predchádzala odborná poradenská činnosť. Stretávaniu sa otca v súčasnej dobe nebránia jeho osobnostné charakteristiky ale konfliktné vzťahy s matkou maloletého a nevyriešené, resp. nevstrebané pocity krivdy vyplývajúce z rozpadu partnerského vzťahu. Neobstojí ani námietka o možnom odcudzení sa otca s maloletým. Pri riadnom vedení poradenského procesu bude kontakt otca s maloletým pravidelný, spočiatku za účasti a pomoci psychológa tak, aby sa súčasná nedôvera maloletého voči otcovi (nakoľko prirodzene v partnerskom konflikte rodičov inklinuje k matke) odstránila. Výsledkom poradenského procesu by mala byť spontánnosť stretávania sa otca s maloletým, radosť z neho u maloletého, čo je najlepším záujmom maloletého dieťaťa. Odvolací súd napokon uvádza, že znalkyňa riadne vypracovala znalecký posudok, rodičia maloletého sa mali možnosť participovať na otázkach, ktoré mali byť znalkyni položené, mali možnosť sa k záverom znaleckého posudku vyjadriť. Nemožno tak konštatovať, že by znalecké dokazovanie bolo vykonané bez možnosti aktívnej účasti rodičov na znaleckom dokazovaní. Ani táto odvolacia námietka nebola spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia.

8.6 Odvolací súd dodáva, že v konaní bol styk otca s maloletým upravený neodkladným opatrením - uznesením č.k. 8P/79/2016-196 zo dňa 13. novembra 2017, podľa ktorého mal otec právo stretávať sa s maloletým každý piatok v párnom týždni v mesiaci od 15:00hod., kedy si mal dieťa prevziať pred

bytom matky do 16:00hod., kedy mal dieťa matke odovzdať na tom istom mieste a každú nedeľu v párnom týždni v mesiaci od 15:00hod., kedy si mal dieťa prevziať pred bytom matky, do 16:00hod., kedy mal dieťa matke odovzdať na tom istom mieste. Zo spisového materiálu vyplýva, že ani neodkladným opatrením upravený styk nebol riadne realizovaný. Táto skutočnosť umocňuje záver, že pred riadnou úpravou styku je nevyhnutné podrobenie sa poradenskému procesu, tak ako súd prvej inštancie rodičom maloletého uložil vo výroku IV. odvolaním napadnutého rozsudku.

9. Námietky otca uvedené v odvolaní tak odvolací súd nepovažuje za dôvodné. Súd prvej inštancie vo veci vykonal náležité dokazovanie, vec správne právne posúdil, pričom otec v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé ovplyvniť alebo zvrátiť výsledky doterajšieho dokazovania.

10. Vzhľadom vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil pri riadnom zistení skutkového stavu, jeho rozhodnutie je vecne správne, a preto odvolací súd odvolaním napadnuté výroky v zmysle § 387 ods. 1,2 C.s.p. potvrdil. Odvolací súd zároveň ako vecne správny potvrdil aj závislý výrok o trovách konania, keď okresný súd správne aplikoval ustanovenie § 52 C.m.p..

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p. v spojení s § 58 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2 druhá veta C.s.p.). Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).

Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).