Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/54/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr., Mareka Košča v právnej veci žalobcu: Friendly Finance Slovakia s.r.o., Tallerova 4, Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 47 243 368, právne zastúpeného Mgr. Henrich Schindler, advokáta so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, proti žalovanému: D. O., P.. XX.X.XXXX, E. XXX, XXX XX J. O., o zaplatenie 304,59 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č. k. XCsp/XXX/XXXX-XX zo dňa 11.mája 2018, takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie a vracia mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Kežmarok rozsudkom č. k. XCsp/XXX/XXXX-XX zo dňa 11.05.2018 I. výrokom rozsudku žalobu zamietol a II. výrokom rozsudku priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobca sa žalobou zo dňa 10.11.2016 domáhal zaplatenia sumy o zaplatenie 304,59 eur s príslušenstvom, náhrady trov právneho zastúpenia a náhrady trov konania z titulu porušenia právneho vzťahu vzniknutého vo výške 700,- eur. Žalobca nemá k dispozícií iný dôkaz o ďalších podrobnostiach právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným (nezachovala sa zmluva o poskytnutí úveru ani iná písomná zmluva). Žalobca sa domáha vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov, pričom skutočnosť, či žalovaný je v právnom postavení spotrebiteľa alebo nie nemá na priebeh sporu žiadny vplyv. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 25.04.2017 uviedol, že uplatnený nárok považuje za neopodstatnený, vzhľadom k tomu, že žiadnu zmluvu nepodpísal, žiadne listinné dôkazy nemá. Internetový profil nevytvoril a žiadne zmluvy neuzatváral. V spore nedošlo k preukázaniu vzniku právneho vzťahu medzi stranami sporu, nedodržaniu práv a povinností z neho vyplývajúcich, žalobca svoje tvrdenia nepreukázal a nepodporil žiadnym relevantným dôkazom. Žalovaná poprela uzatvorenie akejkoľvek zmluvy so žalobcom, poprela, že by si niekedy vytvorila tzv. užívateľský účet prostredníctvom internetu. Predloženie výpisu z účtu, ktorý preukazuje zaslanie finančných prostriedkov na účet označený menom žalovanej nie je možné považovať za relevantný a dostačujúci dôkaz o existencii konkrétneho právneho vzťahu medzi stranami sporu. Rovnako tak túto skutočnosť nepreukazuje predloženie výpisu z akéhosi elektrického formulára, ktorý mala vyplniť a odoslať žalovaná. Z charakteru takto predloženého výpisu profilu nie je možné zistiť prečo osoba vypisuje svoje údaje, čo sa tým sleduje, chýbajú v nej atribúty právneho úkonu a uzatvorenia zmluvy ako takej. Základnou procesnou povinnosťou sporových strán predstavuje povinnosť substancovať všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku. Nedodržanie tejto povinnosti vedie k neuneseniu bremena tvrdenia v civilnom spore, následkom ktorého je strana sporu pre neunesenie konkrétneho procesného bremena.

3. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, ani bremeno dôkazné nakoľko svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal a sám v žalobnom

návrhu uviedol, že nemá dôkaz o ďalších podrobnostiach právneho vzťahu medzi stranami sporu. Tento právny vzťah jednoznačne nepomenoval, uvažoval v rozmedzí pôžičky, zmluvy o úvere či dokonca bezdôvodnom obohatení. Z toho dôvodu a vzhľadom na ustanovenia, na ktoré poukázal v odsekoch 7, 8, 9 a 10 tohto rozsudku súd žalobu zamietol pre neunesenie dôkazného bremena. O trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a to proti výroku I. a II. z dôvodu nesprávne a nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho vyhodnotenia dôkazov, ktoré súd uvádza vo svojom odôvodnení. Namietal, že preukázal, že žalovanému poskytol finančné prostriedky a to na účet, ktorý uviedol vo svojom internetovom profile. Skutočnosť, že sa takto mal obohatiť práve žalovaný vyplýva z ďalších identifikačných údajov uvedených v profile a to rodné číslo, číslo občianskeho preukazu a ďalšie údaje, ktoré nie sú verejne dostupné a žalovaný je povinný tieto údaje chrániť pred zneužitím, teda dostatočne identifikoval žalovaného a nie je možné aby internetový profil s uvedením čísla účtu vyplnila osoba odlišná od žalovanej. Poukázal na to, že si nárok uplatňuje z titulu bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalovanému boli prostriedky poskytnuté bez právneho dôvodu. Súdu predložil dostatočné dôkazy na priznanie nároku z tohto titulu a absencia akejkoľvek zmluvy je práve pre tento právny titul prirodzená a jeho povaha existenciu zmluvy vylučuje. Pokiaľ by v danom prípade došlo k uzatvoreniu platnej zmluvy nejednalo by sa o bezdôvodne obohatenie, ale o plnenie zo záväzkového vzťahu. Argumentoval tým, že súd nijakým spôsobom nezohľadnil skutočnosť, že žalovanému boli poskytnuté finančné prostriedky z účtu žalobcu a tento nepoprel prijatie prostriedkov, preto táto skutočnosť podľa § 151 ods.1 medzi účastníkmi nebola sporná. Dôkazy, ktoré predložil nesprávne súd prvej inštancie vyhodnotil ako nepreukázanie nároku. Rozhodnutie súdu sa preto javí ako nepredvídateľné, arbitrárne a nepreskúmateľné. Namietal tiež, že súd poukázal na vyjadrenie k žalobe zo dňa 25.04.2017, kde neuznal uplatnený nárok, avšak toto vyjadrenie v rozpore s ustanovením § 167 ods.3 žalobcovi nedoručil. Takýto postup považuje za podstatné porušenie procesných predpisov zo strany súdu a zároveň porušenie ústavných práv žalobcu, najmä právo na súdnu ochranu, nestrannosť, nezávislosť ako aj čl. 9 CSP. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 365 ods.1 písm. b/, d/, f/, h/ Civilného sporového poriadku napadnuté rozhodnutie zmenil a vo veci rozhodol tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 340,59 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 700,- eur od 24.02.2015 do 14.04.2015 zo sumy 340,59 eur od 15.04.2015 do zaplatenia a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, resp. aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

6. Krajský úd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 prejednal odvolanie podľa zásad daných aplikáciou ustanovenia § 378 a nasl. CSP. Pri prieskume napadnutého rozhodnutia bol podľa § 379 a § 380 viazaný rozsahom odvolania jej uplatnenými odvolacími dôvodmi (s výnimkou § 380 ods. 2 tak ako boli uplatnené v zákonnej odvolacej lehote. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania, vychádzal pritom z aplikácií ustanovenia § 385 ods.1 CSP, pričom mal za to, že nariadenie pojednávania predmetnej veci si nevyžadovala potreba zopakovania či doplnenia dokazovania ani dôležitý verejný záujem. Právnym prostriedkom takéto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 385 ods. 1, § 383 . Na základe takéhoto prieskumu uvedeného rozhodnutia súdu prvej inštancie i konania, ktoré mu predchádzalo dospel odvolací súd k záveru, že na základe podaného odvolania je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Žalobca podal odvolanie z dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP.

8. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ je daný v prípade procesného postupu súdu porušujúcemu právo odvolateľa na spravodlivý proces. O naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodni záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť vrátenia správneho postupu, následky, atď.). Zároveň nie je možné prehliadnuť, že niektoré čiastkové právo tvoriace právo na spravodlivý súdny proces zákon normuje, ako samostatné odvolacie dôvody.

9. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ je daný, keď konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. písm. f/ je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení vysoko vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, v prípade nevyšli počas konania najavo inak, môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo v konaní najavo inak, súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 ods. 1,2 alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

11. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právny normu na zistený skutkový stav, t.z. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenia), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

12. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie garantované Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a Čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany t.j. s uplatnením nároku na obranu proti takému uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie § 157 ods. 2 OSP účinného od 30.6.2016 a s účinnosťou od 1.7.2016 ust. § 220 ods. 2 podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej ochrany posúdil. Jasne a výstižne vysvetlil ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré v skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil a prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec správne posúdil, príp. odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasní skutkový a právny základ bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Pre odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (M. Ú. XXX/XX). Iba takéto rozhodnutie je preskúmateľné a účastníkom umožňuje poznať postup súdu.

13. Podrobným preskúmaním odôvodnenia súdu prvej inštancie ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie tieto požiadavky nespĺňa a preto je odvolanie aj z toho dôvodu opodstatnené. V napadnutom rozhodnutí absentuje odôvodnenie v súvislosti s preukázaním splnenia podmienok zo strany žalobcu na vyjadrenie bezdôvodného obohatenia. Súd v bode 15 uviedol, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia ani bremeno dôkazné nakoľko svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal a navyše sám v žalobnom návrhu uviedol, že nemá dôkaz o ďalších podrobnostiach právneho vzťahu medzi stranami sporu, tento právny vzťah jednoznačne nepomenoval, uvažoval v rozmedzí pôžičky zmluvy o úvere či dokonca o bezdôvodnom obohatení. Odvolací súd zo žaloby zistil, že žalobca síce ponechal na zváženie súdu či záväzok žalovaného posúdi ako záväzok titulom zmluvy o pôžičke, titulom zmluvy o úvere, titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo titulom bezdôvodného obohatenia, avšak zároveň zo žaloby vyplýva, že navrhuje aj posúdenie podaného návrhu ako návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia a zároveň si uplatňuje z toho dôvodu aj zákonné úroky z omeškania. Zo žaloby ďalej vyplýva, že žalovaná z

poukázanej sumy 700,- eur uhradila sumu 395,41 eur, a teda aj z toho možno vyvodiť, že jej žalobca poukázal na jej účet finančné prostriedky, čo aj preukázal výpisom z účtu.

14. Vzhľadom na uvedené súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za rozhodnutie neposkytujúce odpoveď na otázky majúce pre vec podstatný význam. Nemožno ho považovať za zodpovedajúce požiadavke plnej realizácie základného práva účastníka na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivý proces okrem iného vyplýva povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán sporu s výhradou, že majú resp. nemajú význam pre rozhodnutie vo veci samej, tým že uvedené princípy neboli rešpektované súdom prvej inštancie došlo k porušeniu základného práva odvolateľa na spravodlivý proces podľa čl. 6, ods. 1 Dohovoru, resp. Čl. 46 ods.1 Ústavy SR v spojení s ust. § 220 ods. 2 a tým k uplatneniu odvolacieho dôvodu uvedeného v ustanovení § 365 ods. 1 f/ a h/ CSP.

15. Vzhľadom na uvedené považuje odvolací súd záver súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena žalobcu voči žalovanému za predčasný, nakoľko nevyplýva z vykonaného dokazovania a jeho rozhodnutie je prekvapivé.

16. Neprichádza do úvahy aby odvolací súd v celom rozsahu nahradzoval úlohu súdu prvej inštancie, nakoľko súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi aby uskutočňovali mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom preto odvolaciemu súdu nezostala iná možnosť ako napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť podľa ustanovenia § 389 ods.1 písm. b/ a podľa ustanovenia § 391 ods.1 vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude znovu o žalobnom návrhu žalobcu rozhodnúť, posúdiť nárok žalobcu v súvislosti s preukázaním splnenia podmienok zo strany žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, v prípade potreby doplniť dokazovanie, pričom musí postupovať spôsobom uvedeným v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu podľa ust. § 391 ods. 3 s tým, že podľa § 391 ods. 2 je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

18. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nie je dôvodná námietka žalobcu, že mu nebolo doručené vyjadrenie žalovaného zo dňa 25.04.2017, pretože, ako to vyplýva z obsahu spisu podanie zo dňa 25.04.2017, je odpor proti platobného rozkazu nesprávne označený súdom prvej inštancie ako vyjadrenie k žalobe a odpor bol doručovaný žalobcovi elektronickou poštou.

19. Novým rozhodnutím súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3 CSP.

20. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súd v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .