Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/30/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudkyňou C.. G. L. H. D. H. Ž.: E. H. R. K. U. D. T., G. XXXX, XXX XX D., B.: XX XXX XXX, D.H. Q.: C.. E. M., K., T. XXXX/XX, XXX XX D., B.: XX XXX XXX, D. Ž.: G. L., G. XXXX/X, XXX XX D., D. Q.: R. &. D. K. L., E..A..O.., U.. E.. Y.Í. XX, XXX XX D., v konaní o vrátenie bezdôvodného obohatenia, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 13.6.2017 žiadal o vydanie bezdôvodného obohatenia a to v sume 700,08 eur s prísl. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaná podľa predpisu úhrad platného od 1.1.2011 bola povinná platiť na prevádzku a správu domu a za služby a vedľajšie poplatky mesačne zálohovú sumu 96,38 eur. Pri spracovaní ročného vyúčtovania za rok 2015, t. j. v roku 2016 žalobca zistil, že žalovaná neuhrádzala mesačne zálohovú platbu v sume 96,38 eur, ale sumu 67,20 eur. Pri spracovaní ročných zúčtovaní zálohových úhrad a nákladov za užívanie bytu za obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012, od 1.1.2013 do 31.12.2013 a od 1.1.2014 do 31.12.2014 však žalobca vychádzal z platného predpisu záloh, t. j. vo vyúčtovaniach uvádzal, že žalovaná platila mesačne sumu 96,38 eur. V roku 2016 pri spracovaní ročného vyúčtovania zálohových úhrad a nákladov za užívanie bytu za obdobie od 1.1.2015 do 31.12.2015 žalobca zistil, že pri spracovávaní ročných vyúčtovaní zálohových úhrad a nákladov za užívanie bytu za obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012, od 1.1.2013 do 31.12.2013 a od 1.1.2014 do 31.12.2014 vychádzal z nesprávne skutočne zaplatených záloh. Z uvedeného dôvodu ročné vyúčtovanie zálohových úhrad a nákladov za užívanie bytu za obdobie od 1.1.2015 do 31.12.2015 žalobca navýšil o sumu 1 050,12 eur, ktorá činila sumár neoprávnene prijatých platieb od žalobcu, ktoré žalovaná prijala aj napriek tomu, že z vyúčtovaní bolo zrejmé, že ako podklad pre výpočet výsledku bola uvedená vyššia zálohová platba o proti skutočne zaplatenej.

2. Právny zástupca žalovanej sa vyjadril k žalobe a to podaním zo dňa 23.1.2018, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s podanou žalobou, nakoľko nárok nie je dôvodný a uviedol, že nedoplatky za vyúčtovacie obdobie v roku 2012 a 2013 vznikli v týchto rokoch, teda najneskôr ku dňu 31.12.2012 a ku dňu 31.12.2013. Právo na náhradu takto spôsobnej škody sa premlčalo v objektívnej premlčacej lehote a to pokiaľ ide nedoplatok za rok 2012, k premlčaniu došlo dňa 31.12.2015 a pokiaľ ide o nedoplatok za rok 2013, k premlčaniu došlo dňa 31.12.2016 a žaloba bola podaná na súde až v roku 2017.

3. Súd na základe listinných dôkazov a to: predpis úhrad odo dňa 1.1.2011, ročné vyúčtovanie za rok 2012, ročné vyúčtovanie za rok 2013, ročné vyúčtovanie za rok 2014, ročné vyúčtovanie za rok 2015,

suma dlhu na ročnom zúčtovaní nákladov za rok 2012, 2013, 2014, reklamácia vyúčtovania zo dňa 17.6.2016, odpoveď na reklamáciu zo dňa 30.6.2016, vyjadrenie ku konečnému vyúčtovaniu zo dňa 6.9.2016, súd zistil nasledovný skutkový stav.

4. Z ročného vyúčtovania zálohových úhrad a nákladov za užívanie bytu číslo XX, Z. G. XXXX bol predpis úhrad určený od 1.1.2011 ako úhrada za užívanie bytu v sume 96,38 eur. Úhrada za užívanie bytu je splatná do 20. dňa v príslušnom mesiaci. Z ročného vyúčtovania za obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012 bol preplatok vo výške 201,17 eur, ročné vyúčtovanie za rok 2013, t. j. od 1.1.2013 do 31.12.2013 je preplatok vo výške 89,43 eur, ročné vyúčtovanie za obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2014 je preplatok vo výške 200,06 eur. Ročné vyúčtovanie za rok 2015 za obdobie od 1.1.2015 do 31.12.2015 je nedoplatok 1 243,59 eur. Ročné vyúčtovanie za rok 2015, od 1.1.2015 do 31.12.2015 je nedoplatok 193,47 eur. Súdu bol predložený dokument a to sumár dlhu na ročnom vyúčtovaní nákladov za užívanie bytu a to za rok 2012 mínus 350,04 eur, rok 2013 mínus 350,04 eur a rok 2014 mínus 350,04 eur. Spolu nedoplatok mínus 1 050,12 eur.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca opravené ročné vyúčtovania za roky 2012, 2013, 2014 doručil naraz a to v roku 2015. Súd zistil, že na základe jednotlivých ročných vyúčtovaní bol žalovanej vypočítaný preplatok za rok 2012 v sume 201,17 eur, za rok 2013 v sume 89,43 eur a za rok 2014 v sume 200,06 eur a preplatky boli žalovanej aj uhradené. Žalobca až dodatočne v roku 2016 vyhotovil nové opravené ročné vyúčtovania za obdobia roku 2012, 2013 a 2014, presný dátum opravených ročných vyúčtovaní nebol uvedený.

6. Podľa § 7b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov spoločenstvo môže vykonávať len činnosti vymedzené týmto zákonom. Hospodári s úhradami vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru okrem úhrad za tie služby a práce, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi (ďalej len „úhrady za plnenia"), a s fondom prevádzky, údržby a opráv, ktorý sa tvorí z príspevkov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ako aj s majetkom získaným svojou činnosťou. Do majetku spoločenstva nepatria byty a nebytové priestory v dome. Spoločenstvo nemôže nadobúdať do vlastníctva byty, nebytové priestory alebo iný nehnuteľný majetok. Spoločenstvo môže v mene vlastníkov bytov prenajímať spoločné nebytové priestory, spoločné časti domu a zariadenia domu, príslušenstvo a priľahlý pozemok. Podľa § 7b ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov spoločenstvo je povinné najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinné vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.

7. Súd na základe vyššie citovaného ustanovenia zákona č. 182/1993 Z. z. má zato, že žalobca je subjektom, ktorý je povinný a zároveň zodpovedným za sledovanie úhrad a vypracovanie riadnych ročných vyúčtovaní pri dodržaní zákonom stanovených lehôt na vyhotovenie ročného vyúčtovania a poskytnutí 30-dňovej lehoty jednotlivým vlastníkom bytov a nebytových priestorov na uplatnenie prípadnej reklamácie. Súd má zato, že žalobca práve je zodpovedný za činnosti a všetky úkony, ktoré súvisia s vyúčtovaním platieb a úhrad súvisiacich s užívaním bytov. Žalovaná vychádzala z vyúčtovaní predložených žalobcom. Žalobca je zodpovedný za správne a zákonné vyhotovenie vyúčtovania.

8. Žalobca si uplatňuje náhradu finančných prostriedkov a to titulom bezdôvodného obohatenia. Nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je daný, keďže žalovaná prijala preplatky na základe riadne vyhotoveného ročného vyúčtovania, tzn. že titul na ich vrátenie žalovanej v tom čase bol. V danej veci nemôže ísť ani o majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu alebo správneho dôvodu, ktorý odpadol alebo pochádzal z nestatočných zdrojov. Žalovaná vzniesla námietku premlčania v zmysle § 7 ods. 3 a súd poukazuje nato, že preplatok za rok 2012 bol vyplatený žalovanej dňa 8.7.2013, preplatok za rok 2013 najneskôr dňa 25.6.2014. Začiatok plynutia premlčacích dôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr, než objektívne premlčacie doby. Žalobca nepreukázal jednoznačne, kedy sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel, nakoľko z opravených ročných vyúčtovaní vyplýva len to, že ide o vyúčtovania za roky 2012 a 2013 a reklamáciu je možné podať do 30.6.2013, resp. do 30.6.2014.

Súd má zato, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou, riadne nesledoval úhrady prijímané od žalovanej a následne pochybil pri jednotlivých ročných vyúčtovaniach, keďže vydanie opravených ročných vyúčtovaní potvrdil sám žalobca a sám tým spôsobil škodu. Podľa názoru súdu v uvedenej právnej veci sa nejedná o bezdôvodné obohatenie, ale jedná sa o škodu a túto škodu nespôsobila, resp. nezavinila žalovaná. Žalovaná neporušila žiadnu svoju povinnosť, škoda vznikla v dôsledku porušenia právnej povinnosti žalobcu, resp. organizácie, ktorá vykonáva účtovníctvo v prospech žalobcu. Žalovaná nie je subjektom, ktorý zavinil vznik škody, spočívajúcej v neuhradenom nedoplatku za rok 2012 v sume 148,87 eur a za rok 2013 v sume 260,61 eur.

9. Podľa ust. § 451, ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ust. § 451, ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

10. Podľa § 420 OZ, ods. 1 každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 420 OZ, ods. 2 Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Podľa § 420 OZ, ods. 3 zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Pre dôvodné uplatnenie nároku na náhradu škody by bolo nevyhnutné zo strany žalobcu preukázať: 1. porušenie právnej povinnosti žalovanou 2. vznik škody 3. príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou 4. zavinenie žalovanej

V uvedenom prípade súd návrh zamietol a to z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že zo strany žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu tak, ako to ustanovuje § 451 a súd má zato, že práve konanie zo strany žalobcu nebolo v súlade s ustanovením zákona č. 182/1993 Z. z., nakoľko práve žalobca nepostupoval v súlade s ročným vyúčtovaním a práve žalobca realizoval opravné ročné vyúčtovania až v roku 2016. Tzn., že žalobca vykonával svoju činnosť v rozpore so zákonom. Predsa žalobca je odborne znalou inštitúciou v oblasti vyúčtovania a vedenia jednotlivých platieb, úhrad, preplatkov, nedoplatkov a až následne po cca troch rokoch žalobca zistil, že došlo k jeho pochybeniu a preto súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, nakoľko nie je možné, aby zo strany žalobcu prešla celá ťarcha na žalovanú, aby uhradila škodu, ktorú nespôsobila. V prípade, ak by nárok zo strany žalobcu bol dôvodný, tak aj tak zo strany žalobcu došlo k premlčaniu uplatneného nároku, nakoľko nedoplatok za rok 2012 bol premlčaný dňa 31.12.2015 a nedoplatok za rok 2013 bol premlčaný v roku 2016 a žaloba bola podaná až 13.6.2017, v prípade ak by sa jednalo o škodu. A taktiež v prípade, ak by sa jednalo o bezdôvodné obohatenie tak podľa § 107 právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa § 107 OZ, ods. 2 najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

11. Ako vyplýva z predložených listinných dôkazov v spise, žalobca podal žalobu na súd dňa 13.6.2017 o zaplatenie istiny 700,08 eur. Súd návrh zamietol ako nedôvodný, nakoľko v uvedenom prípade podľa názoru súdu sa nejedná o bezdôvodné obohatenie z dôvodov, ktoré súd uviedol, nakoľko zo strany žalovanej nedošlo k bezdôvodnému obohateniu a podľa názoru v uvedenom prípade sa jedná o škodu, ktorú však nezavinila žalovaná a túto škodu si spôsobil žalobca sám svojím konaním, t. j. neodborným vedením účtovníctva, resp. vedenia ročného vyúčtovania.

12. Podľa čl. 6 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

13. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

14. Podľa § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

15. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy, prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj so zásadou rovnosti účastníkov konania.

16. Podľa § 215 ods. 1,2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi, predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním.

17. Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi princípom dispozičným a prejednacím, princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. V sporovom konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu na súde svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu k žalovanému, ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci procesných ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. navrhne dôkazy. 18. V ustanovení § 185 C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.

19. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach a to prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana.

20. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti. Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04). Žalobca svoj nárok síce uplatnil, avšak vo výške, ktorú nemožno preskúmať. Bez podrobnej špecifikácie je nárok žalobcu nepreukázaný a nepreskúmateľný.

21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len , podľa ktorého ustanovenia platí, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. V danom prípade súd vyslovil, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu 100 %, pretože bol plne úspešný.

24. V zmysle § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania voči žalobkyni rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.