Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Csp/271/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Mikulášom Géczim v spore žalobcu: T. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XX, XXX XX S., občianka SR, zast. JUDr. Vladimír sidor, adbokát, so sídlom Železničná 4/ A, 920 01 Hlohovec, IČO: 42 256 593. Proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, reg.č. 542 097 902, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, zast. Advokátska kancelária Nagyová Tenkáč, s.r.o., so sídlom Ružinovská 42, 821 01 Bratislava, IČO: 36 862 169, o zaplatenie 3.210,92 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.210,92 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 3.210,92 eur od 10.01.2017 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.

odôvodnenie:

1. Žalobca doručil súdu dňa 02.10.2017 žalobu, ktorou sa domáhal proti žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia v sume 3.210,92 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. 2. Podanú žalobu odôvodnil tým, že dňa 23.03.2007 žalobca uzatvoril s právnym predchodcom žalovaného (spoločnosť Cetelem Slovensko a.s. Panenská 7, 812 36 Bratislava 1) Žiadosť/Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXX XXXXXXXX za účelom úhrady tovaru (drobné biele elektro, roboty, žehličky) (ďalej len „zmluva"). Žalobca v Zmluve vystupoval ako spotrebiteľ, keďže uzatvoril zmluvu ako fyzická osoba a pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Cetelem Slovensko, a.s., pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetná zmluva je tak spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch. Na žalobcu sa preto vzťahujú právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. 3. Žalobca si uplatnil svoje nároky na základe právneho vzťahu vzniknutého podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorú treba podľa § 23a ods. 1,2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zák. č. 616/2004 Z.z. hľadieť ako na spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasi. Obč. zák. Žalovaný sa zaviazal poskytnúť žalobcovi za účelom financovania kúpy tovaru od podnikateľa - Y., IČO: 32605862, (drobné biele elektro, roboty, žehličky) úver vo výške 6.129 Sk, označený v Zmluve ako - (B) Klasický úver). Žalobca sa zaviazal zaplatiť žalovanému v 9 mesačných splátkach vo výške po 681 Sk celkom sumu 6.129 Sk so splatnosťou splátok vždy k 15. dňu kalendárneho mesiaca poštovou poukážkou počnúc dňom 1 5.04.2007. Uvedený zmluvný vzťah, však nie je predmetom tohto konania.

4. Z listiny žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 23.03.2007 je podľa tvrdení žalobcu zrejmé, že účastníci konania tohto dňa uzavreli individuálne špecifikovanú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 6.129 Sk na nákup tovaru. Touto zmluvou však v ďalšom žalovaný vopred vnútil žalobcovi aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v tom danom okamihu vo sfére jeho záujmu (získanie úveru na nákup tovaru). Ako vyplýva z predtlače listiny (predloženej žalobcovi) žalobca sa súčasne jedným a tým istým podpisom na predmetnej listine podpísal aj pod tú časť predtlače listiny, ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu, ktorý má vzniknúť až v budúcnosti. Ak chcel žalobca vtedy získať' úver na zakúpenie tovaru vo výške 6.129 Sk, čo bolo primárne jeho pohnútkou k vstupu do právneho vzťahu so žalovaným, nemal na výber a musel podpísať predloženú predtlač listiny, ktorá sama v sebe obsahovala aj náležitosti iného právneho úkonu. Dá sa preto podľa žalobcu usudzovať na nedostatok vôle konajúcej osoby - spotrebiteľa vstúpiť aj do iného zmluvného vzťahu so žalovaným, ako bol primárny vo sfére jej záujmu. Uvedené sa týka nepochybne aj vôle spotrebiteľa byť viazaný čl. IV. Všeobecných podmienok žalovaného týkajúcich sa poskytnutia revolvingového úveru, a to predovšetkým preto, že podpisom listiny spotrebiteľ prehlásil, že sa oboznámil so Všeobecnými podmienkami a súhlasí s nimi bez výhrady.

5. Takýto postup žalovaného vo vzťahu k spotrebiteľovi žalobca kvalifikoval aj ako nekalú praktiku, ktorá podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4. 1993, ako aj v zmysle § 52 a nasl. Obč. zák. nemôže požívať právnu ochranu. Obsah žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 23.03.2007 nezodpovedá ani tomu, že by tento záväzkový vzťah bol bezpodmienečne individualizovaný v zmysle § 4 ods. 2,3 zák. č. 258/2001Z.z.. Takáto individualizácia nebola realizovaná v predpísanej písomnej forme ako to vyplýva z § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. Listina obsahuje iba žiadosť' zákazníka, ktorá svedčí možnosti zmluvných strán v budúcnosti sa dohodnúť na úverovej zmluve o poskytnutí úverového rámca. Takejto formulácii zodpovedá aj možnosť' žalovaného žiadosti nevyhovieť, resp. vyhovieť v menšom rozsahu, než bola žiadosť' o úverový rámec vo výške 20.000,- Sk.

6. Žalobca svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia odvíja od ustanovení žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru , kde v časti C/ je predtlačeným písmom uvedené „ Ďalej žiadam, aby ma spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s., zaradila do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, poskytla mi úverový rámec vo výške 20 000,-Sk (663,87 eur) a vydala kreditnú kartu na moje meno. Beriem na vedomie, že moja žiadosť' o vydanie úverovej karty bude posudzovaná na základe údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru a priebehu jeho splácania, a že v prípade, že po hodnotení aktuálnej situácie nebude možné vyhovieť tejto žiadosti v plnom rozsahu, môže CETELEM SLOVENSKO a.s. zmeniť, navrhovanú výšku úverového rámca na nim stanovenú nižšiu výšku. Zaväzujem sa splácať čerpaný úver a príslušné náklady v pravidelných mesačných splátkach vo výške minimálne 5% mne poskytnutého aktuálneho úverového rámca. Termín splatnosti je 10. deň v mesiaci a spôsob splácania je zhodný zo zvolenou možnosťou v časti D/. Aktuálna výška poplatku za výpis z úverového účtu je stanovená v sadzobníku poplatkov CETELEM SLOVENSKO a.s. " Uvedeným zmluvným ustanovením žalobcovi, ktorý žiadal o poskytnutie spotrebiteľského úveru na obstaranie kúpy tovaru bolo vnútené aj poskytnutie revolvingového úveru, o ktorý nežiadal a nemal možnosť' vylúčiť žiadosť o jeho poskytnutie (obdobne ako napr. pri vylúčení poistenia úveru v časti D zmluvy), pričom prípadný revolvingový úver, o ktorý mal žiadať v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru nebol špecifikovaný ust. podľa § 4 ods. 2 zák. č.258/2001 Z.z., teda žalobcovi ako spotrebiteľovi bol vnútený produkt -úver, o ktorý nežiadal a v čase žiadosti nemal o podmienkach poskytnutia úveru zodpovedajúce informácie. Zmluvné ustanovenie - resp. zmluvná podmienka, ktorou automaticky podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere na obstaranie veci žalobca - spotrebiteľ žiada aj o poskytnutie revolvingového úveru (ak chce získať úver na kúpu tovaru je donútený fakticky žiadať aj o zaradenie do zoznamu žiadateľov), je podľa žalobcu v rozpore s ust. § 6 ods. 1 druhá veta zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľov, nakoľko nepriamo je viazané poskytnutie spotrebiteľského úveru na obstaranie veci (úhradu kúpnej ceny) na žiadosť o poskytnutie kontokorentného úveru, o ktorý žiadal žalobca - spotrebiteľ v danej zmluve - návrhu, automaticky bez možnosti odmietnutia.

7. Následkom uvedenej zmluvnej úpravy je podľa žalobcu nemožnosť uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pokiaľ by spotrebiteľ nechcel žiadať o uzatvorenie zmluvy o poskytnutí kontokorentného úveru, pretože predtlačené ustanovenie zmluvy, ktorou sa žiada o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie revolvingového úveru, nie je možné vylúčiť. Nie je pritom podstatné či

bude alebo nebude aj revolvingový úver poskytnutý, nakoľko poskytnutie závisí výslovne od rozhodnutia veriteľa - žalovaného. Zároveň nie je ani podstatné, či aj dôjde k čerpaniu revolvingového úveru a následnému vzniku povinnosti splácať úver a s tým spojené úroky a poplatky a viazanosť zmluvných povinností spotrebiteľa na „prvé použitie karty", pretože fakticky schválením „žiadosti" a poskytnutím kreditnej karty je daný spotrebiteľovi k dispozícii úver (produkt, služba), o ktorý nežiadal.

8. Takto naformulovanú podmienku v Zmluve žalobca považuje za neprijateľnú a uvedené konanie veriteľa je podľa neho v rozpore s obchodnými zvyklosťami a zásadami poctivého obchodného styku, nakoľko spotrebiteľovi bol vnútený produkt a tým, aj v prípade neskoršieho záujmu o tento produkt je spotrebiteľ zbavený možnosti voľby medzi inými ponukami obdobných úverov iných poskytovateľov. "Ak odvolateľ namieta, že nie je konkretizované v čom spočíva neprijateľnosť zmluvnej podmienky, tak v nadväznosti na skutkové i právne zdôvodnenie súdu prvého stupňa možno dodať aj to, že záver súdu prvého stupňa v tomto zodpovedá aj iným rozhodnutiam súdov SR, ktoré časť listiny - žiadosti/zmluva o poskytnutie spotrebiteľského úveru v časti C/úverová

9. Podľa článku II.-1.2. VOP (zadná strana zmluvy) žiadosť sa po riadnom vyplnení, označení dátumom a podpísaní klientom stáva návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len Návrh") v "zmysle § 43a Občianskeho zákonníka. Návrh predkladá klient CETELEM-u priamo alebo prostredníctvom zmluvného predajcu .

10. Podľa článku II.-1.3. VOP až do prijatia Návrhu CETELEM-om môže klient svoj návrh odvolať, a to rovnakým spôsobom, akým svoj návrh CETELEM-u odovzdal. Dňom odvolania návrhu je deň, keď' klient oznámi svoje rozhodnutie CETELEM-u , zmluvnému predajcovi.

11. Podľa článku II.-1.4. VOP CETELEM oznámi klientovi priamo alebo prostredníctvom zmluvného predajcu svoje rozhodnutie, či mieni prijať alebo neprijať Návrh na uzavretie zmluvy.

12. Podľa čl. II. -1.1. VOP prijatím návrhu a teda okamihom vzniku zmluvy o úvere je v zmysle § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka odoslanie písomného oznámenia o prijatí adresovaného klientovi alebo prevod peňažných prostriedkov zodpovedajúcich výške poskytnutého úveru alebo jeho dohodnutej časti uvedenej v Návrhu na účet predajcu, prípadne iným dohodnutým spôsobom.

13. Podľa čl. IV. -1.-1. V prípade prijatia návrhu podľa čl. III.-1.-1., CETELEM zaradí klienta medzi žiadateľov o poskytnutie úverového rámca a vydanie úverovej karty.

14. Návrh na uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere nebol žalovanému predložený, resp. návrh ktorý by obsahoval základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere s uvedením všetkých podmienok poskytnutia úveru. Žalobca nemal ako vylúčiť svoje zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, vydanie kreditnej karty, nakoľko ide o predtlačenú žiadosť, kontextovo začlenenú ako osobitné zmluvné ustanovenie v inej úverovej zmluve, ktoré neobsahuje podstatné náležitosti podľa § 4 ods. 2 zák. ě. 258/2001 Z.z.

15. Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

16. Podľa ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

17. Podľa § 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mat' písomnú formu, inak je neplatná.

18. Na základe uvedených skutočností žalobca zhrnul, že medzi ním a žalovaným nedošlo k uzatvoreniu ďalšej zmluvy - zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru formou poskytnutia úverového rámca. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy a VOP žalovaného, prijatie návrhu zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru formou poskytnutia úverového rámca bolo viazané na odoslanie písomného oznámenia prijatia návrhu klientovi. Ak žalovaný mienil uzavrieť so žalobcom zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru formou poskytnutia úverového rámca, mal tak urobiť spôsobom, aký predpisoval Zákon o spotrebiteľských úveroch, teda v písomnej forme. Žalobcovi nikdy nebolo doručené písomné oznámenie o prijatí písomného návrhu na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere. Preto ak

prostredníctvom úverovej karty žalovaný poskytol žalobcovi peňažné prostriedky, tieto prostriedky poskytol bez uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá vyžaduje písomnú formu, inak je neplatná. Z VOP síce vyplýva, že v predmetnej veci má ísť o zmluvu o úvere podľa ustanovenia § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka a nasl., ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod", však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis.

19. Na predmetný zmluvný vzťah je preto podľa žalobcu potrebné aplikovať' všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Spotrebiteľská úverová zmluva je zvláštnym druhom úverovej zmluvy, pričom pokiaľ ide o zmluvný typ, zákon o spotrebiteľských úveroch je špeciálnou úpravou k všeobecnej úprave úverovej zmluvy obsiahnutej v § 497 - § 507 Obchodného zákonníka. Keďže však ide o spotrebiteľskú zmluvu (aj zmluvy upravené Obchodným zákonníkom môžu byt' zmluvami spotrebiteľskými), všetko ostatné, čo priamo daný zmluvný typ zákon o spotrebiteľských úveroch alebo neupravuje, sa spravuje všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Preto je potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou s dôrazom na zákon č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonníka bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 0 nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

20. Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993. členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

21. Podľa ustanovenia § 4 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

22. Návrh (žiadosť') uvedený v časti C „Úverová karta" neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., najmä neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať (okrem všeobecných náležitostí) i podstatné náležitosti uvedené v zákone o spotrebiteľských úveroch. Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch: pri nesplnení podmienok podľa § 4 ods. 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a 1), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

23. Podľa ustanovenia § 4 ods. 4 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch; od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať' úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere a podľa § 4 ods. 5 od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktoré však v danej žiadosti uvedené neboli.

24. V danom prípade právny vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovaným, žalobca posúdil ako vzťah založený podľa zák. č. 258/2001 Z.z., ktorý vznikol nie podpisom právneho úkonu, v ktorom žiadal žalobca o poskytnutie spotrebiteľského úveru, ale až poskytnutím peňažných prostriedkov. Poskytnutie spotrebiteľského úveru len na základe žiadosti, ktorá neobsahuje základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere znamená poskytnutie úveru bezúročne a bez poplatkov a vznik právneho vzťahu môže byť daný jedine tým, že došlo k čerpaniu poskytnutých prostriedkov, hoci samotná zmluva neobsahovala základné náležitosti podľa zák. č. 258/2001 Z.z., dokonca nebola ani vyhotovená v predpísanej písomnej forme.

25. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

26. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov

27. Žalobca sa zrejmý nesúlad zmluvy so zákonom pokúsil so žalovaným riešiť mimosúdnou cestou. Žalovaný bol pred sporovou výzvou zo dňa 09.01.2017 upozornený na nedostatky a zrejmé rozpory Zmluvy so zákonom. Žalovaný vyjadril svoj negatívny postoj k doriešeniu danej veci k spokojnosti oboch strán mimosúdnou cestou odpoveďou na predsporovú výzvu, ktorej obsahom bolo stanovisko k predmetnej Zmluve, ktorú žalovaný považuje za platnú a súladnú so zákonom. Preto žalobca v záujme ochrany svojich práv je nútený pristúpiť k tejto žalobe.

28. Na základe vyššie uvedeného mal žalobca za to, že zmluva o úvere je neplatná, eventuálne poskytnutý úver zo zmluvy bezúročný a bez poplatkov. Žalobca mal preto podľa jeho názoru povinnosť splatiť úver len do výšky skutočne čerpaných finančných prostriedkov, ako vyplýva z priložených výpisov, tj vo výške 7.372,87 eur. Žalobca do podania žaloby zaplatil na účet žalovaného 10.693,79 eur, teda o 3.320,92 eur viac ako mu bolo poskytnuté. Žalobca mal za to, že žalovaný sa prijímaním plnenia bezdôvodne obohatil na úkor majetku žalobcu, a to v celkovej výške 3.320,92 eur, čím naplnil základné znaky bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka. Podľa ust. § 451 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.

29. K zákonným predpokladom vydania bezdôvodného obohatenia žalobca uviedol: a) získanie bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného a protiprávnosť jeho získania - žalovaný ako finančná inštitúcia sa dlhodobo zaoberá poskytovaním spotrebiteľských úverov, etablovaná na finančnom trhu a má zákonom stanovenú povinnosť zachovávať odbornú starostlivosť voči svojim klientom - spotrebiteľom. Nesprávnym uvedením RPMN v neprospech spotrebiteľa (zámerným obchádzaním zákonom predpokladaného výpočtu tohto ukazovateľa) žalovaný nepochybne zanedbáva povinnosť zachovávať' odbornú starostlivosť' tým, že aj keď je mu spôsob výpočtu RPMN dobre známy. Žalovaný ako subjekt znalý sankcie za porušenie zákona si bol vedomý, že v dôsledku porušenia zákona nemá nárok žiadať od žalobcu splatenie úrokov z úveru ani iné poplatky, no i tak tieto plnenia od žalobcu prijal. Takéto konanie je preto možné hodnotiť a považovať, za konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu minimálne s úmyslom žalovaného získať majetkový prospech. b) majetková ujma a príčinná súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia žalovaným a majetkovou ujmou žalobcu - žalobcovi vznikla majetková ujma vo výške 3.320,92 eur na základe plnenia úveru z úverovej zmluvy (nad rámec splatenej istiny), ktorý je zo zákona bezúročný a bez poplatkov. Príčinná súvislosť je demonštrovaná tým, že žalovaný ako subjekt znalý práva i keď vedel, že v zmysle zákona je úver bezúročný a bez poplatkov (rovnako judikoval obdobnú vec Okresný súd v Novom Meste nad Váhom v rozhodnutí zo dňa 19.04.2016, sp. zn. 10(/294/2015, ěi Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí zo dňa 19. 04. 2016, sp. zn. 6Co/110/2015), plnenia prijímal na svoj účet a neupovedomil žalobcu o plnení bez právneho dôvodu, teda je vidieť, jasná súvislosť, medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia žalovaným a majetkovou ujmou žalobcu.

30. Žalobca upozornil zároveň na judikatúru súdov SR, ktoré sa k tejto otázke vyjadrujú tak, že takto získané plnenie zakladá nárok dlžníka (spotrebiteľa) na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré veriteľ získal bez právneho dôvodu (keďže zo zákona pri porušení určitých povinností nemá nárok na úroky a poplatky spojené s úverom - tak ako tomu je v tomto prípade). Ako príklad uviedol rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 06.04.2016, sp. zn. 12Co/13/2016 alebo rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 12.12.2011, sp. zn. 7Co/84/2011, či rozhodnutie Okresného súdu vo Vranove nad Topľou zo dňa 14.05.2013,

31. Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 3.210,92 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.210,92 EUR odo dňa 09.01.2017 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania v plnej výške.

32 Súd doručil žalovanému žalobu s prílohami, výzvu na vyjadrenie k žalobe, poučenie spotrebiteľa v zmysle § 292 dňa 16.07.2018. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 31.07.2018 považoval žalobu za nedôvodnú a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť. Ďalej uviedol, že dňa 23.03.2007 bola medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom uzatvorená Žiadosť/Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Predmetom tejto Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského zo dňa 23.03.2007 (ďalej len „Úverová zmluva") bolo/bola: 1. podľa časti B) Klasický úver Úverovej zmluvy: Poskytnutie úveru vo výške 6.129,- SKK, s tým, že sa žalobca ako dlžník zaviazal uvedený úver zaplatiť' žalovanému

ako veriteľovi v 9 mesačných splátkach, každá vo výške 681,- SKK, vždy k 15. dňu v mesiaci. Súčasne je uvedené prehlásenie žalobcu ako klienta - dlžníka : .,Prehlásenie, že má záujem o nákup ďalej špecifikovaného tovaru/služieb u vyššie označeného predajcu pre svoju osobnú potrebu. Ďalej prehlasujem, že som sa oboznámil/a so Všeobecnými podmienkami CETELEM SLOVENSKO a. s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru (ďalej len „ Všeobecné úverové podmienky "), súhlasím s nimi bez výhrady a žiadam, aby mi spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. poskytla úver na nákup nižšie uvedeného tovaru/služieb za nasledujúcich podmienok tak, že financovanú sumu uhradí priamo na účet predajcu na základe mnou a predajcom podpísanej Žiadosti o financovanie, ak ju CETELEM SLOVENSKO a.s. požaduje

33. Podľa časti C) ÚVEROVÁ KARTA a časti C) Úverová karta Úverovej zmluvy: Žiadosť žalobcu ako klienta, aby ho žalovaný zaradil do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, poskytol mu úverový rámec vo výške 20.000,- SKK a vydal úverovú kartu na jeho meno. Súčasťou tejto žiadosti žalobcu ako klienta bolo aj to, že vzal na vedomie, že jeho žiadosť o vydanie úverovej karty bude posudzovaná najmä na základe údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru a priebehu jeho splácania. Ďalej sú v tejto časti Úverová karta jednoznačne a zreteľne uvedené údaje týkajúce sa úverovej karty v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými ku dňu uzatvorenia Úverovej zmluvy, a to : ,.Zaväzujem sa splácať čerpaný úver a príslušné náklady v pravidelných mesačných splátkach vo výške minimálne 5 % mne poskytnutého úverového rámca, ak nebude dohodnuté inak. a to i telefonicky. Súhlasím s platbami uvedenými v časti Cl). Termín splatnosti je 10. deň v mesiaci, ak nie je v časti C/ dohodnuté inak a spôsob splácania je zhodný so zvolenou možnosťou v časti B).

34. Z časti C/) ÚVEROVÁ KARTA ďalej vyplýva, že mesačná úroková sadzba bola 1,95 %. Výška poplatku za správu revolvingového úveru bola 45,- SKK. Súčasne bol uvedený príklad výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov: ročná miera nákladov pri výške prvého čerpania a pri pravidelnom mesačnom splácaní je 31,76 %. Ročná úroková sadzba bola 23,4%. Výška poistného v bode 1. časti D: 2,99 %. V Úverovej zmluve žalobca ako klient prehlásil, že sa oboznámil so Všeobecnými podmienkami žalovaného pre poskytnutie spotrebiteľského úveru (ďalej aj „VÚP") a súhlasí s nimi bez výhrady. Z bodu V. 11. týchto VÚP vyplýva, že VÚP a SP (sadzobník poplatkov) platný v prvý deň čerpania úveru sú neoddeliteľnou súčasťou všetkých úverových zmlúv uzavretých medzi klientom a veriteľom.

35. Podľa bodu 1.4. VÚP, VÚP sú výzvou neurčitému počtu osôb na podanie návrhu na uzavretie zmluvy v súlade s týmito podmienkami subjektu, ktorý výzvu urobil, t.j. žalovanému. Žalovaný poznamenal, že proces uzatvorenia Úverovej zmluvy, či už ide o časť B) KLASICKÝ ÚVER alebo časť C) Úverová karta, je v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len „Občiansky zákonník"), upravujúcimi proces uzatvárania zmlúv, vrátane spotrebiteľských zmlúv.

36. Podľa ust. § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. V ust. § 438 ods. 3 Občianskeho zákonníka je zakotvené, že dokiaľ nebola zmluva uzavretá, môže byt' návrh odvolaný, ak odvolanie dôjde osobe, ktorej je určené, skôr, než táto osoba odoslala prijatie návrhu. Ďalej je v ods. 3 cit. ust, uvedené, že návrh nemôže byť odvolaný c/) počas lehoty, ktorá je v ňom určená na prijatie, ibaže z jeho obsahu vyplýva právo ho odvolať aj pred uplynutím tejto lehoty, alebo (ii) ak je v ňom vyjadrená neodvolateľnosť. Všeobecné ustanovenia VÚP v bode II zakotvujú, že klient je povinný vyplniť žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru (ďalej len „Žiadosť) na príslušnom formulári schválenom Cetelemem, prípadne vyplniť osobný dotazník, ktorý je jeho súčasťou (viď bod 11.-1.-1 VÚP). V bode 11.-1.-2 VÚP je ďalej uvedené. že Žiadosť sa po jej riadnom vyplnení, značení dátumom a podpísaní klientom stáva návrhom klienta na uzavretie zmluvy (ďalej len „Návrh ). Návrh predkladá klient Cetelemu priamo alebo prostredníctvom zmluvného predajcu.

37. V zmysle ust . § 43c ods . 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Podľa ust. § 430 ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. S prihliadnutím na citované ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj na ČI. IV, VÚP bolo v danom prípade priatím návrhu zo strany

žalovaného odoslanie oznámenia o prijatí žiadosti a poskytnutí úverového rámca žalobcovi ako klientovi, a to v nadväznosti na posúdenie priebehu splácania klasického úveru. Uvedené oznámenie zaslal žalovaný žalobcovi spolu s úverovou kartou, s ktorou žalobca následne čerpal revolvingový úver zo dňa 06.08.2007.

38. Z ust. § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť' samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. Podľa bodu III.-1.-1 prvej vety časti III (Klasický úver) VÚP prijatím návrhu a teda okamihom vzniku zmluvy je v zmysle § 275 ods. 4 (zákon č. 51 3/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len „OBZ") odoslanie písomného oznámenia o prijatí adresovaného klientovi alebo prevod PP (tj. peňažných prostriedkov) zodpovedajúcich výške poskytnutého úveru alebo jeho dohodnutej časti uvedenej v Návrhu na účet predajcu, prípadne iným dohodnutým spôsobom. Ďalej je v tomto ustanovení uvedené, že vznik zmluvy potvrdí Cetelem klientovi písomne. Podľa čl. 1V. (Úverový rámec - revolvingový úver, úverová karta) bodu IV.-1.-1. VÚP v prípade prijatia Návrhu podľa čl. III.-1.-1. Cetelem zaradí klienta medzi žiadateľov o poskytnutie úverového rámca a vydanie úverovej karty. Rozhodnutie o poskytnutí úverového rámca prislúcha Cetelemu a závisí najmä od posúdenia údajov uvedených klientom v súvislosti so Žiadosťou a priebehu splácania klasického úveru. Prijatím žiadosti o poskytnutie úverového rámca, a teda okamihom vzniku zmluvy o úvere je v súlade s § 275 ods. 4 odoslanie oznámenia o prijatí žiadosti a poskytnutí úverového rámca adresovaného klientovi. Vydanie karty na meno klienta, VS a číslo účtu revolvingového úveru oznámi Cetelem klientovi písomne. Súčasne mu oznámi výšku maximálneho úverového rámca, ktorý mu je pripravený poskytnúť. Použitie karty sa riadi VÚP a pokynmi pre používanie karty. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je podľa žalovaného nepochybné, že návrh na uzavretie zmluvy, uskutočnený žalobcom ako klientom, adresovaný žalovanému, pozostával z dvoch súčastí (dvoch čiastkových návrhov), pričom prvou súčasťou bolo 1. poskytnutie tzv. klasického úveru a druhu súčasť u bolo 2. poskytnutie úverového rámca (revolvingového úveru) a vydanie úverovej karty. Žiadosťou/Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 23.03.2007 teda žalobca požiadal žalovaného o poskytnutie dvoch úverov, a to: 1. podľa časti B) KLASICKY ÚVER o poskytnutie úveru vo výške 3.129,- SKK na nákup spotrebného tovaru - podľa ustanovenia čl . III . Klasický úver bod III .- 1 .- 1 . VÚP prijatím Návrhu a teda okamihom vzniku zmluvy je v zmysle §275 ods. 4 odoslanie písomného oznámenia o prijatí adresovaného klientovi alebo prevod PP zodpovedajúcich výške poskytnutého úveru alebo jeho dohodnutej časti uvedenej v Návrhu na účet predajcu, prípadne iný dohodnutý spôsob. Prevodom peňažných PP sa rozumie okamih zadania príkazu na ich odpísanie z účtu Cetelemu. Žiadosť žalobcu o poskytnutie klasického úveru žalovaný akceptoval, keď na účet predajcu poukázal čiastku vo výške úveru, pričom úverový vzťah, ktorý tým vznikol medzi žalobcom a žalovaným, sa spravoval podľa podmienok dohodnutých zmluvnými stranami v Úverovej zmluve. 2. podľa časti C) Úverová karta o poskytnutie úverového rámca vo výške 20.000,- SKK na meno dlžníka bez spresnenia, na aký účel mieni dlžník poskytnutý úver použiť - podľa ustanovenia čl. IV . Úverový rámec - revolvingový úver , úverová karta bod IV .- 1 .- 1 . VUP v prípade prijatia Návrhu podľa či. III.-1.-1., Cetelem zaradí klienta medzi Žiadateľov o poskytnutie úverového rámca (ďalej len „ÚR') a vydanie úverovej karty (ďalej len „ karta"). Rozhodnutie o poskytnutí ÚR prislúcha Ceteleniu a závisí najmä od posúdenia údajov uvedených klientom v súvislosti so Žiadosťou a priebehu splácania klasického úveru. Prijatím žiadosti o poskytnutie ÚR a teda okamihom vzniku zmluvy o úvere je v súlade s § 275 ods. 4 odoslanie oznámenia o prijatí Žiadosti a poskytnutí ÚR adresovaného klientovi. Vydanie karty na meno klienta, VS a číslo účtu revolvingového úveru oznámi Cetelem klientovi písomne. Po akceptácii žiadosti o poskytnutie klasického úveru žalovaný zaradil žalobcu do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca a po riadnom splácaní klasického úveru sa rozhodol vyhovieť žiadosti žalobcu o poskytnutie úverového rámca, o čom ho informoval písomne - zaslal mu písomné oznámenie, čím medzi sporovými stranami vznikol úverový vzťah, ktorý sa spravoval podmienkami dohodnutými v Úverovej zmluve. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že právny vzťah, podľa ktorého poskytol žalobcovi revolvingový úver, vznikol rovnakým postupom ako právny vzťah, na základe ktorého žalovaný poskytol žalobcovi klasický úver, t.j. žalovaný akceptoval žiadosť žalobcu o poskytnutie úveru podľa podmienok dohodnutých v Úverovej zmluve.

39. Úverová zmluva obsahovala všetky náležitosti. vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch (zákon č. 258/2001 Z.z. v znení platnom ku dňu uzatvorenia Úverovej zmluvy, ďalej len „ZSÚ"), pričom je potrebné prihliadať aj na povahu revolvingového spotrebiteľského úveru a ust. § 3 ods. 6 ZSŮ, podľa ktorého pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte

poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ naj neskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byt' zmenená a doplnená, c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.

40. Žalovaný ako veriteľ si splnil zákonom uloženú notifikačnú povinnosť, keď informoval žalobcu ako klienta o všetkých podmienkach poskytnutého úverového rámca. V časti C) Úverová karta Úverovej zmluvy je uvedená výška úverového rámca 20.000: Sk, čím je splnená povinnosť žalovaného informovať žalobou ako spotrebiteľa v súlade s ustanovením či. 3 ods. 6 ZSU o stanovenom úverovom limite. Ďalej je uvedená aj mesačná úroková sadzba vo výške 1,95 % a príklad výpočtu ročnej miery nákladov. Výška poplatku za správu revolvingového úveru je 45,- SKK. Vo VÚP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Úverovej zmluvy, sú v čl. IV. podrobne uvedené podmienky, za ktorých môžu byť jednotlivé dojednania zmluvných strán v Žiadosti/Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru zmenené alebo doplnené. Vyššie uvedeným si žalovaný splnil povinnosť' informovať spotrebiteľa v súlade s ust. 4 3 ods. 6 ZSÚ o ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byt zmenená a doplnená.

41. V bodoch IV.-4.-1., IV.-4.-2., IV.-4.-3. a 111.-6.-1. VOP sú podrobne uvedené podmienky, za ktorých môže byt' Úverová zmluva ukončená a ako sa záväzky zmluvných strán vysporiadajú po ukončení zmluvného vzťahu. Vyššie uvedeným si žalovaný splnil povinnosť informovať' spotrebiteľa v súlade s ustanovením čl. 3 ods. 6 ZSÚ o postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Žalovaný zdôraznil, že v danom prípade išlo o revolvingový úver, ktorý je špecifickej povahy. Výška ročnej percentuálnej miery nákladov je závislá na viacerých parametroch, ktoré nie je možné v čase uzatvorenia Úverovej zmluvy zistiť a predvídať. Uvedené potvrdzuje aj ustálená judikatúra, podľa ktorej RPMN predstavuje údaj dôležitý pre vyjadrenie nákladov na úver a spotrebiteľovi pomáha tento údaj spoznať, aké všetky náklady budú spojené so spotrebiteľským úverom. Tým, že celkové náklady sú vyjadrené v percentuálnych bodoch, zjednodušuje sa tým spotrebiteľovi porovnanie obdobných produktov na finančnom trhu a tak aj výber toho najakurátnejšieho úveru. Nie vždy je však možné tento údaj v zmluve uviesť, pretože pre jeho vyčíslenie je potrebné mat' zastabilizované vstupné údaje o výške úveru, obdobie, splátky úveru a úroky s poplatkami. Revolvingový úver je však typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže trvať neurčitú dobu. Dlžník stále platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Úver je odplatný právny úkon. Na začiatku revolvingového vzťahu sa údaj o RPMN určiť ako tak dá, pretože výška úveru, úroky, poplatky a obdobie úverového vzťahu vychádzajúce z počtu splátok sú zistiteľné. To však dobre možné nie je v priebehu revolvingu, pretože sa úver čerpá a dopĺňa a tak sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Zákon o spotrebiteľných úveroch (zákon č. 258/2001 Z.z.) preto aj výslovne počíta s nemožnosťou určenia RPMN." Preto žalovaný tvrdenie žalobcu o tom, že Úverová zmluva neobsahuje RPMN, spochybnil a tvrdil, že uvedené tvrdenie nezodpovedá skutkovému stavu daného prípadu, a tomu, že v namietanom prípade išlo o revolvingový spotrebiteľský úver (viď ust. § 3 ods. 6 ZSU). V zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere je uvedený príklad výpočtu RPMN, a to v súlade s ust. § 3 ods. 3 ZSÚ.

42. Z uvedených skutkových a právnych dôvodov je podľa žalovaného nepochybné, že Úverová zmluva predstavuje platný právny úkon, uzatvorený v písomnej forme, na základe ktorého bol žalobcovi poskytnutý tzv. klasický spotrebiteľský úver a revolvingový spotrebiteľský úver, pričom pre žalobcu ako dlžníka vyplynula povinnosť uhradiť predmetné úvery riadne a včas spolu s príslušenstvom (vrátane úroku a ďalšieho zákonného príslušenstva pohľadávky). Žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia teda podľa žalovaného nie je dôvodná.

43. Žalovaný poukázal na ust. § 4 ods. 2 ZSÚ, v ktorom sú uvedené špecifické náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z ust. § 4 ods. 4 ZSÚ ďalej vyplýva, že pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe (a) poskytnutý

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ začal čerpať' alebo (b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. V danom prípade je podľa žalovaného potrebné aplikovať ust. § 4 ods. 4 písm. a) ZSÚ, podľa ktorého je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná aj pri nesilnení podmienok podľa odseku 2 a 3 (t.j. ust. 44 ods. 2 a ods. 3 ZSÚ). ak na jej základe bol spotrebiteľovi poskytnutý úver a spotrebiteľ ho začal čerpať. Vzhľadom na túto skutočnosť zmluva o úvere uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je platným právnym úkonom, nakoľko žalobca poskytnutý revolvingový spotrebiteľský úver aj skutočne čerpal. Keďže ide o platný právny úkon, nie je možné hovoriť o nekalej praktike.

44. Podľa žalovaného nie je správnym ani tvrdenie žalobcu o údajnej neprijateľnosti zmluvnej podmienky

- časti „C" Úverová karta v Úverovej zmluve. Nemožnosť posúdenia zmluvnej podmienky v časti C) Úverová karta v Úverovej zmluve vyplýva z hmotnoprávnych predpisov. Podľa ust. § 53 ods. 1 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľnú podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určilo, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Uvedené zákonné ustanovenie korešponduje s čl. 5 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,.Smernica'), podľa ktorého hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje ani k definícii hlavného predmetu zmluvy ani na primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné. Odborná verejnosť uvádza, že ., Pokiaľ ide o hlavný predmet plnenia, ten je vylúčený spod ochrany inštitútom neprijateľnej zmluvnej podmienky, ak bol vymedzený jasne a zrozumiteľne a to platí aj vtedy, ak ide o otázku primeranosti ceny. inými slovami, na kúpnej zmluve nemôže súd posudzovať hlavný predmet plnenia a cenu cez inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky.

45. Z ust. § 6 ods. 1 druhej vety Zákona o ochrane spotrebiteľa (zákon č. 634/1992 Z.z. v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Úverovej zmluvy, ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa predávajúci najmä nesmie odmietnuť' predať spotrebiteľovi výrobky, ktoré má vystavené alebo inak pripravené na predaj, alebo odmietnuť poskytnutie služby, ktoré je v jeho prevádzkových možnostiach; nesmie takisto viazať predaj výrobkov alebo poskytnutie služieb na predaj iných výrobkov alebo poskytnutie iných služieb, pokiaľ nejde o obmedzenie rovnaké pre všetky prípady a v obchodnom styku obvyklé

46. Z ust. § 2 ods. 1 písm. g ) Zákona o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že na účely tohto zákona sa službou rozumie akákoľvek činnosť, ktorú je určená na ponuku spotrebiteľovi s výnimkou činností podľa osobitných predpisov. V danom prípade je zrejmé, že žalovaný v žiadnom prípade neviazal poskytnutie tzv. klasického spotrebiteľského úveru (v danom prípade vo výške 6.129,- SKK) na poskytnutie inej služby - ako to tvrdí žalobca, - na poskytnutie úverového rámca. Z ust. § 2 ods. 1 písm. g) Zákona o ochrane spotrebiteľa jednoznačne vyplýva, že službou sa rozumie akákoľvek činnosť, ktorá je určená na ponuku spotrebiteľovi. V tomto prípade však nie je možné tvrdiť', že by žalovaný viazal poskytnutie tzv. klasického spotrebiteľského úveru na poskytnutie úverového rámca a vydanie úverovej karty. Podľa žalovaného je jednoznačné, že tento nijakým spôsobom nepodmieňoval poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru poskytnutím úverového rámca a vydaním úverovej karty, teda v žiadnom prípade nekonal tak, že by poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru viazal na poskytnutie inej služby

- poskytnutie úverového rámca a vydanie úverovej karty. Žiadosť žalobcu o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca a vydanie úverovej karty nie je možné klasifikovať' ako akúkoľvek činnosť' alebo výkon, ktorý je ponúkaný žalovaným ako veriteľom žalobcovi ako spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne. V danom prípade nešlo o viazanosť predaja. Poskytnutie tzv. klasického spotrebiteľského úveru nebolo viazané na poskytnutie úverového rámca a vydanie úverovej karty.

47. Ak aj napriek vyššie uvedeným skutkovým a právnym dôvodom súd posúdi, že Úverová zmluva, na základe ktorej žalovaný ako veriteľ poskytol žalobcovi ako dlžníkovi revolvingový úver, je neplatným právnym úkonom, nakoľko nebola uzatvorená v zákonom predpísanej písomnej forme, žalovaný uviedol, žalobca svoj nárok na zaplatenie sumy 3.210,92 eur s prísl. uplatňuje z titulu údajného bezdôvodného obohatenia, ku ktorému malo dôjsť na strane žalovaného tým, že prijal od žalobcu plnenie v uvedenej výške na základe údajne neplatnej Úverovej zmluvy pre nedodržanie písomnej formy. Žalovaný poukázal ma ust. § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre

nedostatok formy. Nesplnenie formálnej náležitosti právneho úkonu tak podľa žalovaného nemôže mať vplyv na prípadné dobrovoľné plnenie zmluvných strán a ani nemá za následok vznik bezdôvodného obohatenia. Ak Úverovú zmluvu, uzatvorenú medzi sporovými stranami, súd predbežne posúdi ako neplatný právny úkon z dôvodu nedodržania zákonom stanovenej písomnej formy, je podľa neho nepochybné, že plnenie žalobcu žalovanému nie je bezdôvodným obohatením. To všetko vzhľadom na tú skutočnosť, že plnenie dlhu neplatného len pre nedostatok formy nie je v zmysle ust. § 455 ods. 1 bezdôvodným obohatením. V takom prípade sa žalobca nemôže domáhať voči žalovanému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.210,92 eur s prísl., keďže plnenie poskytnuté žalobcom sa za bezdôvodné obohatenie nepovažuje. Žalovaný predložil súdu potvrdenie o odfinancovaných peňažných prostriedkoch zo dňa 23.11.2017, z ktorého vyplýva. že žalobca za obdobie od 09.10.2007 do 27.03.2015 celkovo čerpal titulom revolvingového úveru sumu 7.034,12 eur. Podľa predloženého potvrdenia o prijatých splátkach zo dňa 23.11.2017 je zrejmé, že žalobca celkovo za obdobie od 08.1 1.2007 do 16.11.2017 uhradil sumu 10.726,79 eur. Napriek tomu, že žalovaný považuje nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za nedôvodný a plnenia, poskytnuté žalobcom v prospech žalovaného, za plnenia poskytnuté na základe platnej Úverovej zmluvy, z opatrnosti vzniesol námietku premlčania, týkajúcu sa všetkých platieb žalobcu, uhradených pred viac ako dvoma rokmi od podania žaloby (ktorá bola súdu doručená dňa 02.10.2017), teda týkajúcu sa uplatneného nároku žalobou na vydanie bezdôvodného obohatenia u platieb žalobcu, uhradených pred viac ako dvoma rokmi od podania žaloby. Ak žalobca tvrdí, že čerpal peňažné prostriedky z kreditnej karty bez toho, že by s takým úkonom prejavil súhlas, musel vedieť o tom. že čerpá bez právneho dôvodu resp. na základe právneho úkonu, o ktorý nemal záujem. Pri subjektívnej premlčacej dobe je začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby viazaný na moment, kedy sa oprávnený dozvedel že právny dôvod na plnenie nebol od začiatku daný, a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako takýto nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné (Ro NS SR, sp.zn, 1Cdo 67/2011),

48. Ak by súd posúdil, že revolvingový úver poskytnutý žalovaným žalobcovi je bezúročný a bez poplatkov, ako to podľa žalovaného nesprávne uvádza žalobca vo svojej žalobe, žalovaný poukazuje na to, že podľa čl. IV.-3.-1. Všeobecných podmienok pre poskytnutie spotrebiteľského úveru (ďalej len 5,VÚP.) klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to formou pravidelných mesačných splátok vo výške dohodnutého % z poskytnutého úverového rámca . Z čl. III .- 4 .- 1 . VÚP vyplýva, že Cetelem splátku použije na úhradu dohodnutých nákladov, a to úrokov, poplatkov podľa zmluvy o úvere, prípadne podľa sadzobníka platného v deň čerpania úveru, vrátane čiastky určenej na úhradu poistného, pokiaľ je klient poistený a splátku príslušnej časti úverovej istiny. Z citovaných ustanovení VÚP vyplýva, že každá mesačná splátka, ktorú bol žalobca povinný uhrádzať žalovanému z titulu Úverovej zmluvy a čerpaného revolvingového úveru, pozostávala z príslušnej časti úverovej istiny, úrokov, poistného a prípadných ďalších poplatkov spojených s týmto úverom. To znamená, že v prípade posúdenia poskytnutého úveru súdom ako bezúročného a bez poplatkov žalobcovi môže byť priznaný len nárok na zaplatenie peňažnej čiastky, vypočítanej ako súčet úrokov a prípadných ďalších poplatkov sporených s týmto úverom, ktoré boli zahnuté v mesačných splátkach za obdobie posledných dvoch. resp. troch rokov pred podaním žaloby na súde, skutočne uhradených žalobcom v prospech žalovaného. Žalobcovi podľa žalovaného v žiadnom prípade nemôže byt' priznaný nárok na vrátenie časti nepremlčanej úverovej istiny, zahrnutej v príslušných mesačných splátkach, ktoré uhrádzala v prospech žalovaného. Na úhradu príslušnej časti úverovej istiny, zahnutej v každej mesačnej splátke, má žalovaný zákonný a zmluvný nárok. Obdobne to podľa neho uviedol aj Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení zo dňa 29 . 05 . 2015 č. k. 1300/ 579/ 2014 - 120 , podľa ktorého „ Okrem toho po vyriešení otázky premlčania, vyrieši okresný súd otázku správnej výšky bezdôvodného obohatenia, berúc do úvahy, že z každej splátky úveru časť splátky predstavovala istinu, ktorá nepodlieha nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré na strane odporcu vzniklo z toho dôvodu, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 16.12.2003 je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov... Z výpisu z účtu k úverovej karte, ktorý žalobca predložil ako dôkaz k žalobe, je zrejmý rozpis každej mesačnej splátky na istinu, úroky a poplatky.

49. Dňa 31.07.2018 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu „replika“, v ktorom popiera uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere tým, že žalovaný síce argumentuje uzatvorenie Zmluvy, avšak svoje tvrdenia nepodporil žiadnym dôkazom, okrem Žiadosti/zmluvy prostredníctvom ktorej bol žalobcovi poskytnutý účelový spotrebiteľský úver. Rovnako, žalobca žiadnou písomnou zmluvou o spotrebiteľskom

úvere revolvingového typu nedisponuje, resp. disponuje Žiadosťou / Zmluvou (pripojená k žalobe) o tom, že uzatvára účelovú pôžičku na spotrebný tovar. Preto je podľa žalobcu dôvodný záver, že medzi žalobcom a žalovaným neexistuje riadna písomná zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXXXXXX. Vzhľadom k tomu, že žalobca nevedel zistiť pôvod záväzku, v súvislosti s ktorým bol opakovane kontaktovaný žalobcom, aby poukazoval splátky na Zmluvu, podal žalovanému žiadosť o kópiu zmluvnej dokumentácie, teda aby mu zaslal Zmluvu, ktorá je predmetom konania, pričom žalobca vychádzal len z Variabilného symbolu pre splátky. Na uvedenú žiadosť žalovaný reagoval ( po úhrade poplatku) zaslaním Zmluvy vrátane VOP. Po tom ako žalobca obdržal kópiu zmluvy obratom žalovaného požiadala listom zo dňa 29.11.2016 o vyhotovenie výpisov čerpania a platieb na Zmluvu. Žalovaný mu zaslal informáciu o tom, že za úhradu poplatku vo výške 70 eur, mu tieto výpisy poskytne. Žalobca dňa 14.06.2017 poukázal žalovanému sumu 70 eur, čo vyplýva z prehľadu výpisov čerpaní a platieb (zaslaných súdu ako príloha k žalobe) pod označením - platba zloženkou. Následne žalovaný listom zo dňa 14.07.2017 označený ako Vyhotovenie súhrnného prehľadu úkonov zaslal žalobcovi výpisy čerpania a platieb na Zmluvu. Žalobca dňa 20.09.2017 kontaktoval právneho zástupcu z dôvodu právnej analýzy zmluvy a plnení, ktoré žalovaný opakovane požaduje a neustále žalobcu kontaktuje za účelom ich úhrady. Následne po porade s právnym zástupcom sa žalobca rozhodol riešiť vec súdnou cestou a podal žalobný návrh, aby sa medzi stranami definitívne a záväzne vyriešila otázka legitímnosti žalobcom požadovaných plnení.

50. Pokiaľ ide o časť B) Klasický úver Zmluvy, žalobca opakovane zdôraznil, že táto nie je premetom konania a nie je relevantné sa k tejto časti vyjadrovať, nakoľko žalobca účelový úver riadne splatil. Dôvodom, prečo žalobca v návrhu krátko konštatoval existenciu účelového úveru bolo, aby poukázal na konanie žalovaného, ktorý do jednej Zmluvy inkorporoval i ďalšiu Zmluvu - o revolvingovom úvere (časť C/ zmluvy). V súlade už s inými právoplatnými rozsudkami v obdobných veciach, vrátane právneho názoru NS SR sp.zn.3Cdo/282/2012 žalobca má za to, že zmluvné ustanovenie - resp. zmluvná podmienka, ktorou automaticky podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere na obstaranie veci spotrebiteľ žiada aj o poskytnutie kontokorentného úveru (ak chce získať úver na kúpu tovaru je donútený fakticky žiadať aj o zaradenie do zoznamu žiadateľov), je v rozpore s ust. § 6 ods. 1 druhá veta zák. č. 634/1992 Zb., nakoľko nepriamo je viazané poskytnutie spotrebiteľského úveru na obstaranie veci (úhradu kúpnej ceny) na žiadosť o poskytnutie kontokorentného úveru, o ktorý žiada spotrebiteľ v danej zmluve - návrhu automaticky bez možnosti odmietnutia. Uvedená zmluvná úprava spôsobuje následky, že pokiaľ by spotrebiteľ nechcel žiadať o uzatvorenie zmluvy o poskytnutí kontokorentného úveru, nemohol by uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pretože predtlačené ustanovenie zmluvy, ktorou sa žiada o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie kontokorentného úveru, nie je možné vylúčiť. Nie je pritom podstatné či bude alebo nebude aj kontokorentný úver poskytnutý, nakoľko poskytnutie závisí výslovne od rozhodnutia veriteľa. Zároveň nie je ani podstatné či aj dôjde k čerpaniu kontokorentného úveru a následnému vzniku povinnosti splácať úver a stým spojené úroky a poplatky a viazanosť zmluvných povinností spotrebiteľa na „prvé použitie karty“, pretože fakticky schválením „žiadosti“ a poskytnutím kreditnej karty je daný spotrebiteľovi k dispozícii úver (produkt, služba), o ktorý nežiadal. Popri tom spotrebiteľ aj pri malej nepozornosti ani nemusí mať vedomosť o tom, že o poskytnutie takéhoto úveru žiada, nemá ani prehľad o podmienkach poskytovania následného kontokorentného úveru, ktoré vôbec nie sú totožné s podmienkami úveru o ktorý bezprostredne klient žiada (okrem zvolenej možnosti splácania) a môže sa o nich len domnievať. Preto ak aj takýto spotrebiteľ použije platobný kartu alebo začne čerpať úver iným spôsobom, nemá prehľad o jeho povinnostiach, ktoré mu z takéhoto vzťahu môžu vyplynúť. Preto má žalobca za to, že samotná formulácia zmluvnej podmienky, ktorou sa v zmluve o poskytnutí jedného spotrebiteľského úveru vnúti aj poskytnutie iného úveru, rôzneho alebo rovnakého druhu nemá iné odôvodnenie ako snahu žalovaného zabezpečiť ďalšiu jeho obchodnú činnosť vnútením produktu, predstavuje výslovne zabezpečenie záujmov žalovaného ako veriteľa - poskytovateľa služieb využívajúc neznalosť spotrebiteľa o podmienkach produktu ale hlavne skutočnosť, že jednoduché poskytnutie ďalšieho úveru doručením platobnej karty samo osebe nabáda k jej použitiu, hoci možno konštatovať, že bez takéhoto vnútenia by klient - spotrebiteľ o takýto produkt neprejavil záujem. Takéto konanie veriteľa je podľa žalobcu v rozpore s obchodnými zvyklosťami a zásadami poctivého obchodného styku, nakoľko spotrebiteľovi bol vnútený produkt a tým, aj v prípade neskoršieho záujmu o tento produkt je spotrebiteľ zbavený možnosti voľby medzi inými ponukami obdobných úverov iných poskytovateľov.

51. V zmysle už v žalobe uvedených rozhodnutí súdov SR bolo okrem iného určené aj to, že zmluvná podmienka v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzatváranej žalobcom v časti C/úverová karta,

ktorou spotrebiteľ bez aktívneho prejavu vôle len podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere na kúpu veci žiada aj o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca a vydanie platobnej karty na jeho meno, je neprijateľná.

52. K vznesenej námietke premlčania žalobca uviedol, že úver čerpal do 27.03.2015 a k plneniam j zo strany žalovaného bol vyzývaný opakovane i v roku 2018, pričom plnil najmenej do dňa 16.11.2017, pričom žalobný návrh bol súdu doručený dňa 02.10.2017. Preto považuje vznesenú námietku premlčania v subjektívnej lehote za účelové konanie žalovaného. Žalovaný vo svojom podaní (všeobecne) popiera všetky tvrdenia súvisiace s údajnou neplatnosťou alebo údajnou bezúročnosťou alebo bez poplatkovosťou Zmluvy. Rozhodujúcim okamihom pre vznik subjektívnej vedomosti je podľa žalobcu kedy žalobca zistil, že na súdenú Zmluvu plniť nemal, nie že plnil. V prípade subjektívnej premlčacej doby je jej začiatok podľa žalobcu viazaný na skutočnú vedomosť žalobcu o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o osobe, ktorá sa na jeho úkor obohatila. Teda žalobca musel nadobudnúť vedomosť o skutočnostiach uvedených v ustanovení § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nie je možné len predpokladať, že by žalobca mohol skutkové okolnosti vedieť alebo že by sa to mohol dozvedieť alebo mal dozvedieť, ak by vynaložil potrebnú starostlivosť. Uvedený základný predpoklad je potvrdený v desiatkach rozhodnutí súdov, vrátane rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho súdu ČR (napríklad NS SR pod sp. zn. 2 Cz 35/77 v spojení s uznesením ÚS SR pod sp. zn. III. ÚS 413/2013 Rozsah požadovanej skutočnej vedomosti žalobcu vyplýva priamo z právnej úpravy a rozdeľuje sa na dve základné časti, ktorými sú vedomosť o osobe, ktorá sa obohatila a vedomosť o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu. Ak má byť dodržaný výklad posúdenia vedomosti žalobcu o bezdôvodnom obohatení, ako ho opakovane konštatujú Najvyšší súd SR a Najvyšší súd ČR (t.j. požiadavka skutočnej, nie len predpokladanej alebo možnej vedomosti), potom môžeme zároveň tvrdiť, že ak žalobca mal získať skutočnú vedomosť o bezdôvodnom obohatení, musel poznať nasledovné skutočnosti: (i) existencia (uzatvorenie) zmluvy; (ii) rozsah povinností vyplývajúcich mu zo zmluvy (obsah zmluvy) a samotné plnenie zo zmluvy na účet žalovaného; (iii) skutočnosť, že jeho zmluva o úvere je vadná (v rozpore so zákonom) a preto sa na ňu vzťahuje zákonná fikcia bezúročnosti a bez poplatkovosti. Ani samotná vedomosť o skutočnostiach podľa ods. (i) a (ii) by ešte sama o sebe neznamenala aj skutočnú vedomosť žalobcu o tom, že vzniklo bezdôvodné obohatenie. Na to, aby bezdôvodné obohatenie vzniklo je totiž zo zákona potrebné, aby sa uplatnila fikcia bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru a na uplatnenie tejto fikcie je zase potrebné, aby boli splnené predpoklady presne špecifikované v zákone o spotrebiteľských úveroch (vadnosť zmluvy). Teda na to, aby sa žalobca skutočne dozvedel o bezdôvodnom obohatení, musel by skutočne vedieť, že na zmluvu o úvere sa vzťahuje fikcia bezúročnosti a bez poplatkovosti vyplývajúca zo zákona. Teda v tomto prípade je nadobudnutie skutočnej vedomosti spotrebiteľa o vadnosti jeho zmluvy o úvere jednou z podstatných okolností o ktorých sa musí dozvedieť, aby bola naplnená subjektívna stránka jeho vedomosti o bezdôvodnom obohatení; následne už právna kvalifikácia plnenia na účet tretej osoby (žalovaného) nie je žiadnym spôsobom významná, a to aj v prípade, ak by spotrebiteľ nevedel o tom, že takéto plnenie je možné považovať za bezdôvodné obohatenie.

53. Pri posúdení plynutia subjektívnej premlčacej doby nie je bez významu ani určenie toho či v konkrétnom prípade ide o plnenie získané bez právneho dôvodu alebo o plnenie získané z neplatného právneho úkonu. V tomto prípade jednoznačne na začiatku existoval právny dôvod plnenia, ktorým je samotná písomná zmluva o úvere uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, na základe ktorej žalobca plnil svoje povinnosti (ako mu vyplývajú zo zmluvy). Vzhľadom na uvedené teda nemožno hovoriť o bezdôvodnom obohatení získanom bez právneho dôvodu (keďže právny dôvod existuje a je ním zmluva). Ako konštatoval aj Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku pod sp. zn. 4 Cdo 237 / 2005 „O plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol. Neexistencia právneho dôvodu od počiatku znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť, a zároveň právo na poskytnuté plnenie.“ Ak berieme do úvahy povahu jednotlivých dôvodov vzniku bezdôvodného obohatenia ((i) plnenia z neplatného právneho úkonu, napríklad zmluvy, ktorá je absolútne neplatná z dôvodu jej rozporu so zákonom; a (ii) plnenia z dôvodu uplatnenia fikcie bezúročnosti a bez poplatkovosti zmluvy o úvere, ktorá (fikcia) sa uplatní z dôvodu rozporu zmluvy o úvere so zákonom, platí, že v oboch prípadoch existuje písomná zmluva, na základe ktorej zmluvné strany plnili, potom by sa na bezdôvodné obohatenie získané plnením žalobcu z úverovej zmluvy (na ktorú sa vzťahuje fikcia bezúročnosti a bez poplatkovosti) malo nazerať ako na bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu. V prípade bezdôvodného obohatenia získaného z

neplatného právneho úkonu je absolútnou nevyhnutnosťou a štandardným postupom potvrdeným zo strany najvyšších súdnych autorít posudzovanie momentu, kedy sa oprávnený subjekt (žalobca) reálne o vadnosti úkonu (ako skutočnosti rozhodnej pre vznik bezdôvodného obohatenia) dozvedel.

54. V závere vyjadrenia žalobca vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný nijako nepreukázal, že by bol oprávnený na plnenia, ktoré od žalobcu požaduje zhrnul, že je zrejmá vedomosť žalovaného o neprijateľnosti zmluvnej podmienky Zmluvy v časti C), nakoľko táto bola opakovane vyhlásená za neprijateľnú, je povinný zdržať sa jej uplatňovania, pričom koná opak. Preto žalovaný nemá nárok na žiadne plnenie okrem skutočne poskytnutého plnenia žalobcovi, nakoľko úrok, poplatky ani iné plnenia neboli medzi stranami riadne dojednané. Napriek tomu, žalovaný opakovane kontaktuje žalobcu (zasielaním sms správ) a vyzýva ho k úhrade žalovaným vyčíslenej sumy. Žalobca nečerpá úverové prostriedky z karty, avšak poukazuje sumu 20 eur mesačne, z dôvodu, že vyššia suma nie je v možnostiach žalobcu, ktorý sa prechodne ocitol v nepriaznivej finančnej situácii.

55. Na pojednávaní dňa 18.10.2018 žalobca bol prítomný, doručenie predvolania mal vykázané 14.09.2018. Žalovaný bol na pojednávaní prítomný osobne, doručenie predvolania mal vykázané dňa 13.09.2018. 56. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovaného, prečítaním žaloby zo dňa 02.10.2017, žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, žiadosti o vydanie kópií dokumentov zo dňa 29.11.2016, vyhotovenia súhrnného prehľadu úkonov zo dňa 14.07.2017, prehľadu obratov, predsporovej výzvy zo dňa 09.01.2017, stanoviska CETELEM zo dňa 13.01.2017, plnomocenstva zo dňa 20.09.2017, výpisu z obchodného registra žalovaného zo dňa 05.10.2017, uznesenia č.k. 4Csp/271/2017-36 zo dňa 10.11.2017, vyjadrenia žalovaného k žalobe zo dňa 28.11.2017, uznesenia č.k. 4Csp/271/2017-58 zo dňa 03.07.2018, vyjadrenia žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 31.07.2018, uznesenia č.k. 4Csp/271/2017-127 zo dňa 22.08.2018, vyjadrenia žalovaného k vyjadreniu žalobcu zo dňa 31.08.2018, vyjadrenia žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 27.09.2018, ospravedlnenia žalobcu zo dňa 02.10.2018, vyjadrenia žalovaného k vyjadreniu žalobcu zo dňa 08.10.2018, výpisu z registra úpadcov žalobcu, žalovaného zo dňa 17.10.2018, na základe ktorého zistil nasledovný skutkový stav: 57. Z rozhodovacej činnosti tunajšieho súdu je známe, že s účinnosťou od 01.07.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO : 35787 783 so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 09790, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCESA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO : 47 258 713. V dôsledku cezhraničného zlúčenia spoločnosť CETELEM zanikla zlúčením bez likvidácie a spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky sa ku dňu 01.07.2016 stala jej univerzálnym právnym nástupcom. 58. Z predloženej zmluvy č. XXXXXXX XXXXXXXX (č. l. 7 spisu) mal súd preukázané, že žalobca uzavrel dňa 23.03.2007 s predchodcom žalovaného (spol. CETELEM SLOVENSKO a.s.) zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej mu veriteľ poskytol úver vo výške 6.129,-Sk (203,44 eur), ktorý sa žalobca ako dlžník zaviazal splatiť v 9-tich mesačných splátkach po 681,-SK (22,61 eur). Termín splatnosti prvej splátky bol dojednaný na 15.04.2007, ďalšie splátky boli splatné 15. deň v mesiaci. Celková čiastka úveru splatená dlžníkom činila 6.129,-Sk (203,44 eur). Zároveň na základe dojednania v bode C/ tejto zmluvy poskytol žalobcovi úverovú kartu s úverovým rámcom 20 000 Sk (663,88 eur). Dlžník bol v zmysle tohto ustanovenia zmluvy zaradený do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca s tým, že veriteľ bude posudzovať výšku úverového rámca podľa aktuálnej situácie počas splácania úveru poskytnutého podľa bodu B). Dlžník sa zaviazal splácať revolvingový úver vo výške úverového limitu v splátkach vo výške 5 % aktuálne poskytnutého úverového rámca, so splatnosťou v 10. deň v mesiaci. 59. Súd posudzoval jednotlivé ustanovenia tejto zmluvy podľa ustanovenia § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. 60. Základná charakteristika „spotrebiteľských zmlúv“ bola v čase uzavretia zmluvy o úvere obsiahnutá v zákone č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (účinný do 30.06.2007), ktorý v § 23a ods. 1 uvádzal, že typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch,

ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Táto zmluva nesmie obsahovať neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán alebo podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. 61. Podľa § 52 ods. 2 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinný ku dňu 23.03.2007 (ďalej len „Občiansky zákonník“), dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 62. V zmysle § 53 ods. 1, 2 a 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 63. Podľa § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením §55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. 64. Podľa § 879j Občianskeho zákonníka ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. 65. Podľa § 3 ods. 1, 2, 6 a 7 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu 23.03.2007 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov. Ak veriteľ ponúka spotrebiteľské úvery tomu istému spotrebiteľovi za rôznych podmienok, ročná percentuálna miera nákladov musí byť uvedená na výpočte podľa prílohy tohto zákona. 66. V zmysle § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. 67. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

68. Na základe § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. 69. Z predložených listinných dôkazov, najmä zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere XXXXXXX XXXXXXXX (čl. 7 spisu) nepochybne vyplýva, že žalobca a predchodca žalovaného (ďalej len „CETELEM SLOVENSKO a.s.“) preukázateľne uzavreli jedinú individuálne špecifikovanú zmluvu, a to zmluvu o spotrebiteľskom úvere, určenú na kúpu drobného bieleho elektra (roboty, žehličky) vo výške 6.129,-

Sk (203,44 eur), ktorý vzťah však nie je predmetom tohto konania. V rámci dojednania tohto záväzku CETELEM SLOVENSKO a.s. vopred pripravenou formuláciu v časti "C" zmluvy vnútil žalobcovi aj iný úkon, ako ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu. Ako totiž vyplýva z daného tlačiva zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podpisom tejto zmluvy žiadateľ (žalobca) sa súčasne podpísal aj pod tú časť textu, ktorá je vytlačená v pravej časti zmluvy, bez možnosti úpravy textu a ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu. Žalobca dňa 23.03.2007 podpísal aj záväzok, ktorý v danom momente uzatváraný nebol, podpísal ho do "budúcnosti". Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobcovi bola úverová karta poskytnutá neskôr, ako bola podpísaná zmluva a podľa predloženého výpisu z úverového účtu (čl. 9 z opaku - 23 spisu) bol v prospech žalobcu zriadený nový úverový účet č. XXXXXXXXXXXXXX podľa ktorého žalobca prvýkrát z tejto karty čerpal až dňa 09.10.2007, pričom do 12.07.2017 vyčerpal sumu 7.372,87 eur. Postupným splácaním uhradil CETELEM SLOVENSKO a.s. ako aj jeho právnemu nástupcovi (žalovanému) celkovo sumu 10.693,79 eur. XX. Preskúmaním jednotlivých podmienok zmluvy, najmä časti C/ formulára zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 23.03.2007, na základe ktorej bola žalobcovi poskytnutá úverová karta s úverovým rámcom 20.000 Sk, súd dospel k záveru, že z tejto časti zmluvy vyplýva iba skutočnosť, že žiadateľovi môže byť v budúcnosti poskytnutý úverový rámec na čerpanie vo výške 20.000,- Sk, nakoľko žiadateľ "žiada o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca a vydanie úverovej karty". V zmluve o spotrebiteľskom úvere časť „C“ absentuje akákoľvek dohoda o výške úverového rámca (tento mal byť určený až na základe žiadosti dlžníka podľa jeho aktuálnych finančných možností), ani dohoda strán o výške úroku z úveru, ani o výške úroku z omeškania a ďalších obligatórnych náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. účinného ku dňu 23.03.2007. K tomuto záveru súd dospel na základe toho, že dohodu zmluvných strán o poskytnutí revolvingového úveru a výške úverového rámca v žiadnom prípade nemožno zahrnúť do štandardizovaného textu zmluvy, ktorého obsah spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ani vylúčiť zo zmluvy a zároveň ju nemôže nahradiť ani úprava obsiahnutá vo Všeobecných obchodných podmienkach (napr. čl. IV (Úverový rámec - revolvingový úver, úverová karta). Podpisom zmluvy zo dňa 23.03.2007 preto nedošlo automaticky k vzniku paralelného úverového vzťahu a vzájomné práva a povinnosti z tejto zmluvy zanikli splnením pôvodného záväzku zo strany žalobcu, čo je zrejmé aj z toho, že žalovaný revolvingový úver označil iným číslom ako je číslo zmluvy. Zároveň súd poznamenáva, že zo znenia ustanovenia C/ (Úverová karta) vyplýva, že v čase uzavretia zmluvy (03/2007) vôbec nebolo isté, či CETELEM SLOVENSKO a.s. žalobcovi daný úverový rámec poskytne, alebo nie. K uvedeného záveru súd dospel na základe znenia predmetného ustanovenia, v zmysle ktorého žiadosť dlžníka o poskytnutie úverovej karty bude posudzovaná podľa údajov uvedených v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru (časť B) a priebehu splácania, a v prípade, že po vyhodnotení aktuálnej situácie nebude možné vyhovieť žiadosti dlžníka v celom rozsahu, môže CETELEM SLOVENSKO a.s. zmeniť navrhovanú výšku úverového rámca na ním stanovenú nižšiu výšku. Ak mienil žalobca uzavrieť so žalovaným nový záväzkový vzťah, predmetom ktorého by bolo poskytnutie úverovej karty s úverovým rámcom 20.000 Sk, bolo potrebné to urobiť spôsobom, aký predpisuje zákon o spotrebiteľských úveroch a teda uzavretie novej, písomnej zmluvy podľa platných ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. 71. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 40 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. 72. Podľa predložených listinných dôkazov CETELEM SLOVENSKO a.s. poskytol žalobcovi úverový rámec 20.000 Sk až dňa 06.08.2007 (viď čl. 53 spisu), a to oznámením, že ako spoľahlivý klient veriteľa obdržal medzinárodnú kreditnú kartu Cetelem MasterCard a údaje o výške úverového rámca, o výške splátky a výške mesačnej úrokovej miery. V predmetnom oznámení nebol záväzkový vzťah (revolvingový úver) individualizovaný so všetkými náležitosťami, ktoré vyžaduje ustanovenie § 4 ods. 1, ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (účinného aj v čase uzavretia predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere) a zároveň neobsahoval prejav vôle žalobcu uvedenú zmluvu uzavrieť a byť ňou viazaný (t. j. akceptácia návrhu), keďže žalovaný zmluvu o revolvingovom úvere nepodpísal, ani nedoručil žalovanému oznámenie o akceptácii návrhu na poskytnutie úverového rámca). Na základe uvedeného súd konštatuje, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXXXXXX je v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v spojení s § 40 Občianskeho zákonníka a podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. 73. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

74. Podľa § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka, za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy. 75. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. 76. Podľa § 457 a 458 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. 77. Keďže v zmysle citovaných ustanovení § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v spojení s § 40 Občianskeho zákonníka a podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXXXXXX absolútne neplatným právnym úkonom, nastupuje režim bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, v rámci ktorého mali účastníci povinnosť vydať si všetko, čo na základe neplatného právneho úkonu plnili. 78. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietal, že za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje prijatie plnenie dlhu neplatného len pre nedostatok formy. Súd však poznamenáva, že predmetné ustanovenie nadväzuje na § 40a, podľa ktorého ak sa právny úkon neurobil vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov, je neplatný len vtedy, ak sa neplatnosti dovolá ten, kto je neplatnosťou právneho úkonu dotknutý (tzv. relatívna neplatnosť). Nedodržanie zákonom predpísanej formy zmluvy spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy, ktorá pôsobí ex tunc, nie až dovolaním sa jej neplatnosti oprávnenou stranou, a preto nedostatok zákonom predpísanej písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere spôsobuje jej absolútnu neplatnosť, a teda aj vznik bezdôvodného obohatenia sa strany, v prospech ktorej druhá strana z takejto zmluvy plnila. 79. Podľa § 107 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať. 80. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (subjektívna premlčacia doba). Súd mal v konaní preukázané, že žalobca splácal poskytnutý úver až do 18.09.2017. Pokiaľ by žalobca v čase splácania úveru vedel o neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere, splatil by žalovanému len jemu prislúchajúcu istinu úveru a zvyšné poplatky by mu dobrovoľne neuhradil. Preto mal súd za to, že žalobca sa o preplatení úveru o príslušné poplatky, a teda o bezdôvodnom obohatení žalovaného na jeho úkor dozvedel najskôr po dátume 18.09.2017, kedy došlo k poslednej úhrade splátky úveru. Keďže návrh na začatie konania bol podaný na súde dňa 02.10.2017, bol podaný v 2-ročnej subjektívnej premlčacej lehote. 81. V prípade plynutia objektívnej premlčacej doby bezdôvodného obohatenia, sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí najneskôr za 3 roky (pokiaľ nejde o úmyselné bezdôvodné obohatenie), keď k nemu došlo. V konaní nebolo sporným, že žalovaný poskytol žalobcovi počnúc od 06.08.2007 do 06/2017 finančné prostriedky v celkovej výške 7.372,87 eur, pričom prijal od neho za uvedené obdobie sumu 10.693,79 eur. Pri postupnom pokračujúcom získavaní majetkových hodnôt treba z hľadiska premlčania za samostatné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia považovať nároky, ktoré vznikli zo samostatných oddeliteľných prípadov bezdôvodného obohatenia, aj keď ide o rovnaké subjekty a rovnaké skutkové podstaty zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Na uplatnenie každého takéhoto nároku začína plynúť premlčacia doba osobitne. Ak však nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tvorí jeden celok (ako je tomu v súdenej veci), premlčacie lehoty začínajú plynúť až po skončení bezdôvodného obohacovania sa. V súdenej veci tak nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tvorí jeden celok (z neplatnej zmluvy o revolvingovom úvere), a preto premlčacia doba môže začať plynúť až po skončení bezdôvodného obohacovania sa, t. j. po ukončení splácania úveru žalobcom, k čomu v predmetnom spore došlo až dňa 18.09.2017, a teda 3-ročná objektívna premlčacia doba by uplynula dňa 18.09.2020. Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia sa nepremlčalo ani v subjektívnej 2 ročnej a ani v objektívnej 3 ročnej lehote. 82. Výšku bezdôvodného obohatenia sa žalovaného na úkor žalobcu súd zistil z predloženého prehľadu splátok a úhrad - úverový účet č. XXXXXXXXXXXXXX žalobca postupnými výbermi z úverovej karty

obdržal od predchodcu žalovaného sumu 7.372,87 eur. Jednotlivými splátkami vrátil predchodcovi žalovaného ako aj žalovanému sumu v celkovej výške 10.693,79 eur, t. j. zaplatil žalovanému bez právneho dôvodu o 3.210,92 eur viac ako mal. Z uvedeného je preto zrejmé, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil o sumu 3.210,92 eur, ktorú je povinný žalobcovi ako bezdôvodné obohatenie vrátiť. 83. Nakoľko žalovaný sumu bezdôvodného obohatenia žalobcovi bezodkladne po doručení výzvy zo dňa 09.01.2017 nevydal, dostal sa do omeškania s jeho vydaním, a preto si žalobca voči žalovanému dôvodne uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy. Súd mal však za to, že žalovaný sa do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia dostal až dňom nasledujúcim po obdržaní výzvy, preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania počnúc dňom 10.01.2017 do zaplatenia. 84. K neprijateľnosti zmluvného ustanovenia v časti C/ zmluvy zo dňa 23.03.2007 súd uvádza, že uvedeným zmluvným ustanovením spotrebiteľovi, ktorý žiadal o poskytnutie spotrebiteľského úveru na obstaranie kúpy tovaru bolo vnútené aj poskytnutie revolvingového úveru, o ktorý nežiadal a nemal možnosť vylúčiť žiadosť o jeho poskytnutie, pričom prípadný revolvingový úver, o ktorý mal žiadať v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru nebol špecifikovaný ust. podľa § 4 ods. 2zák. č. 258/2001 Z.z., teda žalovanému ako spotrebiteľovi bol vnútený produkt - úver, o ktorý nežiadal a v čase žiadosti nemal o podmienkach poskytnutia úveru zodpovedajúce informácie.

85. Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom Smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Do pozornosti súd dáva Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie z 27.11.2008 č. 2007/2495, v ktorom sa okrem iného uvádza: "V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalosti."

86. Obligatórnosť zásahu je opodstatnená, ak spotrebiteľovi súd podľa procesného poriadku (§5 O.s.p.) nemôže poskytnúť poučenie o hmotnom práve. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: Cieľ čl. 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.

87. Z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“) jednoznačne vyplýva povinnosť súdu podrobiť spotrebiteľskú zmluvu ex offo kontrole neprijateľnosti zmluvných podmienok upravených v zmluve.

88. Na základe uvedeného súd pristúpil k ex offo kontrole predloženej spotrebiteľskej zmluvy.

89. V zmysle § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

90. V prvom rade je potrebné zistiť, či dané ustanovenie časť C/ zmluvy zo dňa 2303.2007 je možné podrobiť testu neprijateľnosti (t.j. či sa netýka hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, alebo či daná podmienka nebola individuálne dojednaná - § 53 ods. 1 in fine a ods. 2 Občianskeho zákonníka). V uvedenej časti je obsiahnutá predtlačená žiadosť klienta, aby ho spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s., zaradila do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, poskytla mu úverový rámec vo výške 20 000,-Sk a vydala kreditnú kartu na jeho meno. Klient v tejto časti zároveň vzal na vedomie, že jeho žiadosť o vydanie úverovej karty bude posudzovaná na základe údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru a priebehu jeho splácania, a že v prípade, že po hodnotení aktuálnej situácie nebude možné vyhovieť tejto žiadosti v plnom rozsahu, môže CETELEM SLOVENSKO a.s. zmeniť navrhovanú výšku úverového rámca na ním stanovenú nižšiu výšku. Klient sa zároveň zaviazal sa splácať čerpaný úver a príslušné náklady v pravidelných mesačných splátkach vo výške minimálne 5% mne poskytnutého aktuálneho úverového rámca. Termín splatnosti je 10. deň v mesiac a spôsob splácania je zhodný zo zvolenou možnosťou v časti D/. Aktuálna výška poplatku za výpis z úverového účtu je stanovená v sadzobníku poplatkov CETELEM SLOVENSKO a.s. Keďže uvedené ustanovenie sa netýka hlavného predmetu plnenia ani primeranosti ceny a zjavne nebola individuálne prejednaná, je možné ju podrobiť testu neprijateľnosti,

91. Ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka obsahuje generálnu klauzulu neprijateľnosti zmluvných dojednaní, v zmysle ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

92. Podľa rozhodnutia SD EU C-415/11 „Aziz“ sa pod pojmom „značná nerovnováha“ ku škode spotrebiteľa rozumie, v akej miere je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie než právne postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve, pričom postavenie spotrebiteľa treba posúdiť na základe analýzy vnútroštátnych právnych predpisov uplatňovaných v prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami.

93. Na základe uvedeného súd posúdil dôsledky zmluvného stanovenia časti C/, v zmysle ktorej zmluvnej podmienky automaticky podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere na obstaranie vecí spotrebiteľ žiada aj o poskytnutie revolvingového úveru, čo je v rozpore s § 4 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľov, nakoľko nepriamo je viazané poskytnutie spotrebiteľského úveru na obstaranie vecí na žiadosť o poskytnutie kontokorentného úveru, o ktorý žiada spotrebiteľ v danej zmluve, návrhu automaticky bez možnosti odmietnutia. Táto úprava spôsobuje následky, že pokiaľ by spotrebiteľ nechcel žiadať o uzatvorenie zmluvy o poskytnutie kontokorentného úveru, nemohol by uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pretože predtlačené ustanovenie zmluvy, ktorou sa žiada o zaradenie do programu žiadateľov o poskytnutie revolvingového úveru nie je možné vylúčiť. Nie je pritom podstatné, či bol alebo nebol revolvingový úver poskytnutý, nakoľko poskytnutie závisí výslovne od rozhodnutia veriteľa. Nie je podstatné, či dôjde k poskytnutiu revolvingového úveru a následnému vzniku povinnosti splácať úver a s tým spojené úroky, poplatky a viazanosť zmluvných povinností spotrebiteľa na prvé použitie karty, pretože fakticky schválením žiadosti a poskytnutím kreditnej karty je daný spotrebiteľovi k dispozícii úver, o ktorý nežiadal. Spotrebiteľ pritom nemusí mať ani vedomosť, že o poskytnutie takéhoto úveru žiada, nemá ani prehľad o podmienkach následného revolvingového úveru, ktoré vôbec nie sú totožné s podmienkami úveru, o ktoré si bezprostredne klient žiada a môže sa o nich len domnievať. Preto súd má za to, že samotná formulácia zmluvnej podmienky, ktorou sa v zmluve o poskytnutí jedného spotrebiteľského úveru vnúti aj poskytnutie iného úveru spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nakoľko núti spotrebiteľa popri záväzku splácať poskytnutý spotrebiteľský úver aj zapísať sa medzi žiadateľov o poskytnutie revolvingového úveru do výšky úverového rámca maximálne 20 000,-Sk bez možnosti odmietnuť predmetné ustanovenie s tým, že je výlučne na vôli veriteľa, či mu predmetný revolvingový úver poskytne a v akej výške. O poskytnutí revolvingového rámca sa dlžník dozvedá až z oznámenia o poskytnutí revolvingu a doručení karty, pričom dlžníkovi opäť nie je daná možnosť revolving odmietnuť. Preto súd považuje predmetné ustanovenie C/ zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 23.03.2007 za neprijateľnú zmluvnú podmienku. V zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neprijateľná zmluvná podmienka neplatná.

94. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 95. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 96. Keďže žalovaný mal v konaní plný úspech, priznal mu súd voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Po právoplatnosti rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania, súd v súlade s § 262 ods. 2 rozhodne o výške náhrady trov konania. 97. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.