Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/113/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčínovej a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Milana Končeka v právnej veci žalobcu: VENAS, a.s., so sídlom Sekčovská 54, 080 01 Prešov, IČO: 36 206 270, zastúpený advokátom: JUDr. Henrich Schindler, Advokátska kancelária so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 23.08.2017, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca žiadal preskúmať rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX z 23.08.2017, ktorým podľa § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe dani () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutím Daňového úradu Košice č. XXXXXXXXX/XXXX z 10.4.2017, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 zák. č. 563/2009 Z.z. určil rozdiel v sume 354.726,06 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2012 daňovému subjektu VENAS, a.s., t.j. žalobcovi.

2. Z obsahu pripojených administratívnych spisov správcu dane ako aj žalovaného vyplýva, že Daňový úrad Košice vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február až november 2012, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. XXXXXXXX/XXXX zo 16.10.2015, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručil žalobcovi 19.10.2015. Podľa záverov vyplývajúcich z protokolu správca dane uviedol, že rozhodujúcou skutočnosťou boli zistenia o nesplnení podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane z prijatých tovarov a služieb v tuzemsku podľa § 49 ods. 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH). Správca dane žalobcovi nepriznal právo na odpočítanie dane z faktúr vystavených dodávateľmi:

- BIO-plus, s.r.o., Spišská Nová Ves, a to z faktúry č. 120048 zo 6.2.2012 za dodanie repky olejnej, základ dane 243.601,00 eur, daň 48.720,20 eur,

- QANT, spol. s r.o., Košice, a to z faktúr vystavených za dodanie hnojiva a repky olejnej č. 120131 zo 6.2.2012, základ dane 10.000,- eur, DPH 3.400,00 eur, č. 120132 zo 7.2.2012, základ dane 10.582,50 eur, DPH 2.116,50 eur, č. 120185 zo 6.2.2012, základ dane 93.835,20 eur, DPH 18.767,04 eur, č. 120186 z 12.2.2012, základ dane 108.574,92 eur, DPH 21.714,98 eur,

- SECRET GROUP, s.r.o., Košice, z faktúr vystavených za dodanie repky, sójového oleja a repkového oleja č. 120077 z 15.2.2012, základ dane 111.056,00 eur, DPH 22.211,20 eur, č. 120141 z 29.2.2012, základ dane 107.401,50 eur, DPH 21.480,30 eur, č. 120147 z 25.2.2012, základ dane 20.944,00 eur,

DPH 4.188,80 eur, č. 120148 z 27.2.2012, základ dane 41.888,00 eur, DPH 8.377,60 eur, č. 120149 z 29.2.2012, základ dane 19.611,20 eur, daň 3.922,24 eur, č. 120182 z 25.2.2012, základ dane 52.136,00 eur, DPH 10.427,20 eur,

- SH Trade, s.r.o., Košice, z faktúry č. 120114 zo 17.2.2012 vystavenej za dodanie repky olejnej, základ dane 227.000,- eur, daň 45.400,00 eur,

- VENERG, s.r.o., Streda nad Bodrogom, z faktúry č. 120122 zo 6.2.2012 vystavenej za dodanie repky olejnej, základ dane 720.000,00 eur, daň 444.000,00 eur.

3. Za účelom preverenia splnenia podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 a § 51 zákona o DPH správca dane overoval okolnosti zdaniteľných obchodov u jednotlivých dodávateľoch a využil aj informácie z vyšetrovacieho spisu orgánov činných v trestnom konaní týkajúcich sa žalobcu.

4. V súvislosti s overovaním nadobudnutia tovaru žalobcom od deklarovaného dodávateľa BIO-plus, s.r.o. bolo vykonané miestne zisťovanie týkajúce sa zdaniteľných obchodov medzi spoločnosťami v kontrolovanom období a zistil správca dane, že preverované faktúry boli zaúčtované a zaevidované v záznamoch DPH ako aj v skladovej evidencii. Tovar bol uskladnený v skladoch spoločnosti VENAS, s.r.o., t.j. žalobcu podľa predloženej skladovej evidencie. Pri repkovom oleji boli dodávateľmi pre spoločnosť BIO-plus, s.r.o. žalobca, VENERG, s.r.o. a MVR, s.r.o. a odberateľmi boli maďarské a poľské spoločnosti Visual Export-Import Kft., Shinaker-Trade Kft., SLK BIO Kft., A&A IMPEX Szolgáltató és Kereskedelmi Kft., PETRAX Sp. z o.o., STRATO GREEN Kft., Hungarian Trans Food Kft. V prípade repky olejnej boli dodávateľmi aj odberateľmi žalobca a VENERG, s.r.o.

5. V súvislosti s overovaním nadobudnutia tovaru žalobcom od deklarovaného dodávateľa SECRET GROUP, s.r.o. bolo vykonané miestne zisťovanie v sídle spoločnosti SECRET GROUP a bolo zistené, že na uvedenej adrese sa nachádzajú poštové schránky s označením názvu tejto spoločnosti, ale neboli nájdené žiadne priestory označené s názvom spoločnosti, ktoré by mali slúžiť jej podnikateľským účelom. Konateľ tejto spoločnosti bol predvolaný na výsluch ako svedok, ale napriek tomu, že predvolanie prevzal, výsluchu sa nezúčastnil. Správca dane pri overovaní zdaniteľných obchodov medzi žalobcom a dodávateľom SECRET GROUP využil informácie zo spisu z daňových kontrol. Daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až marec 2012, september až december 2012, apríl až máj 2012 a zistil, že táto spoločnosť so správcom dane nekomunikovala, na výzvy nereagovala a nepredložila doklady k výkonu daňovej kontroly. Od 13.2.2014 je novým konateľom X. J., bývajúci v Maďarsku a zároveň spoločnosť zmenila aj svoje sídlo od 18.3.2014, ale ani na novej adrese sídla sa nikto nezdržiava. Dodávateľom tejto spoločnosti boli spoločnosti PAFOS SK, s.r.o., LECRAST s.r.o., ASTRON, s.r.o. a QANT, spol. s r.o. Za tovar spoločnosť SECRET GROUP, s.r.o. zaplatila 41.000,00 eur bezhotovostne a zvyšná suma 28.482,90 eur bola vyrovnaná prostredníctvom postúpenia pohľadávky žalobcovi. Komodita sójový olej bol nadobudnutý z Ukrajiny a vyložený bol v Strede nad Bodrogom. Obchody boli uzatvárané na základe telefonického kontaktu. Rokovania prebiehali medzi predsedníčkou predstavenstva firmy WIST Sp. z o.o. H. F. - H. C. J. Y. za SECRET GROUP, s.r.o.

6. V súvislosti s overovaním nadobudnutia tovaru žalobcom od deklarovaného dodávateľa SH Trade, s.r.o. zistil, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený, faktúra bola zúčtovaná v evidencii DPH. Daň za zdaňovacie obdobie február 2012 bola priznaná a odvedená. Doprava vykonaná nebola. Nákup a predaj bol realizovaný v skladových priestoroch žalobcu. Tovar bol nakúpený od spoločnosti MVR, s.r.o.

7. Zároveň zistil, že konateľom spoločnosti VENERG, s.r.o. bol do 5.4.2012 J. Y. a bol aj predsedom predstavenstva žalobcu a do 26.4.2012 jediným spoločníkom bola spoločnosť VENAS, a.s., t.j. žalobca. Pri overovaní zdaniteľných obchodov medzi žalobcom a VENERG, s.r.o. využil správca dane informácie zo spisového materiálu spoločnosti VENERG, s.r.o. a zistil, že táto spoločnosť využívala na skladovanie priestory v areáli R. X, R. X. L., ktoré boli prenajaté od žalobcu. Predaj tovaru repky olejnej v reťazci VENAS, a.s. (žalobca) - BIO-plus, s.r.o. - VENERG, s.r.o. - VENAS, a.s. (žalobca) prebiehal len v sklade Y. R. X. L. bez prepravy. Žalobca mal predať repku olejnú spoločnosti BIO-plus, s.r.o. za cenu 500,00 eur za jednu tonu bez DPH. Tá následne ju predala spoločnosti VENERG, s.r.o. za 516,00 eur za tonu a táto spoločnosť ju predala opäť žalobcovi za 463,00 eur za tonu. Z predložených účtovných dokladov bolo zistené, že spoločnosť VENERG, s.r.o. nakupovala tovar od slovenských dodávateľov LECRAST, s.r.o., QANT, s.r.o., SECRET GROUP, s.r.o., BIO-plus, s.r.o., ktorí boli zároveň dodávateľmi aj žalobcu.

8. Správca z postúpených informácií z vyšetrovacieho spisu zistil odpovede z medzinárodnej výmeny informácií o obchodných vzťahoch spoločnosti LECRAST, s.r.o. so zahraničných dodávateľmi, resp. prepravcami, a to GLENCORE GRAIN KERESKE MI ÉS SZOLGÁLTATO Kft. (Maďarsko), VOSTOK

- TRADING Sp. z o.o. (Poľsko), K. B. D. (Poľsko), V. S. (Maďarsko), R. G. (Poľsko), SEMI 2 Sp. z o.o. (Poľsko), ROMBUSZ 04 FEHÉRJE ÉS GABONA KERESKEDELMI Kft. (Maďarsko), K. M. C. (Poľsko), J. S. (Poľsko), H. R. (Poľsko). Tovar vo všetkých prípadoch dodávaný a prepravovaný bol do Stredy nad Bodrogom, vo viacerých prípadoch komunikáciu so zahraničnými dodávateľmi spoločnosti LECRAST, s.r.o., ktorej konateľom bol Z. F.Á., viedol J. Y. (predseda predstavenstva žalobcu), v niektorých prípadoch C. Š., t.j. bývalý konateľ spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o. a PAFOS SK, s.r.o. a v niektorých prípadoch Z. Z. a H. H.. Z výpovede F. F., ktorej náplňou práce bolo váženie motorových vozidiel v areáli žalobcu, uviedla, že na základe pokynov Y. potvrdzovala a podpisovala prepravné listy CMR, aj ich pečiatkovala za spoločnosti MVR, s.r.o., VENAS GROUP, s.r.o., VENERG, s.r.o., QANT, s.r.o., Prvá distribučná SK, s.r.o., SECRET GROUP, s.r.o. a možno aj LECRAST, s.r.o. Nevedela kto bol konateľom spoločnosti QANT, s.r.o., Prvá distribučná SK, s.r.o., SECRET GROUP, s.r.o., LECRAST, s.r.o., ale uviedla, že pečiatky boli pri váhe a jedného dňa zo šuplíka zmizli pečiatky spoločnosti QANT, s.r.o., Prvá distribučná SK, s.r.o., SECRET GROUP, s.r.o., LECRAST, s.r.o. a ostali iba pečiatky žalobcu, MVR, s.r.o., VENERG, s.r.o., VENAS GROUP, s.r.o.

9. Z postúpených informácií z vyšetrovacieho spisu zistil aj znalecké posudky č. 1/2015 a č. 5/2015, ktoré vypracoval A.. E. Š., znalec odboru ekonómia a manažment, účtovníctvo a daňovníctvo, personalistika a financie. Podľa znaleckého posudku č. 1/2015 spoločnosti LECRAST, s.r.o., PAFOS SK, s.r.o. a SECRET GROUP, s.r.o. boli pri obchodovaní s repkou olejnou, repkovým olejom a pod. roku 2012 zapojené do karuselového obchodu, keď bol účelovo vytvorený obchodný reťazec spoločností, v ktorom prvá spoločnosť LECRAST, s.r.o. bola zastupovaná tzv. bielym koňom. Za túto spoločnosť boli vystavované faktúry od zahraničných dodávateľov v rámci Európskej únie. Spoločnosť bola v danom období platiteľom DPH, faktúry boli vystavované bez DPH a jej povinnosťou bolo na základe uvedených faktúr uplatniť tzv. samozdanenie a pri následnom predaji v rámci Slovenska z uvedených dodávok DPH odviesť. Konečným odberateľom tovaru bol žalobca, ďalej spoločnosť MVR, s.r.o., VENERG, s.r.o., ktoré uplatňovali nadmerné odpočty DPH. Tieto znalec považuje za neoprávnené, pretože nie sú podložené žiadnymi daňovými dokladmi. Medzi spoločnosti VENAS, a.s. (žalobca), VENERG, s.r.o. a MVR, s.r.o., ktoré si uplatňovali nadmerné odpočty a prvú spoločnosť vo vytvorenom reťazci LECRAST, s.r.o. boli za účelom vytvárania neprehľadnej siete spoločností vložené ďalšie spoločnosti PAFOS SK, s.r.o., SECRET GROUP, s.r.o., QANT, s.r.o., ASTRON, s.r.o. a ďalšie.

10. Podľa znaleckého posudku č. 5/2015 z roku 2012 pri dodávkach repky, jačmeňa, repkového oleja, sójového oleja a pod. od poľských a maďarských dodávateľov pre odberateľov LECRAST, s.r.o. boli účelovo vytvorené obchodné reťazce, pričom už pri faktúrach vystavených dodávateľmi poľských a maďarských spoločností bolo zrejmé, že tovar je určený do Stredy nad Bodrogom, kde bol aj priamo dopravený. Jednotlivé slovenské subjekty zapojené do fakturačného reťazca nedisponovali žiadnymi skladovacími priestormi, ani nezabezpečovali prepravu, neviedli účtovníctvo, na podávaných daňových priznaniach k DPH spravidla uvádzali symbolickú daňovú povinnosť, aby sa vyhli daňovým kontrolám. Platby za tovar dodaný poľskými a maďarskými dodávateľmi neboli realizované z bankových účtov spoločnosti LECRAST, s.r.o., ale z účtov spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o., VENAS, a.s. (žalobca), MVR, s.r.o. a VENERG, s.r.o. V tomto znaleckom posudku je zároveň vypracovaný prehľad akoby vyzerali daňové priznania k dani z pridanej hodnoty žalobcu v jednotlivých zdaňovacích obdobiach v roku 2012 v prípade, že by predmetný tovar bol obstaraný priamo od zahraničných dodávateľov v rámci intrakomunitárneho nadobudnutia s vyčísleným rozdielom 527.030,73 eur, ktorý zodpovedá sume uplatnených odpočtov spoločnosťou VENAS, a.s. (žalobca) v dôsledku vytvorenia fakturačných reťazcov cez LECRAST, s.r.o. a ďalšie slovenské subjekty.

11. Na základe uvedených skutočností správca dane konštatoval, že tovar predávaný medzi spoločnosťami LECRAST, s.r.o. - PAFOS SK, s.r.o. - QANT, s.r.o. - ASTRON, s.r.o. - SECRET GROUP, s.r.o. - VENERG, s.r.o. - MVR, s.r.o. - VENAS, a.s. (žalobca) pochádza výlučne od poľských a maďarských spoločností. Spoločnosť LECRAST, s.r.o. nemohla v zdaňovacích obdobiach február až november 2012 dodať tovar pre prvého odberateľa PAFOS SK, s.r.o. a ten ani ďalšiemu deklarovanému odberateľovi, keďže táto spoločnosť nevykonávala žiadne podnikateľské aktivity, konateľom spoločnosti bol bezdomovec, ktorý za odplatu podpísal podľa svojho vyjadrenia nejaké papiere bez toho, aby poznal ich obsah. V reťazci LECRAST, s.r.o. - PAFOS SK, s.r.o. - SECRET GROUP, s.r.o. - ASTRON, s.r.o. -

QANT, s.r.o. sa nijakým spôsobom nepreukázala reálna existencia tovaru. Tieto spoločnosti so správcom dane nespolupracovali, zámerne neumožnili výkon miestnych zisťovaní. Zistil, že tovar pochádzal od dodávateľov z iných členských krajín, bol prepravovaný prepravcami priamo ku konečnému odberateľovi, t.j. žalobcovi a medzi obchodnými spoločnosťami v reťazci prebehla fakturácia bez reálneho plnenia, pričom posledný článok v reťazci si uplatnil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty, ktorá však na začiatku reťazce nebola nikdy zaplatená.

12. V rámci vyrubovacieho konania na žiadosť žalobcu bol vypočutý J. Y., ktorý bol od 6.12.2006 do 24.2.2014 predsedom predstavenstva žalobcu. Uviedol, že v roku 2012 už nemal možnosť nakupovať tovar repku, slnečnicu od prvovýrobcov na Slovensku a celých 100% surovín z prvovýroby bolo vyvezených do zahraničia, a to do Maďarska a Poľska. Zahraniční odberatelia ponúkali vyššie ceny a preto on prvovýrobcov nevedel zazmluvniť. V roku 2012 bol prinútený nakupovať tovar od slovenských obchodných spoločností, ktoré sa postavili s plnými autami pred brány žalobcu a ponúkali tovar v pôvodnej cene ako bola na burze alebo nižšej. Tvrdil, že všetky spoločnosti vyhľadávali žalobcu, či išlo o predaj alebo o nákup tovaru. S prvotnými dodávateľmi priamo komunikoval, z dôvodu bezpečnosti a kvality následného spracovania zmesi olejov bolo nevyhnutné komunikovať v mieste nakládky, prípadne so zahraničným subjektom odkiaľ a kedy, v akom množstve bude príjem tovaru v Strede nad Bodrogom. Za spoločnosti ASTRON, s.r.o. a QANT, s.r.o. ho kontaktoval pán F., s ktorým sa dohodol na kúpe tovaru. Poznal aj niekoľko dodávateľov spoločností ASTRON, s.r.o., a QANT, s.r.o. a to H. R. (Poľsko), VOSTOK TRADING Sp. z o.o. (Poľsko), SEMI 2 Sp. z o.o. (Poľsko). Za spoločnosť SECRET GROUP, s.r.o. komunikoval s pánom Š. tak, ako s každým iným potencionálnym obchodným partnerom. Dodávateľov spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o. poznal z prepravných dokladov a komunikoval s nimi kvôli kvalite a dodávke tovaru. Za spoločnosť PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s.r.o. ho kontaktovali pán Z. C. P. ohľadom dodávky repky. O dodávateľoch spoločnosti PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s.r.o. nevie a je to uvedené v účtovných dokladoch. V kontakte s nimi boli pani Z. C. J. Z.. Obchodný partner J. H. R. D. bol jeden zo spoľahlivých dodávateľov, ktorý presne na čas dodával kvalitnú repku. S pánom F. zo spoločnosti LECRAST, s.r.o. nemal žiadny kontakt. Za neho vystupoval Š. ako aj za spoločnosť SECRET GROUP, s.r.o. Uviedol, že nevie po maďarsky a nepamätá si na rokovanie so spoločnosťou GLENCORE. S ostatnými spoločnosťami komunikoval kvôli kvalite tovaru a nie je možné, aby sa predstavoval ako poverený zástupca spoločnosti LECRAST, s.r.o. Zamestnankyni žalobcu F. F. dal súhlas na potvrdzovanie prepravných dokladov CMR, aby opečiatkovala tieto doklady, ale nedal jej pokyn, aby ich opečiatkovala inou pečiatkou ako pečiatkou žalobcu.

13. Na základe zistených skutočností správca dane dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že tovar reálne nadobudol od deklarovaných dodávateľov QANT, s.r.o., SECRET GROUP, s.r.o., SH Trade, s.r.o., MVR, s.r.o. a BIO-plus, s.r.o. Daňová povinnosť je viazaná na reálne dodanie tovarov a služieb a nie iba na vystavenie faktúr dodávateľom QANT, s.r.o., SECRET GROUP, s.r.o., SH Trade, s.r.o., MVR, s.r.o. a BIO-plus, s.r.o. reálne nevznikla daňová povinnosť a následne odberateľovi VENAS, a.s. (žalobca) nevzniklo právo na odpočítanie dane. Reálna existencia a dodanie tovaru v obchodnom reťazci neboli preukázané, preto všetkým zúčastneným spoločnostiam nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z., ale v zmysle § 69 ods. 2 uvedeného zákona tieto osoby sú povinné platiť daň z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Preto správca dane - Daňový úrad Košice rozhodnutím č. XXXXXXXXX/ XXXX z 10.4.2017 podľa § 68 ods. 5 a 6 zák. č. 563/2009 Z.z. určil rozdiel v sume 354.726,06 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2012 daňovému subjektu VENAS, a.s., t.j. žalobcovi.

14. Proti rozhodnutia správcu dane podal včas odvolanie žalobca a žalovaný rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX z 23.8.2017 potvrdil rozhodnutie správcu dane, lebo po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 a § 51 zákona o DPH boli správne a následne prijaté závery v súlade s príslušnými ustanoveniami uvedeného zákona. Správca dane pri výkone kontroly postupoval v súlade s § 3, § 24 a § 63 Daňového poriadku, keď na základe zhodnotenia všetkých zákonným spôsobom získaných dôkazov dospel k záveru o porušení § 49 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH.

15. K námietkam žalobcu v odvolaní uviedol toto: K námietke žalobcu, ktoré sa týkajú lehôt konania správcu dane vo vyrubovacom konaní uviedol, že podľa § 68 ods. 1 daňového poriadku vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému

subjektu. Zo spisového materiálu vyplýva, že správca dane vo vyrubovacom konaní nielen dopĺňal dokazovanie, ale aj analyzoval zistenie z daňovej kontroly vo vzťahu k námietkam žalobcu uvedeným vo vyjadrení k protokolu, k čomu bol nevyhnutný dostatočný časový priestor. Ohľadne vyhotovenia upovedomenia o vypočutí svedka F. F. uviedol, že zo spisového materiálu je zrejmé, že svedkyňa svoju neúčasť na pojednávaní 7.9.2016 ospravedlnila z dôvodu PN, o čom bol žalobca upovedomený. Svedkyňa bola vypočutá dňa 9.12.2016 a ústneho pojednávania sa zúčastnil splnomocnený zástupca žalobcu ako aj tlmočník. K námietke nedodržania postupu podľa § 65 daňového poriadku a vydania rozhodnutia najneskôr do 60 dní od začatia konania uviedol, že podľa § 65 ods. 4 daňového poriadku sa ustanovenia odseku 1 až 3 použijú, ak tento zákon neustanovuje inak, t.j. len v prípadoch, ak na úkon nie je určená lehota. V tomto prípade lehota na vydanie rozhodnutia určená je, a to v súlade s § 68 ods. 3 daňového poriadku do 15-eho dňa od spísania poslednej zápisnice. Posledná zápisnica bola spísaná 27.3.2017 a rozhodnutie bolo vydané 10.4.2017.

16. K námietke, že správca dane nezaujal v zápisnici o ústnom pojednávaní stanovisko k jeho námietkam uvedeným v protokole z daňovej kontroly, uviedol, že podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku ak daňový subjekt predloží správcovi dane pripomienky a dôkazy k protokolu z daňovej kontroly v stanovenej lehote, správca dane o priebehu a výsledkoch dokazovania spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19 daňového poriadku a to aj opakovane; v tomto prípade správca dane rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu. Správca dane písomnú zápisnicu o ústnom pojednávaní so splnomocneným zástupcom žalobcu spísal 27.3.2017 a rozhodnutie vydal v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote, t.j. 10.4.2017. Splnomocnený zástupca žalobcu mal možnosť do zápisnice uviesť prípadné výhrady týkajúce sa stanoviska správcu dane k pripomienkam a námietkam, ale uviedol, že sa vyjadrí v lehote 15 dní, čo je zároveň taká lehota, v akej lehote mal správca dane aj vydať rozhodnutie.

17. K námietke, že svedecké výpovede, znalecké posudky aj informácie z vyšetrovacích spisov z trestných konaní nemožno použiť ako dôkaz, uviedol, že ust. § 24 ods. 4 daňového poriadku umožňuje použiť aj zápisnice z iných konaní, a to nielen z daňových konaní, ale aj z trestných konaní, napr. z vyšetrovacích spisov a v takomto prípade ide o listinné dôkazy a nie o svedecké výpovede, a tieto boli získané zákonným spôsobom.

18. K námietke týkajúcej sa podania námietky zaujatosti zamestnancov správcu dane uviedol, že o námietke zaujatosti rozhodne podľa § 60 ods. 6 daňového poriadku najbližšie nadriadený vedúci zamestnancovi správcu dane, ktorý môže rozhodnúť o vylúčení aj z vlastného podnetu. V čase neprítomnosti najbližšieho nadriadeného pracovníka bol oprávnený podpisovať rozhodnutie ďalší najbližší nadriadený pracovník. Žalobca o lehote na vydanie rozhodnutia mal vedomosť, čo vyplýva aj z poslednej zápisnice vo vyrubovacom konaní z 27.3.2017, preto podanie námietky zaujatosti, ktorá svojim obsahom nezodpovedá požiadavkám daňového poriadku, bola doručená 8.4.2017 o 18:24 hod. v deň pracovného voľna (sobota), možno považovať za účelové konanie s cieľom znemožniť vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní. Podľa § 60 ods. 5 daňového poriadku zamestnanec príslušného orgánu, o ktorého zaujatosti sú pochybnosti, môže do doby, keď bude rozhodnuté o tom, či je zaujatý, vykonať vo veci len nevyhnutné úkony. Vydanie rozhodnutia v zákonnej lehote 15 dní odo dňa spísania zápisnice je nevyhnutným úkonom, preto postup správcu dane nebol v rozpore s daňovým poriadkom.

19. K námietke týkajúcej sa postupu správcu dane pri úkone nazretia splnomocneného zástupcu žalobcu do spisu uviedol, že podľa § 23 daňového poriadku daňový subjekt alebo jeho zástupca je oprávnený nazerať do spisu daňového subjektu týkajúceho sa jeho daňových povinností. Do písomností, na základe ktorých sa vykonáva dožiadanie podľa § 21 alebo podľa osobitného predpisu je daňový subjekt alebo jeho zástupca oprávnený nazrieť najskôr potom, ako sa získa výsledok takéhoto dožiadania, ktorý je použiteľný ako dôkaz pri správe dani. Správca dane je povinný o každom takomto nazretí do spisu vyhotoviť úradný záznam. Daňový subjekt alebo jeho zástupca nie je oprávnený nazrieť do písomností obsahujúce utajované skutočnosti a dokumentov, sprístupnením ktorých by boli dotknuté právom chránené záujmy iných osôb. Žalobcovi na základe jeho požiadavky bolo umožnené 29.5.2017 nazrieť do spisu.

20. K námietke, že mu nie je známe, na základe akých kritérií dospel správca dane k záveru, že vedel alebo mohol vedieť, že sa svojou kúpou zúčastňuje na podvodnom konaní (citovaný rozsudok Súdneho dvora vo veci C-227/14 PPUH Stehcemp, rozsudky Optigen a i., C-354/03, C-355/03 a

C-484/03, EU:C:2006:16, bod 54, ako aj Véleclair, C-414/10, EU:C:2012:183, bod 25, Bonik, C-285/11, EU:C:2012:774, bod 45, aLVK-56, C-643/11, EU:C:2013:55, bod 64) uviedol, že v zmysle judikatúry C-78/12 (Evita-K, Kittel, Mahagében, Bonik) právo na odpočítanie dane sa zamietne, ak sa preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Tak je to aj v prípade, že daňový podvod spácha samotná zdaniteľná osoba, alebo ak táto osoba vedela alebo mala vedieť, že sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Z predloženého spisového materiálu a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že v procese daňovej kontroly bolo viacerými priamymi a nepriamymi dôkazmi preukázané, že žalobca nemohol nevedieť, že sa zúčastnil podvodného konania. Kompetentná osoba, t.j. J. Y. vedel, resp. vedieť mohol o charaktere sporných transakcií a celkovej ekonomickej zmysluplnosti obchodných operácií a ich reálnosti medzi uvedenými personálne prepojenými spoločnosťami. V štruktúre zapojenia spoločností síce vyhotovovali faktúry, ale odvolávajúci sa nepreukázal, že fakturovaný tovar prispel k hospodárnosti vynakladania finančných prostriedkov. Takýto obchod bez hospodárskeho cieľa sám o sebe nepredstavuje ekonomickú činnosť. Bolo zistené, že v danom prípade predaj tovaru repky olejnej v reťazci VENAS, a.s. (žalobca) - BIO- plus, s.r.o. - VENERG, s.r.o. - VENAS, a.s. (žalobca) prebiehal len v sklade v Strede nad Bodrogom bez prepravy. Žalobca mal predať repku olejnú spoločnosti BIO-plus, s.r.o. za cenu 500,00 eur za jednu tonu bez DPH, následne spoločnosti VENERG, s.r.o. za cenu 516,00 eur a tento opäť žalobcovi za cenu 463,00 eur za cenu z predložených účtovných dokladov bolo zistené, že spoločnosť VENERG, s.r.o. nakupovala tovar od slovenských dodávateľov LECRAST, s.r.o., QANT, s.r.o., SECRET GROUP, s.r.o., BIO-plus, s.r.o., ktoré boli zároveň dodávateľmi aj žalobcu.

21. Včas podanou žalobou žalobca žiadal, aby krajský súd podľa § 191 ods. 1 v spojení s § 191 ods. 3 SSP zrušil rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX z 23.8.2017 a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania. Nežiadal vo veci nariadiť pojednávanie.

22. Žiadal odklad výkonu rozhodnutia žalovaného v zmysle § 177 a nasl. SSP.

23. V obsahu žaloby uviedol, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, pretože bol ním ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Správca dane vyhodnotil dôkazy a nezákonne získaný protokol z daňovej kontroly v rozpore so zákonom a so základnými zásadami správy dani. Mieru pochybenia správneho orgánu vzhľadom k celkovej komplikovanosti konania a s prihliadnutím ku komplikovanosti predmetnej veci možno v konečnom dôsledku považovať za ohrozujúcu právom chránené záujmy účastníka konania, pričom k prekročeniu tejto medze môže dôjsť nielen jediným závažným pochybením dostatočne závažného rázu, ale aj väčším počtom relatívne samostatným pochybením práve v tomto prípade, ktoré by sa pri ich jednotlivom posudzovaní mohli javiť ako marginálne, avšak súhrnne dosiahli zásadnú intenzitu práv a právom chránených záujmov daňového subjektu. V danom prípade nemožno tiež obísť fakt, že sa na poli verejného práva štátne orgány môžu konať len to, čo im zákon výslovne umožňuje (na rozdiel od občanov, ktorí môžu konať všetko, čo nie je zakázané), z čoho ďalej vyplýva, že pri ukladaní a vymáhaní dani podľa zákona teda de facto odníma časť nadobudnutého vlastníctva sú orgány verejnej moci povinné zachovávať podstatu a zmysel základných práv a slobôd. Pri pochybnostiach sú povinní postupovať miernejšie „in dubio mitius“.

24. V danom konaní správca dane nevyužil v zákonom stanovenej lehote právo na prihlásenie pohľadávky, ktorej výška vyplýva z dokazovania vykonaného správcom dane pri správe dani, a to v daňovej kontrole na dani z príjmu právnickej osoby za zdaňovacie obdobie február 2012. Uvedený úkon mal správca dane vykonať v súlade s § 3 ods. 3 daňového poriadku, najmä ak mu bolo známe, že v reštrukturalizačnom konaní bolo vydané rozhodnutie o začatí reštrukturalizačného konania, ktorým je správca dane viazaný a po povolení reštrukturalizácie. Otázka oddlženia daňového subjektu v čase po vzniku daňovej pohľadávky je podľa § 22 ods. 1 daňového poriadku otázkou, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, teda správcovi dane neprislúcha právo špekulatívne požadovať uspokojenie pohľadávky neprihlásenej do reštrukturalizácie a tak si zvoliť spôsob vymoženia pohľadávky, ktorá bola správcovi dane známa z citácie zákonných ustanovení, a to podľa § 50 daňového poriadku a po vydaní protokolu z daňovej kontroly, keď správcovi dane boli známe všetky údaje, ktoré sú povinnými náležitosťami prihlášky do reštrukturalizácie. Správcovi dane pri výkone správy dane netreba preukazovať skutočnosti všeobecne známe a známe z výkonu jeho činnosti a preto je dôvodné predpokladať, že mal možnosť využiť svoje právo na prihlásenie pohľadávky, ktoré právo v zákonom stanovenej lehote nevyužil. Že správca dane mal takto postupovať, poukázal aj na rozsudok NS SR

sp.zn. 4Sžf/24/2010, v ktorom sa uvádza: „Za daňovú pohľadávku sa považuje aj daňová pohľadávka, ktorá nebola priznaná daňovým subjektom alebo vyrubená správcom dane.“

25. Ďalej uviedol, že v zmysle uvedeného skutkového a právneho posúdenia v predmetnej veci tiež z obsahu citovaného rozhodnutia žalovaného je zjavné, že sú naplnené predpoklady § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/, g/ Správneho súdneho poriadku pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, nakoľko rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Zistenie skutkového stavu orgánom verejnej moci bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia sa obmedzil len na tvrdenia, ktoré hodnovernými dôkazmi nepreukázal, pričom pochybenia a nesplnenie si povinností na strane iných daňových subjektov vyhodnotil ako neunesenie dôkazného bremena na jeho strane. V tomto prípade správca dane ako aj žalovaný nevzali do úvahy fakt, že ide o skutočnosť, na ktorú on nemá žiadny vplyv a teda nemôže z tejto skutočnosti znášať dôkaznú núdzu a správca dane mal uplatniť postup v súlade s § 24 ods. 2, 3 a 4 daňového poriadku. Opodstatnenosť žaloby odôvodňuje aj rozsudkami Najvyššieho súdu SR a ESD, okrem uvedených rozsudkov poukazuje aj na rozsudok C-80/11 a C-142/11 Mahagébenkft a Peter Dávid z 21.6.2012, z ktorého jednoznačne vyplýva nielen právo daňových orgánov zamietnuť odpočítanie dane, ale aj povinnosť daňových orgánov nepriznanie práva objektívne preukázať. Pre rozhodnutie odmietnuť priznanie práva na odpočet nepostačujú len domnienky o tom, že platiteľ vedel alebo mohol vedieť, že plnenie je poznačené podvodom, pretože aplikácia tohto právneho názoru vyžaduje preukázanie, že platiteľ vedel alebo mal vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Z rozsudku vyplýva, že v súlade s režimom práva na odpočet dane stanoveným v danej smernici nie je potrestanie prostredníctvom zamietnutia tohto práva platiteľa dane, ktorý nevedel alebo nemohol vedieť, že dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu spáchaného dodávajúcim, alebo, že iné plnenie tvoriace súčasť dodávateľského reťazca, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane, bolo poznačené podvodom vo vzťahu k DPH. Založením systému zodpovednosti bez zavinenia sa totiž prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu práv verejných financií. V zmysle uvedených rozsudkov sa umožňuje platiteľom, ktorí bez vlastnej viny sa stanú súčasťou podvodného daňového reťazca, aby neboli nútení niesť následky protiprávneho konania iných subjektov v prípadoch, keď svoje daňové povinnosti sami riadne splnili. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok NS SR sp.zn. 5Sžf/49/2010, podľa ktorého mal súd podľa obsahu pripojeného administratívneho spisu ako aj súdneho spisu za preukázané, že žalovaný vykonal v konaní rozsiahle dokazovanie, avšak toto dokazovanie sa uberalo zásadne nesprávnym smerom pre zistenie podstaty tohto sporu. V predmetnom konaní sa vyskytla zásadná právna otázka posúdenia rozloženia dôkazného bremena medzi daňový subjekt ako platiteľa DPH a správcu dane v prípade, ak prijaté zdaniteľné plnenie materiálne existuje, ale sú pochybnosti ako a od koho dodávateľ dodaný tovar obstaral. Ďalej poukázal aj na rozsudky sp.zn. 7Sž/124/01 a 7Sž/131-137/01, z ktorých vyplýva, že voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba objasniť. Objasnenie všetkých otázok, okolností či vyvrátenie pochybnosti nemožno totiž odsunúť iba pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu. K tomuto účelu má správca dane využiť prostriedky (len exemplifikatívne uvedené v ust. § 29 ods. 4 zákona o správe dani o poplatkoch), pričom voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba objasniť.

26. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť a vzhľadom k tomu, že žalobca v žalobe nežiadal vo veci nariadiť pojednávanie, súhlasí s tým, aby súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Námietky žalobcu uvedené v žalobe tak, ako aj v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane týkajúce sa dodržania lehôt stanovených v daňovom poriadku pre toto daňové konanie rozhodovanie ohľadne námietky zaujatosti vykonania dokazovania a zadováženie si listinných dôkazov unesenia, resp. neunesenia dôkazného bremena považuje za neopodstatnené a má za to, že postup správcu dane ako aj žalovaného nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, teda neboli porušené práva žalobcu. Za neopodstatnenú považuje aj námietku žalobcu týkajúcu sa prihlásenia pohľadávky správcu dane do reštrukturalizácie, v ktorej súvislosti poukazuje aj na rozsudok NS SR sp.zn. 8Sžf/52/2010 a uvádza, že reštrukturalizácia dlžníka sa začala 10.9.2016 a bola ukončená 13.7.2017. Rozhodnutie správcu dane bolo vydané 10.4.2017 a právoplatné 7.9.2017, teda pohľadávka správcu dane vyplývajúce z daného rozhodnutia vznikla až po dni začatia reštrukturalizačného konania. K poukázaniu žalobcu na judikatúru Európskeho súdneho dvora ako aj Najvyššieho súdu SR v súvislosti s prípadmi, kde sa daňové subjekty bez vlastnej viny stanú súčasťou podvodného reťazca uviedol, že deklarované zdaniteľné obchody sa mali uskutočniť v danom prípade medzi spoločnosťami, ktoré boli prepojené osobou J. Y., ktorý bol

predsedom predstavenstva spoločnosti VENAS, a.s., t.j. žalobcu, ktorý buď v mene týchto spoločností kontaktoval dodávateľov v zahraničí a dohadoval podmienky uskutočnenia obchodu, alebo bol s tuzemskými dodávateľmi majetkovo a personálne prepojený. Teda predseda predstavenstva žalobcu vedel, resp. vedieť mohol o charaktere sporných transakcií a celkovej ekonomickej zmysluplnosti obchodných operácií a ich reálnosti medzi zúčastnenými personálne prepojenými spoločnosťami.

27. Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku nepovažuje za opodstatnený a preto navrhol, aby súd tento návrh uznesením zamietol.

28. Krajský súd uznesením č.k. 6S/113/2017-79 z 1.3.2018 návrh žalobcu na odkladný účinok správnej žaloby zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 12.3.2018.

29. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2, § 182 ods. 1 písm. g/ a § 105 ods. 2 písm. a/ SSP sa oboznámil s obsahom podanej žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, obsahom pripojených administratívnych spisov žalovaného ako aj správcu dane a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

30. Pri správe dani sa podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku je lehota na vykonanie daňovej kontroly najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61 Daňového poriadku.

31. Daňová kontrola podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Podľa § 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku je daňová kontrola ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8, v zmysle ktorého ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenia sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Dňom nasledujúcim po dni doručenia protokolu s výzvou začína vyrubovacie konanie (§ 68 ods. 1 Daňového poriadku).

32. Správca dane daňové konanie podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informáciu spôsobom podľa osobitného predpisu.

33. Správca dane musí, resp. môže rovnako ako daňové konanie prerušiť aj daňovú kontrolu, a to vzhľadom na § 46 ods. 10 Daňového poriadku, podľa ktorého na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61 Daňového poriadku.

34. Podľa § 61 ods. 3 Daňového poriadku je konanie prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania.

35. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.

36. Podľa odseku 5 citovaného ustanovenia ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

37. Právna úprava prerušenia daňového konania v Daňovom poriadku stanovuje správcovi dane v § 61 ods. 1 písm. a/ povinnosť prerušiť daňové konanie, resp. daňovú kontrolu a v § 61 ods. 1 písm. b/ možnosť prerušiť daňové konanie alebo daňovú kontrolu. V prípade, ak správca dane potrebuje získať informácie prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií (ďalej len MVI), nemusí teda automaticky prerušovať daňovú kontrolu, resp. daňové konanie. Je na úvahe správcu dane či ihneď po zaslaní

žiadosti o MVI preruší daňovú kontrolu alebo daňové konanie alebo až s určitým časovým odstupom, totiž nestanovuje, že správca dane je povinný prerušiť daňové konanie, ak požiada o MVI, a rovnako nestanovuje ani lehotu, v ktorej musí prerušiť daňové konanie, resp. daňovú kontrolu.

38. Podľa § 69 zák. č. 222/2004 Z.z. platiteľ, ktorému je alebo má byť dodaný tovar alebo služba v tuzemsku ručí podľa § 69b za daň z predchádzajúceho stupňa uvedenú na faktúre, ak dodávateľ daň uvedenú na faktúre nezaplatil alebo sa stal neschopným zaplatiť daň platiteľ v čase vzniku daňovej povinnosti vedel alebo na základe dostatočných dôvodov vedieť mal alebo vedieť mohol, že celá daň alebo časť dane z tovaru alebo služby nebude zaplatená. Dostatočným dôvodom na to, že platiteľ vedieť mal alebo vedieť mohol, že celá daň alebo časť dane z tovaru zo služby nebude zaplatená, je skutočnosť, že a) protihodnota za plnenie uvedené na faktúre je bez ekonomického opodstatnenia neprimerane vysoká alebo neprimerane nízka, b) uskutočnil zdaniteľný obchod s platiteľom počas obdobia, v ktorom bol tento platiteľ zverejnený v zozname podľa odseku 15, c) v čase vzniku daňovej povinnosti bol jeho štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu alebo spoločníkom štatutárny orgán, člen štatutárneho orgánu alebo spoločník platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu.

39. Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ uvedeného zákona platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Právo na odpočítanie dane podľa § 49 citovaného zákona môže platiteľ dane podľa § 51 ods. 1 písm. a/ cit. zák. uplatniť, ak pri odpočítaní dane má faktúru od platiteľa dane vyhotovenú podľa § 71 zák. č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.

40. Z obsahu predložených administratívnych spisov vyplýva, že správca dane postupoval v danom prípade v súlade s § 3 ods. 6 Daňového poriadku, podľa ktorého sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane. Správca dane počas daňovej kontroly žalobcu preveroval nárok na odpočítanie dane z faktúr a od spoločností QANT, s.r.o., SECRET GROUP, s.r.o., SH Trade, s.r.o., BIO-plus, s.r.o. a VENERG, s.r.o. Keďže mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti preverovaných dokladov, nevychádzal len z faktúr deklarujúcich uskutočnenie zdaniteľných obchodov, ale zisťoval, či predložené faktúry odrážajú skutočnosti a či im neabsentuje materiálny podklad, preto dokazovaním preveroval či žalobca prijal fakturovaný tovar od spoločností uvedených na preverovaných faktúrach a či údaje uvedené v týchto faktúrach odrážajú skutočnosti tak, ako nastali. Bolo zistené, že do obchodovania žalobcu s komoditami repka olejná, repkový olej, slnečnica, sójový olej v období február až november 2009 boli v obchodnom reťazci zapojené viaceré spoločnosti, pričom tovar bol reálne dodaný od dodávateľov z Poľska a Maďarska priamo do skladových priestorov žalobcu (VENAS, a.s.). Medzi ďalšími zúčastnenými subjektmi bola už vykonaná len fakturácia, ale reálne uskutočnenie obchodu nebolo potvrdené. Ak by totiž spoločnosť VENAS, a.s. (žalobca) tovar priamo obstarala od zahraničných dodávateľov, z Poľska a Maďarska v rámci intrakomunitárneho nadobudnutia tovaru, tovar by obstarala bez DPH a uplatnila by si tzv. samozdanenie, to znamená, že vznikla by mu povinnosť odviesť daň a taktiež právo na odpočítanie tejto dane, a potom výsledný vplyv na jeho daňovú povinnosť by bol nulový. Základným predpokladom vzniku nároku na odpočet dane u príjemcu tovaru alebo služby je podľa citovaného § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. skutočnosť, že vznikla daňová povinnosť deklarovaným dodávateľom tovaru, ale v týchto konkrétnych prípadoch deklarovaným dodávateľom vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. preukázaný nebol.

41. K námietkam žalobcu týkajúcich sa lehôt konania správcu dane vo vyrubovacom konaní súd poukazuje na to, že s touto námietkou, ktorá bola aj obsahom odvolania proti rozhodnutiu správcu dane, sa žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia náležite vyporiadal. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že podľa § 65 ods. 4 Daňového poriadku sa ustanovenia odsekov 1 až 3 použijú, ak tento zákon neustanovuje inak, to znamená, že len v prípadoch, ak na úkon nie je určená lehota. V danom konkrétnom prípade lehota na vydanie rozhodnutia určená bola, a to v § 68 ods. 3 Daňového poriadku tak, že rozhodnutie sa má vydať do 15. dňa od spísania poslednej zápisnice. Posledná zápisnica

ako vyplýva z predloženého administratívneho spisu, bola spísaná dňa 27.3.2017 a rozhodnutie bolo správcom dane vydané dňa 10.4.2017, teda rozhodnutie bolo vydané v lehote do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice. Z uvedeného je zrejmé, že táto námietka žalobcu nie je opodstatnená. Je potrebné zdôrazniť aj to, že žalobca v poslednej zápisnici uviedol, že sa vyjadrí do 15 dní, pričom išlo o rovnakú lehotu, v akej lehote mal správca dane vydať vo veci rozhodnutie. Žalobca však do zápisnice neuviedol, ani nenamietal, že by sa správca nevyjadril k jeho pripomienkam a túto zápisnicu aj riadne podpísal. Zo zápisnice z 27.3.2017, ktorú ako už bolo uvedené, splnomocnený zástupca žalobcu podpísal, je uvedené, že správca dane touto zápisnicou ukončuje dokazovanie vo veci vyrubovacieho konania na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február až november 2012 a do 15 dní od jej spísania vydá rozhodnutie. Preto splnomocnenému zástupcovi žalobcu muselo byť jasné, že v lehote 15 dní od spísania zápisnice správca dane musí vydať rozhodnutie a preto jeho vyjadrenie, že v takej istej lehote sa vyjadrí, bolo nie celkom správne a rozumné.

42. K námietkam týkajúcich sa svedeckých výpovedí, znaleckých posudkov a informácií z vyšetrovacích spisov z trestných konaní, že ich nebolo možné použiť, lebo tieto dôkazy neboli v súlade s Daňovým poriadkom, je potrebné uviesť, že z citovaného ustanovenia § 24 ods. 3 Daňového poriadku vyplýva, že nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice z miestneho zisťovania a ohliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovým subjektom a doklady k nim. Z uvedeného je teda zrejmé, že správcovi dane sa umožňuje použiť aj zápisnice z iných konaní, a to nielen z daňových konaní, ale aj z trestných konaní a v takomto prípade ide o listinné dôkazy, a nie o svedecké výpovede v zmysle Daňového poriadku. Uvedené listinné dôkazy boli získané zákonným spôsobom, z ktorého dôvodu nemohlo dôjsť k porušeniu § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku.

43. K námietke týkajúcej sa podania námietky zaujatosti žalobcom voči zamestnancom správcu dane je potrebné uviesť, že podľa § 60 ods. 6 Daňového poriadku o námietke zaujatosti rozhodne jeho najbližší nadriadený vedúci zamestnanec, ktorý môže rozhodnúť o vylúčení zamestnanca aj z vlastného podnetu. V čase neprítomnosti najbližšieho nadriadeného pracovníka je oprávnený podpísať rozhodnutie ďalší najbližší nadriadený pracovník. Z obsahu predložených administratívnych spisov vyplýva, že posledná zápisnica vo vyrubovacom konaní bola spísaná 27.3.2017 aj v prítomnosti splnomocneného zástupcu žalobcu a bolo v nej uvedené, že správca dane do 15 dní od spísania tejto zápisnice vydá rozhodnutie. Pätnásťdňová lehota teda mala uplynúť 11.4.2017 a správca dane rozhodnutie vydal v stanovenej lehote dňa 10.4.2017. Žalobca keďže bol prítomný jeho splnomocnený zástupca mal o lehote na vydanie rozhodnutia vedomosť a až dňa 8.4.2017 o 18.24 hod. v deň pracovného voľna (sobota) podal námietku zaujatosti. Vzhľadom na skutočnosť, že 15-dňová lehota na vydanie rozhodnutia pre správcu dane mala uplynúť 11.4.2017, podanie námietky zaujatosti tak, ako je to uvedené, možno dôvodne považovať za účelové konanie s cieľom znemožniť vydanie rozhodnutia v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote od spísania poslednej zápisnice, t.j. od 27.3.2017. Z ustanovenia § 60 ods. 5 Daňového poriadku vyplýva, že zamestnanec príslušného orgánu, o ktorého zaujatosti sú pochybnosti, môže do doby, keď bude rozhodnuté o tom, či je zaujatý, vykonať vo veci len nevyhnutné úkony. Vydanie rozhodnutia v zákonnej 15-dňovej lehote odo dňa spísania zápisnice je nevyhnutným úkonom a preto zamestnanec správcu dane bol v zákonom stanovenej lehote povinný vydať rozhodnutie.

44. K námietkam týkajúcich sa dôkazného bremena na strane žalovaného a správcu dane a k vyhodnoteniu dôkazov zadovážených správcom dane je potrebné uviesť, že podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkaz podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe dani vyšlo najavo.

45. Podľa odseku 6 citovaného ustanovenia pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe dani sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti sa pri správe dane neprihliada.

46. V § 3 Daňového poriadku sú uvedené základné zásady správy dane a vyplýva z neho okrem iného aj to, že daňové subjekty majú pri správe dane rovnaké práva a povinnosti. Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d/ pri správe dane je úzko spolupracovať so správcom dane. Správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

47. V danom prípade tak, ako správca dane, tak aj žalovaný v odôvodnení svojich rozhodnutí uviedli aké dôkazy správca dane vykonal, každý dôkaz vyhodnotili jednotlivo a v ich vzájomnej súčinnosti. Teda pri hodnotení dôkazov postupovali v súlade s citovaným ustanovením § 3 ods. 3 Daňového poriadku a preto námietka žalobcu ohľadne nedôsledného vyhodnotenia vykonaných dôkazov správcom dane je neopodstatnená.

48. Úlohou správcu dane nie je preukazovať existenciu daňovej transakcie, ale overovať, či daňový subjekt preukázal a deklaroval správne, aby mohla byť uznaná a žalobcovi (daňovníkovi) vzniklo právo na odpočítanie dane. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ § 49 ods. 2 zákona o DPH), ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane (daňovníka). Preto dôkazné bremeno v prvom rade spočíva na daňovníkovi, ktorý v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť správca dane. V zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy dane boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je však potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

49. Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorého ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročná a pomerne nejednoznačná. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený a o jeho realizácii v budúcnosti by nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti.

50. Pretože v danom prípade u správcu dane vznikli pochybnosti o vierohodnosti, správnosti a úplnosti evidencií a záznamov obchodu medzi žalobcom a spoločnosťami QANT, s.r.o., SECRET GROUP, s.r.o., SH Trade, s.r.o., BIO-plus, s.r.o. a VENERG, s.r.o., preveroval aj nárok na odpočítanie dane z faktúr od uvedených spoločností. Zistil, že v obchodnom reťazci boli zapojené viaceré spoločnosti, pričom tovar bol reálne dodaný od dodávateľov z Poľska a Maďarska priamo do skladových priestorov žalobcu, ale už medzi ďalšími zúčastnenými subjektmi bola vykonaná len fakturácia, ale reálne uskutočnenie obchodu nebolo potvrdené. Je pravdou, že bolo deklarované uskutočnenie obchodov predložením formálnych dokladov zo strany žalobcu, ale toto samo o sebe nemusí byť podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane, ale musí byť preukázané, že k uskutočneniu daného obchodu podľa predložených faktúr aj reálne došlo. To znamená, že je rozhodujúci stav faktický a nie stav, ktorý je formálne vykázaný. Z uvedených dôvodov súd považuje za neopodstatnenú námietku žalobcu ohľadne nesprávneho posúdenia veci s odkazom na rozsudku NS SR vo veci sp.zn. 6Sžf/10/2012, 3Sžf/1/2011, 5Sžf/49/2010, nakoľko aj z uvedených rozhodnutí jednoznačne vyplýva rozloženie dôkazného bremena, ale aj to, že dôkazné bremeno v prvom rade je na daňovníkovi (žalobcovi) a ak správca dane pri daňovej kontrole získa pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a správnosti predložených dokladov, potom je opäť dôkazné bremeno na strane daňovníka, aby tieto pochybnosti správcu dane ohľadne vierohodnosti predložených dôkazov vyvrátil. V danom prípade žalobca žiadnym spôsobom nevyvrátil pochybnosti správcu dane o vierohodnosti predložených listinných dôkazov, ba práve naopak, správca dane rozsiahlym dokazovaním ako aj zabezpečením listinných dôkazov preukázal, že v uvedených konkrétnych obchodoch nedošlo reálne k uskutočneniu obchodu, predovšetkým k dodaniu tovaru tak, ako to vyplývalo z predložených faktúr.

51. Za neopodstatnené súd považuje aj námietky, kde žalobca odkazuje na judikatúru Európskeho súdneho dvora, ale aj Najvyššieho súdu SR v súvislosti s prípadmi, keď daňový subjekt z vlastnej viny sa stane súčasťou podvodného reťazca, je potrebné uviesť, že v danom prípade deklarované zdaniteľné obchody sa mali uskutočniť medzi spoločnosťami, ktoré boli prepojené osobou J. Y., ktorý bol predsedom predstavenstva spoločnosti VENAS, a.s., t.j. žalobca a ktorý buď v mene týchto spoločností kontaktoval dodávateľov v zahraničí a dohadoval podmienky uskutočnenia obchodu alebo bol s tuzemskými dodávateľmi majetkovo a personálne prepojený. Preto ako predseda predstavenstva žalobcu vedel a mohol vedieť o charaktere sporných transakcií a celkovej ekonomickej zmysluplnosti obchodných operácií a jej reálnosti medzi zúčastnenými personálne prepojenými spoločnosťami. V zmysle judikatúry Európskeho súdu č. C-78/12 právo na odpočítanie dane sa zamietne, ak sa preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Tak je to aj v prípade, ak daňový podvod spácha samotná zdaniteľná osoba alebo ak táto osoba vedela alebo mala vedieť, že sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH.

52. Žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane neuviedol námietku týkajúci sa prihlásenia pohľadávky správcu dane do reštrukturalizácie žalobcu. Je však potrebné uviesť, že predmetom sporu je rozhodnutie žalovaného, ktoré potvrdzuje rozhodnutie správcu dane o určenie rozdielu dane z pridanej hodnoty, to znamená, či daňová povinnosť aj výška bola určená správcom dane v súlade so zákonom. Prihlásenie, resp. neprihlásenie pohľadávky do reštrukturalizačného konania nemá na predmet sporu, t.j. na správnosť určenia daňovej povinnosti žiaden vplyv. Reštrukturalizácia VENAS, a.s., t.j. žalobcu začala 10.9.2016 a ukončená bola 13.7.2017. Rozhodnutie správcu dane bolo vydané 10.4.2017 a právoplatným sa stalo 7.9.2017. Pohľadávka správcu dane vyplývajúca z uvedeného rozhodnutia vznikla až po dni začatia reštrukturalizačného konania. Podľa zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii predmetom reštrukturalizácie sú pohľadávky, ktoré vznikli do dňa začatia reštrukturalizačného konania. Žalobca v súvislosti s touto námietkou poukazuje na rozsudok NS SR vo veci sp.zn. 4Sžf/24/2010 a je potrebné uviesť, že tento rozsudok vychádzal z § 95 (prihlasovanie daňových pohľadávok) zák. č. 511/1992 Zb. o správe dani a poplatkov, ale predmetná daňová kontrola a vyrubovacie konanie boli vykonané v zmysle zák. č. 563/2009 Z.z. . V tejto súvislosti aj súd poukazuje na rozsudok NS SR vo veci sp.zn. 8Sžf/52/2010, v ktorom je uvedené: „Vychádzajúc zo znenia relevantných zákonných ustanovení, z ktorých vyplýva, že správca dane nemá povinnosť prihlásiť tú daňovú pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pri povolení reštrukturalizácie ...“. V danom prípade daňová pohľadávka nielenže sa stala splatnou až po povolení reštrukturalizácie, ale sa stala splatnou až po ukončení reštrukturalizácie, pretože rozhodnutie správcu dane nadobudlo právoplatnosť 7.9.2017 a reštrukturalizačné konanie bolo ukončené už 13.7.2017. Aj samotná pohľadávka vznikla po povolení reštrukturalizácie, pretože reštrukturalizácia bola začatá dňa 10.9.2016 a rozhodnutie správcu dane bolo vydané až 10.4.2017, z ktorého dôvodu táto námietka je neopodstatnená.

53. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

54. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý si uplatnil náhradu trov konania, ale v konaní úspešný nebol, nepriznal právo na ich náhradu.

55. Senát Krajského súdu v Košiciach toto rozhodnutie prijal v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ak sa rozhodlo o a) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom voči rozhodnutiu alebo opatreniu správcu dane,

b) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý rozhodol vo veciach týkajúcich sa výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním, c) správnej žalobe vo veciach správneho trestania, d) správnej žalobe vo veciach administratívneho vyhostenia.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 odseku 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.