Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3Er-3-2014.pdf
PDF · 68.21 KB
Case nature
Subarea
3Er/3/2014
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava 824 96, IČO: 35 792 752, proti povinnej: P. M. nar. XX. X. XXXX, bytom Q. XX, XXX XX, štátnej občianke SR, v konaní o vymoženie 1 662,84 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekučné konanie.
II. Súd povinnej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. Súd nepriznáva trovy exekučného konania súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Ondášovi, Exekútorský úrad Košice so sídlom Mlynárska 16, 040 01 Košice.
odôvodnenie:
1. Dňa 9. 1. 2014 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na podklade návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 12. 12. 2013, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 19. 12. 2013, a exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Slovak arbitration court, s. r. o., (ďalej len „rozhodcovský súd“), spisová značka RK 211/01/13-SAS zo dňa 16. 7. 2013 (ďalej len ,,rozhodcovský rozsudok“). Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 2. 9. 2013 a vykonateľnosť dňa 6. 9. 2013. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáha proti povinnej vymoženia istiny vo výške 1 662,84 eur s príslušenstvom a trov exekúcie.
2. Uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 3Er/3/2014-21 zo dňa 24.7.2014 bola žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia zamietnutá. Toto rozhodnutie, v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove č. k. 23CoE/55/2014-54 zo dňa 31.10.2014, nadobudlo právoplatnosť dňa 1. 12. 2014.
3. Podľa § 243h ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. a súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
4. Podľa § 9a ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
5. Podľa § 243d ods. 1 EP, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na
základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.
6. Podľa § 243d ods. 2 EP, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
7. Podľa § 44 ods. 4 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
8. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenie súd exekučné konanie aj bez návrhu zastavil.
9. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
10. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
12. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 256 ods. 1 CSP tak, že povinnej náhradu trov konania nepriznal. Oprávnený, ktorý svojím návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 12. 12. 2013 začal exekučné konanie voči povinnej, žiadal o vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý od počiatku vykazoval nedostatok v podobe jeho vydania zo strany rozhodcovského súdu bez potrebnej právomoci, t. j. bez splnenia podmienky vykonateľnosti, pre ktorú bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnutá a následne exekučné konanie v zmysle vyššie uvedeného zastavené, a teda procesne zavinil zastavenie konania a mal by povinnej nahradiť trovy konania. Povinná si však žiadne trovy konania neuplatnila a zároveň z obsahu spisu nevyplýva, že by jej nejaké trovy vznikli, preto súd rozhodol tak, že jej náhradu trov konania nepriznal.
13. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
14. Podľa § 47 ods. 3 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
15. Podľa § 200 ods. 5 EP v znení účinnom od 1. 6. 2014, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
16. O trovách exekučného konania súd rozhodol v zmysle citovaných zákonných ustanovení tak, že ich súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko si ich ten v lehote stanovenej súdom neuplatnil.
Poučenie:
Proti II. výroku tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti I. a III. výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.