Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_4C-188-2014.pdf
PDF · 114.34 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/188/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou v právnej veci žalobcu: 1/ H., nar. XX.XX.XXXX, ZL. X, XXX XX MG., 2/ H. nar. XX.XX.XXXX, M. XXXX/XC, XXX XX J., zastúpený splnomocneným zástupcom H., nar. XX.XX.XXXX, F., proti žalovanému: H. nar. XX.XX.XXXX, D. X, XXX XX S.., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcov 1/ JI. nar. XX.XX.XXXX,. 2/ H. a žalovaného JI., nar. XX.XX.XXXX, k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese J., obec J., k.ú. J., vedenej na LV č. XXXX p.arc. registra „O.“ č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2 a v y p o r i a d a v a ho tak, že pozemok v okrese J., obec J., k.ú. J., vedený na LV č. XXXX . ako parc. registra „O.“ č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX. m2 prikazuje do podielového spoluvlastníctva žalobcu 1/ H., nar. XX.XX.XXXX vo veľkosti X/X k celku a žalobcu 2/ H., nar. XX.XX.XXXX, vo veľkosti podielu X/X k celku.
Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu 1/ H., nar. XX.X.XXXX a žalovaného H. rod. A. nar. XX.XX.XXXX k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese J., obec J., k.ú. J., vedenej na LV č. XXXX ako parc. registra „O.“ č. XXXX/X, záhrady vo výmere XXXX m2 a v y p o r i a d a v a ho tak, že pozemok parc. registra „O.“ č. XXXX/X, záhrady vo výmere XXXX m2 prikazuje do vlastníctva žalobcu 1/ JI..
Žalobca 1/ je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému titulom náhrady za spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam v okrese J., obec J., k.ú. J., a to na parc. registra „O.“ č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2 vedená na LV č. vo veľkosti X/X k celku a na parc. registra „O.“ č. XXXX/ X., záhrady vo výmere XXXX m2 vedená na LV č. XXXX vo veľkosti X/X k celku, sumu XX.XXX € v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi 1/nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.
Žalobcovi 2/ voči žalovanému súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 09.12.2014 doručenou súdu dňa 11.12.2014 sa žalobca 1/ domáhal voči žalovanému zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese J., obec J., k.ú. J., vedenej na LV č. XXXX ako parc. registra „O.“ č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2 tak, že spoluvlastnícky podiel žalovaného vo veľkosti X/X k celku požadoval prikázať do jeho vlastníctva; ďalej sa domáhal zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva žalobcu 1/ a žalovaného k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese J., obec J., k.ú. J., vedené na LV č. XXXX ako parc. registra „O.“.. 3XXX/X, záhrady vo výmere XXXX m2 tak, že spoluvlastnícky podiel žalovaného vo veľkosti X/X k celku požadoval prikázať do svojho vlastníctva. Oba spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach navrhoval prikázať do vlastníctva proti uloženiu povinnosti výplaty ustupujúcemu spoluvlastníkovi sumou XX.XXX,XX €, ktorú odôvodňoval znaleckým posudkom č. XX/XXXX vypracovaným ku dňu 02.07.2014 Z. na základe objednávky žalobcu.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, ktoré doručil súdu dňa 18.03.2016, uviedol, že súhlasí so zrušením podielového spoluvlastníctva, súhlasí tiež s navrhovaným spôsobom vyporiadania tak, že jeho podiely na nehnuteľnostiach nadobudne do vlastníctva žalobca 1/, avšak nesúhlasí s navrhnutou výškou výplaty protihodnoty. Uviedol, že cena oboch pozemkov stanovená súdnym znalcom Z. a požadovaná žalobcom 1/ vo výške spolu XX.XXX,XX € nevystihuje objektívnu všeobecnú (trhovú) hodnotu, ktorá by sa dosiahla pri predaji v bežnom obchodnom poctivom predaji. Ako príklad žalovaný uvádza, že pozemky sa v Meste J. a v danej lokalite bežne predávajú v cene 60 až 120 €/m2. Samotný žalobca 1/ ako realitný maklér spoločnosti F. v čase podania žaloby ponúkal v uvedenej lokalite na predaj stavebný pozemok o rozlohe XXX m2 za cenu 33.900 €, v prepočte cca XXX €/m2 a ďalší pozemok v rozlohe XXX m2 za cenu 26.490 €, čo je v prepočte 71,59 €/m2, v inej lokalite na H. ulici za cenu 102,63 €/m2 a 116,59 €/m2, v bezprostrednej blízkosti vyporiadavaných pozemkov na S. ulici za cenu 123,90 €/m2. Pozemky, ktoré sú predmetom sporu, zakúpili so žalobcom 1/ počas spoločného partnerského vzťahu za účelom hmotného zabezpečenia spoločnej dcéry a syna žalobcu 1/ s plánom výstavby rodinných domov pre oboch. Prístupová cesta na pozemok na LV č. XXXX bola plánovaná cez parcelu č. XXXX/X, túto parcelu si žalobca 1/ privlastnil už pri oplotení svojho pozemku, na ktorom v r. 2004 postavil rodinný dom, užíva ju od r. 2004 bezodplatne ako okrasnú záhradu, oplotil ju, čím znemožnil žalovanému pôvodne dohodnutý prístup na parc.č. XXXX/X. Keďže sa žalobca 1/ a žalovaný v tom čase rozišli, žalovaný súhlasil s predajom svojich podielov žalobcovi 1/ za cenu 59.000 € (parc.č. XXXX/X za cenu 59 €/m2 a parc.č. XXXX/X za cenu 69 €/ m2), čo je cena výrazne nižšia ako sú ceny na bežnom trhu v danej lokalite. Žalobcom 1/ teraz uvádzané argumenty považuje žalovaný za zavádzajúce a špekulatívne za účelom zdôvodnenia nízkej navrhovanej ceny a zabezpečenia neprimeraného zisku pri ďalšom predaji. Vo veci samej preto žalovaný navrhuje výšku protihodnoty určiť znaleckým posudkom.
3. V podaní doručenom súdu 18.03.2016 žalovaný navrhol, aby súd uložil žalobcovi 1/ povinnosť výplaty podielov žalovaného sumou 43.100 € v súlade so znaleckým posudkom č. X/XXXX zo dňa 06.04.2016 vypracovaným znalom Z. na základe objednávky žalovaného.
4. Žalobca 1/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného sporoval ním preukazovanú všeobecnú hodnotu nehnuteľností a závery znaleckého posudku IQ., pričom žalobca 1/trval na tom, aby súd pri určení výšky protihodnoty za spoluvlastnícke podiely žalovaného vychádzal zo znaleckého posudku Z. predloženého žalobcom 1/.
5. Žalovaný v duplike zotrval na svojom vyjadrení k žalobe, následne dňa 05.04.2017 doručil súdu návrh na vykonanie znaleckého dokazovania súdom ustanoveným znalcom.
6. V priebehu konania žalobca 1/ navrhol pristúpenie ďalšieho žalobcu, H. ako žalobcu 2/ do konania, a to z dôvodu, že v časti sporu týkajúceho sa vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese J., obec J., k.ú. J., vedené na LV č. XXXX ako parc. registra „O.“ č. XXXX/ X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, je spoluvlastníkom nehnuteľnosti vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X. Žalobca predložil súdu zmenu žaloby v časti týkajúcej sa vyporiadania tejto nehnuteľnosti tak, že navrhol, spoluvlastnícky podiel žalovaného vo veľkosti X/X k celku na par. registra „C“ č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2 prikázať do vlastníctva žalobcu 1/, teda nehnuteľnosť ostane v podielovom spoluvlastníctve žalobcu 1/ a žalobcu 2/ bez zmeny žaloby, v časti výšky výplaty protihodnoty za podiely žalovaného.
7. Žalobca 2/ podaním doručeným súdu dňa 20.06.2018 uviedol, že so vstupom do konania na strane žalobcu súhlasí. V merite veci uviedol, že súhlasí s navrhovaným spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorý bol súdu v tomto štádiu konania predložený žalobcom 1/ a žalovaným ako návrh na schválenie zmieru tak, že žalobca 1/ nadobudne spoluvlastnícky podiel žalovaného na nehnuteľnosti k.ú. J. parc. registra „C“ č. XXXX/X vo veľkosti X/X. k celku, ako aj spoluvlastnícky podiel žalovaného na nehnuteľnosti parc. registra „O.“ č. XXXX/X vo veľkosti X/X k celku, oproti výplate sumy 41.000 €
žalovanému titulom vyporiadania jeho podielov a náhrady nákladov znaleckého dokazovania vo výške 668,82 € do 14 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru.
8. Medzi všetkými spoluvlastníkmi vo vzťahu k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti v okrese J., obec J., k.ú. J., vedenej na LV č. XXXX ako parc. registra „O.“ č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, teda nebolo sporné, že právne postavenie žalobcu 2/ ako spoluvlastníka, ani veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu nemajú v zásade záujem meniť, spornou ostala otázka vyporiadania vzťahov medzi žalobcom 1/ a žalovaným a v rámci tejto otázky nebolo medzi stranami sporné, že spoluvlastnícky podiel žalovaného nadobudne do vlastníctva žalobca 1/, s čím žalobca 2/ súhlasil, avšak s poukazom na úpravu § 142 ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka, ako aj ustálenú judikatúry (MCdo 6/2003), so zrušením podielového spoluvlastníctva je nerozlučne spojené vyporiadanie spoluvlastníkov, ktorých práva boli zrušením spoluvlastníctva dotknuté. Nakoľko výsledky doterajšieho dokazovania mohli byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, ako aj uvedenú hmotnoprávnu úpravu vyporiadania, súd Unesením č.k. 4C/188/2014-284 zo dňa 20.06.2018 pripustil, aby žalobca 2/ do konania pristúpil na strane žalobcu a pripustil navrhovanú zmenu žaloby.
9. Podľa § 177 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie. V prejednávanej veci súd podľa § 177 ods. 1 CSP nariadil vo veci pojednávanie, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, vypočul vo veci strany, nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalca. Z vykonaného dokazovania vyplýva tento skutkový a právny stav:
10. Z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie J. vyplýva, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti pozemku parcela registra „O.“ č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobcu 1/ je X/X k celku, žalobcu 2/ je X/ X . k celku a žalovaného X/X . k celku.
11. Z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie J. vyplýva, že žalobca 1/ a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti pozemku parcela registra „O.“ č. XXXX/X,. záhrady o výmere 2042 m2, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobcu 1/ je X/X k celku a žalovaného X/X k celku.
12. Podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX. vyhotoveného znalcom Z. pre žalobcu 1/ ako zadávateľa, predstavuje všeobecná hodnota nehnuteľností k.ú. J., pozemku parcela registra „O.“ č. XXXX/X sumu vo výške 19.010,88 €, t.j. hodnota spoluvlastníckeho podielu žalovaného X/X sumu 2.376,36 €; a všeobecná hodnota pozemku parcela registra „O.“ č. XXXX/X sumu vo výške 91.849,16 €, t.j. hodnota spoluvlastníckeho podielu žalovaného X/X sumu 22.962,29 €. Všeobecná hodnota spoluvlastníckych podielov žalovaného na nehnuteľnostiach bola stanovená znalkyňou ku dňu 02.07.2014 spolu sumou 25.300 €.
13. Podľa znaleckého posudku č. X/XXXX vyhotoveného znalcom Z., pre žalovaného ako zadávateľa, predstavuje všeobecná hodnota nehnuteľností k.ú. J., pozemku parcela registra „O.“ č. XXXX/X sumu vo výške 31.110,03 €, t.j. hodnota spoluvlastníckeho podielu žalovaného X/X sumu 3.888,75 €; a všeobecná hodnota pozemku parcela registra „O.“ č. XXXX/X. sumu vo výške 157.029,80 €, t.j. hodnota spoluvlastníckeho podielu žalovaného X/X sumu 39.257,45 €. Všeobecná hodnota spoluvlastníckych podielov žalovaného na nehnuteľnostiach bola stanovená znalcom ku dňu 06.04.2016 spolu sumou 43.100 €.
14. Podľa znaleckého posudku č. XXX/XXXX. vyhotoveného súdom ustanoveným znalcom Z., PhD. dňa 22.12.2017 predstavuje všeobecná hodnota nehnuteľností k.ú. J., pozemku parcela registra „O.“ č. XXXX/X. sumu vo výške 26.516,70 €, t.j. hodnota spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/8 sumu 3.314,59 €; a všeobecná hodnota pozemku parcela registra „O.“ č. XXXX/X. sumu vo výške 174.856,46 €, t.j. hodnota spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/4 sumu 43.714,12 €. Všeobecná hodnota spoluvlastníckych podielov žalovaného na nehnuteľnostiach bola stanovená znalcom ku dňu 22.12.2017 spolu sumou 47.000 €.
15. Z písomnosti žalovaného adresovanej žalobcovi 1/ zo dňa 26.09.2014, t.j. pred začatím konania vyplýva, že žalovaný súhlasil s návrhom žalobcu 1/ na predaj svojich spoluvlastníckych podielov žalobcovi 1/, nesúhlasil s navrhovanou výškou kúpnej ceny za podiely z dôvodu, že podľa jeho
názoru nezodpovedali trhovej cene podobných nehnuteľností v danom mieste a čase. Z e-mailovej korešpondencie žalovaného adresovanej žalobcovi 1/ z októbra 2014 vyplýva, že žalovaný uvádza, že skutočne nemá prístup na svoj podiel, ktorý však nie je zakreslený v geometrickom pláne, avšak len z dôvodu, že žalobca 1/ ho jednostranne pričlenil k svojmu podielu oplotil, čím mu bráni v prístupe na jeho pozemok.
16. Žalovaný ako strana sporu na pojednávaní vo veci dňa 23.05.2018 uviedol, že v prípade uzatvorenia zmieru je ochotný akceptovať výplatu sumy 41.000 € a náhradu trov znaleckého dokazovania vo výške 668,82 €.
17. Na pojednávaní vo veci dňa 01.10.2018 žalovaný uviedol, že medzičasom prišlo medzi žalobcom 1/ a žalovaným k významnému zhoršeniu vzájomných vzťahov, v dôsledku ktorého nesúhlasí s výplatou sumy 41.000 € titulom vyporiadania jeho spoluvlastníckych podielov a žiadal cenu vo výške určenej znaleckým posudkom Z. pričom podľa jeho názoru by trhová cena bola oveľa vyššia.
18. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
19. Podľa § 136 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.
20. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
21. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
22. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal zrušenia podielového k nehnuteľnostiam v k.ú. J., vedených na LV č. XXXX a č. XXXX, ako dôvod zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva rozhodnutím súdu súd ustálil dlhodobé alebo závažné nezhody medzi spoluvlastníkmi, v dôsledku ktorých žalobca 1/ a žalovaný nemajú nezáujem zotrvať v spoluvlastníctve, tento dôvod s ohľadom na zásadu, že nikoho nemožno nútiť aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve, posúdil ako plne legitímny, nebolo preukázané uzatvorenie dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, neboli tvrdené a ani neboli preukazované žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nebolo možné podielové spoluvlastníctvo zrušiť, preto žalobe v časti zrušenia podielového spoluvlastníctva vyhovel.
23. Súd potom postupom podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka vykonal vyporiadanie na návrh žalobcu 1/ a žalobcu 2/, a to tak, že prikázal vec za primeranú náhradu viacerým spoluvlastníkom v prípade vyporiadania parc.č. XXXX/X, a to žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/; v prípade vyporiadania parc. č. XXXX/X jednému spoluvlastníkovi - žalobcovi 1/, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia, z nasledovných dôvodov:
24. Predmetom vyporiadania môže byť len celá vec, nie iba spoluvlastnícky podiel. Ak súd vec prikazuje za náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, vo výroku výslovne uvedie, že sa prikazuje celá vec, nie podiel (NS ČR 22 Cdo 2281/2003). Súd pre úplnosť uvádza, že požiadavka ustanovenia § 79 ods. 1 vety druhej OSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/> (teraz § 132 CSP), aby zo žaloby vyplývalo, čoho sa žalobca domáha, neznamená, že by žalobca bol povinný urobiť súdu návrh na znenie výroku jeho rozsudku. Ak žalobca označil v žalobe presne, určite a zrozumiteľne povinnosť, ktorá má byť žalovanému uložená rozhodnutím súdu alebo spôsob určenia právneho vzťahu, práva alebo právnej skutočnosti, súd nepostupuje v rozpore so zákonom, ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca domáhal. Iba súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia; prípadným návrhom žalobcu na znenie výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný. Pri formulácii výroku rozhodnutia súd musí dbať, aby vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho sa žalobca žalobou skutočne domáhal (Rozsudok NS SR č.k. z 5Cdo 254/2009 z 28.09.2010). Preto ak žalobca 1/ a žalobca 2/ označili v žalobe presne a určite, že sa
domáhajú zrušenia podielového spoluvlastníctva a tiež navrhovaný spôsob vyporiadania, súd formuloval výrok rozhodnutia tak, aby zodpovedal tomu čoho sa v konaní domáhali podľa obsahu ich návrhov, i keď nepresne v navrhovanom petite uviedli iba vyporiadanie vzťahov k spoluvlastníckemu podielu žalovaného. Súd uvedené neposúdil ako vadu žaloby, nakoľko z jej obsahu, ako aj obsahu nadväzujúcich písomných podaní bolo zrejmé, čoho sa žalobcovia v merite domáhajú.
25. Občiansky zákonník stanovuje spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva rozhodnutím súdu taxatívne takto: a) reálne rozdelenie veci, b) prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za náhradu, c) predaj veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov podľa ich podielov. Súd musí dodržať zákonom stanovenú postupnosť spôsobov vyporiadania. V prípade reálnej deľby súd dospel s ohľadom na veľkosť podielov a účelné využitie veci, zohľadňujúc napäté vzťahy medzi žalobcom 1/ a žalovaným, ako aj prejavenú vôľu žalovaného nebyť ďalej vlastníkom nehnuteľností, k záveru, že reálna deľba nehnuteľností, ktoré dlhodobo užíva žalobca 1/ a žalobca 2/ by nebola v súlade s účelným využitím veci.
26. Súd preto vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že nehnuteľnosť k.ú. J., vedené na LV č. XXXX parc. registra „O.“ č. XXXX/X prikázal do podielového spoluvlastníctva žalobcu 1/ a žalobcu 2/ a nehnuteľnosť parc. registra „O.“ č. XXXX/X. do výlučného vlastníctva žalobcu 1/, a to s prihliadnutím na doterajší dlhodobý spôsob užívania nehnuteľností, ako aj vyjadrenia strán, keď v otázke spôsobu vyporiadnia neboli tieto sporné.
27. V zmysle ustálenej judikatúry v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v prípade ich vyporiadania prikázaním do výlučného vlastníctva jedného alebo viacerých spoluvlastníkom podľa § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka, základom pre stanovenie primeranej náhrady za podiel odstupujúceho spoluvlastníka je všeobecná cena nehnuteľnosti obvyklá v danom mieste v dobe rozhodovania s tým, že túto náhradu súd určí zodpovedajúcim podielom z ceny celej veci, keďže len podľa všeobecnej ceny veci možno zistiť a v peniazoch vyjadriť protihodnotu prípadného obstarania obdobnej veci, predtým vyjadrenej podielom spoluvlastníka na spoločnej veci, ktorý bol prisúdený inému zo spoluvlastníkov, čo zodpovedá požiadavke spravodlivého vyporiadania medzi spoluvlastníkmi.
28. V prípade vyporiadania spoluvlastníctva k pozemku parc. registra „O.“ č. XXXX/X spoluvlastnícky podiel žalovaného nadobudne žalobca 1/, prichádza k zväčšeniu jeho majetok na úkor majetku žalovaného, majetok žalobcu 2/, veľkosť jeho podielu a ani spoluvlastníkmi dojednaný spôsob užívania sa rozhodnutím súdu nezmenil, preto súd uložil len žalobcovi 1/ povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel. V prípade vyporiadania spoluvlastníctva k pozemku parc. registra „O.“ č. XXXX/X vec nadobudne rozhodnutím súdu do vlastníctva v celosti žalobca 1/, žalobca 2/ nevlastnil podiel na tejto nehnuteľnosti, preto súd uložil žalobcovi 1/ zaplatiť žalovanému náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel. Spoluvlastník, ktorému bola vec prikázaná, s týmto postupom súhlasil a súd dospel k záveru, že je ochotný a objektívne schopný (solventný) vyplatiť náhradu (NS ČR 22 Cdo 1346/2002, ÚS ČR III. ÚS 687/04).
29. Spornou medzi stranami ostala otázka výšky náhrady ustupujúceho spoluvlastníka. Pre určenie všeobecnej ceny nehnuteľnosti je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (porovnaj rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo169/95, sp. zn. 2Cdo 18/2000, sp. zn. M Cdo 6/2003). Základom pre stanovenie primeranej náhrady je všeobecná cena nehnuteľnosti obvyklá v danom mieste v dobe rozhodovania s tým, že túto náhradu súd určí zodpovedajúcim podielom z ceny celej veci, nie cenou, za ktorú by bolo možné predať spoluvlastnícky podiel (ČR R 15/99, stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR sp. zn. Cpj. 30/97). Prihliada sa predovšetkým k cenám, za ktoré by boli v danom mieste a čase v súlade s ponukou a dopytom predané nehnuteľnosti obdobných kvalít (NS ČR 22 Cdo 885/2001).
30. Pri určení primeranosti súd vychádzal zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, ktorá bola zistená znaleckým dokazovaním súdom ustanoveným znalcom. Všeobecná hodnota je výsledná objektivizovaná hodnota nehnuteľností a stavieb, ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. Je nutné uviesť, že žalobca 1/
predložil v konaní znalecký posudok Z. a žalovaný predložil v konaní znalecký posudok vypracovaný Z. oba posudky dospeli k výrazne rozdielnemu výsledku určenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Z. určila ku dňu 02.07.2014 všeobecnú cenu parcely č. XXXX/X. sumu vo výške 19.010,88 € a parcely registra „O.“ č. XXXX/X vo výške 91.849,16 €. Z. určil ku dňu 06.04.2016 všeobecnú cenu parcely č. XXXX/X sumu vo výške 31.110,03 € a parcely registra „O.“ č. XXXX/X vo výške 157.029,80 €. Žiaden z predložených posudkov nebolo možné posúdiť ako súkromný znalecký posudok v zmysle § 209 CSP.
31. Súd po podrobnom preštudovaní predložených listinných dôkazov - znaleckých posudkov Z. a poukazom na rozdielne východiská, ako aj závery znalcov rozhodol, že vykoná dokazovanie navrhnuté žalovaným a ustanovil vo veci znalca, nakoľko pre zložitosť posudzovaných otázok podľa názoru súdu nepostačoval postup podľa § 206. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti konkrétny dôkaz hodnotiť. Súd hodnotí všetky vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, vrátane poznatkov o skutkových okolnostiach tvrdených tou - ktorou stranou sporu získaných na základe hodnotenia iných dôkazov. Celkové posúdenie uvedených hľadísk potom poskytne záver o pravdivosti či nepravdivosti stranami tvrdených (preukazovaných) skutočností (viď analogicky rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 27. októbra 2010, sp. zn. 30 Cdo 3577/2008).
32. I keď znalecký posudok je len jedným z dôkazov, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu, súd pri ustálení výšky primeranej odplaty priznanej žalovanému vychádzal zo znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca Z. Znalcom ustálená všeobecná hodnota nehnuteľností sa približovala hodnote zistenej aj v predloženom posudku Z. (ktorý ale súd hodnotil len ako listinný dôkaz predložený žalovaným) a tiež vyčerpávajúco zodpovedal v záveroch na námietky žalobcu 1/. Znalec o.i. v posudku uviedol, že charakter lokality a možné využitie pozemkov podľa územného plánu sú určujúcim prvkom, všeobecná hodnota je výsledkom ponuky a dopytu, pričom vychádzal z príslušnej územnoplánovacej informácie bez polemizovania so stanoviskami kompetentných orgánov. Znalec zistil, že v lokalite sú dostupné všetky inžinierke siete, pozemky sú napojiteľné (parc.č. XXXX/X. priamo, parc.č. XXXX/ X sprostredkovane), vplyv napojenia je zohľadnený vo výpočte, nie je potrebné vyňatie pozemkov z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, znalec nezohľadnil regulatívy uvádzané žalobcom 1/ nakoľko sa na pozemky nevzťahujú.
33. Súd vyhodnotil žalobcom predložený listinný dôkaz - znalecký posudok IQ. ako nedostatočný podklad pre rozhodnutie, keď znalkyňa neprihliadala na spoluvlastnícky podiel žalovaného k pozemku parc.č. XXXX/X pri ohodnotení parcely č. XXXX/X, resp. vychádzala z predpokladu, že z pohľadu žalovaného nemá parcela možnosť priameho napojenia na inžinierske siete, tiež že žalovaný nemá na pozemok reálny prístup, opomínajúc, že vzťah žalovaného k ohodnocovanému pozemku ja daný jeho podielom na nehnuteľnosti, nie je možné následné správanie iných spoluvlastníkov (napr. oplotenie časti predmetu spoluvlastníctva) hodnotiť na ťarchu hodnoty spoluvlastníckeho podielu žalovaného.
34. Z uvedených dôvodov súd potom v merite veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
35. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
36. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
38. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 39. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
40. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 CSP). Aplikácia ustanovenia § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú
naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa zásady úspechu vo veci, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach strán sporu. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takého rozhodnutie neprejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom.
41. Vo vzťahu žalobca 1/ - žalovaný súd dospel k záveru, že žalovaný bol v spore úspešný, preto mu s poukazom na § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi 1/. O výške trov rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
42. Napriek nároku žalovaného na náhradu trov konania podľa zásady úspechu, súd zohľadnil pri rozhodovaní o nároku žalovaného na náhradu trov konania voči žalobcovi 2/ okolnosti danej veci, keď k súdnemu sporu medzi stranami podľa názoru súdu prišlo z dôvodov osobných sporov žalobcu 1/ a žalovaného ako bývalých partnerov, pričom postavenie žalobcu 2/ ostalo vo vzťahu k podielu na majetku prakticky nezmenené. Súd dospel k záveru, že za existencie všetkých okolností prejednávanej veci žalobca 2/ nezavinil súdny spor a nebolo by spravodlivé požadovať od žalobcu 2/, aby znášal trovy konania žalovaného a bol zaviazaný k ich náhrade. Preto o náhrade trov konania vo vzťahu žalobca 2/ - žalovaný rozhodol s poukazom na § 257 CSP tak, že žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi 2/ nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku).