Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5To-63-2018.pdf
PDF · 81.69 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/63/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Maritna Žovinca a sudcov JUDr. Jána Mihala a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci proti obžalovanému M. D. pre prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1, písmeno e), odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1, písmeno a) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 7.3.2018, č.k. 8T/25/2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.10.2018, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného M. D., nar. X.X.XXXX zamieta.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný M. D. uznaný za vinného z prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno e), odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
dňa 05.05.2016 v čase asi o 12:30 hod. v D. na ulici L., na autobusovej zástavke, nachádzajúcej sa v blízkosti X. Q. H. D., vyvolával verejné pohoršenie vykonávaním sexuálneho exhibicionizmu a to tak, že pristupujúc k maloletej N. K., nar. XX.XX.XXXX, ktorá stála na zástavke, si rozopol zips na nohaviciach a bezprostredne pred ňou obnažil svoj pohlavný úd, pričom v dôsledku konania obžalovaného M. D. maloletá N.K. utrpela akútnu stresovú reakciu.
Za to súd obžalovanému podľa 364 odsek 2 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písmeno j) Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody v trvaní šesť mesiacov. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní jeden rok.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných dôvodoch odvolania poukázal na podstatné chyby konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo, nepriame dôkazy sú len sprostredkované a odvodené od tvrdení N.K.. Vo zvyšnej časti sú výpovede rozporné. Obhajkyňa obžalovaného nebola prítomná pri prepočutí maloletej, nebola oboznámená s obsahom jej výpovede, nemohla klásť otázky. Orgány činné v trestnom konaní úmyselne ignorovali právo na obhajobu a to i napriek tomu, že vedeli, že výpoveď maloletej vzhľadom na ustanovenie § 135 Trestného poriadku v budúcnosti viacmenej nebude môcť byť vykonaná kontradiktórne. Okresný súd zdôvodnil nevypočutie maloletej na hlavnom pojednávaní tým, že sa nejednalo o nevyhnutný prípad podľa § 135 ods. 2 Trestného poriadku, avšak odsudzujúci rozsudok je opretý práve o tento jediný priamy dôkaz. Obhajoba úmyselne nenavrhla vypočuť maloletú , nakoľko považovala výpoveď pred vznesením obvinenia bez prítomnosti obhajkyne za nezákonnú, resp. za nespôsobilý dôkaz. Dôkazné bremeno je na strane obžaloby, ak tá mala uvedenú výpoveď za relevantnú, mala navrhnúť vypočutie maloletej na hlavnom pojednávaní. Poukázal na stanovisko NS SR- ak je výpoveď svedka jediným usvedčujúcim dôkazom alebo vo významnej miere rozhodujúcim dôkazom, o ktorý chce prokurátor ako nositeľ dôkazného bremena v konaní pred súdom oprieť obžalobu, je nevyhnutné takéhoto svedka vypočuť až po vznesení obvinenia (alebo svedka vypočutého pred týmto úkonom znovu vypočuť) a tak zachovať právo obvineného na obhajobu (na kontradiktórny postup). Inak dochádza k porušeniu článku 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Judikatúra ESĽP nepozná výnimky z kontradiktórneho procesu v prípadoch, ak ide o svedeckú výpoveď, ktorá je buď jediným alebo rozhodujúcim dôkazom usvedčujúcim obvineného a je bez významu, či takýto svedok dovŕšil alebo nedovŕšil v čase výsluchu 15 rokov. Záverom poukázal na dôkazy v prospech jeho klienta, a to výsluch obvineného, ktorý od začiatku popiera spáchanie trestného činu, výpoveď svedkyne K., znalecký posudok MUDr. L. ( vyšetrený nemá pravdepodobne záujem o sexuálnu interakciu s detskými objektami, pravdepodobnosť deviácie v zmysle pedofílie je nízka), rozpory vo výpovediach. Preto navrhuje alternatívne zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec súdu I. stupňa s pokynom predvolať svedkyňu maloletú N.K., alebo rozhodnúť o oslobodení obžalovaného spod obžaloby.
Na týchto odvolacích dôvodoch zotrval obhajca obžalovaného aj na verejnom zasadnutí, ktoré tunajší súd nariadil na rozhodnutie o jeho odvolaní. Verejné zasadnutie krajský súd vykonal v neprítomnosti obžalovaného, ktorý požiadal o vykonanie verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti. Prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o vine a treste, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. V postupe okresného súdu neboli zistené chyby, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku rozsudku. Okresný súd skutok opísaný v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke v súlade s ustanovením § 278 Trestného poriadku a z vykonaných dôkazov po ich vecnom vyhodnotení vyvodil skutkové závery, ktoré z nich vyplývajú, a skutok posúdil podľa znakov trestných činov, z ktorých uznal obžalovaného za vinného.
Z výsledkov dokazovania vykonaného v dostatočnom, obsiahlom rozsahu, bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako mu je kladený za vinu obžalobou a prvostupňovým rozsudkom. Súd prvého stupňa v súlade s požiadavkou zákonodarcu v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku jasne a zrozumiteľne a veľmi podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia je taktiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa okresný súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného. Odvolací súd na tomto mieste konštatuje, že obsah všetkých odvolacích námietok obžalovaný vzniesol ako svoju obranu už vrámci pojednávania pred prvostupňovým súdom. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku zároveň vyplýva, že tento sa s námietkami obžalovaného vysporiadal, svoje úvahy v tomto smere do odôvodnenia rozhodnutia preniesol a rovnako tak všetky vo veci vykonané dôkazy v dôvodoch napadnutého rozsudku veľmi podrobne rozoberá. Súd prvého stupňa oprel svoje rozhodnutie o výpoveď maloletej U. H., výpoveď svedkov Mgr. H. a JUDr. H., svedkyne R. a znalca R., previerku výpovede na mieste, vydanie veci, záznam o dychovej skúške ako aj znalecké posudky. Z usvedčujúcich dôkazov išlo najmä o výpoveď svedkyne-maloletej, ku ktorej sa odvolací súd vyjadrí nižšie. V prvom rade sa odvolací súd plne stotožňuje s úvahou prvostupňového súdu, že výsluch maloletej U. nepovažoval za dôkaz, na ktorom by bolo výlučne alebo v rozhodujúcej miere založené uznanie viny obžalovaného. Vina obžalovaného bola aj podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne preukázaná komplexom viacerých vykonaných dôkazov, ktoré sa navzájom dopĺňali a v súhrne umožnili súdu zákonné a spravodlivé rozhodnutie. Ako bolo uvedené prvostupňový súd sa už v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal aj s námietkami obhajoby, ktorých obsah je totožný s odvolacími námietkami. V tomto smere odvolací súd na odôvodnenie súdu prvého stupňa v plnom rozsahu poukazuje. Usvedčujúcimi dôkazmi totiž nie sú len nepriame, tvrdenia maloletej opakujúce, výpovede svedkov. Je potrebné súhlasiť so záverom súdu, že išlo o sled všetkých bezprostredne nasledujúcich a na seba nadväzujúcich udalostí, ktoré opísali všetci nepriami svedkovia a ktoré vyplynuli z vývoja situácie. Nešlo len o svedkov, ktorí vypovedali, čo počuli od maloletej, ale najmä o svedkov, ktorí vypovedali o udalostiach bezprostredne nasledujúcich po skutku, teda boli priamymi svedkami nasledujúceho deja. Je tiež dôležitým zistením, že znaleckým dokazovaním vo vzťahu k maloletej nebol zistený sklon k fabuláciám. Skutočnosť, že maloletá opätovne rovnakým spôsobom zreprodukovala viacerým osobám priebeh toho, čo sa malo stať, má rozhodujúci význam z hľadiska záveru o uznaní obžalovaného za vinného, a to bez ohľadu na to, že časť svedeckých výpovedí tak potom neposkytuje popis samotného skutku, ktorý je obžalovanému kladený za vinu, ale popis deja, ktorý po skutku nasledoval. V plnej miere možno tiež súhlasiť s vysporiadaním sa súdu prvého stupňa s obhajobou namietanými rozpormi vo výpovediach svedkov. Aj podľa názoru odvolacieho súdu sú tieto v tak minimálnej miere, že nemôžu viesť k nepoužiteľnosti dotknutých výpovedí. Rovnako správne sa súd prvého stupňa vysporiadal aj s okolnosťou, že u obžalovaného nebola vyšetrením zistená deviácia in objecto (preferovanie detských objektov) a s významom tohto záveru znalca v kontexte rozhodovania. Hlavnou odvolacou námietkou obhajoby je to, že rozhodnutie súdu bolo založené na prvotnej výpovedi maloletej svedkyne, ktorá bola vypočutá pred vznesením obvinenia bez prítomnosti obhajoby, teda výpoveď bola nekontradiktórna. Ako už odvolací súd uviedol, v prvom rade sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že v prípade maloletej šlo síce o jediného priameho svedka skutku, ktorý je popísaný v obžalobe (ostatní svedkovia vypovedali potom buď o nasledujúcim udalostiach, alebo o tom, čo počuli od maloletej), nejde však o jediný a rozhodujúci dôkaz proti obžalovanému. Odvolací súd si v plnej miere osvojil aj právny názor súdu prvého stupňa, ktorý vyslovil v súvislosti s hodnotením použiteľnosti výpovede maloletej. Prípravné konanie netrpí nezákonnosťou len z toho dôvodu, že nebolo umožnené obhajcovi zúčastniť sa výsluchu svedka pred vznesením obvinenia, rovnako tak mohla byť obžaloba opretá aj o výpoveď (výpovede) vykonané pred vznesením obvinenia, ak k ich vykonaniu došlo po začatí trestného stíhania. Akceptovateľné je aj vysporiadanie sa s otázkou odmietnutia návrhu na vykonanie opätovného výsluchu maloletej svedkyne v konaní pred súdom. Aj v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, je treba zvažovať na jednej strane závažnosť obvinení proti obžalovanému na jednej strane a závažnosť protiprávneho konania na strane druhej a to, či sa jedná o výnimočné a neznesiteľné porušenie práva zo strany štátu. Súd na odôvodnenie napadnutého rozsudku v tomto smere v plnej miere, bez potreby opakovania, odkazuje. Odvolací súd len dodáva, že otázku práva na spravodlivý súdny proces je potrebné posúdiť v kontexte celého vykonaného dokazovania, ktoré v tejto trestnej veci bolo vykonané v dostatočnom rozsahu. Z komplexu všetkých dôkazov, ich vyhodnotením jednotlivo aj v celkovom súhrne, aj za zohľadnenia skutočností získaných vyššiuvedeným výsluchom maloletej urobeným pred vznesením obvinenia, je možno dospieť k záveru o osvojení si výroku o vine a právnom posúdení skutku z prvostupňového rozsudku. Rovnako správne postupoval okresný súd aj pri úvahách o druhu a výmere trestu obžalovanému a uložil tomuto trest, ktorý zodpovedá všetkým zásadám pre ukladanie trestu. Okresný súd správne zhodnotil závažnosť konania obžalovaného, osobné pomery obžalovaného, charakter celkovej trestnej činnosti, pričom zvážil predovšetkým okolnosť, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, že sa dopustil len menej závažných priestupkov v doprave, teda viedol riadny život. Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, odvolanie obžalovaného v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.