Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-10Cb/50/2014

Uznesenie

Okresný súd Košice - okolie v právnej veci žalobcu: MONDOM s.r.o. so sídlom Jasovská 3582, 851 07 Bratislava, IČO 36 208 736, zast.: JUDr. Ondrej Lučivjanský, advokát so sídlom Vodárenská 2, 040 01 Košice, proti žalovaným: 1. F. N., D.. XX.X.XXXX, N. G. XXX/X, XXX XX Z., 2. O.. O. N., D.. XX.X.XXXX, H. N. G. XXX/X, XXX XX Z., obaja právne zastúpení JUDr. Annou Tarabčákovou, advokátkou so sídlom Krivá 18, 040 01 Košice, v konaní o zaplatenie 7.225,- eur s

rozhodol:

Sťažnosť žalovaného voči uzneseniu sp.zn.: 10Cb/50/2014 zo dňa 21.05.2018 zamieta.

odôvodnenie:

1. Žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.12.2014 žiadal zaviazať žalovaných v 1. a 2. rade na zaplatenie sumy 7.225 eur s príslušenstvom.

2. Súd vo veci rozhodol rozsudkom sp.zn.: 10Cb/50/2014-256 zo dňa 28.03.2017, a to tak, že žalobu zamietol, žalobcu zaviazal na úhradu trov štátu. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v nadväznosti na § 251 tak že priznal žalovaným 1,2 náhradu trov konania v celom rozsahu, s tým že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3. Voči predmetnému rozsudku podal odvolanie žalobca, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Košiciach a to rozsudkom sp.zn.: 3Cob/124/2017 zo dňa 31.07.2018, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovaným priznal náhradu trov odvolacieho konania.

4. Tunajší súd znovu rozhodol o nároku na náhradu trov konania uznesením sp.zn.: 10Cb/132/2015-74 zo dňa 26.02.2018, ktorým priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

5. O trovách konania bolo rozhodnuté dňa 24.08.2018 uznesením, ktorým súd uložil povinnosť žalobcovi uhradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania na súde prvého stupňa v sume 2.186,15 eur ako trovy právneho zastúpenia a trovy odvolacieho konania v sume 364,85 eur, všetko to do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Následne súd vydal dňa 18.09.2018 opravné uznesenie, ktorým opravil dátum vyhotovenia uznesenia o trovách konania tak, že správne ma znieť dňa 24.08.2018.

6. Voči rozhodnutiu o priznaní trov konania, podal žalovaný včas sťažnosť doručenú súdu dňa 25.09.2018, v ktorej uviedol, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí, a teda právny zástupca žalovaných si vyčíslením trov konania v sume 2.551 eur odôvodnil tým, že žiada priznať trovy konania za sedem úkonov právnej pomoci s prislúchajúcim režijným paušálom tak, že za zastupovanie žalovaného v 1. rade v plnej výške sa k tomu v zmysle § 13 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z.z., o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej v rozhodnutí ako „vyhláška“) pridáva 50% zo základnej sadzby tarifnej odmeny za zastupovanie druhého žalovaného. A okrem toho namietal účasť na pojednávaní dňa 28.03.2017, že v tomto prípade

došlo len k vyhláseniu rozhodnutiu bez účasti žalobcu a teda odmena za tento úkon právnej pomoci by mala činiť podľa § 13 ods. 4 vyhlášky len polovicu základnej sadzby tarifnej odmeny. Podľa sťažovateľa tak z uvedeného vyplýva, že základná tarifná odmena za zastúpenie dvoch a viacerých osôb v zmysle § 13 ods. 2 vyhlášky činí sumu 237,36 eur a nie sumu 356,01 eur. Z uvedeného tak žiada aby súd rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka zrušil a vrátil mu na vec na nové rozhodnutie.

7. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte ako „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

8. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

9. Podľa § 242 CSP, Sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.

10. Podľa § 250 ods. 1,2 CSP, Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

11. Súd preskúmal rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.

12. Podľa § 13 ods. 2 Vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

13. Po preštudovaní spisového materiálu sp.zn: 10Cb/50/2013 sa súd najprv zaoberal základom tarifnej odmeny v tejto právnej veci. Predmetom tohto konania bol spor o zaplatenie sumy 7.225 eur, z tejto sumy tak hodnota jedného úkonu právnej pomoci činí 237,34 eur. V konaní nastala situácia, keď právny zástupca na strane žalovaných zastupoval 2 osoby a teda ide o situáciu tzv. procesného spoločenstva. Dikcia predmetného právneho predpisu je pomerne dosť nejednoznačná, pretože z jej gramatického výkladu vyplýva, že v prípade ak právny zástupca zastupuje dve a viac osôb, znižuje sa hodnota základnej tarifnej odmeny o 50% ak, ak ide o spoločne úkony pri ich zastupovaní. Takto poňatý výklad však nemá logiku, pretože v prípade ak by právny zástupca zastupoval jednu osobu alebo dve osoby, v jeho odmene by sa to vôbec neodrazilo a stále by dostal len tých základných 100% zo základnej sadzby tarifnej odmeny, pričom by to nereflektovalo skutočnosť, že je iné zastupovať len jednu osobu, ako dve osoby čo sa do náročnosti aj objemu vykonaných úkonov právnej pomoci týka. V tomto prípade je tak potrebné nepoužiť priamo gramatický výklad právnej normy, nakoľko by sme sa dostali do absurdnej situácie, ale využiť tzv. teleologický výklad (výklad zo samotného zmyslu zákona).

14. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona. (Nález Ústavného súdu SR zo dňa 01.07.2008,sp. zn. III. ÚS 341/07, str. 24).

15. Z uvedeného tak vyplýva, že v tomto prípade je potrebné základnú sadzbu tarifnej odmeny za zastúpenie dvoch osôb rátať tak, že za prvého zastúpeného sa ráta 100% základnej sadzby tarifnej odmeny a za druhého, a ďalšieho zastúpeného sa prirátava ďalších 50% zo základnej tarifnej odmeny za zastúpenie tej - ktorej právnej vec. V tomto prejednávanom prípade tak základná tarifná odmena činí

sumu 237,34 eur a k tejto sume je potrebné prirátať 50% z uvedenej sumy t.j. 118,67 eur, čo celkovo činí základnú sadzbu tarifnej odmeny sumu 356,01 eur. Z bodu 13 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva táto skutočnosť, pričom vyšší súdny úradník správne uviedol, že iný výklad tohto ustanovenia zákona by bol v rozpore s účelom sledovaným v danom ustanovení zákona a teda vo veci správne rozhodol, čo sa týka do vyčíslenia základnej sadzby tarifnej hodnoty vecí v prejednávanom prípade.

16. K namietanému úkonu právnej služby za zastúpenie žalovaných na pojednávaní dňa 28.03.2017 súd uvádza, že po preštudovaní spisu bolo vyšším súdnym úradníkom správne zistené, že ide o riadne pojednávanie, a teda právnemu zástupcovi žalovaných prislúcha odmena vo výške celého úkonu právnej pomoci. Pôvodne bol termín pojednávania určený na 09.02.2017 avšak na žiadosť právneho zástupcu žalobcu z dôvodu kolízie iných pojednávaní došlo k odročeniu termínu pojednávania na dňa 28.03.2017 a strany boli opätovne volané, keďže dňa 09.02.2017 sa pred súd nedostavila ani jedna zo strán konania, a teda logicky pojednávanie nemohlo byť ani odročené za účelom vyhlásenia rozsudku, keďže ešte nebolo ani vyhlásené uznesenie o skončení dokazovania. Pred ďalším pojednávaním takisto žiadal právny zástupca žalobcu aby ho súd ospravedlnil z kolízie iných pojednávaní, čo právny zástupca žalobcu považoval za dostatočný dôvod, ktorý však súd opätovne neakceptoval a vydal tak tzv. procesné uznesenie ktorým skonštatoval, že bude prejednávať v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Zo znenia zápisnice zo dňa 28.03.2017 vyplýva, že pojednávanie riadne prebehlo, zúčastnil sa ho právny zástupca žalovaných, ktorý aj odpovedal na otázky súdu, predniesol záverečnú reč a až následne bolo vyhlásené uznesenie o skončení dokazovania a zároveň aj súd na tomto pojednávaní rozhodol vo veci samej. Súd ešte dodáva, že aj Krajský súd vo svojom rozhodnutí skonštatoval, že žalobcovi nebola odmietnutá možnosť konať pred súdom (bod 30 odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp.zn.: 3Cob/124/2017 zo dňa 31.05.2018, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v tejto právnej veci).

17. Na základe vyššie uvedeného preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka potvrdil ako vecne, tak aj právne správne a sťažnosť tak zamietol ako nedôvodnú.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 357 .