Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tos/151/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci odsúdeného H. H., pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 10.04.2018 sp. zn. 9PP/24/2018, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 18.10.2018 takto

rozhodol:

Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného H. H., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd I. stupňa podľa § 66 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona zamietol žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu uložil Okresný súd Bratislava IV trestným rozkazom zo dňa 05.11.2015 sp. zn. 2T/132/2015 v spojení s uznesením o neosvedčení sa v skúšobnej dobe zo dňa 25.07.2016 sp. zn. 2T/132/2015.

Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého uznesenia súd I. stupňa založil svoje rozhodnutie na zistení, že odsúdený vykonaním polovice uloženého trestu splnil formálnu podmienku na podmienečné prepustenie avšak súčasne nespĺňa ani jednu z dvoch materiálnych podmienok, keď mal za to, že počas výkonu trestu plnením svojich povinností a svojim správaním nepreukázal polepšenie do takej miery aby bolo možné predpokladať, že v prípade prepustenia povedie riadny život. Poukázal na nedostatky v jeho správaní a vystupovaní počas výkonu trestu odňatia slobody, vyplývajúce z hodnotenia odsúdeného riaditeľom ÚZVJS a tiež na osobu odsúdeného a jeho trestnú minulosť, ktorá nasvedčuje na sklony k páchaniu majetkovej trestnej činnosti.

Proti tomuto uzneseniu zahlásil po jeho vyhlásení sťažnosť odsúdený, ktorú do času rozhodovania sťažnostného súdu bližšie neodôvodnil.

Okresný prokurátor sa vzdal sťažnosti.

Krajský súd na základe riadne a včas podanej sťažnosti, na to oprávnenou osobou, podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku, preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Z obsahu spisového materiálu aj krajský súd zistil, že odsúdený v súčasnej dobe vykonáva nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 2T/132/2015, ktorým bol odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov. V skúšobnej dobe tohto podmienečného odsúdenia sa odsúdený neosvedčil, preto bolo uznesením Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 25.07.2016 sp. zn. 2T/132/2012 rozhodnuté o tom, že trest odňatia slobody vykoná.

Trest vo vyššie uvedenej trestnej veci vykonáva od 17.10.2017, kedy vykonal trest odňatia slobody vo veci Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 0T/37/2016. Súd I. stupňa správne zistil, že odsúdený spĺňa formálnu podmienku na podmienečné prepustenie podľa § 66 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona, nakoľko dňa 01.08.2017 vykonal polovicu uloženého trestu. Okresný súd správne vyhodnotil osobu odsúdeného z hľadiska preukázania polepšenia vo výkone trestu odňatia slobody, ako aj z hľadiska možného očakávania, že v budúcnosti povedie riadny život. Na základe tohto vyhodnotenia dospel k správnemu záveru o tom, že odsúdený nespĺňa ani jednu z dvoch materiálnych podmienok vyplývajúcu z ustanovenia § 66 Trestného zákona.

Krajský súd v prejednávanej veci poukazuje na to, že s poukazom na hodnotenie odsúdeného riaditeľom ústavu na výkon trestu odňatia slobody možno ustáliť len to, že sa prispôsobil režimu výkonu trestu odňatia slobody, avšak nemožno jednoznačne ustáliť, že by preukázal polepšenie. Na druhej strane poukazuje tiež na osobu odsúdeného, ktorý, podľa odpisu z registra trestov, bol doposiaľ 8-krát súdne trestaný, prevažne pre majetkovú trestnú činnosť, vo vzťahu ku ktorej je špeciálnym recidivistom. V prejednávanej veci nedodržal podmienky podmienečného odsúdenia, preto mu bolo nariadené trest vykonať. Uvedené skutočnosti odôvodňujú záver o tom, že odsúdený, po prepustení na slobodu nadviaže na predchádzajúci spôsob života, pričom nemožno očakávať, že povedie riadny život pod tlakom skúšobnej doby, ktorá by mu bola v prípade podmienečného prepustenia určená, nakoľko je zrejmé, že v minulosti sa aj počas plynutia skúšobnej doby dopúšťal trestnej činnosti.

Vzhľadom k tomu, že krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol, keď napadnuté uznesenie považoval za vecne správne a zákonné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.