Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Csp-91-2017.pdf
PDF · 80.66 KB
Case nature
Area
Subarea
20Csp/91/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, v konaní právne zastúpený JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: H. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š.. R. XXX/XX, Ž. V. X., v konaní o zaplatenie 101,21 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 101,21 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne z tejto sumy od 21.09.2014 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou žiadal pôvodný žalobca Consumer Finance Holding a.s. uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 101,21 Eur s úrokom z omeškania 8,15 % ročne od 20.08.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania z titulu zmluvy o pôžičke tvrdiac, že poskytol žalovanému pôžičku 304,20 Eur na kúpu tovaru, z ktorej tento uhradil doteraz len sumu 236,60 Eur (plus pri podpise zmluvy uhradil ešte akontáciu 33,80 Eur).
2. Uznesením č. k. 20Csp/91/2017-26 zo dňa 01.12.2017 súd pripustil zmenu na strane žalobcu tak, že na miesto spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. vstúpil do konania žalobca.
3. Žalovaný prevzal žalobu spolu s príslušnými poučeniami dňa 08.09.2018, no k veci sa nevyjadril.
4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), nakoľko sa jednalo o spotrebiteľskú vec, išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000,- Eur.
5. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 01.01.2013 zmluvu označenú ako „zmluva o pôžičke“, na základe ktorej uvedená spoločnosť poskytla v prospech žalovaného čiastku 304,20 Eur. Táto suma je v zmluve uvedená v kolónke „Pôžička (finančné plnenie)“ s tým, že išlo o čiastku financovanú veriteľom v prospech predávajúceho Siberon, s.r.o., u ktorého žalovaný za kúpnu cenu 338,- Eur zakupoval nábytok (pohovku). V zmluve je uvedená akontácia 33,80 Eur (ktorú žalovaný podľa predloženého prehľadu
uhradil). Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnutú sumu v 20. mesačných splátkach po 16,90 Eur. V zmluve bol uvedený termín konečnej splatnosti „08/2014“ s tým, že celková čiastka je 338,- Eur a celkové náklady sú 33,80 Eur. Ročná úroková sadzba bola dojednaná vo výške 13,02 % a v rovnakej výške je uvedená v zmluve aj RPMN. Priemerná hodnota RPMN je uvedená vo výške 46,35 %.
6. V zmluve je ďalej uvedené, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky, ktoré v článku 6.1 určujú, že klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku, a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, inak v sume a termínoch uvedených v zmluve a/alebo Podmienkach a/ alebo Všeobecných obchodných podmienkach. Podľa článku 6.2 Všeobecných obchodných podmienok, pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo zmluve a/alebo Podmienkach a/alebo Všeobecných obchodných podmienkach stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Podľa článku 6.4 Všeobecných obchodných podmienok je prvá splátka splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy a/alebo doručení služby, pokiaľ nie je dohodnuté inak.
7. Žalovanému teda bola poskytnutá pôžička 304,20 Eur, ktorú mal vrátiť v 20. mesačných splátkach po 16,90 Eur splatných 20. dňa príslušného mesiaca so splatnosťou prvej splátky dňa 20.02.2013. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad pritom vyplýva, že žalovaný uhradil akontáciu dňa 01.01.2013 vo výške 33,80 Eur a na vrátenie pôžičky uhradil prvých 14 splátok po 16,90 Eur (z toho naposledy sumu 16,90 Eur uhradil dňa 12.05.2014), t.j. celkovo sumu 236,60 Eur (14 x 16,90 Eur).
8. Na základe uvedeného mal súd preukázanú existenciu záväzkového vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. a žalovaným, ktorého obsahom bola povinnosť žalovaného vrátiť požičanú sumu spolu s úrokmi v pravidelných mesačných splátkach. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný poskytnuté peňažné prostriedky vrátil len čiastočne.
9. Z hľadiska právneho posúdenia predmetnej zmluvy je nepochybné, že ide o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 1 ods. 2 stanovuje, že spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Právny predchodca žalobcu mal pri uzavretí zmluvy postavenie veriteľa (dodávateľa) podľa § 2 písm. b) cit. zákona a žalovaný postavenie spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) cit. zákona.
10. Zmluva má písomnú formu a obsahuje všetky podstatné zákonné náležitosti vyžadované ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu jej uzavretia, ktorú právnu úpravu je potrebné vykladať v nadväznosti na aktuálnu judikatúru či už Súdneho dvora EU alebo Najvyššieho súdu SR. Zmluva teda obsahuje všetky náležitosti umožňujúce žalovanému posúdiť rozsah svojho záväzku. Nakoľko si žalovaný svoju povinnosť zo zmluvy nesplnil, je povinný zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu 101,21 Eur, na ktorej zaplatenie má žalobca právo v nadväznosti na zmluvné postúpenie tejto pohľadávky podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ako to vyplýva z predloženej rámcovej zmluvy o postúpení zo dňa 30.06.2017, žiadosti o postúpenie zo dňa 08.09.2017 (č.l. 17 spisu) a oznámenia o postúpení zo dňa 21.09.2017 (č.l. 23 spisu), čím mal súd preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v predmetnom spore.
11. Úrok z omeškania súd priznal podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom do 31.01.2013 vzhľadom na prechodné ustanovenie § 10c uvedeného nariadenia, ktoré určuje, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 01. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia v znení účinnom do 31.01.2013 platilo, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
12. Právny predchodca žalobcu síce listom zo dňa 25.06.2014 žiadal žalovaného o úhradu celého dlhu naraz (do 05.08.2014), no ani v zmluve ani vo všeobecných obchodných podmienkach súd nenašiel dojednanie zodpovedajúce ust. § 565 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti
najbližšie nasledujúcej splátky. Žalobca teda nepreukázal z akého dôvodu a s poukazom na aké zmluvné dojednanie malo dôjsť v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka k vyhláseniu predčasnej splatnosti, tento právny úkon bol preto absolútne neplatným podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keďže v zmluvnom vzťahu absentuje dojednanie o možnosti žiadať úhradu celého dlhu pre neuhradenie jednej zo splátok. Preto kvôli absencii dojednania o možnosti žiadať o úhradu celého dlhu naraz pri omeškaní jednej splátky súd priznal úrok z omeškania len odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti poslednej splátky, čo vychádza na deň 21.09.2014, kedy základná úroková sadzba ECB bola na úrovni 0,05 % ročne. Súd tak uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 8,05 % ročne (0,05 % + 8 percentuálnych bodov) od 21.09.2014 do zaplatenia zo sumy 101,21 Eur a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania súd žalobu zamietol.
13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku so zohľadnením úpravy článku 4 odsek 1 a 2 Základných princípov CSP, ktoré hovoria o tom akým spôsobom posudzovať vec, pokiaľ absentuje určité zákonné ustanovenie, podľa ktorého by súd mal danú vec prejednať a rozhodnúť. V danom prípade bol žalobca neúspešný len v pomerne nepatrnej časti (ako to vyplývalo z predchádzajúcej úpravy Občianskeho súdneho poriadku) sporu ohľadne výšky a začiatku úročenia úrokmi z omeškania z dôvodne žalovanej sumy a preto bolo spravodlivým v zmysle článku 4 bod 2 Základných princípov CSP priznať mu plnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.