Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tos/157/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci odsúdenej O. J., nar. XX.XX.XXXX v U., pre zločin neoprávneného vyrobenia, používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 219 odsek 1, odsek 3 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. f/ Trestného zákona, v konaní o neosvedčení odsúdenej v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, prejednal sťažnosť odsúdenej proti uzneseniu Okresného súdu Skalica zo dňa 16.07.2018, sp. zn. 6Nt/13/2018, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 18.10.2018 v Trnave a takto

rozhodol:

Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdenej O. J., nar. XX.XX.XXXX v U., z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 52 odsek 1 Trestného zákona vyslovil, že odsúdená O. J., ktorej bol trestným rozkazom Okresného súdu Skalica sp. zn. 6T/30/2014 zo dňa 06.02.2015 právoplatným dňa 11.03.2015 uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky s probačným dohľadom sa neosvedčila a trest odňatia slobody vo výmere 3 roky vykoná. Podľa § 48 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona ju na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č.l. 23 spisu.

V odôvodnení okresný súd uviedol, že odsúdená počas plynutia skúšobnej doby teda od 12.03.2018 do 12.03.2018 neviedla riadny život, počas plynutia skúšobnej doby sa dopustila úmyselného trestného činu a to dňa 30.04.2016 prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona, za čo bola právoplatne odsúdená rozsudkom Okresného súdu Skalica sp. zn. 6T/190/2016-74 zo dňa 11.10.2017, právoplatného dňa 05.04.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5To/1/2018-91 zo dňa 05.4.2018. Ďalej sa počas skúšobnej doby dopustila 5-tich priestupkov. Okresný súd zaradil odsúdenú do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním trestného činu nebola vo výkone trestu odňatia slobody.

Proti tomuto uzneseniu podala sťažnosť odsúdená O. J. (č.l. 21) a to zákonom stanovenej lehote, ihneď po vyhlásení uznesenia na verejnom zasadnutí.

Prokurátor prítomný na verejnom zasadnutí sa vzdal práva na podanie sťažnosti.

Odsúdená do neverejného zasadnutia sťažnostného súdu podanú sťažnosť písomne neodôvodnila.

Krajský súd podľa § 192 odsek 1 písm. a/, písm. b/ Trestného poriadku, na základe riadne podanej sťažnosti odsúdenou preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého uznesenia, ako i konanie ktoré mu predchádzalo a tak dospel k záveru, že sťažnosť odsúdenej nie je dôvodná.

Sťažnostný súd, zhodne ako okresný súd zistil, že

• odsúdená O. J. bola trestným rozkazom Okresného súdu Skalica zo dňa 06.02.2015 sp. zn. 6T/30/2014, právoplatné dňa 11.03.2015 odsúdená na trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov s probačným dohľadom a to pre zločin neoprávneného vyrobenia, používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 219 odsek 1, odsek 3 písm. a/ Trestného zákona a iné.

• odsúdenej začala plynúť skúšobná doba 11.03.2015, koniec skúšobnej doby má 11.03.2018.

• z pripojených rozhodnutí bolo zistené, že O. J. bola odsúdená Okresného súdu Skalica zo dňa 11.10.2017 sp. zn. 6T/190/2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 05.04.2018 sp. zn. 5To/1/2018 pre prečin podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona, bol jej uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov. Skutku, pre ktorý bola v predmetnej trestnej veci odsúdená, sa dopustila v období od 24.12.2015 od 30.04.2016, teda počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia v trestnej veci 6T/30/2014.

• z výpisu evidencie priestupkov MV SR bolo zistené, že sa dopustila 5-tich priestupkov a to prevažne krádeží a to v dňoch 20.03.2018, 04.0.2016, 19.11.2015, 17.11.2015 a dňa 30.03.2015, teda počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.

• zo správy probačnej a mediačnej úradníčky Okresného súdu Skalica vyplynulo, že odsúdená sa na probáciu nedostavovala, neprejavila žiadny kritický postoj voči spáchaniu trestného činu, absentuje u nej pocit viny, je u nej zrejmá ľahostajnosť. Je dlhodobo nezamestnaná, poberá vdovský dôchodok vo výške 160 Eur, žiadne iné príjmy nemá, vypomáhajú jej finančne deti.

Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán

a/ správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť

b/ konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa § 52 ods. 1 prvá veta Trestného zákona, ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život, dodržiaval podmienky probačného dohľadu a splnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby.

Podľa § 52 ods. 5 Trestného zákona, ak súd premení podmienečný trest odňatia slobody na nepodmienečný trest odňatia slobody, rozhodne zároveň o spôsobe výkonu trestu.

Krajský súd plniac prieskumnú povinnosť zakotvenú v § 192 odsek 1 Trestného poriadku v prvom rade zistil, že okresný súd posudzujúc či sa odsúdená O. J. v skúšobnej dobe osvedčila alebo nie, vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre objektívne a zákonné rozhodnutie, následne vykonané dôkazy vyhodnotil individuálne a v ich súhrne, dospel k správnemu záveru, že v danom prípade vzhľadom na spôsob života odsúdenej počas skúšobnej doby nie je možné deklarovať, že by sa počas tejto osvedčila.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia v súlade s ustanovením § 176 odsek 2 Trestného poriadku uviedol všetky základné skutočnosti a právne úvahy, na základe ktorých rozhodol o premene podmienečného trestu odňatia slobody na nepodmienečný.

Krajský súd sa s právnymi úvahami obsiahnutými v napadnutom uznesení v plnej miere stotožňuje a v podrobnostiach na ne poukazuje a to preto, že tieto plne zodpovedajú obsahu spisového materiálu.

Aj krajský súd je toho názoru, že odsúdená počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia s probačným dohadom neviedla riadny život, dopustila sa úmyselnej trestnej činnosti, za ktorú bola právoplatne odsúdená rozsudkom Okresného súdu Skalica sp. zn. 6T/190/2016 zo dňa 11.10.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 05.04.2018 sp. zn. 5To/1/2018, taktiež sa v skúšobnej dobe dopustila 5-tich priestupkov z toho väčšinou proti majetku. Taktiež zo správny probačného a mediačného úradníka vyplynulo, že sa na probácie riadne nedostavovala a v skúšobnej dobe neuhradila ani len časť spôsobenej škody napriek tomu, že poškodený v priebehu tejto zomrel.

Sťažnostný súd dodáva, že pri posudzovaní otázky, či sa podmienečne odsúdený osvedčil možno hodnotiť len tie okolnosti, ktoré nastali v skúšobnej dobe. Pri posudzovaní otázky, či sa podmienečne odsúdený osvedčil je relevantné to, či viedol riadny život a či vyhovel uloženým podmienkam pričom treba skúmať správanie odsúdeného počas celej skúšobnej doby a hodnotil len tie okolnosti, ktoré nastali v skúšobnej dobe. Za vedenie riadneho života treba považovať to, že odsúdený dodržiava právny poriadok a ďalšie zákonné normy občianskej spoločnosti plniac si svoje povinnosti voči štátu, rodiny, spoločnosti, nezneužíval svoje práva voči spoluobčanom, nenarušoval občianske spolužitie v bydlisku ani v zamestnaní, nedopúšťa sa priestupkov iných deliktov a trestných činov.

Krajský súd poukazuje aj na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR v zmysle ktorej ak podmienečne odsúdený v skúšobnej dobe závažným spôsobom poruší právne normy najmä tým, že spácha úmyselný trestný čin svedčí to spravidla o tom, že sa neosvedčil, že podmienečné odsúdenie nesplnilo svoj cieľ a že podmienečne odložený trest treba vykonať (R 19/1976).

V danom prípade je nesporné, že odsúdená O. J. bola opätovne právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin, ktorý spáchala v skúšobnej dobe podmieneč-ného odsúdenia s probačným dohľadom.

Pri hodnotení najmä osobnostného postoja odsúdenej k rešpektovaniu zákonov platných v Slovenskej republike nemožno prehliadnuť, že má výrazné sklony k páchaniu protispoločenského konania a zákony nie je schopná rešpektovať ani pri uložení príslušných sankcii.

Krajský súd je toho názoru, že správanie odsúdenej, ktorá v skúšobnej dobe spáchala úmyselný trestný čin za ktorý bola právoplatne odsúdená, dopustila sa priestupkov, nie je možné hodnotiť nijak inak ako skutočnosť, že v skúšobnej dobe s probačným dohľadom odsúdená O. J. neviedla riadny život a preto neprichádza do úvahy žiaden iný postup len premena trestu tak, ako to učinil okresný súd v napadnutom uznesení.

Okresný súd správne postupoval i pri zaradení odsúdenej do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože odsúdená v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním skutku nebola vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

Krajský súd preto nezistil žiadny dôvod pre zmenu napadnutého uznesenia v prospech odsúdenej O. J., preto o jej sťažnosti rozhodol tak, že ju zamietol ako nedôvodnú v zmysle § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.