Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Csp/144/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: COFIDIS SA, so sídlom 61 Avenue Halley, Parc de la Haute Borne, 598 66 Villeneuve d´Ascq, Francúzska republika, číslo zápisu: 325307106, ktorá na území Slovenskej republiky koná prostredníctvom organizačnej zložky: COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Einsteinova ulica 11/3677, Bratislava, IČO: 50 595 628, v konaní právne zastúpený Advokátska kancelária Antovszká, s. r. o., so sídlom Bárdošova 2/A, Bratislava, IČO: 36 866 881, proti žalovanému: W. N., nar. XX.XX.XXXX, s evidovaným trvalým pobytom E., v konaní o zaplatenie 649,66 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 641,89 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98 %.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou žiadal pôvodný žalobca COFIDIS, a.s., so sídlom Einsteinova ulica 11/3677, Bratislava, IČO: 36 816 337 uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 649,66 Eur (a trovy konania) pozostávajúcu z istiny úveru 559,56 Eur, úroku 82,33 Eur a poplatkov z omeškania so splácaním úveru 7,77 Eur tvrdiac, že dňa 16.04.2016 uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere s úverovým rámcom 5.000,- Eur. Bolo súčasne dohodnuté prvé čerpanie úveru na nákup tovaru vo výške 559,56 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť v mesačných splátkach vo výške 29,57 Eur najneskôr k 15. dňu v mesiaci. Žalovaný realizoval prvé čerpanie úveru, no neuhradil žiadnu platbu, v dôsledku čoho došlo k vypovedaniu zmluvy dňa 03.01.2017. Žalovaný svoj dlh neuhradil ani po upomienke.

2. V priebehu konania súd zistil, že došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti pôvodného žalobcu s aktuálnym žalobcom ku dňu 01.01.2018 a preto uznesením zo dňa 18.10.2018 č.k. 20Csp/144/2017-45 vyslovil, že bude v konaní pokračovať s poukazom na § 64 Civilného sporového poriadku s aktuálnym žalobcom.

3. Žalovaný nemá v súčasnosti v Registri obyvateľov SR evidovanú adresu, má evidovaný iba trvalý pobyt Mesto Zvolen. Súdu sa miesto jeho pobytu zistiť nepodarilo, preto postupoval podľa § 106 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a doručil žalobu žalovanému oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke tunajšieho súdu (vyvesené dňa 04.09.2018). Podľa uvedeného ustanovenia sa písomnosť považuje po pätnástich dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), nakoľko sa jednalo o spotrebiteľskú vec, išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000,- Eur.

5. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že pôvodný žalobca spoločnosť COFIDIS, a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 16.04.2016 zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie revolvingového úveru žalovanému do výšky schváleného úverového rámca, ktorý bol 5.000,- Eur, pričom aktuálne mal v tom čase dohodnutú úroveň 700,- Eur. V bode 2 zmluvy bolo osobitne dohodnuté, že prvé čerpanie revolvingového úveru je viazané na nákup tovaru - mobilného telefónu v cene 559,56 Eur, teda výška prvého čerpania je 559,56 Eur, výška mesačnej splátky bez poplatku za poistenie je 29,57 Eur, výška mesačnej splátky s poplatkom za poistenie je 31,81 Eur, počet mesačných splátok je 24, splatnosť splátky je 15. deň v mesiaci so splatnosťou prvej splátky dňa 15.15.2016 a konečná splatnosť je 15.04.2018, výška úrokovej sadzby 25,50 % - fixná, odplata 25,5 %, RPMN 25,5 %, priemerná RPMN 32,03 %, celková čiastka k zaplateniu 709,68 Eur, poistenie štandard a poplatok za poistenie 2,24 Eur, spôsob čerpania úveru bezhotovostne na účet predajcu. Z výpisu z úverového účtu klienta (č.l. 16 spisu) potom vyplýva, že žalovaný čerpal úver vo výške 559,56 Eur, no neuhradil ani jedinú splátku. Žalobca tak listom zo dňa 03.01.2017 vypovedal zmluvu a žiadal žalovaného o úhradu sumy 649,66 Eur.

6. Na základe uvedeného mal súd preukázanú existenciu záväzkového vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, ktorého obsahom bola povinnosť žalovaného vrátiť poskytnutú sumu spolu s úrokmi v pravidelných mesačných splátkach. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný poskytnuté peňažné prostriedky nevrátil ani len čiastočne.

7. Z hľadiska právneho posúdenia predmetnej zmluvy je nepochybné, že ide o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 1 ods. 2 stanovuje, že spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Právny predchodca žalobcu mal pri uzavretí zmluvy postavenie veriteľa (dodávateľa) podľa § 2 písm. b) cit. zákona a žalovaný postavenie spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) cit. zákona.

8. Zmluva má písomnú formu a obsahuje všetky podstatné zákonné náležitosti vyžadované ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu jej uzavretia, zmluva teda obsahuje všetky náležitosti umožňujúce žalovanému posúdiť rozsah svojho záväzku. Nakoľko si žalovaný svoju povinnosť zo zmluvy nesplnil, je povinný zaplatiť žalobcovi (ako právnemu nástupcovi pôvodného žalobcu ako veriteľa) istinu vo výške 559,56 Eur a úroky vo výške 82,33 Eur (spolu 641,89 Eur), ktoré nepochybne boli splatnými ku dňu vyhlásenia rozsudku v tejto veci, lebo podľa zmluvy bola posledná splátka splatnou dňa 15.04.2018.

9. Súd zamietol žalobu ohľadne zaplatenia sumy 7,77 Eur požadovanej žalobcom ako poplatky z omeškania so splácaním úveru, pretože nebolo ničím preukázané, že by žalobcovi vznikol na ich zaplatenie nárok. Súd uvádza, že poplatok z omeškania je sankciou omeškania dlžníka v zmysle kogentnej úpravy § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri nájme (viď § 697, resp. § 723 Občianskeho zákonníka) a žalobca sa domáhal úhrady dlžného úveru, kedy táto sankcia veriteľovi nepatrí. Ak by išlo o zmluvnú pokutu (ktorá bola dojednaná v bode 7.2 zmluvy), tak by žalobca zastúpený právnym zástupcom tento svoj nárok nepochybne takto aj označil.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, ktorý hovorí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Žalobca sa domáhal úhrady čiastky 649,66 Eur, úspešný bol v rozsahu 641,89 Eur. Jeho percentuálny úspech tak predstavuje po zaokrúhlení 99 %, zvyšok je úspechom žalovaného, t. j. 1 %. Čistý úspech žalobcu potom predstavuje 98 % (99 % mínus 1 %), v ktorom rozsahu má žalobca nárok na náhradu trov konania voči žalovanému. Súd s poukazom na § 262 ods. 1 rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, keď s poukazom na § 262 ods. 2 o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.