Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/156/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu J. proti žalovanej B., o zaplatenie 2.884,98 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 20. apríla 2018, č.k. 2Csp/112/2017-83, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Rozsudkom zo dňa 20. apríla 2018, č.k. 2Csp/112/2017-83 súd prvej inštancie uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 2.884,98 eur, úrok vo výške 108,68 eur, úroky z omeškania vo výške 1,54 eur, úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 2.884,98 eur od 23.05.2017 do zaplatenia, nezaplatené poplatky za poistenie vo výške 2,38 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a náhradu trov konania v celom rozsahu, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná ako dlžník uzavrela platne so žalobcom ako veriteľom úverovú zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 3.000,00 eur. Tie sa žalovaná zaviazala vrátiť v 96 mesačných splátkach vo výške 48,70 eur vždy do 16. dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Z tvrdení žalobcu, ktoré neboli zo strany žalovanej popreté, ako aj z listinných dôkazov predložených žalobcom mal súd preukázané, že žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti tým, že poskytnutý úver riadne nesplácala. Keďže žalovaná bola v omeškaní s platením splátok, žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 22.05.2017. Ku dňu 22.05.2017 dlžná suma žalovanej predstavovala nezaplatenú istinu úveru vo výške 2.884,98 eur, nezaplatené úroky vo výške 108,68 eur, úroky z omeškania vo výške 1,54 eur a poplatky za poistenie vo výške 2,38 eur. Všetky tieto peňažné nároky bola žalovaná povinná plniť žalobcovi na základe podmienok dohodnutých v predmetnej zmluve, a keďže tak do podania žaloby neurobila, súd ju zaviazal k povinnosti ich úhrady rozhodnutím. Z dôvodu omeškania žalovanej s plnením peňažného dlhu vzniklo žalobcovi aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,00 % ročne z nezaplatenej sumy istiny 2.884,98 eur od 23.05.2017 do zaplatenia (podľa § 369 Obchodného zákonníka), nie však aj z nezaplatených úrokov 108,68 eur od 23.05.2017 do zaplatenia. Okamih omeškania sa viaže na deň nasledujúci po dni 22.05.2017 (predstavujúci deň predčasného zosplatnenia pohľadávky žalobcu voči žalovanej). Istina je suma poskytnutých finančných prostriedkov zo strany veriteľa vo forme úveru. Zmluvné úroky sú vždy splatné spolu s úverom podľa § 503 ods. 1 vety prvej Obchodného zákonníka. Celková suma úrokov musí byť zaplatená do splatnosti dlžného zostatku úveru. Žalobca ako veriteľ preto nemohol oprávnene požadovať od žalovanej ako dlžníka zmluvné úroky aj po splatnosti istiny z úveru. Po dni vyhlásenia

celého úveru za splatný dňa 22.05.2017 sa ďalej istina úveru zmluvne neúročí. Preto žalobcovi prináležia len úroky z omeškania, vychádzajúc z podstaty zmluvného úroku, ktorý je odplatou za používanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú dlžníkovi do doby splatnosti. Teda žalobcovi patria iba úroky z omeškania, keďže od splatnosti je dlžník naďalej v omeškaní (§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka). Z tohto dôvodu súd v prevyšujúcej časti žalobu čo do zaplatenia úroku 12,00 % ročne z nezaplatenej istiny 2.884,98 eur od 23.05.2017 do zaplatenia zamietol (druhý výrok tohto rozsudku). Úroky, ako aj úroky z omeškania sú podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky. Právo žalobcu požadovať od žalovanej príslušenstvo z príslušenstva (úroky z omeškania z dojednaných úrokov) Občiansky ani nepripúšťa. Na uvedenom nič nemení ani dohoda strán, nakoľko takáto je absolútne neplatná pre obchádzanie zákona (§ 39 Občianskeho zákonníka). Potom žaloba nie je dôvodná ani v časti, v rámci ktorej si žalobca uplatnil od žalovanej zaplatenie úroku z omeškania 5,00 % ročne z úrokov 108,68 eur od 23.05.2017 do zaplatenia, a preto uplatnený nárok žalobcu v tejto časti zamietol (druhý výrok tohto rozsudku). Súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal zákonný úrok z omeškania len z priznanej sumy istiny, ako je uvedený v prvom výroku rozhodnutia, vychádzajúc z § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a príslušného nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav. Maximálna sadzba úrokov z omeškania v spotrebiteľských zmluvách je pritom kogentná a nemožno sa od nej dohodou odchýliť (porov. judikát R 5/2000). Súd na základe uvedeného prvým výrokom tohto rozsudku rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu nezaplatenej istiny vo výške 2.884,98 eur, úrok vo výške 108,68 eur, úroky z omeškania vo výške 1,54 eur, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne z nezaplatenej sumy istiny 2.884,98 eur od 23.05.2017 do zaplatenia a sumu nezaplatených poplatkov za poistenie vo výške 2,38 eur. Druhým výrokom rozsudku, s poukazom na uvádzané dôvody, súd rozhodol tak, že vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol (t. j. čo do zaplatenia úroku 12,00 % ročne z nezaplatenej istiny 2.884,98 eur od 23.05.2017 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne z nezaplatených úrokov 108,68 eur od 23.05.2017 do zaplatenia). Vec právne posúdil podľa § 497, § 369 ods. 1, ods. 2, ods. 3, 502 ods. 1, § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 9, § 54 ods. 1,2, 565, § 3 ods. 1, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a/,b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len zákon č. 129/2010 Z.z.).

2. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšku podal žalobca včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutom rozsahu tak, že jeho žalobe vyhovie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, a nesprávne skutkové zistenie. K úroku po predčasnom zosplatnení uviedol, že má nárok na zaplatenie úroku od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. Poukázal na ust. § 502 ods. 1 a § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka. Konštatoval, že priznáva veriteľovi právo na dohodnutý úrok od poskytnutia peňažných prostriedkov, pričom stanovuje len moment vzniku toho nároku, moment jeho zániku nestanovuje. Poukázal na aktuálnu rozhodovaciu prax, a to rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 31.1.2017 č.k. 11Co/12/2017-90.Citujúc § 497 Obch. zák. uviedol, že obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov predstavujúce cenu úveru, dlžník ich je povinný platiť od okamihu ich reálneho poskytnutia až do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka. Samotný vznik nároku na úrok z úveru neovplyvňuje. Ďalej konštatoval, že § 506 Obch. zák. umožňuje odstúpenie od zmluvy. Poukázal na to, že odstúpenie nespôsobuje zánik záväzku ex tunc. Právo veriteľa trvá naďalej, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Táto povinnosť odstúpením od zmluvy nezaniká. Ide o právny inštitút určený na ochranu veriteľa a jeho využitím sa veriteľ nemôže dostať do horšieho právneho postavenia, ako bol pred odstúpením od zmluvy. Situácia totiž nastala pre neplnenie si povinnosti dlžníka. Tvrdil, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil aj poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4Obo/143/98 (R 59/98). Poznamenal, že uvedené rozhodnutie sa netýka samotného uplatňovania nároku na dohodnutý úrok z poskytnutých peňažných prostriedkov po zosplatnení úveru. V danej veci totiž súd prioritne riešil otázku nároku na

úroky z omeškania v prípade omeškania s platením úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov a nároku na úroky z omeškania v prípade omeškania s platením úrokov z omeškania. Predmetné rozhodnutie nie je ani rozhodnutím vo veci samej a samotné konštatovanie, čo má súd prvej inštancie skúmať, nemožno považovať za záväzný právny názor. Úrok z poskytnutého úveru je odplatou za poskytnuté peňažné prostriedky a nárok na túto odplatu trvá od ich poskytnutia až do ich vrátenia. Uviedol, že dohodnutý obchodný úrok patrí veriteľovi do vrátenia požičaných peňažných prostriedkov, nie do splatnosti úveru a tvrdenie, že úroky a úroky z omeškania sa vzájomne vylučujú, nemá oporu v právnych predpisoch. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že ani Občiansky ani neumožňujú priznať príslušenstvo z príslušenstva. V súvislosti s riešeným nárokom odkázal na závery rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 13.6.2017č.k. 14Co/542/2016-59, ktorým bol zmenený rozsudok súdu tak, že žalobcovi bol priznaný nárok na úrok z omeškania zo zmluvných úrokov, „ vychádzajúc z § 2 písm. c/, g/, h/ zák. č. 129/2010 Z.z. a z bodov 2.4 a 2.5.2Obchodných podmienok pre úvery občanom patria do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom aj dohodnuté úroky, pričom strany sa zmluvne dohodli na úrokovej sadzbe úveru, na výške anuitnej splátky a na tom, že sa úver úročí denne odo dňa prvého čerpania úveru do dňa predchádzajúceho splateniu úveru a dohodnuté úroky sú súčasťou anuitnej splátky, z čoho vyplýva zmluvné dojednanie, že dohodnuté úroky sa stanú súčasťou istiny, v prípade, keď sa zmluvné úroky stali súčasťou istiny (tak, ako tomu je aj v aktuálne súdenej veci), môže žalobca po práve požadovať aj úrok z omeškania aj z dohodnutých úrokov za poskytnutý úver...“

3. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti podľa 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

5. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 C.sp. na ne v plnom rozsahu poukazuje.

6. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obo 143/1998, (judikát R 59/1998 publikovaný v periodiku Zo súdnej praxe č. 4/2000, str. 81-84), a na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV.ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.9.2012, ktoré sa zoberali obdobnou právnou vecou. V predmetnom uznesení sa Ústavný súd vyporiadal s rovnakými argumentmi (sťažovateľa), ako predniesol odvolateľ v tomto spore. Ústavný súd SR predmetným uznesením odmietol sťažnosť smerujúcu proti záverom všeobecných súdov, v zmysle ktorých má veriteľ nárok na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru iba „do dňa, kedy prehlásil úver za predčasne splatný s tým, že po tomto termíne žalobcovi nevzniká právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru, ale iba úroku z omeškania v súlade s ust. § 369 Obchodného zákonníka“. Tento výklad považoval ústavný súd za ústavne akceptovateľný.

7. K argumentu odvolateľa, že jeho výklad príslušných ustanovení Obchodného zákonníka podporuje ustanovenie § 13 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, podľa ktorého spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do dňa splatnosti istiny, odvolací súd uvádza, že predmetné ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch upravuje situáciu, keď odstúpil od zmluvy spotrebiteľ a toto ustanovenie vymedzuje výšku úrokov dňom splatnosti istiny. Uvedené zákonné ustanovenie nepodporuje argumentáciu žalobcu, práve naopak, pretože podľa toho ustanovenia je spotrebiteľ povinný plniť úroky len do dňa splatnosti istiny, nie po splatnosti, ako je predmetom sporu v danej veci. Ide o stav v súlade s právom, stav oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Nevzťahuje sa však na protiprávny stav, situáciu, keď veriteľ považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), s ktorým stavom sa spájajú výhradne sankcie v podobe platenia úrokov z omeškania, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením peňažných prostriedkov. S týmto stavom sa nebudú spájať odplatné plnenia, akými sú úroky z úveru.

8. K nepriznanému úroku z omeškania z úrokov odvolací súd uvádza, že nárok na príslušenstvo z príslušenstva pohľadávky nevyplýva zo znenia ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka rozhodného v danej veci. Je správny záver súdu prvej inštancie, že Občiansky ani neumožňujú veriteľovi požadovať od dlžníka úroky z omeškania pre prípad omeškania splatením príslušenstva pohľadávky (Rc 5/2006). Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením (§ 121 Občianskeho zákonníka). Ako je zrejmé, žalobca úrok z omeškania (príslušenstvo z pohľadávky) neviaže k hlavnej veci (k istine), ale k ďalšiemu príslušenstvu pohľadávky (úrok z úveru). Ak sa pohľadávkou v zmysle úpravy obsiahnutej v § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka rozumie istina (plnenie z hlavného peňažného záväzku), potom nárok na príslušenstvo z príslušenstva pohľadávky nemôže vyplývať ani zo znenia ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Je potom správny záver súdu, že Občiansky ani neumožňujú veriteľovi požadovať od dlžníka úroky z omeškania pre prípad omeškania splatením príslušenstva pohľadávky (Rc 5/2006).

9. Výklad odvolateľa vedúci k záveru o oprávnenosti úrokov zo spotrebiteľského úveru po mimoriadnom zosplatnení ako aj úrokov z omeškania z úrokov je v rozpore so zásadou ochrany spotrebiteľa a výkladu v jeho prospech zakotvenou v § 52 ods. 2, § 53 ods. 1 a 5 a § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.

10. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodneným právnym názorom súdu prvej inštancie, poukazujúc opätovne na vyššie citovanú štandardnú judikatúru v tejto oblasti.

11. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu vo výroku II. potvrdiť.

12. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

13. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

14. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255 ods.1 a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, a preto jej v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v zásade patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalovanej v zmysle § 251 C.s.p., preto odvolací súd rozhodol, že jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

16. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .