Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_59Ek-739-2022.pdf
PDF · 66.82 KB
Case nature
Subarea
59Ek/739/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO 35 776 005, proti povinnému E. S., F.. XX.XX.XXXX, T. Ž. XXX, XXX XX Ž., o vymoženie 316,- eur, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
Návrh oprávneného na vykonanie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 11.03.2022 domáhal od povinného vymoženia 316,- eur na základe exekučného titulu - rozhodnutia Okresného riaditeľstva Policajného zboru Michalovce č. ORPZ-MI-ODI-236/2018-P zo dňa 20.08.2018.
2. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
3. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.
4. Podľa § 53 ods. 4 prvá veta Exekučného poriadku súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.
5. Podľa § 48 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.
6. Pre označenie stavu, kedy je jedna strana subjektom práva a opačná procesná strana subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom konania, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Vykonanie exekúcie teda prichádza do úvahy len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna legitimácia), a iba v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna legitimácia). Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom oprávnenia vyplývajúceho z exekučného titulu (oprávnený), objektívne nie je nositeľom oprávnenia, o ktoré v konaní ide a o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o ktorom oprávnený tvrdí, že je nositeľom povinnosti vyplývajúcej z exekučného titulu (povinný), nie je
nositeľom povinnosti, ktorá je predmetom konania. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je preto imanentnou súčasťou exekučného konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma z úradnej povinnosti (ex offo), kde zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie.
7. Súd preskúmaním návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh dospel k nasledovným skutkovým zisteniam. Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie ako povinného označil E. S., F.. XX.XX.XXXX, T. Ž. XXX, XXX XX Ž.. K návrhu ako exekučný titul predložil rozhodnutie o priestupku č. ORPZ-MI- ODI2-236/2018/P zo dňa 20.08.2018, ktorým Okresný dopravný inšpektorát v Michalovciach, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií uložil pokutu za spáchanie priestupku E. S., F.. XX. XX. XXXX, Q.I. T.: Ž. XXX, Z.. E..
8. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Aj keď exekučné konanie je konaním, ktoré sa začína len na základe návrhu a teda ide o konanie návrhové, v štádiu rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydania rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie sa prejavuje zásada oficiality. Súd v tejto fáze konania zameriava svoju činnosť na skúmanie, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky zákonom požadované náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či je materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a ďalej skúma, či sú splnené všeobecné podmienky konania.
9. Súd v súvislosti s posudzovaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie ďalej poukazuje na vyššie citované ustanovenie § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Inak povedané, exekučné konanie, ktorého účelom je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného uskutočňujúc sa za podmienok a predpokladov ustanovených procesnými predpismi, sa začína návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie v tom prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Nútený výkon práva v exekučnom konaní teda zásadne smeruje proti tomu účastníkovi konania, ktorému exekučný titul ukladá určitú povinnosť.
10. Keďže povinný označený v návrhu na vykonanie exekúcie nie je totožný s osobou, ktorá bola obvinená z priestupkov uvedených v exekučnom titule, keďže sa nezhoduje ich dátum narodenia, exekučný súd v tejto súvislosti musí konštatovať, že povinný nie je pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.