Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43CoPv/12/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej veci žalobcu 1/ adidas International Marketing B.V., Hoogoorddreef 9 A Atlas Geb., 1101 BA Amsterdam, Zuidoost, Holandsko, zapísaného v obchodnom registri Obchodnej a priemyselnej komory Amsterdam pod č. XXXXXXXX a žalobcu 2/ adidas AG, Adi -Dassler Strasse 1-2, 91072 Herzogenaurach, Spolková republika Nemecko, zapísaného v obchodnom registri pod č. U. obaja zastúpení advokátom JUDr. Martinom Fritzom, Podjavorinskej 4, 811 03 Bratislava proti žalovanej E.. E. H., nar. XX.XX.XXXX, S. XX, XXX XX T., zastúpenej advokátkou JUDr. Martinou Gombosovou, Floriánska 16, 040 01 Košice, IČO: 35 563 079 o určenie, že tovar zadržaný žalovanej porušuje právo duševného vlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 12CbPv/12/2017-87 zo dňa 19. apríla 2018 takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 12CbPv/12/2017-87 zo dňa 19. apríla 2018 opravuje v záhlaví tak, že správne označenie žalovaného je E.. E. H..

II. Odvolacie konanie ohľadom prvej výrokovej vety zastavuje.

III. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 12CbPv/12/2017-87 zo dňa 19. apríla 2018 v napadnutej časti druhej a tretej výrokovej vety potvrdzuje.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím určil súd, že tovar - 1ks športová súprava zadržaná žalovanej Colným úradom Košice, Oddelenie colné, Komenského 39/A, 040 01 Košice v konaní č. 1256718/2017 označená ochrannými známkami „I.“, a to obrazovou ochrannou známkou č. XXXXXX, obrazovou ochrannou známkou č. XXXXXX a slovnou ochrannou známkou č. XXXXXX „I.“ porušuje právo duševného vlastníctva. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalobcovi 1/ a 2/ priznal nárok na ich náhradu voči žalovanej v plnej výške.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v konaní bolo zistené, že žalobca 1/ je majiteľom medzinárodnej ochrannej známky č. XXXXXX a žalobca 2/ je majiteľom medzinárodnej ochrannej známky č. XXXXXX a č. XXXXXX. Z oznámenia colného úradu zo dňa 02.08.2017 súd zistil, že jeho pobočke v Košiciach bola dňa 25.07.2017 predložená Slovenskou poštou a.s. ako prepravcom zásielka č. 7712, z obsahu ktorej colný úrad zistil, že sa v nej nachádza tovar, u ktorého vzniklo podozrenie, že sú ním porušované práva duševného vlastníctva žalobcu 2/ ako držiteľa rozhodnutia o prijatí opatrenia na vnútornom trhu. Colný úrad vyzval právnych zástupcov žalobcov, aby sa v lehote 10 dní vyjadrili, či ich právo duševného vlastníctva bolo porušené a či súhlasia so zničením tovaru. Zároveň boli poučení, že ak v stanovenej lehote držiteľ rozhodnutia nepreukáže, že podal na súd návrh na určenie, či sa porušilo právo duševného vlastníctva a nebudú splnené podmienky na zničenie tovaru, colný úrad povolí prepustenie tovaru alebo ukončí jeho zaistenie. Dňa 02.08.2017 vydal Colný úrad Košice rozhodnutie o zaistení tovaru, ktorým zaistil deklarantovi - žalovanému tovar nachádzajúci sa v zásielke pre príjemcu E. H., S. XX, XXX XX T., t.j. v zásielke, ktorá bola adresovaná žalovanému, pričom toto rozhodnutie mu bolo doručené dňa 08.08.2017. Žalovaný naň reagoval listom zo dňa 14.08.2017, v ktorom so zničením zaisteného tovaru nesúhlasil, pretože podozrenie colného úradu o tom, že ide o tovar, ktorým by mohli byť porušené práva duševného vlastníctva, nebolo žiadnym spôsobom preukázané.

3. Z odborného posúdenia tovaru osobou poverenou žalobcami zo dňa 07.08.2017 vyplynulo, že tovar obsiahnutý v zadržanej zásielke, a to 1 ks športovej súpravy I. označený ochrannými známkami I.. XXXXXX, č. XXXXXX a č. XXXXXX nie je originálnym výrobkom I., a to z dôvodu, že materiál a spracovanie nezodpovedá štandardu spoločnosti I., tovar obsahuje nesprávne zobrazené logo I. a chýba mu originálny obal a štítky I..

4. Súd prvej inštancie neprihliadol na námietky žalovanej, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby, pretože takéto právo im vyplýva zo zák.č. 486/2013 Z.z.. a neprihliadol ani k námietke nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie, keď z čl. 55, bod 16 Delegovaného nariadenia komisie EÚ 2016/341, ktorým sa dopĺňa Nariadenie EP a Rady EÚ č. 9582/2013 priamo vyplýva, že listové zásielky sa považujú za navrhnuté na pripustenie do voľného obehu ich vstupom na colné územie Únie a príjemca sa považuje za deklaranta. V takomto prípade nie je potrebná osobitná žiadosť žalovaného o prepustenie tovaru do colného režimu, preto neobstojí ani jeho námietka, že on nie je deklarantom uvedeného tovaru. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nespochybnil, že si uvedený tovar objednal, je podľa názoru súdu prvej inštancie zodpovedný za to, že ním objednaný tovar porušujúci práva duševného vlastníctva vstúpil na colné územie Únie. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v reakcii na rozhodnutie colného úradu o zaistení tovaru uviedol, že s jeho zničením nesúhlasí, bolo potrebné určiť podľa čl. 23 Nariadenia EP a Rady č. 608/2013, či bolo právo duševného vlastníctva porušené alebo nie.

5. Z uvedeného mal súd za preukázané, že zásielka odoslaná príjemcovi - žalovanému na základe jeho objednávky po otvorení colným úradom vykazovala znaky falzifikátu a teda tovaru, ktorý porušuje práva duševného vlastníctva žalobcov ako majiteľov ochranných známok, čo títo preukázali odborným posúdením tovaru zo dňa 07.08.2018, ktoré žalovaný nespochybnil. Keďže v konaní neoznačil ani nepredložil žiadne dôkazy o tom, že zadržaný tovar falzifikátom nie je a práva žalobcov neporušuje, súd žalobe vyhovel.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1 a žalobcom, ktorí boli v konaní plne úspešní priznal nárok na ich náhradu voči žalovanému.

7. S rozhodnutím súdu prvej inštancie sa neuspokojil žalovaný a podal proti nemu odvolanie. Namietal v ňom neurčitosť a nevykonateľnosť povinnosti uloženej mu prvou výrokovou vetou odvolaním napadnutého rozhodnutia, pretože žiadna športová súprava nebola zadržaná colným úradom, ale zaistená. V konaní nebola preukázaná naliehavosť právneho záujmu žalobcov na určení povinnosti žalovanému, keďže sa ust. § 21 zák.č. 486/2013 Z.z. vzťahuje len na rozhodnutie colného orgánu o pozastavení prepustenia tovaru podľa § 15 ods.1 cit. zák., a nie na rozhodnutie o zaistení tovaru. Zároveň namietal nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného, pričom žalovaný vyslovil nesúhlas so zničením tovaru, aj keď tento tovar nikdy nevidel a nemal k dispozícii a tento nemohol ani prehliadnuť. Práve tieto okolnosti zakladajú podľa názoru žalovaného výnimočnosť prípadu a dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalobcom podľa § 257 tak, ako to žalovaný navrhol už vo svojom vyjadrení, na ktorý návrh súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nereagoval a trovy konania priznal žalobcom z titulu ich úspechu v konaní. Navrhol preto žalobcom 1/ a 2/ trovy konania, ktorých priznanie voči žalovanému v rozsahu 100% je v zásadnom rozpore s princípom spravodlivého posúdenia veci nepriznať a tieto priznať žalovanému voči žalobcom.

8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril právny zástupca žalobcov 1/ a 2/, ktorý považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne a zákonné a navrhol ho v celom rozsahu potvrdiť.

9. Podaním doručeným okresnému súdu dňa 04.07.2018 vzal žalovaný odvolanie v časti smerujúcej proti prvej výrokovej vete vo veci samej späť. Zotrval na svojom odvolaní proti druhej a tretej výrokovej vete rozhodnutia súdu o trovách prvostupňového konania.

10. Podľa § 369 ods.1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

11. Podľa ods.3 cit. ust. ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

12. Späťvzatím odvolania sa rozumie procesný úkon strany sporu vykonaný po vyhlásení, prípadne vydaní rozhodnutia, z ktorého jednoznačne vyplýva, že na jeho prejednaní netrvá. Rešpektujúc dispozičné právo žalovaného, ktoré mu umožňuje vziať späť ním podané odvolanie, odvolací súd v súlade s § 369 odvolacie konanie proti prvej výrokovej vete zastavil.

13. Odvolací súd zistil, že v rozhodnutí súdu prvej inštancie chýba pri označení žalovaného údaj o jeho titule E..

14. Podľa § 378 ods. 1 na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa § 224 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

16. Keďže bol údaj o žalovanej v záhlaví rozhodnutia súdu prvej inštancie uvedený nesprávne, odvolací súd označenie žalovaného opravil postupom podľa § 224 tak, že správne znie E.. E. H..

17. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného proti trovám konania podľa § 379, § 380 ods.1 a § 385 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej len bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

18. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobcovia žalobou na určenie žiadali rozhodnúť o tom, že tovar, a to 1 ks športová súprava zadržaná žalovanému Colným úradom Košice, ktorá bola označená ochrannými známkami I. ako obrazovými ochrannými známkami pod č. XXXXXX a č. XXXXXX a slovnou ochrannou známkou č. XXXXXX porušujú ich právo duševného vlastníctva, čo preukázali registráciou vyššie uvedených ochranných známok ako známok medzinárodných, príslušným medzinárodným úradom.

19. Povinnosť podať žalobu vyplynula pre žalobcov ako oprávnené osoby z ust. § 21 zák.č. 486/2013 Z.z., a to v zákonom stanovenej lehote 10 dní od dátumu oznámenia colného úradu doručeného žalobcom, v ktorom im podľa Nariadenia Rady ES č. 608/2013 v čl. 17, ods.4 colný úrad oznámil množstvo a druh tovaru, ktorého sa podozrenie z porušovania práv duševného vlastníctva týkalo.

20. Žalobca posúdil tovar zadržaný colným úradom, a to 1 ks športovej súpravy označenej ochrannými známkami adidas, pričom z odborného posúdenia zo dňa 07.08.2017 vyplynulo, že výrobok adresovaný žalovanému zadržaný v sklade Slovenskou poštou, a.s. nie je originálnym výrobkom adidas, pretože neobsahuje všetky znaky a prvky tak, aby bolo možné vylúčiť, že tento tovar nie je falzifikátom. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by bol tovar originálom alebo že by bol vyrobený výrobcom, ktorý by mal uzavretú s majiteľmi ochranných známok licenčnú zmluvu, preto by uvedením takéhoto výrobku na trh došlo nesporne k porušeniu práv žalobcov k ochranným známkam, ktoré požívajú ochranu na celom území Slovenskej republiky.

21. Žalovaný v konaní tvrdil, že o zásielke nemá vedomosť, že jej obsah nemal nikdy k dispozícii ani v držbe, že ju nikdy nedeklaroval ako deklarant voči príslušným colným orgánom a nežiadal ani o jej prepustenie do príslušného colného režimu, resp. o jej vydanie. Z listín predložených Colným úradom Košice však vyplýva, že deklarantom tejto zásielky adresovanej žalovanému je žalovaný, ktorý Colnému úradu Košice oznámil, že so zničením tovaru v konaní vedenom pod č. 1256718/2017 nesúhlasí, čo vylučuje pravdivosť tvrdenia žalovaného o tom, že by nebol zásielku objednal. Žalovaný tak nemal dôvod podávať proti rozhodnutiu colného úradu opravný prostriedok.

22. Žalovaný ním uvádzané dôvody považoval za také, ktoré sú hodné osobitného zreteľa a z tohto dôvodu navrhol súdu prvej inštancie rozhodnúť o trovách konania tak, že ich žalobcom voči nemu neprizná, pretože nie je vlastníkom ani držiteľom tovaru v spornej zásielke, keďže vlastníkom tovaru je v súlade s verejne dostupným poštovým poriadkom Slovenskej pošty a.s. jej odosielateľ.

23. Podľa § 262 ods.1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. Podľa § 255 ods.1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

26. Z ust. § 255 ods.1 jednoznačne vyplýva rozhodovanie súdu o náhrade trov konania vo veci samej, a to podľa miery úspechu každej zo strán sporu, pričom rozhodovanie o náhrade trov konania je založené na tej zásade, že strane sporu, ktorá mala vo veci plný úspech, prizná súd plnú náhradu trov konania. Strana sporu má vo veci plný úspech vtedy, ak súd vyhovie žalobe v plnom rozsahu.

27. Odvolací súd preto nesúhlasí s argumentmi žalovaného o tom, že by mali byť žalobcovia zaviazaní na náhradu trov konania voči nemu, pretože súd prvej inštancie žalobe žalobcov 1/ a 2/ v plnom rozsahu vyhovel. Nie je daný ani dôvod na aplikáciu § 257 CSP, ktorý je výnimkou z ustanovení upravujúcich nárok na náhradu trov konania. Jeho aplikácia je možná len výnimočne, a to len za predpokladu, ak by existovali dôvody hodné osobitného zreteľa, vtedy by nebola strane sporu, ktorá bola v konaní úspešná, priznaná náhrada trov konania. Záver súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa vychádza z posúdenia všetkých okolností v prejednávanej veci, pričom nejde o svojvôľu súdu, ale o posúdenie všetkých rozhodujúcich hľadísk. Súd predovšetkým prihliada k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán sporu, pričom je treba vziať na zreteľ nielen pomery toho, kto by mal hradiť trovy konania, ale je nutné zvážiť, ako by sa takéto rozhodnutie dotklo najmä majetkových pomerov oprávnenej strany, a teda žalobcov 1/ a 2/, pričom nie sú zanedbateľné ani okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a tiež aj postoj strán v priebehu súdneho konania. Ust. § 257 nedovoľuje súdu, aby priznal trovy konania tej strane, ktorá v spore nebola úspešná voči tej strane, ktorá mala v konaní úspech. Argumenty žalovaného o nedostatku jeho pasívnej legitimácie, o neurčitom petite navrhovanom žalobcami a z toho dôvodu o jeho nevykonateľnosti, ako aj tvrdenia, že si žiaden tovar, ktorý by porušoval právo duševného vlastníctva neobjednal a ani ho nevidel podmienku výnimočnosti nespĺňajú a nie sú ani pre rozhodnutie o trovách konania natoľko relevantné, že by bolo možné aplikovať na danú vec § 257 tak, ako to žalovaný v odvolaní navrhoval, a to o to skôr, že žalovaný nebol v konaní úspešný a žalobcovia podali žalobu dôvodne.

28. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania žalovaným v prospech žalobcov 1/ a 2/ je preto vo výroku vecne správne a odvolací súd odvolaním napadnuté oba výroky o trovách konania podľa § 387 potvrdil.

29. S poukazom na § 262 ods.2 rozhodne o výške náhrady trov konania súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1 v nadväznosti na § 262 ods.1 a § 255 ods.1 tak, že ich nárok priznal žalobcom 1/ a 2/, pretože boli v odvolacom konaní plne úspešní.

31. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .