Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6CoKR-4-2017.pdf
PDF · 136.96 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoKR/4/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v právnej veci žalobcu: C. S. - S., L. Y. T. V. XX, XXX XX V.Ľ., K.: XX XXX XXX, zastúpený: JUDr. Milan Vavrek, advokát so sídlom kancelárie Tichá 590, Liesek, proti žalovanému: R.. Y. R., L. L. V. Y.. C.. Š. XXXX, XXX XX U. W. M., správca konkurznej podstaty úpadcu Y. S., W.. XX.XX.XXXX, F. V. XX, XXX XX V., zastúpený: Advokátska kancelária AK-TARABČÁK s.r.o., so sídlom Hlavná 13, 080 01 Prešov, IČO: 36 859 109, o vylúčenie majetku zo súpisu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 2Cbi/3/2014-282 zo dňa 16.2.2017 takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.
Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) žalobu zamietol a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca podaním doručeným súdu dňa 27.1.2014, upravenom podaním doručeným súdu dňa 9.6.2014 sa domáhal vylúčenia majetku zo súpisu konkurznej podstaty vylúčiť, a to nehnuteľnosti zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. V., okres F., parcely registra „C“, parc. č. XXX/XX, 473 m2 - A. T. E. W., T. V. L. H. na parc. č. XXX/XX, nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. V., okres F., parc. č. XXX/XX 1889 m2 - A. T. E. W.H., parc. č. XXX/ X, 21m2 - A. T. E. W., parc. č. XXX/X, 192 m2 - A. T. E. W., parc. č. XXX/X, 172 m2 - A. T. E. W. E. L. zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. V., okres F., súpisné číslo XXX na parcele č. XXX/X a parc. č. XXX/X, popis stavby - L. H., vo veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu - Y. S., v konaní Okresného súdu T. pod sp. zn. X Z. X/XXXX. Ako v žalobe uviedol, žalobca spolu s úpadcom mali ako podnikateľské subjekty založené združenie, a to v zmysle § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka. Toto združenie vzniklo podpisom zmluvných strán, a to dňa XX.XX.XXXX a zaniklo XX.XX.XXXX. Pri zániku združenia sa vykonalo vyporiadanie záväzkov a majetku, a to tak, ako je uvedené v Dodatku č. 3 zmluvy o združení, ako aj v Dohode medzi zmluvnými stranami, ktorými sú žalobca a úpadca. Žalobca v zmysle Dohody a jej dodatkov prebral povinnosť vysporiadať záväzky, ktoré vznikli za trvania združenia až do jeho zániku, čo aj vykonal. Ohľadom majetku (aktív) združenia sa účastníci tejto dohody dohodli na tom, že majetok nadobudnutý pri výkone činnosti združenia prechádza do vlastníctva účastníka združenia C. S. - žalobcu. Žalobca je preto presvedčený, že majetok úpadcu zapísaného na LV č. XXXX a LV XXXX, k. ú. V., patril do združenia, a preto mal mať aj on na ňom podiel, a to v zmysle Dohody o združení, prípadne Dodatku č. 1. a č. 2. V zmysle ustanovenia § 834 Občianskeho zákonníka mal tento majetok byť vo forme spoluvlastníctva žalobcu a úpadcu, a to v podiele 70 % úpadca a 30 % žalobca. Dôvodom, prečo majetok
po zániku združenia nebol vyporiadaný, je taký, že v čase vyporiadania pomerov medzi účastníkmi združenia nebolo možné pre už zriadený výkon exekúcie na úpadcu. Komunikácia so správcom bola vykonaná písomnou formou, no bez dosiahnutia pozitívneho výsledku.
3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, pričom poukázal na tú skutočnosť, že v zmysle § 829 ods. 2 a nasl. Občianskeho zákonníka, išlo v danom prípade medzi žalobcom a úpadcom o združenie fyzických osôb, a teda združenie nemalo spôsobilosť na práva a povinnosti. Pokiaľ sa týka uzatvorenia dodatkov k zmluve o združení, tie si upravovali v prípade zániku percentuálny podiel na majetku spoločne nadobudnutom, a to v Dodatku č. 1 podpísanom 16.11.1998 pre úpadcu 70 % a žalobcu 30 %, Dodatkom č. 2 podpísaného 1.1.2001 si upravili delenie majetku tiež takým istým pomerom a Dodatkom č. 3 sa dohodli na ukončení združenia k XX.XX.XXXX. Bola to iba dohoda medzi fyzickými osobami. V zmluve o združení podnikateľov zo dňa XX.XX.XXXX sa jej členovia v článku 3 dohodli, že úpadca Y. S. poskytne na účely združenia výrobné priestory, stroje a technologické vybavenie, ako aj kancelárske vybavenie, vrátane výpočtovej techniky. V zmysle článku 12 uvedenej zmluvy „vložený majetok je stále majetkom účastníka, ktorý majetok do združenia vložil“. Žalovaný mal za to, že uvedený majetok bol stále vo vlastníctve úpadcu, a teda ako fyzická osoba ho mala stále vo vlastníctve až do vyhlásenia konkurzu.
4. Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.8.2016 č. k. 2CoKR/6/2015-261 odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že odvolací súd v zmysle § 380 ods. 2 CSP, prihliadol na vady konania pred súdom prvej inštancie, a to na tie, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd tu mal na zreteli tú skutočnosť, že žalobe o vylúčení majetku z konkurznej podstaty, ktorá je svojou povahou žalobou určovacou, nezodpovedá žalobný petit, ukladajúci žalovanému správcovi konkurznej podstaty, aby bol povinný vylúčiť nehnuteľnosti zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu. Správne má byť navrhované vydanie rozhodnutia, ktorým sa určitá vec (právo alebo iná majetková hodnota) „vylučuje“ zo súpisu majetku konkurznej podstaty označeného úpadcu. V prípade uvedeného pochybenia ide o vadu návrhu na začatie konania, o odstránenie ktorej sa súd musí pokúsiť. Namieste v tomto smere je postup podľa § 129 CSP. Práve v tomto smere bol nesprávne formulovaný petit návrhu, podľa ktorého žalovaný je povinný vylúčiť zo súpisu konkurznej podstaty predmetné nehnuteľnosti, čo nezodpovedá určovaciemu petitu, pretože v danom prípade išlo o petit na plnenie, a nie na určenie. Z obsahu spisu je zistiteľné, že žalobca sa opakovane podaniami doručenými súdu prvej inštancie dňa 9.6.2014 (č. l. 32 spisu) a dňa 11.9.2014 (č. l. 73 spisu), domáhal pripustenia zmeny žalobného návrhu, o ktorých procesných návrhoch súd prvej inštancie vôbec pred meritórnym rozhodnutím vo veci samej nerozhodol, t. j. nerozhodol, či žalobcom navrhované zmeny petitu návrhu pripúšťa, resp. nepripúšťa, bez rozhodnutia ktorého nemohol vôbec rozhodnúť vo veci samej, kde však vo všetkých týchto návrhoch na pripustenie zmeny žaloby žalobca požaduje zakaždým, aby bola uložená správcovi úpadcu povinnosť vylúčiť tam uvedené nehnuteľnosti, resp. neskorším návrhom aj hnuteľné veci z konkurznej podstaty úpadcu. Rozhodným však je, že v tomto smere bol zakaždým nesprávne formulovaný petit návrhu, podľa ktorého je žalovaný povinný vylúčiť zo súpisu oddelenej podstaty predmetnú pohľadávku, čo nezodpovedá určovaciemu petitu, pretože v danom prípade išlo o petit na plnenie, a nie na určenie. Z tohto dôvodu bolo povinnosťou súdu prvej inštancie postupovať v zmysle § 129 CSP a vyzvať účastníka konania (žalobcu), aby nesprávne podanie opravil v lehote, ktorú mu určí a ktorá nemôže byť kratšia ako 10 dní s tým, že v uznesení uvedie, ako treba opravu, či doplnenie návrhu vykonať, keď ďalší postup je upravený v § 129 CSP. Podľa odvolacieho súdu, ďalším nedostatkom návrhu je aj tá skutočnosť, že vylučovacou žalobou v zmysle § 78 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, sa má dosiahnuť vylúčenie majetku, ktorý bol zahrnutý do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty, a ktorý zabezpečí úpadcove záväzky, pričom takto formulovaný petit žaloby nie je.
5. Podaním doručeným súdu 4.11.2016 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu doplnil svoje podanie v znení: správca konkurznej podstaty R.. Y. R. vylučuje nehnuteľnosť zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu Y. S., W.. XX.XX.XXXX, M. F. V. XX, XXX XX V. vo veci vyhláseného konkurzu pod sp. zn. XK/XX/XXXX Okresným súdom T. na menovaného Y. S., do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. V., okres F., obec V., parcely registra „C“ parc. Č.. XXX/ XX, výmera 473 m2, druh pozemku - A.É. T. E. W. a parcely registra „E“, parc. č. XXX, výmera 3328 m2, druh pozemku - I. T. účastníka právneho vzťahu X S.X. Y., C.. S., V. Č.. XX, L., W.. XX.XX.XXXX, spoluvlastnícky podiel 12/48; účastníka právneho vzťahu X S.X. Y., C.. S., V. Č.. XX, L., W.. XX.XX.XXXX, spoluvlastnícky podiel 6/48; účastníka právneho vzťahu XX S. Y., C.. S., V. Č.. XX, L., W.. XX.XX.XXXX, spoluvlastnícky podiel 30/48. Správca konkurznej podstaty R.. Y. R. vylučuje
nehnuteľnosť zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu Y. S., W.. XX.XX.XXXX, M. F. V. XX, XXX XX V.G. vo veci vyhláseného konkurzu pod sp. zn. XK/XX/XXXX Okresným súdom T. na menovaného Y. S., do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. V., okres F., obec V. parcely registra „C“ parc. č. XXX/ XX, výmera 1889 m2, druh pozemku - A. T. E. W., parcely registra „C“ parc. Č.. XXX/X, výmera 21 m2, druh pozemku - A. T. E. W., parcely registra „C“ parc. č. XXX/X, výmera 192 m2, druh pozemku - A. T. E. W.H., parcely registra „C“ parc. č. XXX/ X, výmera 172 m2, druh pozemku - A. T. E. W. účastníka právneho vzťahu X S.X. Y., C.. S., V. Č.. XX, L., W.. XX.XX.XXXX spoluvlastnícky podiel 1/1. Správca konkurznej podstaty R.. Y. R. vylučuje nehnuteľnosť zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu Y. S., W.. XX.XX.XXXX, M. F. V., XXX XX V. vo veci vyhláseného konkurzu sp. zn. XK/XX/XXXX Okresným súdom T. na menovaného Y.Á. S., do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. V., okres F., obec V., a to stavby súpisného čísla XXX, parc. č. XXX/X, druh stavby - L. H. a stavby súpisného čísla XXX, parc. č. XXX/X, druh stavby - L. H. účastníka právneho vzťahu X S. Y., C.. S., V. Č.. XX, L., W.. XX.XX.XXXX spoluvlastnícky podiel 1/1.
6. Na Okresnom súde F. bolo vedené konanie o vyporiadanie BSM medzi úpadcom a jeho manželkou, vedené pod sp. zn. XC/XX/XXXX, na ktorom úpadca prehlásil, že všetok majetok pripadne po rozdelení BSM jemu a sám sa bude podieľať na splácaní záväzkov, napriek otázke, či nebude určitý podiel znášať aj manželka, ako to vyplýva z pripojenej zápisnice z pojednávania.
7. Rozsudkom OS F. zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XC/XX/XXXX-XXX súd vysporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo úpadcu a jeho manželky, pričom rozhodol, že do výlučného vlastníctva úpadcu, okrem iného, prikazuje aj nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tejto vylučovacej žaloby, vrátane T. L. H.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa XX.X.XXXX.
8. Následne aplikujúc ust. § 829 ods. 1, 2, § 832 ods. 1, 2, § 834, § 835 ods. 1, 2, § 840 a § 151 všetko Občianskeho zákonníka v spojení s § 67 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1, 3, 8 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) súd prvej inštancie uviedol, že žalobca si v podaní žaloby uplatnil vydanie rozhodnutia o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty.
9. Súd prvej inštancie zistil, že žalobca a úpadca spolu podnikali formou združenia v zmysle § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z čl. 3 Zmluvy o združení podnikateľov zo dňa 16.11.2009 a aj dodatkov podľa okresného súdu vyplynula dohoda jej účastníkom o tom, že úpadca poskytne na účely združenia výrobné priestory, stroje a technologické vybavenie, ako aj kancelárske vybavenie vrátane výpočtovej techniky, a že v zmysle čl. 12 uvedenej zmluvy vložený majetok je majetkom účastníka, ktorý majetok do združenia vložil. V zmysle uzavretých dodatkov k zmluve mal tento majetok byť vo forme spoluvlastníctva žalobcu a úpadcu, a to v podiele 70 % úpadca, 30 % žalobca.
10. Súd prvej inštancie uviedol, že pri zániku združenia sa vykonalo vysporiadanie záväzkov a majetku ako je vyššie uvedené, pričom žalobca prebral na seba povinnosť vysporiadať záväzky, ktoré vznikli za trvania združenia až do jeho zániku a súčasne získal majetok nadobudnutý pri výkone činnosti združenia. Svoje vzájomné majetkovoprávne, obchodné vzťahy vyplývajúce zo spoločného podnikania mali účastníci združenia upraviť samostatnými zmluvami, ktoré budú riešiť tak prevod nehnuteľného a hnuteľného majetku, ako aj prevod aktív a pasív nadobudnutých na základe tohto podnikania, čo sa nestalo. Následne účastníci združenia uzavreli Dohodu bez uvedenia dátumu, ktorej účelom bola vzájomná úprava práv a povinností vyplývajúcich z H. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorou bolo rozpustené zrušenie. V zmysle článku 3 dohody sa jej účastníci dohodli, že majetok nadobudnutý pri výkone spoločnej činnosti prechádza do vlastníctva účastníka združenia C. S. - S., ktorý preberá povinnosť prevziať záväzky, ktoré vznikli za trvania združenia až do jeho rozpustenia. Povinnosť vysporiadania záväzkov sa týka aj prípadných záväzkov, ktoré vznikli za trvania združenia a ku dňu rozpustenia združenia nie sú známe. Ako vo svojich prednesoch uviedol žalovaný ako správca konkurznej podstaty, žalobca si svoj záväzok podľa čl. 3 dohody, a to vysporiadať záväzky združenia, doposiaľ nesplnil. Teda žalobca nemohol a ani nemal majetok združenia čo vysporiadavať bez súhlasu záložného veriteľa, resp. exekútora, keďže ešte dňa 5.12.2008 (právoplatné 29.12.2008) bolo na predmetné nehnuteľnosti zriadené záložné právo v prospech daňového úradu a ďalšie exekučné záložné práva spojené so zákazom dispozície s týmito nehnuteľnosťami. Nehnuteľnosti, ktorých vylúčenia zo súpisu konkurznej podstaty sa žalobca domáha sú preto aj naďalej evidované na úpadcu, teda patria jemu a tvoria súpis
majetku konkurznej podstaty. Sám úpadca pritom vlastnícke právo k tomuto majetku osvedčil vo svojej výpovedi v konaní pred Okresným súdom F., ktorý rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XC/XX/ XXXX-XXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.X.XXXX vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo úpadcu a jeho manželky, pričom rozhodol, že do výlučného vlastníctva úpadcu, okrem iného, prikazuje aj nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tejto vylučovacej žaloby, vrátane prístavby L.C. H.. Vzhľadom na uvedené je teda zrejmé, že správcom do súpisu zapísaný majetok bol stále vo vlastníctve úpadcu, a to aj v momente vyhlásenia konkurzu na jeho majetok. Preto majetok úpadcu uvedený v súpise majetku tak v súpise oddelenej, ako aj všeobecnej podstaty (uverejnený v obchodnom vestníku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.XXX/XXXX a č.XXX/XXXX) patrí do konkurznej podstaty úpadcu. Žalobca svoje tvrdenie, že po prechode majetku a záväzkov (rozpustení združenia) uhrádzal záväzky združenia, najmä vo vzťahu k prihláseným a zisteným veriteľom, ako aj tvrdenie, že prístavba L. H. bola financovaná z finančných prostriedkov žalobcu a nie úpadcu relevantným spôsobom nepreukázal, naopak, ako to vyplýva z oznámenia správcu, v tom čase žalobca realizoval stavbu svojho C. H., pričom jednotlivé práce ktorými preukazoval a dokladoval svoj podiel na realizácii prístavby v skutočnosti boli realizované na R. C. H.. Vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu sa právne vzťahy týkajúce sa konkurzného konania úpadcu, najmä so zreteľom na jeho majetok spravujú režimom Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, preto správca konkurznej podstaty môže postupovať iba podľa ustanovení tohto zákona a súvisiacich predpisov.
11. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania preto súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol, keď po vyhodnotení dôkazov dospel k záveru, že žalovaný ako správca konkurznej podstaty správne, zákonne a v súlade s ochranou nárokov veriteľov, ako aj na základe udelených záväzných pokynov oddelené veriteľa a zástupcu veriteľov, ktorý si prihlásili pohľadávky vo výške 170.328,23 eur postupoval pri súpise nehnuteľného majetku do konkurznej podstaty, a teda nie sú splnené zákonné podmienky pre vylúčenie z tejto podstaty.
12. O trovách konania rozhodol súd v zmysle citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, žalovaný bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.
13. Proti tomuto rozsudku ako celku podal žalobca včas odvolanie, v ktorom uviedol, že súd poznamenal, že žaloba o vylúčenie majetku zo súpisu je svojou povahou žalobou určovacou, čomu zodpovedá žalobný návrh na vydanie rozhodnutia, ktorým sa označená vec (právo alebo iná majetková hodnota) vylučuje zo súpisu majetku tvoriaceho konkurznú podstatu označeného úpadcu. Takémuto chápaniu vylučovacej žaloby zodpovedá podľa žalobcu žalobný návrh v prejednávanej veci, ktorým sa domáha uloženia povinnosti správcovi, aby označené a vymedzené nehnuteľnosti vylúčil zo súpisu všeobecnej podstaty, čo je priamo zákonným spôsobom vyhovenia vylučovacej žalobe a tým určenia, že vec, právo alebo iná majetková hodnota do súpisu majetku podstaty nepatrí. Podľa žalobcu je potrebné povedať, že žalobou na vylúčenie majetku zo súpisu podstaty je treba odlišovať od žaloby na určenie vlastníckeho práva, pretože zapísaním majetku do podstaty sa nikdy nemení skutočný vlastník tohto majetku, či už ním bol úpadca alebo iná osoba. Zápisom majetku do súpisu podstaty, rovnako ako právoplatné rozhodnutie o jeho vylúčení, resp. nevylúčení zo súpisu majetku, nemôže byť teda určený vlastník tohto majetku, keďže ide o iný druh žaloby. Súd, ktorý rozhoduje o vylučovacej žalobe, môže otázku vlastníctva majetku riešiť ako prejudiciálnu otázku, čo podľa odvolateľa súd prvej inštancie neurobil.
14. Odvolateľ mal za to, že priložené faktúry žalobcu v odvolaní jednoznačne preukazujú skutočnosť, že žalobca finančné prostriedky do prístavby vložil, čo nekorešponduje s mylnou a nesprávnou interpretáciou žalovaného a súčasne aj samotného odôvodnenia napadnutého rozsudku. Zároveň žalobca predložil spolu s odvolaním aj kolaudačné rozhodnutie o stavbe C. H., ktoré podľa neho nekorešponduje s tvrdením žalovaného, „že žalobca finančné prostriedky preukazujúce a korešpondujúce s daňovým priznaním žalobcu a výdavkami založenými v súdnom spise, prevažne z registračnej poklade od dodávateľov“. Žalovaný argumentom a contrario podľa žalobcu tieto tvrdenia nevyvrátil. Tento skutkový stav má jednoznačný vplyv na ust. § 839 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého účastník, ktorý vstúpil do združenia má v rámci majetkového vysporiadania nárok na vrátenie veci ním združeniu poskytnutých, ako aj podiel na majetku podľa stavu v deň vystúpenia. Poukazujúc tak na Dodatok č. 1 z 16.11.1998, ktorým sa mení podiel spoločníkov združenia na spoločnom nadobudnutom majetku, a to tak, že účastník Y. S. získa 70 % a účastník C. S. 30 %. Podľa žalobcu vyššie uvedené má jednoznačnú logickú argumentáciu, že žalobca finančné prostriedky vložil. Uvedené možno podporiť aj odpoveďou konkurznému správcovi v rámci poskytnutej súčinnosti, podľa ktorej
prístavbu k dielni realizoval a financoval žalobca. Podľa žalobcu je zo znaleckého posudku č. XX/ XXXX nesporné, že obstavaný priestor, ako aj spevnená plocha vrátane elektrickej prípojky slúžia k tejto prístavbe L. H..
15. Zo skutkového stavu podľa žalobcu vyplýva, že tento podal dôvodnú žalobu na vylúčenie majetku, následne podal v zmysle § 53 ods. 1 ZKR žalovaný návrh na vyporiadanie BSM, ako aj na zmenu a úpravu petitu žaloby o vyporiadaní BSM, v ktorom špecifikuje nielen prístavbu tejto H., ale aj pozemky súvisiace s touto prístavbou, ktoré sa následne premietli aj do konečného rozhodnutia OS F. pod sp. zn. XC/XX/XXXX (vyporiadanie BSM).
16. Z dôvodu, že v tejto veci bol zapožičaný celý súdny spis OS F. vedený pod sp. zn. XC/XX/ XXXX, nemal žalobca k dispozícii potrebné listinné dôkazy v tejto veci, preto ich môže uplatniť len v tomto konaní. Zároveň žalobca zastáva názor, že v tomto konaní (sp. zn. XC/XX/XXXX) boli porušené jeho základné ľudské práva a právo na súdnu ochranu z dôvodu nemožnosti vyjadriť svoj názor k skutočnostiam dotýkajúcim sa vyporiadania BSM, nakoľko sa 10.12.2014 žalovaná F. S. ospravedlnila z pojednávania v tejto veci a následne bolo dňa 30.12.2014 vyhlásené rozhodnutie vo veci vyporiadania BSM.
17. Na základe vyššie uvedeného z dôvodov ustanovených v § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP, žalobca žiadal, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a prikázal mu opätovne posúdiť žalobcov návrh, alternatívne, aby jeho návrhu vyhovel.
18. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukazujúc na ust. § 363, § 365 ods. 1, § 366, § 379 a § 380 CSP uviedol, že v podanom odvolaní nie sú uvedené žiadne dôvody, prečo sa považuje rozsudok za nesprávny. O týchto dôvodoch sa podľa žalovaného môžeme iba domnievať z citácie ust. § 36 písm. f) a h) CSP, ako aj § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP uvedených v odvolaní, v ktorom sú tieto ustanovenia uvedené, avšak bez toho, aby odvolateľ uviedol dôvody a dôkazy, ktoré pod tieto zákonné ustanovenia možno subsumovať. Vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu dôvodmi odvolania, v prípade odvolania, ktoré žiadne dôvody odvolania neobsahuje, nemôže súd ani napadnutý rozsudok preskúmavať.
19. Odvolateľ podľa žalovaného v odvolaní v bode 1. až 46. iba popisuje priebeh konania, vyjadrenia strán, rozhodnutia súdu, cituje zákonné ustanovenia, avšak bez toho, aby postupu súdu niečo vytýkal a uviedol, v čom postup považuje za nesprávny.
20. Z odvolateľom citovaných faktúr nevyplýva, že by to mali byť faktúry za výstavbu nehnuteľnosti, resp. niektorý z nich, vylúčenia ktorých sa domáha. Z faktúry od L. A. vyplýva, že je to faktúra za dodávku ohrievača vody, teda za dodávku hnuteľnej veci, ktorá nie je predmetom konania. Z kolaudačného rozhodnutia vyplýva, že stavebníkom bol úpadca a jeho manželka, čo iba potvrdzuje, že oprávnene bola nehnuteľnosť predmetom vysporiadania ich BSM. Podstatné pri týchto dôkazoch podľa žalovaného je to, že tieto dôkazy mali byť predložené v prvoinštančnom konaní a odvolateľ nijako nevysvetlil, ani nepreukázal, že by na tieto dôkazy bolo možné v zmysle § 366 CSP v odvolacom konaní prihliadať. Dôkaz o poskytnutí súčinnosti správcovi z 3.6.2014 a citácia z tohto dôkazu nemajú podľa žalovaného žiadny vplyv na správnosť rozsudku. Naopak, iba potvrdzuje správnosť rozsudku súdu, a to, že nehnuteľnosti patria do súpisu. Aj tento dôkaz mal byť predložený v prvostupňovom konaní a nie sú splnené podmienky, aby na neho odvolací súd mohol prihliadať ako na novotu v zmysle § 366 CSP. Z odvolania nie je podľa žalovaného zrejmé, čo majú preukazovať ďalšie listiny pripojené k odvolaniu. Ak by malo byť dôvodom na pripustenie dôkazov to, že žalobca nemal prístup k spisu OS F. sp. zn. XC/XX/ XXXX z dôvodu, že nebol pripojený k spisu na vylúčenie z podstaty, nič mu podľa žalovaného nebránilo, aby do neho nahliadol na OS T.. Žalobca v konaní XC/XX/XXXX nemohol byť ukrátený na práve na súdnu ochranu, pretože nebol účastníkom konania. Nič mu však nebránilo, aby do konania vstúpil ako vedľajší účastník, čo neurobil.
21. Napadnutý rozsudok preto žalovaný považoval za vecne správny, pretože úpadca je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania o vylúčenie, čo vyplýva aj z LV č. XXXX, k.ú. V.. Správca ich preto oprávnene zapísal do súpisu majetku. V konaní o vylúčenie majetku zo súpisu súd skúma iba to, či správca oprávnene zahrnul do podstaty majetok. Vlastnícke právo úpadcu vyplýva z verejného registra, ktorým je kataster nehnuteľností a tomuto právu svedčia aj tituly nadobudnutia. Súd v konaní o vylúčenie
nepreskúmava tieto nadobúdacie tituly. Dohoda z XX.XX.XXXX o úprave práv a povinností vyplývajúcich z dohody z XX.XX.XXXX, ktorou bolo rozpustené združenie, nezakladá vlastnícke právo žalobcu na nehnuteľnosti. Táto dohoda je pre svoju neurčitosť v predmete podľa žalovaného aj neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z tejto dohody nevyplýva, aký majetok by mal prejsť do vlastníctva žalobcu. Pri vyporiadaní majetku po zániku združenia mali účastníci uzatvoriť takú dohodu, ktorá by bola vkladu schopnou listinou, pretože pri nehnuteľnostiach dohoda podlieha vkladovému konaniu. Až povolením vkladu vlastníctva nastávajú vecno-právne účinky. Žalobca preto podľa žalovaného nie je vlastníkom nehnuteľnosti.
22. Poukazujúc na uvedené preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
23. Žalobca vo svojej replike k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu zopakoval všetky skutočnosti uvedené v odvolaní, ako aj to, že rozhodnutím OS Bardejov vo veci vyporiadania BSM žalovaného a jeho manželky, kde bolo vyhlásené rozhodnutie bez prítomnosti F.X. S., ktorá sa ospravedlnila z pojednávania, boli porušené jeho práva, keď mal za to, že jej prítomnosťou by bolo jednoznačné preukázané vlastnícke právo žalobcu. Čo sa týka vedľajšieho účastníctva vo veci vyporiadania BSM, v tom čase žalobcovi nebolo známe, že toto konanie prebieha a neboli známe žalobcovi aj otázka rozšírenia alebo zúženia BSM z rozhodnutí súdov.
24. Žalovaný vo svojom vyjadrení k jeho odvolaniu podľa žalobcu potvrdil, že sa stotožňuje s jeho názorom, že žalobca na prístavbu nehnuteľnosti finančné prostriedky vkladal, predovšetkým do jej prístavby. Z odôvodnenia rozsudku tunajšieho súdu žalobca nepostrehol, že tunajší súd sa zaoberal jednotlivými faktúrami, ktoré platil žalobca za materiál, ktorým vybudoval prístavbu a slúži k veci hlavnej ako neoddeliteľná časť k stolárskej výrobe.
25. Žalovaný vo svojej duplike k replike žalobcu uviedol, že tento ani vo svojej replike žiadnym spôsobom nevysvetlil dôvody svojho odvolania a iba zopakoval to, čo uviedol v odvolaní, z čoho však nevyplýva, prečo je právne posúdenie súdom nesprávne. Zotrval na svojom vyjadrení k odvolaniu a navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a zaviazať žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania.
26. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a za rešpektovania ust. § 219 ods. 3 CSP verejným vyhlásením rozsudku Krajským súdom v Prešove bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
27. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednával odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania, odvolací súd poukazuje na ust. § 219 ods. 3 CSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, na základe čoho boli v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP splnené procesné podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
28. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20170501> a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
29. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
30. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
31. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
32. Krajský súd uvádza, že z aplikácie ust. § 387 ods. 1, 2 CSP, sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. Práve z titulu aplikácie tohto ustanovenia nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu boli zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia. Je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia vo väzbe k odvolacím dôvodovom zvýraznia právne významné, v prípade skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj krajského súdu je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 8.10.2009, v zmysle ktorého ...“odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 272/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj súdu odvolacieho a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/170/2005, v zmysle ktorého ... „pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa následne môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu, a na pozícii Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/147/2011 z 25.4.2012, podľa ktorého do ...“ odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdov prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu“.
33. Žalobca v odvolaní napadol rozsudok, ktorým okresný súd žalobu, ktorou sa žalobca domáhal vylúčenia majetku zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu, zamietol z dôvodov uvedených v § 365 písm. f) CSP, teda z dôvodov nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho vyhodnotenia uskutočneného okresným súdom. Krajský súd vo všeobecnosti k námietke ohľadom nesprávnych skutkových zistení prvoinštančného súdu uvádza, že ak žalobca v podanom odvolaní namietal skutkové závery okresného súdu, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.9.2011 sp.zn. 3Cdo/204/2009, v zmysle ktorého ...“ dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 OSP). Hodnotenie dôkazu je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzený právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovanými a hodnotenými dôkazmi (IV. ÚS 252/04), a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať k spôsobu hodnotenia ním navrhovaných dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Rozhodnutia okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ... „dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu, cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykonal. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania, a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstatných prejednávaných vecí nie je relevantný“. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované účastníkmi v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav.
34. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež druhá námietka žalobcu ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci okresným súdom (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych
predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácii v predmetnej sporovej veci nenastala. Krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že zo strany žalobcu išlo o žalobu, ktorou sa domáhal vylúčenia majetku - pohľadávky zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu. Krajský súd v tejto súvislosti konštatuje, že jednou z podmienkou úspešnosti takejto žaloby je preukázanie, že predmetné nehnuteľnosti nemali byť do súpisu zapísané a že žalobca má právo, ktoré takéto zapísanie vylučuje. Krajský súd vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu uvádza, že žalobca, ktorý sa domáha vylúčenia určitého majetku konkurznej podstaty, je povinný tvrdiť a preukázať na plnenie všetkých zákonom vyžadovaných predpokladov pre takéto súdne rozhodnutie. Jedným z týchto predpokladov je tvrdenie žalobcu, že ním predložené faktúry v odvolacom konaní preukazujú jeho investície do nehnuteľností, ktorých vylúčenia sa domáha. V tejto súvislosti je však potrebné zhodne so žalovaným poukázať na ust. § 366 CSP (novoty v odvolacom konaní), najmä na písm. d) citovaného ustanovenia, keď je nepochybné, že tieto faktúry mal odvolateľ k dispozícii (napriek tomu, že boli vystavené v roku 2006 a 2007 už v konaní pred súdom prvej inštancie), preto skutočnosť, žeby ich bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred prvoinštančným súdom je podľa odvolacieho súdu vylúčené. Naviac, tak ako to konštatoval aj žalovaný, je potrebné uviesť, že tieto 2 faktúry samé o sebe nepreukazujú, že materiál, resp. práce v nich uvedené boli použité na nehnuteľnosti, ktorých vylúčenia sa žalobca v tomto konaní domáha. Rovnako aj žalobcom predložené kolaudačné rozhodnutie preukazuje, že stavebníkom bol úpadca a jeho manželka a z toho vyplývajúci záver, že mali byť predmetom vyporiadania ich BSM. Pokiaľ by malo byť dôvodom nesprávny skutkový záver súdu prvej inštancie to, že žalobca nemal prístup k spisu OS F. vo veci sp. zn. XC/XX/XXXX (vyporiadanie BSM úpadcu a jeho manželky), tak v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, že právoplatný rozsudok vo veci vyporiadania BSM úpadcu bol v tejto veci súdom prvej inštancie doručený dňa 2.3.2015, t.j. ešte pred v poradí prvým rozhodnutím v tejto veci a už na pojednávaní konanom dňa 23.4.2015 bol žalobca, ako aj jeho právny zástupca, tak ako to vyplýva zo zápisnice z tohto pojednávania, oboznámený s týmto rozsudkom, pričom nijako nenamietal skutočnosti, ktoré uvádzal v odvolaní, t.j., že sa nemohol s týmto konaním oboznámiť, resp. že nemohol byť vedľajším účastníkom v tomto konaní. Žalobca, ktorý bol v tomto sporovom konaní nositeľom dôkazného bremena a bol povinný preukázať, že pri vyporiadaní združenia nadobudol tieto nehnuteľnosti od úpadcu, nakoľko je nepochybné, že úpadca tieto nehnuteľnosti kúpil, tak ako to vyplýva z doloženej notárskej zápisnice, tieto skutočnosti nepreukázal. Krajský súd v tomto smere odkazuje na podrobné odôvodnenie tejto otázky súdom prvej inštancie v odvolaní napadnutom rozsudku, s ktorým sa krajský súd stotožňuje. Viazaný odvolacími dôvodmi, keď žalobca v podanom odvolaní namietal len vyššie uvedené skutkové závery prvoinštančného súdu, na základe uvedených zhodnotení potom v zhode so súdom prvej inštancie mohol dospieť k záveru, že žalobca svoje tvrdenie, že po prechode majetku a záväzkov (rozpustení združenia) uhrádzal záväzky združenia najmä vo vzťahu k prihláseným a zisteným veriteľom, ako aj tvrdenie, že prístavba L. H. bola financovaná z finančných prostriedkov žalobcu a nie úpadcu relevantným spôsobom nepreukázal. Rovnako je nepochybné, že v tom čase (výstavbe L. H.) žalobca realizoval stavbu L. C. H., pričom jednotlivé práce, ktorými preukazoval a dokladoval svoj podiel na realizácii prístavby, v skutočnosti boli realizované na R. C. H..
35. V zmysle uvedeného bolo preto potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne rozhodnutie, tak v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby o vylúčení dotknutej pohľadávky zo súpisu podstaty, ako aj závislom výroku o trovách prvoinštančného a odvolacieho konania. Výrok o trovách prvoinštančného konania nebol odvolaním žalobcu osobitne napadnutý a ako výrok závislý od výroku v merite veci bol pri potvrdení rozhodnutia o výroku vo veci samej rovnako potvrdený ako vecne správny.
36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, ktorému tak bola krajským súdom priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).