Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_18Ek-944-2020.pdf
PDF · 79.25 KB
Case nature
Subarea
18Ek/944/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Štátny fond rozvoja bývania, IČO: 31 749 542, so sídlom Lamačská cesta 8, 833 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, zast.: GARAJ & Partners s.r.o., IČO: 35 951 125, so sídlom Jozefská 3, 811 06 Bratislava-Staré Mesto, proti povinnej 1/: S. T., L.. XX.XX.XXXX, P. J. XX, XXX XX O. T., povinnému 2/: E. T., L.. XX.XX.XXXX, P. J. XX, XXX XX O. T., o vymoženie pohľadávky vo výške 2.402,30 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej u súdnej exekútorky: Mgr. Viera Lesňáková, so sídlom Exekútorského úradu Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad pod sp. zn. 290EX 482/20, o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Oprávnenému voči povinným nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnej exekútorke trovy exekučného konania vo výške 72,- Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 10.06.2020 v spojení s opravami návrhu na vykonanie exekúcie domáhal od povinných vymoženia pohľadávky vo výške 2.402,30 Eur na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 6Csp/28/2017 zo dňa 29.05.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/147/2018 zo dňa 28.02.2019 (ďalej aj ako „exekučný titul“)
2. Poverením zo dňa 02.10.2020 súd poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku: Mgr. Viera Lesňáková, so sídlom Exekútorského úradu Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, ktorá ju vedie pod spisovou značkou 290EX 482/20.
3. Dňa 17.02.2022 doručila súdna exekútorka súdu podanie oprávneného označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie vedenej pod sp. zn. 290EX 482/20“, v ktorom oprávnený uviedol, že Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/199/2019 bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Prešove z 28. februára 2019 sp. zn. 7Co/147/2018 a rozsudok Okresného súdu Humenné z 29. mája 2018 č. k. 6Csp/28/2017-213, a preto v zmysle vyššie uvedených skutočností navrhuje v súlade s ustanovením § 61k ods. 1 písm. b) zastavenie exekúcie vedenej pod sp. zn. 290EX 482/20 nakoľko „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak exekučný titul bol zrušený.“
4. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“), exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
5. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a)po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b)exekučný titul bol zrušený, c)je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d)sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
6. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
7. Súd preskúmal návrh oprávneného na zastavenie exekúcie spolu s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/199/2019 zo dňa 25.11.2020.
8. V danej veci súd zistil, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým súd v spore žalobcu (oprávnený) proti žalovanej v 1. rade (povinná 1/) a žalovanému v 2. rade (povinný 2/), o zaplatenie sumy 10.738,42 Eur s prísl., takto rozhodol: „I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi 4 052,30 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 5 352,30 eur od 25.11.2016 do 1.12.2016, zo sumy 5 102,30 eur od 2.12.2016 do 2.1.2017, zo sumy 5 002,30 eur od 3.1.2017d o 5.2.2017, zo sumy 4 752,30 eur od 6.2.2017 do 1.3.2017, zo sumy 4 502,30 eur od 2.3.2017 do 1.6.2017, zo sumy 4 252,30 eur od 2.6.2017 do 7.9.2017, zo sumy 4 152,30 eur od 8.9.2017 do 1.1.2018, zo sumy 4 052,30 eur od 2.1.2018 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta . III. Žalovaným v 1. a 2. rade vo vzťahu k žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.“
9. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť vo výroku I. dňa 18.07.2018 a vykonateľnosť dňa 24.07.2018 a vo výroku II. a III. nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08.04.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/147/2018 zo dňa 28.02.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08.04.2019 a ktorým súd potvrdil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.
10. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/199/2019 zo dňa 25.11.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.01.2021 boli rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/147/2018 zo dňa 28.02.2019 a rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 6Csp/28/2017 zo dňa 29.05.2018 zrušené. Existencia exekučného titulu je základným predpokladom vedenia exekúcie, preto exekučný titul na podklade ktorého oprávnený podáva návrh na vykonanie exekúcie musí existovať nie len v čase vydania poverenia, ale je podkladom výkonu exekúcie až do jej skončenia. Zrušenie exekučného titulu je tak vždy dôvodom na zastavenie exekúcie zo strany súdu. Ak bol exekučný titul zrušený, stratil vlastnosť vykonateľnosti a prestal byť spôsobilým podkladom pre jeho nútený výkon. Ak exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu konania zistí, že rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, bolo zrušené, exekúciu musí bez ďalšieho zastaviť.
11. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že exekučný titul na podklade ktorého bola vedená exekúcia bol zrušený, preto súd exekúciu v zmysle § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil (I. výroková veta rozhodnutia).
12. Vzhľadom na to, že súd exekúciu zastavil, bolo potrebné, aby zároveň rozhodol o náhrade trov exekúcie vrátane určenia ich výšky (§ 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku).
13. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
14. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
15. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
17. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
18. V zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci, teda zásada zodpovednosti za výsledok sporu, a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré úspešný účastník vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Ustanovenie § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, ustanovuje, že oprávnený má voči povinnému nárok náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Nakoľko však v danom prípade návrh na zastavenie exekúcie podal oprávnený, nie povinná 1/ alebo povinný 2/, z dôvodu zrušenia exekučného titulu, oprávnenému voči povinným nevznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov tohto konania a takisto mu žiadne preukázateľné trovy v danom konaní nevznikli, preto súd rozhodol tak, že oprávnenému voči povinným nárok na náhradu trov konania nepriznal (II. výroková veta rozhodnutia).
19. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.
20. Podľa § 197 ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami.
21. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
22. Podľa § 198 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona.
23. Podľa § 199c ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
24. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
25. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.
26. Ak dôjde k zastaveniu exekúcie v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 198 ods. 2 Exekučného poriadku patrí exekútorovi náhrada výdavkov, pričom tie znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa ustanovení tohto zákona. V tomto bode súd uvádza, že exekučné konanie sa začína výlučne na návrh oprávneného a ďalej je vedené na vymoženie jeho pohľadávky, a preto spolu s podaním návrhu na vykonanie exekúcie prechádza na oprávneného aj riziko, že bude zaviazaný znášať trovy súdneho exekútora v prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov, ako vymožením uloženej
povinnosti. Z uvedeného je potom zrejmé, že dôvod zastavenia exekúcie, ktorá bola ukončená z iných dôvodov ako vymožením uloženej povinnosti, je nutné pričítať práve oprávnenému.
27. Súd konanie zastavil z dôvodu zrušenia exekučného titulu v priebehu exekúcie, podľa § 22 ods. 1 vyhlášky tak poverenej súdnej exekútorke patrí náhrada výdavkov vo výške 72,- Eur, ktoré pozostávajú z náhrady paušálnych výdavkov vo výške 60,- Eur a DPH vo výške 12,- Eur (20 % DPH), keďže súdna exekútorka je evidovaná v zozname daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty. Súd v zaviazal na úhradu týchto trov oprávneného, keďže exekúcia sa ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinnými a súčasne ide o dôvod, ktorý možno v časti nároku súdnej exekútorky na úhradu jej trov v tomto konaní podľa §199c ods. 1 Exekučného poriadku oprávnenému pričítať. Súd vzhľadom na vyššie uvedené zaviazal oprávneného zaplatiť súdnej exekútorke náhradu paušálnych výdavkov vo výške 72- Eur (III. výroková veta rozhodnutia).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.