Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Co-29-2018.pdf
PDF · 126.03 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/29/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., IČO: 50 361 368, so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: O. C., nar. XX. M. XXXX, trvale bytom K. XX, XXX XX E., o zaplatenie 2.501,73 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Revúca, č.k. 6C/220/2017-116 zo dňa 21. novembra 2017, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Revúca (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie úroku a úroku z omeškania presahujúceho sumu 150,86 Eur ako aj v časti úroku vo výške 19,5% ročne zo sumy 2.501,73 Eur od 08.06.2017 do zaplatenia zastavil (prvá výroková veta). V prevyšujúcej časti žalobu zamietol (druhá výroková veta). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (tretia výroková veta).
1.1 Pokiaľ ide o výrok okresného súdu, ktorým konanie v časti zastavil, súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že žalobca písomným podaním zo dňa 20.11.2017 vzal podanú žalobu späť v časti o zaplatenie úroku a úroku z omeškania presahujúceho sumu 150,85 Eur ako aj v časti úroku vo výške 19,5% ročne zo sumy 2.501,73 Eur od 08.06.2017 do zaplatenia. Z uvedeného dôvodu v tejto časti pôvodne uplatneného nároku okresný súd aplikoval ustanovenie § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).
1.2 Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že tento mal preukázané, že Poštová banka a.s. ako právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli úverovú zmluvu, ktorú možno právne kvalifikovať ako zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ako aj zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) a spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka.
1.3 Súd prvej inštancie po súdnej kontrole dospel k záveru, že zmluva neobsahuje zákonom predpísanú náležitosť - celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nakoľko v úverovej zmluve je uvedená celkový výška nákladov 2.364,56, pričom písomne dojednaným podmienkam o výške, počte a termínoch splátok úveru zaplatených v hotovosti zodpovedá celková čiastka nákladov úveru minimálne 2.380,-Eur;
s poplatkom za hotovostné splátky úveru 0,76 Eur až 2.433,20 Eur, teda o 68,64 Eur viac ako je uvedené v zmluve. Na základe uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že zmluva neobsahuje základnú náležitosť
- celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nakoľko údaj uvedený v úverovej zmluve nie je správny. Veriteľ nemá možnosť uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere akékoľvek údaja, ale iba také, ktoré zodpovedajú celkovej sume všetkých úrokov, poplatkov a iných záväzkov, ktoré musí spotrebiteľ podľa uzatvorenej zmluvy zaplatiť. Predložená úverová zmluva tak nespĺňa náležitosť uvedenú v § 9 ods. 2 zákona č.129/2010 Z.z., absencia ktorej je ustanovením § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. sankcionovaná tým, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je údajom, ktorého neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.
1.4 Podmienky poskytnutia úveru vyplývajúce z predpisu splátok, podľa ktorých bol žalovanému poskytnutý úver 3.500,-Eur, ktorý mal vrátiť nie v 70 splátkach po 84,-Eur ale v 69 splátkach po 84,-Eur a v 70-tej splátke iba vo výške 30,64 Eur z písomnej uzavretej zmluvy nevyplývajú.
1.5 Okresný súd ďalej zdôraznil, že zmluva medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným nebola uzavretá v zákonom predpísanej písomnej forme z dôvodu, že žalovaný dňa 19.08.2010 podpísal návrh zmluvy o úvere, ktorým žiadal o poskytnutie úveru vo výške 3.500,-Eur s možnosťou splácať úver 70 mesiacov; následne po posúdení schopnosti žalovaného splácať úver banka dňa 24.08.2010 podpísala doplnený návrh zmluvy o konkrétne údaje, za ktorých bol žalovanému úver poskytnutý. Išlo o výšku istiny, úroku, počet a výšku splátok. Návrh zmluvy podpísaný žalovaným takéto konkrétne údaje neobsahoval, obsahoval len dva základné údaje a to výšku istiny a počet splátok. Je rozdiel v podobe splatenia úveru vo výške 3.500,-Eur v 70-tich splátkach po 84,-Eur a v 70-tich splátkach po 110,- alebo 150,-Eur mesačne. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie nepovažoval bankou podpísaný návrh zmluvy za akceptovanie návrhu žalovaného podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko obsahovalo aj iné, ako žalovaným žiadané podmienky v časti týkajúcej sa výšky splátok úveru. Bankou podpísaný návrh možno považovať iba za nový návrh, s ktorým žalovaný písomný súhlas na tej istej, alebo inej listine neprejavil. Žalobcom modifikované zmluvné podmienky neboli žalovaným písomne prijaté, konkludentné čerpanie úveru nemožno považovať za úkon, ktorým by došlo k akceptácii zmenených podmienok. Aj z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie úver poskytnutý žalovanému považoval podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov.
1.6 Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi iba istinu čerpaného úveru (3.500,-Eur). Žalovaný však žalobcovi zaplatil splátky v celkovej výške 3.894,74 Eur, viac, ako bola výšky istiny poskytnutého úveru. Z uvedeného dôvodu okresný súd žalobu zamietol v časti, v ktorej konanie vo veci nebolo zastavené.
1.7 Okresný súd poukázal na skutočnosť, že k predčasnej splatnosti úveru došlo dňom 3.10.2014. Zdôraznil, že dĺžka premlčacej lehoty sa podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka posudzuje podľa ustanovení Občianskeho zákonníka aj v obchodných záväzkových vzťahoch, ktorých účastníkom je spotrebiteľ. Podľa § 5b zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.“) na premlčanie súd prihliada aj bez návrhu. Pohľadávka veriteľa sa stala predčasne splatnou dňa 03.10.2014, žaloba bola na súd doručená až dňa 20.10.2017, po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu považoval uplatnený nárok za premlčaný, čo bolo samostatným dôvodom pre zamietnutie žaloby.
1.8 Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania okresný súd aplikoval ustanovenie § 255 C.s.p.. Nakoľko žalobca v časti zavinil zastavenie konania, v prevyšujúcej časti bol v spore neúspešný v celom rozsahu a úspešný žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil, okresný súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca včas odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne žiadal, aby odvolací súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g), h) Civilného sporového poriadku.
2.1 V konkrétnosti namietal, že žalobca nemal možnosť procesne sa v konaní brániť, keď mu okresný súd svojim postupom znemožnil účasť na konaní a bez toho, aby žalobcu oboznámil o výsledku posúdenia prejudiciálnej otázky o neuzavretí zmluvy o úvere. Ak okresný súd žalobcu nevyzval na vyjadrenie sa k otázke uzatvárania zmluvy o úvere, postupoval v rozpore s § 129 C.s.p., nakoľko mal možnosť žalobcu vyzvať aj na odstránenie takej vady podania vo veci samej, ktorá nebráni pokračovaniu v konaní, ak to bolo účelné pre ďalší priebeh konania. Súd prvej inštancie pritom žalobcu nevyzval ani podľa ustanovenia § 157 C.s.p.; za účelom rýchleho a hospodárneho konania mohol vyzvať žalobcu, aby sa vyjadril k predbežnému právnemu posúdeniu veci o neuzavretí zmluvy o úvere, čo viedlo k zamietnutiu žaloby ako celku. Namietal tiež, že súd prvej inštancie nevytýčil termín predbežného prejednania sporu podľa § 168 C.s.p., mohol pritom tak urobiť, nakoľko účelom predbežného prejednania sporu je zabrániť inštitútu prekvapivých rozsudkov, akým napadnuté rozhodnutie nesporne je. Postup súdu tak nebol v súlade so zásadami účelnosti a hospodárnosti konania a nastala situácia, kedy jedinou možnosťou procesnej obrany žalobcu je právo podať odvolanie.
2.2 Pokiaľ ide o otázku uzavretia zmluvy o úvere, žalobca poukázal na čl. 2 bod 2.2 Obchodných podmienok a zdôraznil, že je zrejmé, že v prípade akceptácie návrhu úverovej zmluvy bankou, ktorá vyplní po podpise klienta do formulára údaje o výške poskytnutého úveru spolu s ďalšími náležitosťami úverovej zmluvy, banka telefonicky alebo písomne oznámi klientovi túto informáciu, pričom klient môže upravený návrh úverovej zmluvy odmietnuť do 5 dní od oznámenia banky o akceptácii návrhu klienta. Telefonické rozhovory boli archivované len jeden rok, žalobca nemá k dispozícií možnosť predmetnú skutočnosť preukázať. Banka bez toho, aby nemala informáciu o akceptácii upravených podmienok návrhu zo strany klienta, klientovi spätne podpísanú zmluvu nezašle. Žalovaný pritom čerpal úver, v čase jeho čerpania bol oboznámený s podmienkami poskytnutia úveru, čiže akceptoval úver aj za týchto podmienok. Žalovaný nikdy nespochybnil svoju vôľu smerom k uzavretej úverovej zmluve a nespochybnil dojednanie úverových podmienok. Ak zákon, alebo dohoda strán neobsahuje konkrétnu formu právneho úkonu, ktorým má byť prijatie resp. akceptácia návrhu, jej prijatie možno urobiť v akejkoľvek právnej forme, pokiaľ návrh a jeho prijatie bude zodpovedať náležitostiam platného právneho úkonu. Zákon pripúšťa, aby aj v prípade, keď je pre zmluvu predpísaná písomná forma, bolo možné písomný návrh prijať aj inou formou. Žalobca mal zato, že žalovaný prijal návrh žalobcu (jeho právneho predchodcu) o podstatných náležitostiach zmluvy o úvere, čo prejavil odsúhlasením úverových podmienok telefonicky a následne čerpaním úveru, ako aj tým, že zo strany žalovaného dochádzalo k mesačným úhradám úveru. Žalobca tak mal zato, že súd svojím konaním odňal strane sporu možnosť konať pred súdom a vydal tak rozhodnutie, ktoré je arbitrárne a ide o tzv. prekvapivý rozsudok.
2.3 Žalobca tvrdil, že súd mu odňal právo na zaplatenie úrokov z omeškania a nesúhlasil s tvrdením súdu, že pohľadávka žalobcu zanikla splnením. Ak by aj bola zmluva bezúročná a bez poplatkov, vždy má nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, s touto skutočnosťou sa okresný súd nevysporiadal.
2.4 Žalobca tiež tvrdil, že napadnuté rozhodnutie je vo svojom odôvodnení nepreskúmateľné, súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Poukázal na niektoré rozhodnutia Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR vo vzťahu k obsahu práva na spravodlivý proces a preskúmateľnosť rozhodnutia. Tvrdil tak, že nedostatočným odôvodnením súdneho rozhodnutia okresný súd porušil práva žalobcu vychádzajúce z článku 46 ods.1 Ústavy SR.
2.5 S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR (23Cdo/1201/2009) žalobca zdôraznil, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje limity, nemožno ju ponímať ako obranu proti ľahkovážnosti a nezodpovednosti. Súdy sú povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy, ochrana spotrebiteľa má svoje medze, nie je možné ju chápať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Žalobca uzavrel zmluvu dobrovoľne, bez pripomienok a nátlaku.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu napriek výzve súdu nevyjadril.
4. Ďalšie relevantné vyjadrenia vo veci podané neboli.
5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C. s. p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
6.Podľa § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C. s. p.).
8. Odvolanie v danom prípade nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie je riadne a v súlade so zákonom odôvodnený, je z neho zrejmé, akými úvahami a právnymi názormi sa súd prvej inštancie riadil pri svojom rozhodovaní, je preskúmateľný a zrozumiteľný. Právne závery sú súladné s vykonaným dokazovaním, čo je zistiteľné z obsahu spisu. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom a argumentáciou súdu prvej inštancie. V prejednávanej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na právny vzťah, založený zmluvou o úvere, je okrem ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasledujúce) potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ, aplikovateľný len na občiansko-právne vzťahy, naopak, príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné použiť na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občiansko- právny alebo obchodno-právny vzťah. Pokiaľ ide o aplikáciu ustanovení o ochrane spotrebiteľa odvolací súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 3MCdo 14/2014 z 21. apríla 2015, v zmysle ktorého „Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou“. Najvyšší súd konštatoval, že uvedené ustanovenie nadobudlo účinnosť 1. mája 2014 a právny predpis, súčasťou ktorého je, nemá prechodné ustanovenia. To znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.
8.1 V prejednávanej veci bolo súdom prvej inštancie zistené, že žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 3.500,-Eur, čerpanie úveru bolo preukázané. Okresný súd mal tiež za preukázané, že žalobca úver zosplatnil ku dňu 03.10.2014 a podľa aktuálneho stavu úveru ku dňu 07.06.2017 žalovaný zaplatil splátky úveru v celkovej výške 3.894,74 Eur. Tieto skutkové zistenia okresného súdu žalobca v podanom odvolaní nenamietol.
8.2 Pokiaľ ide o prvý výrok napadnutého rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie úroku a úroku z omeškania presahujúceho sumu 150,85 Eur ako aj v časti úroku vo výške 19,5% ročne zo sumy 2.501,73 Eur od 08.06.2017 do zaplatenia, rozhodol tak na základe dispozície so žalobou žalobcom, ktorý v takomto rozsahu zobral žalobu v časti späť a žiadal, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Okresný súd o čiastočnom späťvzatí rozhodol v súlade s ustanovením § 145 ods. 2 C.s.p. v rozhodnutí vo veci samej. Žalobca v podanom odvolaní síce uviedol, že odvolanie podáva voči rozsudku okresného súdu v celom rozsahu, resp. žiadal napadnutý rozsudok zrušiť, predmetný výrok, ktorým okresný súd konanie v časti zastavil, ostal argumentačne nedotknutý.
8.2 Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, ktorým žalobu zamietol v nezastavenej časti zamietol, založil na právnom závere, že v zmluve absentuje zákonom predpísaná náležitosť, a to celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Z uvedeného dôvodu aplikoval ustanovenie § 11 ods.1 písm.a) zákona č.129/2010 Z.z. a úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Okresný súd zároveň úver považoval za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu nedostatku písomnej formy a napokon poukázal na premlčanie uplatneného nároku.
8.3 Zákon č. 129/2010 Z.z. v čase, kedy mala byť úverová zmluva uzavretá, ako náležitosť zmluvy vyžadoval uvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (§ 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z.). Nakoľko okresný súd zistil, že táto náležitosť je v zmluve uvedená nesprávne, s poukazom na ustanovenie § 11 ods.1 písm.a) poskytnutý úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Tento záver súdu prvej inštancie, na ktorom založil svoje rozhodnutie, argumentačne napadnutý nebol. Nakoľko odvolací súd je dôvodmi odvolania viazaný, aj odvolací súd v zmysle uvedeného vychádzal z bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Odvolací súd dodáva, že zo zmluvy o úvere (skonsolidujte si svoje pôžičky) zo dňa 24.08.2010 vyplýva, že výška úveru predstavovala sumu 3.500,- Eur; pri dohodnutom spôsobe jeho splácania v 70-tich mesačných splátkach vo výške 84 mesačne (splátka vo výške 90,27 zahŕňa samotnú mesačnú splátku vo výške 84 Eur a poistenie schopnosti splácať splátky mesačne vo výške 6.27 Eur); spotrebiteľ by potom mal zaplatiť 5.880,-Eur, z ktorých by na celkovú výšku nákladov malo pripadnúť 2.380,-Eur (5.880,- - 3.500,-). Pokiaľ by došlo k splácaniu splátok úveru v hotovosti, o výške poplatku 0,76 Eur za takéto splácanie, pri dohodnutom spôsobe splácania úveru by mal spotrebiteľ vrátiť 5.933,20 Eur, z ktorých na výšku nákladov malo pripadnúť 2.433,20 Eur (5.933,20 - 3.500,-). V zmluve o úvere, v danom prípade dohodnutom s poistením, je ale celková výška nákladov uvedená sumou 2.364,56 Eur, takže celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, by bola 5.864,56, čo nezodpovedá súčinu dohodnutého počtu a výšky splátok. Priemerný spotrebiteľ ani jednoduchým matematickým výpočtom nedokáže určiť, ktorý z uvedených rozdielnych výsledkov je správny a koľko má celkovo veriteľovi zaplatiť. Už uvedená skutočnosť, nesprávne uvedená náležitosť zmluvy o úvere spočívajúca v nesprávnom uvedení celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je dôvodom pre aplikáciu ustanovenia § 11 ods. 1 písm.a) zákona č. 129/2010 Z.z., a preto súd prvej inštancie poskytnutý úver správne považoval za bezúročný a bez poplatkov. Je potrebné zdôrazniť, že tento záver súdu prvej inštancie odvolaním napadnutý nebol.
8.4 Pokiaľ ide o spôsob uzatvorenia úverovej zmluvy tento vyplýva z tvrdení žalobcu uvedeného v odvolaní ako aj z bodu 1.2 Obchodných podmienok pre úver dostupná pôžička. K uzatvoreniu úverovej zmluvy malo dôjsť tak, že žalobca ako klient vypísal 19.08.2010 žiadosť o poskytnutie úveru (prvú a druhú časť formulára zmluvy o úvere). V žiadosti bola uvedená výška úveru (3.500,-Eur) a doba splácania (70 mesiacov) Žiadosť žalovaného bola predložená žalobcovi, ktorá následne (24.08.2010) doplnil údaje v časti 3 formulára zmluvy o úvere . V tejto sú uvedené náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere - výška úveru, výška mesačnej splátky, celková výška nákladov, dátum konečnej splatnosti, dátum prvej platby, úroková sadzba, dátum každej ďalšej platby, poistenie, počet mesačných splátok, priemerná RPMN na trhu v %, RPMN banky v %. Následne mal byť žalobca ako klient písomne, resp. telefonicky kontaktovaný, ak nebol zastihnutý, malo mu byť doručené písomné oznámenie. Nakoľko žalovaný žalobcu telefonicky nekontaktoval, poskytol mu úver vo výške 3.500,-Eur. Odvolací súd uvádza, že predpokladom vzniku zmluvy je včasné prijatie návrhu v celom rozsahu osobou, ktorej bol návrh určený. Ide o jednostranný adresovaný právny úkon adresáta návrhu, ktorým akceptuje návrh v jeho nezmenenej podobe, čím prejaví súhlas s uzavretím zmluvy. Forma včasného vyhlásenia nie je prepísaná, okrem prípadov, keď ju určuje zákon alebo dohoda účastníkov. V prípade, ak dôjde k zmenám v pôvodom návrhu, je nevyhnutné takýto prejav považovať za odmietnutie návrhu a za nový návrh zmluvy, s ktorým je nevyhnutné opätovne vysloviť súhlas. Nakoľko doplnením časti tri v zmluvnom formulári došlo k novému návrhy zmluvy, ktorý žalovaný v písomnej forme už neprijal, absentuje písomná forma dohody o náležitostiach vyžadovaných ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Absentuje tak aj písomná forma samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 a následkom nedostatku písomnej formy je, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z.). Záver súdu prvej inštancie tak nie je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia.
8.5 Ak na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, správne poukázal na skutočnosť, že žalovaný žalobcovi (jeho právnemu predchodcovi) zaplatil viac (3.894,7 Eur), ako mu žalobca (jeho právny predchodca) na základe úverovej zmluvy poskytol (3.500,-Eur), čo bol dôvod pre zamietnutie žaloby.
8.6 Žalobca namietal, že súd prvej inštancie mu odňal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Vychádzajúc zo žaloby odvolací súd konštatuje, že žalobca v žalobe uviedol ako dátum začatia úročenia percentom z dlžnej istiny od 08.06.2017; do času 07.06.2017 boli úroky (zmluvné aj sankčné) v žalobe vyčíslené; pričom podľa petitu žaloby žalobca uplatňoval
- vyčíslené úroky vo výške 612,61 Eur,
- vyčíslené vo výške 839,69 Eur,
- úroky zo zostatku nesplatenej istiny - zo sumy 2.501,73 Eur vo výške 19,5% od 08.06.2017 do zaplatenia a
- úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 2.501,73 Eur od 08.06.2017 do zaplatenia. Žalobca písomným podaním zobral žalobu v časti vyčísleného úroku a úroku z omeškania presahujúceho sumu 150,84 Eur a v časti uplatňovaného zmluvného úroku vo výške 19,5% ročne zo sumy 2.501,73 Eur odo dňa 8.6.2017 do zaplatenia späť; predmetom konania po späťvzatí ostala istina vo výške 2.501,73 Eur, úroky a úroky z omeškania vyčíslené ku dňu 03.10.2014 vo výške 150,85 Eur a úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 2.501,73 Eur od 04.10.2014 do zaplatenia. Z listiny, aktuálny stav úveru však vyplýva, že žalovaný do dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (3.10.2014) žalobcovi zaplatil viac, ako mu žalovaný na základe zmluvy poskytol. Z uvedeného dôvodu pri bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nárok na úrok z omeškania nevznikol. Nebol dôvodným ani nárok na úrok do 03.10.2014 vzhľadom k tomu, že v zmysle vyššie uvedeného bol úver okresným súdom správne považovaný za bezúročný a bez poplatkov podľa ustanovenia § 11 ods.1 písm.a) zákona č. 129/2010 Z.z..
8.7 Žalobca napokon tvrdil, že nemal možnosť procesne sa v konaní brániť, nakoľko okresný súd bez toho, aby žalobcu oboznámil o výsledku posúdenia prejudiciálnej otázky o neuzavretí zmluvy o úvere, vo veci samej rozhodol. Pokiaľ sa žalobca domáhal aplikácie ustanovenia § 129 ods. 1 C.s.p. (podľa ktorého ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní), toto upravuje postup súdu v prípade neúplného alebo nezrozumiteľného podania vo veci samej. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nezaložil svoje rozhodnutie na tom, že by žaloba mala byť čo len z časti neúplná, resp. nezrozumiteľná. Ak okresný súd nezistil vady žaloby, nebol dôvod pre postup v zmysle citovaného ustanovenia C.s.p.. Neobstojí ani poukaz na ustanovenie § 157 C.s.p. (podľa ktorého „(1) Súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania. (2) Ak súd vyzve stranu, aby sa vyjadrila o určitom návrhu, ktorý sa týka postupu a vedenia konania, môže pripojiť doložku, že ak sa strana v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky“). V danom prípade bol žalovaný v konaní nečinný, nepodal žiaden návrh, ktorý by sa do dispozície žalobcu nedostal. V konečnom dôsledku súd prvej inštancie na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 21.11.2017, na ktoré strany sporu riadne predvolal, žalobcovi (jeho právnemu zástupcovi) bolo predvolanie doručené dňa 23.10.2017. Predvolanie bolo žalobcovi zasielané spolu s výzvou, aby žalovaný žalobu písomne doplnil a uviedol:
- akú celkovú sumu žalovaný žalobcovi doteraz zaplatil,
- na základe čoho si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie úrokov z úveru vo výške 19,5% ročne aj po dni 13.06.2018 až do zaplatenia,
- aby vysvetlil obsah zmluvy, podľa ktorej mal žalovaný zaplatiť 70 splátok po 90,27 Eur (po odpočítaní poistného 6,27 Eur), t.j. v celkovej sume 2.380,-Eur, pričom v zmluve je uvedená celková výška nákladov 2.364,56 Eur,
- aby špecifikoval sumu úrokov 623,61 Eur a 836,69 Eur (v akej sadzbe, z akej sumy a za aké obdobie),
- podrobne chronologicky opísal priebeh vzniku zmluvy minimálne v rozsahu vykonania nasledovných úkonov: vyplnenie návrhu zmluvy žalovaným, podpis návrhu zmluvy žalovaným, doplnenie údajov o výške poskytnutého úveru bankou a podpis návrhu zmluvy bankou,
- vyjadril sa k možnému premlčaniu. Žalobca výzve vyhovel len z časti, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Nemôže tak dôvodne namietať, že mu súd prvej inštancie svojím postupom znemožnil účasť v konaní a ani dôvodne tvrdiť, že došlo k prekvapivému rozsudku. Na oznámenie okolností týkajúcich sa uzavretia úverovej zmluvy ako aj týkajúcich sa celkovej výšky nákladov bol súdom prvej inštancie vyzvaný.
8.8 Žalobca tiež aj vo všeobecnosti, osobitnou odvolacou námietkou namietal nepreskúmateľnosť odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie s poukazom na rozhodnutia vyšších súdov, prípadne Ústavného súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Českej republiky. V konkrétnostiach v rámci tejto námietky však neuviedol, z akých dôvodov považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné. Právo na riadne odôvodnenie rozsudku súdu patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Nedostatok odôvodnenia rozsudku spôsobuje jeho
nepreskúmateľnosť. Z odôvodnenia rozsudku súdu musí vyplývať, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé (§ 220 ods. 2 C.s.p.). Z napadnutého rozsudku tieto skutočnosti vyplývajú. Je zrejmé, že súd prvej inštancie zistil, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, z dôvodu absencie náležitosti zmluvy a z dôvodu nedodržania písomnej formy zmluvy. Zároveň zistil, že žalovaný zaplatil žalobcovi viac finančných prostriedkov, ako mu tento na základe zmluvy poskytol. Okresný súd jednotlivé výroky napadnutého rozhodnutia riadne odôvodnil. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je súladné s jeho výrokmi tak ako boli vyhlásené, v rámci odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd nezistil ani žiaden vnútorný rozpor. Nemožno tak dôvodne tvrdiť, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľným.
8.9 Samostatným dôvodom pre zamietnutie žaloby bol záver súdu prvej inštancie o tom, že uplatnený nárok je premlčaný. Námietka premlčania stranou sporu (žalovaným), vznesená nebola. Okresný súd postupoval podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom ku dňu termínu pojednávania, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Ústavný súd Slovenskej republiky Nálezom sp.zn. PL. ÚS 11/2016 zo dňa 7.2.2018 vyslovil, že Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/ > o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/> Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V Zbierke zákonov pod č. 271/2018 bol dňa 27.09.2018 zverejnený Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci Ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Odvolací súd tak zistil, že ustanovenie zákona (§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z.), ktoré aplikoval súd prvej inštancie a ktoré by musel aplikovať v rámci svojho rozhodovania aj odvolací súd, nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, čo vyslovila najvyššia súdna autorita ústavou povolaná na rozhodovanie o súlade zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom (Čl. 125 ods.1 písm.a/ Ústavy Slovenskej republiky). Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodoval na základe platného a účinného ustanovenia zákona v čase vyhlásenia rozhodnutia (21.11.2017). Nakoľko však nesúlad citovaného ustanovenia zákona bol následne (07.02.2018) vyslovený ústavným súdom, nemohla táto skutočnosť ostať bez povšimnutia v rámci odvolacieho konania. Uvedená skutočnosť by bola dôvodom pre postup podľa § 389 C.s.p.. Postup okresného súdu, ktorý aplikoval ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. sa vo svetle vyššie citovaného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky javí nesprávny. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nezaložil iba na premlčaní nároku, ale po posúdení zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným dospel k záveru o tom, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov a z dôvodu, že žalovaný zaplatil viac finančných prostriedkov, ako mu žalobca (jeho právny predchodca) na základe úveru poskytol uzavrel, že žaloba nie je dôvodná. Odvolací súd tak dospel k záveru, že dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia nie je daný. Okresný súd žalobu zamietol na základe viacerých samostatných dôvodov pre takéto rozhodnutie; pokiaľ aj jeho postup pri aplikácii ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. bol nesprávny, nespôsobuje to nesprávnosť rozhodnutia; napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny.
8.10 Žalobca odvolaním napadol aj závislý výrok o nároku na náhradu trov konania, ktorý však argumentačne ostal nedotknutý. Vzhľadom ku skutočnosti, že odvolací súd považoval rozsudok okresného súdu pokiaľ za vecne správny, nebol dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia vo výroku o nároku na náhradu trov konania. Nakoľko okresný súd žalobu správne zamietol, žalobcovi nárok na náhradu trov konania nevznikol.
9. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
10. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. V predmetnom prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný, preto mu podľa vyššie uvedených ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré si ale neuplatnil.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá veta C.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).