Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39C-33-2016.pdf
PDF · 73.29 KB
Case nature
Subarea
39C/33/2016
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci žalobcu : ETERNITY, spol. s r.o., ul. Poštová 14, Košice, IČO : 36 606 901 právne zastúpený : advokátom JUDr. Rudolfom Bezákom, AK Košice, ul. Krmanova 14 proti žalovaným : X./. H.. C. M., X..: XX.XX.XXXX, N.. J. XX, F.; X./. E.. Ľ. X., X..: XX.XX.XXXX, N.. H. XX, F.; X./. E.. R. X., X..: XXXX.XXXX, N.. H. XX, F.A.; X./. C. J., X..: XX.XX.XXXX, N.. O. XX, F.; X./. C. D., X..: XX.XX.XXXX, N.. F. XX, F. všetci zastúpení : advokátkou JUDr. Renátou Bačárovou, PhD., LL.M., ul. Rázusova 28, Košice o určenie, že nehnuteľnosť nie je zaťažená vecným bremenom takto
rozhodol:
I. Konanie zastavuje.
II. Stranám sporu nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 04.02.2015, ktorá bola súdu doručená dňa 04.02.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že pozemok - parcela reg. „M. Č.. XXX/X S. Y. XXXX H.2., G. J. - B. J. C. X.Á., B. X. Z. Č.. XXXXX, F..Ú.. R. H. X. E. B. Y. L., F. Y. L. J. K. R.Y. F. F. Č.. M. B. G. XX.XX.XXXX R. Y. J. J. C. J. Y. K. Y. J. D. J. Č.. X/XXXX Y. J. Y. D. X. J. :
- J.. Č.. XXX/X, J. K. „. S. Y. XXm2., G. J. - B. J. C. X., B. X. Z. Č.. XXXXX, F..Ú.. R. H.;
- parc. č. 337/3 J. K. „. S. Y. XXm2, G. J. - B. J. C. X., B. X. Z. Č.. XXXXX, F..Ú.. R. H.;
- parc. č. 337/4 J. K. „. S. Y. XXm2, G. J. - B. J. C. X., B. X. Z. Č.. XXXXX, F..Ú.. R. H.;
- parc. č. 337/5 J. K. „. S. Y. XXm2, G. J. - B.C. J. C. X., B. X. Z. Č.. XXXXX, F..Ú.. R. H.;
- parc. č. 337/6 J. K. „. S. Y. XXm2, G. J. - B. J. C. X., B. X. Z. Č.. XXXXX, F..Ú.. R. H.. B. J. X. V. F..
2. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 22.05.2018. Na tomto pojednávaní strany sporu zotrvali na svojich skutkových tvrdeniach.
3. Podaním doručeným súdu dňa 18.10.2018 zobral žalobca po predchádzajúcej dohode so žalovanými žalobu späť, navrhol konanie zastaviť a nepriznať žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania.
4. Zároveň podaním doručeným súdu toho istého dňa súhlasili žalovaní so späťvzatím žaloby v celom rozsahu a nežiadali priznať náhradu trov konania.
5. Konanie bolo začaté za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ktorý bol s účinnosťou od 01.07.2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len C.s.p. ).
6. Podľa § 470 ods.1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa ust. § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
8. Podľa ust. § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
9. Podľa ust. § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
10. Žalobca, ktorý podal žalobu, má právo s ňou disponovať, t.j. môže ju za konania vziať aj späť, či už celkom, alebo len sčasti. Späťvzatím žaloby žalobca prejavuje vôľu, aby súd vo veci nekonal a o veci meritórne nerozhodol. Nárok, ktorý si žalobca v žalobe uplatnil, však späťvzatím žaloby nezaniká a možno ho uplatniť znovu. Konanie, ktoré bolo zastavené pre späťvzatie žaloby, nezakladá prekážku veci rozhodnutej. Ak už žalobca žalobu zobral späť, toto späťvzatie nemožno odvolať. Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd uznesením konanie zastaví. Pri čiastočnom späťvzatí súd zastaví konanie len v tejto časti, napríklad v časti o zaplatenie časti žalovanej sumy alebo v časti proti jednému z viacerých subjektov na strane žalovaného.
11. Späťvzatie návrhu na začatie konania je procesný úkon navrhovateľa, z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho návrhu celkom alebo v určenej časti nemá záujem a je uzrozumený s tým, že o jeho návrhu (časti jeho návrhu) nebude súdom meritórne rozhodnuté (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. júla 2012, sp. zn. 3 Cdo 123/2012).
12. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu a citované ustanovenia zákona, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a konanie vo veci zastavil.
13. Podľa ust. § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
14. Podľa ust. § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.
15. Podľa ust. § 257 CSP výnimočne súd náhradu trov konania neprizná, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
16. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých súd rozhodne o nepriznaní trov konania môžu byť dané jednak pomermi strán sporu ako aj okolnosťami prípadu. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať nielen na osobné, majetkové, sociálne, zárobkové a iné pomery strán, ale tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde (podiel strán na vzniku a priebehu sporu) a ich postoj v konaní (či strana uviedla skutočnosti a dôkazy už pri prvom úkone), na povahu sporu (charakter konania, zložitosť právnej problematiky, zmena právnej úpravy a pod.). Aplikácia ust. § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospel k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť však o prípad hodný osobitného zreteľa, pričom výnimočnosť tohto prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania, pričom je potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu aj na strane toho, komu inak prislúchajúci nárok nie je priznaný. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti, teda na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. Ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov
medzi stranami a jeho použitie neodôvodňuje ani fakt, že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u protistrany.
17. Súd dospel k záveru, že v konaní existujú dôvody hodné osobitého zreteľa podľa ust. § 257 CSP na základe, ktorých súd rozhodol, že stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania. Súd pri rozhodovaní o tom, či ide o dôvody hodné osobitného zreteľa prihliadol na to, že strany sporu sa v spornej veci dohodli mimosúdne, pričom táto skutočnosť viedla žalobcu k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu. Po preskúmaní spisového materiálu a späťvzatia žalobcov súd aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania ustanovenie § 257 CSP, nakoľko vzhľadom na výsledok sporu a teda, že strany sporu medzi sebou uzavreli mimosúdnu dohodu, by bolo neúčelné a neprimerané zaviazať jednu zo strán na náhradu trov konania.
18. Na základe vyššie uvedeného a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
Poučenie:
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 C.s.p.).