Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (31)Rozsudok_11C-33-2017.pdf
PDF · 92.23 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/33/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou O.. A. D. K. Z. K. Ž.: O. M., E.. XX.XX.XXXX, I. Z., Š. XXX/XX, Z. Y.: Z. W. D. S..X..F.., S. S. Š. XX, XXX XX Š., Z. Ž.: S. X. - M. Z. S., Š. X, I., o zaplatenie 2 097,52 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 2 097,52 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% zo sumy 2 097,52 eur odo dňa 31.3.2017 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu 4.7.2017 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2 097,52 eur s 5 %-ným p. a. úrokom z omeškania od 31.3.2017 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Nárok žalobca odôvodnil tým, že žalobca bol obvinený z trestného činu uznesením o vznesení obvinenia OR PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície PZ Poprad zo dňa 14.6.2005, ČVS: ORP-348/ OEK-PP-2005 a následne bol trestne stíhaný, pričom žalobca bol rozsudkom Okresného súdu v Poprade zo dňa 20.9.2013 sp. zn. 4T/137/2005 oslobodený z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, ktorý bol obžalovanému kladený za vinu. Uvedený rozsudok bol napadnutý odvolaním, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 22.5.2014, ktorým odvolanie prokurátora a poškodeného zamietol. Počas trestného konania, ktoré bolo založené na nezákonnom rozhodnutí o začatí trestného stíhania, vznikli žalobcovi výdavky v celkovej výške 2 097,52 eur, ktorá mu bola spôsobená nezákonným trestným stíhaním, ktoré vznikli ako výdavky na obhajobu, ktoré žalobca na základe faktúry č. 18/2016 zaplatil advokátovi v hotovosti dňa 11.5.2016 do pokladne.
2. Poverený zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení uviedol, že považuje žalobu za nedôvodnú v celom rozsahu a to z dôvodu, že trestné stíhanie voči O. M. bolo podľa názoru žalovaného od počiatku vedené zákonne, skutkový stav bol v čase vydania uznesenia o vznesení obvinenia vyšetrovateľom náležite zistený a odôvodňoval vznesené obvinenie. V priebehu trestného konania zo strany orgánov činných v trestnom konaní nedošlo k žiadnemu procesnoprávnemu ani hmotnoprávnemu pochybeniu. Poukázal na skutočnosť, že po podaní obžaloby bol O. M. prvostupňovým rozsudkom sp. zn. 4T/137/2005-582 zo dňa 8.12.2011 síce neprávoplatne, ale uznaný vinným zo skutku, ktorý mu bol obžalobou prokurátora kladený za vinu. Ani súd nekonštatoval pochybenie orgánov činných v trestnom konaní. Konanie o náhradu škody nemôže nahrádzať absenciu právnej úpravy, ktorá by umožňovala priznanie náhrady trov právneho zastúpenia osobe, ktorá bola spod obžaloby oslobodená. S poukazom na ust. § 6 zákona č. 514/2003, ktorý jasne definuje, ktoré rozhodnutie je treba považovať za nezákonné, považujeme takýto výklad žalobcu prezentovaný aj viacerými rozhodnutiami súdov za extenzívny výklad, ktorý je však v rozpore so zákonom, pretože v právnom štáte nemôže žiadne rozhodnutie ani rozhodnutie súdu stáť nad zákonom a každé rozhodnutie musí mať v zákone svoj podklad. Poverený zástupca uviedol, že nezákonným rozhodnutím je iba právoplatné rozhodnutie, ktoré bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom a že žiadnym výkladom a už vôbec nie extenzívnym výkladom na základe analógie legis, nie je možné reštriktívne formulovať zákon a vykladať v prospech žalobcu.
3. Súd vykonal dokazovanie: výsluchom právneho zástupcu žalobcu, zástupcu žalovaného, listinnými dôkazmi a to spisom 4T/137/2005 Okresného súdu Poprad, faktúrou č. 18/2016, pokladničným dokladom zo dňa 11.5.2016 a ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu z vykonania ktorých súd zistil nasledovný skutkový stav:
4. Žalobca bol uznesením o vznesení obvinenia OR PZ Úradu justičnej a kriminálnej polície PZ Poprad zo dňa 14.6.2005, ČVS: ORP-348/OEK-PP-2005 stíhaný pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona. Dňa 15.12.2005 Okresná prokuratúra v Poprade č. k. 2Pv322/05-48 podala obžalobu na O. M. na Okresný súd v Poprade. Okresný súd v Poprade uznesením zo dňa 1.6.2006 vrátil prokurátorovi na došetrenie spis č. k. 4T/137/2005 s uvedením ďalšieho postupu. Okresná prokuratúra v Poprade dňa 17.7.2006 podala sťažnosť proti uzneseniu Okresného súdu v Poprade zo dňa 1.6.2006, v ktorom vrátil súd vec Okresnej prokuratúre vo veci obvineného O. M. na došetrenie. Okresný súd v Poprade rozhodol v uvedenej právnej veci rozsudkom č. k. 4T/137/2005-582 zo dňa 8.12.2011, proti tomuto rozsudku bolo podané odvolanie, Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 3To7/2012-632 zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vrátil súdu prvého stupňa na prejednanie. Okresný súd v Poprade rozhodol opätovne rozsudkom dňa 20.9.2013 a to tak, že oslobodil obžalovaného O. M. spod obžaloby Okresného prokurátora Poprad sp. zn. 2Pv322/05-48, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie poškodený a Okresná prokuratúra v Poprade dňa 3.12.2013. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 5To/43/2013-762 zamietol odvolanie Okresného prokurátora podľa ust. § 256 Trestného poriadku a taktiež zamietol odvolanie poškodeného W. M. podľa ust. § 253 ods. 1 Trestného poriadku.
5. Žalobca požiadal dňa 16.2.2017 Ministerstvo vnútra SR o náhradu škody, ktorá mu vznikla nezákonným trestným stíhaním, pričom Ministerstvo vnútra SR žiadosť postúpilo žalovanému ako príslušnému konať vo veci o náhradu škody. Žalovaný sa vyjadril k žiadosti listom zo dňa 30.3.2017, v ktorom odmietol uplatnený nárok a to z dôvodu, že žalobca neuviedol v čom vidí nezákonnosť postupu, respektíve nezákonnosť rozhodnutia dozorujúceho prokurátora. Žalobcovi predmetným postupom organu verejnej moci vznikla škoda pozostávajúca z trov objahoby v celkovej výške 2 097,52 eur, ktorú žalobcu uhradil obhajcovi A.. X. K. dňa 11.5.2016.
6. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.
7. Podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu4) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/20130101> v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.
8. Podľa § 5 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
9. Podľa § 6 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
10. Podľa § 6 ods. 2 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
11. Podľa § 15 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/20130101> a 11 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/20130101>.
12. Podľa § 16 ods. 4 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
13. Podľa § 17 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
14. Podľa § 18 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
15. Vykonaným dokazovaním v súlade s citovanou právnou úpravou súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, keď je daná zodpovednosť štátu za škodu pôsobenú žalobcovi v súvislosti s trestným stíhaním.
16. V zmysle § 4 ods. 2 písm. f) zákona 514/2003 Z.z. je daná pasívna legitimácia žalovanej v konaní, keď nárok na náhradu škody žalobca uplatnil v súvislosti so spôsobenou škodou štátneho orgánu v trestnom konaní.
17. Súd mal v konaní preukázané, že sú splnené zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu. Zodpovednosť štátu je objektívna, nie je potrebné preukazovať zavinenie škodcu. V predmetnej veci bolo voči žalobcovi uznesením OR PZ dňa 14.6.2005 vznesené obvinenie pre trestný čin sprenevery. Súd po vykonanom dokazovaní žalobcu oslobodil spod obžaloby Okresného prokurátora Poprad sp. zn. 2Pv322/05-48, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Oslobodenie spod obžaloby je potrebné posudzovať analogicky podľa § 6 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. ako rozhodnutie, ktorým bolo zrušené rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda, pre nezákonnosť príslušným orgánom.
18. V danom prípade právoplatným rozsudkom o oslobodení spod obžaloby zanikli účinky uznesenia o vznesení obvinenia voči žalobcovi. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím štátu je objektívna, v tomto smere žalovaný prostriedkom procesnej obrany - výsluchom argumentoval, že v trestnom konaní podľa zistených skutočností nemohli postupovať inak ako začať trestné stíhanie. Súd sa s právnym názorom žalovaného nestotožnil.
19. Pokiaľ žalovaný poukazoval na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 163/2013, podľa ktorého „vydanie uznesenia o vznesení obvinenia nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné, resp. za odporujúce zákonu, iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila“, treba uviesť, že je zrejmé, že nie je v každom prípade vydanie uznesenia o vznesení obvinenia je potrebné považovať za nezákonné, avšak pokiaľ súd v oslobodzujúcom rozsudku vo vykonanom dokazovaní dospeje k záveru, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, takýmto výrokom rozsudku dochádza analogicky k zrušeniu uznesenia o vznesení obvinenia.
20. Žalobcovi v súvislosti s trestným konaním vznikla škoda predstavujúca trov obhajoby vo výške spolu 2 097,52 eur, ktorú sumu žalobca uhradil obhajcovi v trestnom konaní. Pokiaľ v trestnom konaní vznikli trovy obhajoby - bez ohľadu na to, či mal obvinený obhajcu ex offo alebo si ho zvolil sám, ide o ústavné právo obvineného na právnu pomoc v konaní pred súdmi v zmysle čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
21. Súd poukazuje i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 4Cdo 183/2009, podľa ktorého „nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona 514/2003 Z.z.“
22. Žalobca v konaní preukázal úhradu trov obhajoby spolu vo výške 2 097,52 eur i jej špecifikáciu, ktorú výšku žalovaný nenamietal.
23. Žalobca uplatnil nárok na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 16.2.2017, nároky žalobcu neboli ani čiastočne uspokojené.
24. V súlade s vyššie uvedeným a právnymi predpismi súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte rozsudku.
25. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
26. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z., Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
27. Súd priznal žalobcovi i uplatnený úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s citovanými ustanoveniami. Za prvý deň omeškania s náhradou škody súd považuje deň 31.32017, prvý deň po doručení negatívneho stanoviska žalovaného k predbežnému prerokovaniu nároku.
28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď žalobca bol úspešnou stranou sporu v konaní. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
29. V danom prípade súd vyslovil, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu 100 %, pretože bol plne úspešný.
30. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania voči žalobcovi rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.