Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/70/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: PIERO s.r.o., so sídlom Lidická 700/19, Veveří, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 282 68 288, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Ivan Nevolný, PhD., advokát, s.r.o., so sídlom Nitrianska 5, 921 01 Piešťany, IČO: 47 249 111, proti žalovanému: NOMS Slovensko, s.r.o., so sídlom 049 55 Ardovo 83, IČO: 35 878 771, zastúpenému zástupcom V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858 820, v konaní o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 58.288,05 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/30/2015-331 zo dňa 29.9.2017 v napadnutom výroku I. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 58.288,05 Eur s príslušenstvom a v závislom výroku III. o náhrade trov prvoinštančného konania, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/30/2015-331 zo dňa 29.9.2017 v napadnutom výroku I., podľa ktorého je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu 58.288,05 Eur spolu s úrokom z omeškania a v závislom výroku III., podľa ktorého žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, p o t v r d z u j e . Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 58.288,05 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške, zo súm, za obdobie tak, ako je vyjadrené vo výrokovej časti I. rozsudku okresného súdu. Výrokom II. okresný súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Výrokom III. bolo rozhodnuté tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Okresný súd v odôvodnení rozsudku poukázal na žalobu žalobcu doručenú okresnému súdu dňa 22.1.2015, podľa ktorej sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 58.288,05 Eur spolu s príslušenstvom, a to s úrokom z omeškania, ako aj náhrady trov súdneho konania na tom základe, že v rámci dlhodobých obchodných vzťahov dodal žalovanému tovar, cenu ktorého vyúčtoval faktúrami špecifikovanými číslom, dňom vystavenia, dňom splatnosti a vyúčtovanou sumou ceny dodaného tovaru, tak ako vyplynulo z článku I. písomného vyhotovenia žaloby. Žalovaný časť dlhu, a to sumu 1.230 Eur na základe Dohody o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok dňa 16.11.2012 uhradil. Vo zvyšku, pokiaľ išlo o sumu 58.288,05 Eur a v rozsahu úroku z omeškania žalobca eviduje voči žalovanému naďalej neuhradenú pohľadávku. Ako prílohu podania žaloby žalobca predložil rozsiahly listinný dôkazový materiál predstavovaný písomným vyhotovením Kúpnych zmlúv, Dohodou o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok a účtovnými dokladmi - faktúrami a k nim pripojenými dodacími listami

a medzinárodnými nákladnými listami - CMR listami, tak ako tvorili prílohu podania žaloby na č.l. 13 až 110.

3. Okresný súd z titulu námietky nedostatku právomoci súdu SR vo veci konať, ktorú vzniesol žalovaný, primárne vyhodnotil, že je založená právomoc súdu SR vo veci konať. Okresný súd poukázal na to, že predmetom tohto konania je právo na zaplatenie kúpnej ceny za dodávky tovaru z Českej republiky na územie SR, čo bolo medzi stranami nesporné a pretože absentovala dohoda zmluvných strán o voľbe právomoci, bola právomoc slovenského súdu založená podľa Článku 4 ods. 1 Nariadenia Brusel I bis. Pre úplnosť okresný súd poukázal na čl. 1 Všeobecných obchodných podmienok TART s.r.o. (č.l. 230), v ktorom bolo uvedené, že tieto Všeobecné obchodné podmienky možno aplikovať na záväzkové vzťahy medzi spoločnosťou TART s.r.o. a kupujúcimi, čo však bol odlišný záväzkovo-právny vzťah z hľadiska vymedzenia jeho subjektov ako právny vzťah, nároky z ktorého žalobca uplatnil v rámci súdneho konania.

4. Okresný súd ďalej po vyhodnotení nedôvodnosti vznesenej námietky nedostatku právomoci súdu SR vo veci konať sa zaoberal otázkou ustálenia rozhodného práva na právne posúdenie tejto veci. Okresný súd zohľadnil relevantnú skutkovú okolnosť preukázanej absencie osobitnej dohody o voľbe rozhodného práva, ktorá by jednoznačne a zrozumiteľne svojím obsahom korešpondovala dohode zmluvných strán svedčiacej o voľbe konkrétneho právneho poriadku - rozhodného práva. Dojednanie uvedené v bode 3 predložených Kúpnych zmlúv v spojení s ostatným preukázaným obsahom zmluvného vzťahu medzi stranami vrátane Všeobecných obchodných podmienok žalobcu nebolo okresným súdom hodnotené ako dohoda o konkrétnom rozhodnom práve. V nadväznosti na to pri zohľadnení nespornej skutkovej okolnosti realizácie dodávok tovaru žalobcom ako predávajúcim žalovanému ako kupujúcemu z územia Českej republiky na územie Slovenskej republiky - do miesta dodania tovaru na území SR a s poukazom na Článok 4 bod 1. písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17.6.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky - Nariadenie Rím I okresný súd konštatoval, že na právne posúdenie tejto veci bolo potrebné aplikovať právny poriadok ČR. Uvedený záver dopadol aj na otázku hmotného práva, pričom vo vzťahu k procesným podmienkam a konaniu ako takému bolo nevyhnutné vychádzať z právnej úpravy SR ako z práva lex fori.

5. Okresný súd po vykonanom dokazovaní a aplikácii Čl. 8, § 15 ods. 1, 2, § 151 ods. 1, 2, § 470 ods. 1, 2, § 191 ods. 1, 2, § 154 v spojení s ust. § 409 ods. 1, 2 Obchodního zákonníka (zákon č. 513/1991 Sb. v znení platnom a účinnom do 31.12.2014), § 411, § 412 ods. 1 veta prvá, ods. 3, § 369 Obchodního zákonníka v spojení s ust. § 1 Nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Sb. zistil ako nesporné skutové okolnosti existencie právneho vzťahu, v rámci ktorého žalobca ako predávajúci dodal žalovanému ako kupujúcemu opakovane tovar, pričom išlo o dodávky tovaru z územia Českej republiky na územie Slovenskej republiky, kde sa nachádzalo miesto dodania. Cenu zrealizovaných dodávok žalobca vyúčtoval faktúrami, pričom nebolo sporné, že sa tieto faktúry dostali do dispozičnej sféry žalovaného. Z uvedených medzi stranami nesporných skutkových okolností, u ktorých zároveň nebol dôvod pochybovať o ich pravdivosti, okresný súd ako zo základu vychádzal s poukazom na úpravu § 186 ods. 2 veta prvá CSP.

6. Okresný súd zdôraznil, že ak žalobca tvrdil realizáciu dodávok tovaru pre žalovaného v rozsahu žalovanej pohľadávky, bolo obsahom jeho dôkaznej povinnosti toto tvrdenie preukázať. Na preukázanie tohto tvrdenia predložil súbor listinných dôkazov, ktoré tvorili prílohu žaloby (Kúpne zmluvy, faktúry, dodacie listy, ponuky, potvrdenia objednávok, medzinárodné nákladné listy - CMR listy), tak ako boli súčasťou spisu na č.l. 14 až 110 a tvorili prílohu podania žalobcu zo dňa 10.8.2017 (č.l. 300 až 311). Žalobca navrhol ako svedka vypočuť p. V. E., z obsahu ktorej výpovede na pojednávaní konanom dňa 29.9.2017 mal okresný súd preukázané, potom ako dal k nahliadnutiu CMR listy predložené žalobcom ku faktúram s koncovým trojčíslím 322, 326, 328, 343 a 344, ako aj CMR listy na č.l. 287, 293 a 297, že na týchto listinných dôkazoch sa nachádza podpis označeného svedka. Na iných dokladoch, ktoré svedkovi boli dané k nahliadnutiu, podľa vyjadrenia svedka sa jeho podpis nenachádza. Okresný súd zvýraznil, že pri výpovedi tohto svedka, ako aj vykonaného dokazovania zobral do úvahy vyjadrenia žalobcu, žalovaného, Odstúpenie žalovaného od kúpnej zmluvy vypracované právnym zástupcom žalovaného zo dňa 7.6.2013 spolu s prílohou č. 2 tak, ako sa táto nachádza v spise na č.l. 271 a v obsahu ktorého právneho úkonu odstúpenia, a to v jeho poslednom odseku žalovaný prejavil vôľu realizovať započítanie jednostranným právnym úkonom žalovaného, a to započítanie ním tvrdenej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia zodpovedajúceho nároku žalovaného voči žalobcovi na vrátenie

kúpnej ceny v celkovej výške 50.827,87 Eur podľa prílohy č. 1 (č.l. 270), ktorá suma zodpovedá už zaplatenej kúpnej cene za tovar, ktorý mal vady, voči pohľadávke žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny za zrealizované dodávky tovaru vyúčtované faktúrami podľa prílohy č. 2 (v prílohe č. 2 sa nachádzali všetky žalované faktúry, okrem faktúr s koncovým trojčíslím 360, 370 a 369). K uvedenému listinnému dôkazu okresný súd zdôraznil, že vo vzťahu k dodávkam, cena ktorých bola vyúčtovaná faktúrami podľa prílohy č. 2 k odstúpeniu zo dňa 7.6.2013, sám žalovaný potvrdil splnenie zmluvnej povinnosti žalobcu ako predávajúceho dodať objednaný tovar a vo väzbe na to následné spochybňovanie realizácie dodávky tovaru v rozsahu fakturácie podľa prílohy č. 2 na č.l. 271 žalovaným v pomeroch daného sporového konania okresný súd hodnotil ako účelové a v nadväznosti na to obranu žalovaného v tejto časti ako nedôvodnú. K uvedenému záveru podľa okresného súdu podporne pristúpil i obsah svedeckej výpovede svedka p. V. E., ktorú výpoveď okresný súd hodnotil ako vierohodnú s ohľadom na zákonné poučenie dané svedkovi. Svedok potvrdil podpis CMR listov jeho osobou a skutočnosť, že svedok nepotvrdil svoje podpisy na dodacích listoch, ktoré mu boli dané k nahliadnutiu a na CMR liste ku faktúre s koncovým číslom 350, sama o sebe nebola vzhľadom na prijatý záver okresného súdu o preukázaní dodania tovaru, cena ktorého bola predmetom fakturácie podľa faktúr uvedených v prílohe č. 2 k odstúpeniu žalovaného od Zmluvy zo 7.6.2013 (č.l. 271) skutočnosťou, ktorá by prijaté závery okresným súdom o preukázaní splnenia zmluvnej povinnosti žalobcu ako predávajúceho dodať žalovanému objednaný tovar podľa faktúr, ktoré boli uvedené v prílohe č. 2 k odstúpeniu žalovaného od Zmluvy zo 7.6.2013, relevantne spochybnila alebo dokonca vyvrátila. Okresný súd poukázal aj na povahu listinných dôkazov a to CMR listov podľa úpravy Článku 9 ods. 1 Dohovoru CMR, v zmysle ktorej je medzinárodný nákladný list CMR predovšetkým dokladom, a teda i dôkazom o uzatvorení prepravnej zmluvy a o jej obsahu a tiež plní funkciu dokladu o prevzatí tovaru s tým, že ak neobsahuje výhrady podľa Článku 9 ods. 2 Dohovoru CMR, potvrdzuje počet kusov, značky a čísla tovaru. Okresný súd uviedol, že záver o preukázaní splnenia zmluvnej povinnosti žalobcu ako predávajúceho dodať tovar nevyvracia ani skutočnosť označenia konečného odberateľa, ktorému bol tovar dodaný, ako to vyplynulo príkladmo z listinného dôkazu na č.l. 15 alebo na č.l. 95 spisu. K faktúram s koncovým trojčíslím 369 a 370, ktoré neboli uvedené v prílohe č. 2 k odstúpeniu žalovaného od zmluvy zo dňa 7.6.2013, okresný súd poukázal na obsah obrany žalovaného, ktorý osobitne a prostredníctvom uvádzania konkrétnych skutkových tvrdení, a teda v súlade s úpravou § 151 ods. 1, 2 v spojení s úpravou § 470 ods. 1, 2 výslovne a najmä konkrétne tieto nespochybňoval. Vo vzťahu k nim uvádzal len všeobecný argument ich nedôvodnosti. Na základe vyhodnotenej dôkaznej situácie okresný súd mal za to, že žalobca preukázal dodanie objednaného tovaru žalovanému aj v tejto časti. Vo vzťahu k cene plnenia vyúčtovanej faktúrou s koncovým číslom 360, ktorá takisto v prílohe č. 2 k odstúpeniu žalovaného zo dňa 7.6.2013 nebola uvedená, okresný súd zdôraznil, že touto faktúrou bolo vyúčtované s realizáciou dodávky súvisiace plnenie, čo vyplynulo zo špecifikácie podľa textu faktúry, a preto obrana žalovaného, ktorý namietal nesplnenie povinnosti žalobcu dodať tovar nepreukázaním či už CMR listu alebo dodacieho listu, vo vzťahu k tomuto plneniu neobstála a iná obrana k tejto časti žalovanej pohľadávky zo strany žalovaného uvádzaná a najmä konkretizovaná nebola.

7. Okresný súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie žalovanej pohľadávky ako právo na zaplatenie kúpnej ceny po skonštatovaní preukázania splnenia zmluvnej povinnosti žalobcu dodať žalovanému objednaný tovar.

8. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na procesnú obranu žalovaného na pojednávaní konanom dňa 1.8.2017, s prihliadnutím na účinky sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 CSP, vo vzťahu k tvrdenej vadnosti plnenia - dodávok, vo väzbe ku ktorej žalovaný navrhol vykonať dôkaz výsluchom svedka p. E. a žiadal priestor na oboznámenie sa s listinnými dôkazmi, na ktorú s poukazom na ust. § 153 ods. 2 okresný súd neprihliadol. Žalovaný pri prvom úkone uskutočnil vecné vyjadrenie k predmetu sporu podaním zo dňa 10.2.2016 (č.l. 175), preto nebolo možné konštatovať, že by žalovaný uplatnil obranu vadného plnenia žalobcu včas. Naviac, túto obranu v námietke vadnosti plnenia nehodnotil okresný súd ako dôvodnú, a to vzhľadom k realizácii právneho úkonu žalovaného - odstúpenia od kúpnej zmluvy a následného zápočtu jednostranným právnym úkonom žalovaného, s prihliadnutím k obsahu písomného vyhotovenia odstúpenia žalovaného zo dňa 7.6.2013 (č.l. 269). Okresný súd uviedol, že z preukázaného obsahu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným vyplýva záver o nepreukázaní konkrétnych - žalovaným na základe dohody medzi žalobcom a žalovaným vymienených vlastností dodávaného tovaru, ktoré vlastnosti podľa obrany žalovaného dodaný tovar nemal spĺňať. Rovnako zo strany žalovaného nebolo preukázané, že by sa vady tovaru, označené žalovaným, týkali práve tovaru, ktorý bol predmetom dodávok, cena ktorých

tvorila predmet konania. Túto skutočnosť žalovaný spoľahlivo nepreukázal vo vzťahu ku faktúram s koncovým číslom 369 a 370, ktoré neboli uvedené v prílohe č. 2 odstúpenia žalovaného na č.l. 271 spisu a naviac, toto svoje vlastné tvrdenie obsahom prílohy č. 2 k odstúpeniu zo dňa 7.3.2013 vyvrátil vo vzťahu ku všetkým dodávkam, cena ktorých bola vyúčtovaná faktúrami podľa prílohy č. 2 k označenému odstúpeniu žalovaného. Ak by tieto dodávky boli vadné, nebolo by na mieste voči pohľadávke žalobcu z titulu jeho práva na zaplatenie ceny za tieto dodávky započítavať zo strany žalovaného jednostranným právnym úkonom žalovaným tvrdenú pohľadávku voči žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia v sume 50.827,87 Eur, ako vyplynulo z obsahu odstúpenia zo dňa 7.3.2013 v časti posledného odseku. Samotná skutková dôvodnosť odstúpenia žalovaného, a to či už odstúpenia podľa listu žalovaného zo dňa 3.12.2012 alebo podľa listu vypracovaného prostredníctvom právneho zástupcu žalovaného zo dňa 7.3.2013, v konaní preukázaná nebola a naviac za predpokladu skutkovej dôvodnosti odstúpenia zo dňa 7.3.2013, čo v konaní preukázané nebolo, by nastali účinky zániku právneho vzťahu medzi stranami ex nunc, t.j. s účinkami od doručenia odstúpenia žalobcovi, s odkazom na úpravu podľa § 349 ods. 1 Obchodního zákonníka. Z dôvodu, že dodávky boli zrealizované pred účinkami takéhoto odstúpenia od zmluvy, ktoré odstúpenie bolo učinené listom žalovaného zo dňa 7.3.2013, nemalo by toto odstúpenie od zmluvy žiaden právny vplyv na existenciu práva žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny riadne realizovaných dodávok tovaru uskutočnených do momentu účinkov odstúpenia. Predmetné závery okresný súd uviedol len podporne pri primárnom zdôraznení nepreukázania samotnej skutkovej dôvodnosti odstúpenia žalovaného od zmluvy, a to či už listom zo dňa 3.12.2012 alebo listom zo dňa 7.3.2013.

9. Okresný súd uviedol, že právo na zaplatenie ceny zrealizovaných dodávok je právom na zaplatenie peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému, so splnením ktorého bol žalovaný v omeškaní. V konaní nebola žiadnou zo strán tvrdená a ani preukázaná dohoda o sadzbe úroku z omeškania, v nadväznosti na čo okresný súd pri zohľadnení záveru o potrebe právneho posúdenia tejto veci podľa právneho poriadku ČR priznal žalobcovi úrok z omeškania v sadzbe, ktorá vyplynula z úpravy podľa § 369 ods. 1 Obchodního zákonníka a § 1 Nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Sb., teda v zákonnej sadzbe. Úrok z omeškania bol priznaný odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúr, vo vzťahu ku ktorým nebolo sporné, že sa dostali do dispozičnej sféry žalovaného a vo zvyšku, t.j. v rozdiele žalobcom uplatnenej sadzby úroku z omeškania oproti sadzbe úroku z omeškania vyplývajúcej zo zákona, okresný súd rozhodol o zamietnutí žaloby.

10. O náhrade trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodoval v zmysle Čl. 4 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2, § 255 ods. 1 CSP. Žaloba bola zamietnutá v časti celkom nepatrnej, na základe čoho okresný súd podľa analogickej aplikácie úpravy § 255 ods. 1 v spojení s Článkom 4 priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

11. Proti rozsudku okresného súdu, a to vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 58.288,05 Eur spolu s príslušenstvom, a to s úrokom z omeškania, v spojení aj so závislým výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) (výrok I., III. napadnutý odvolaním žalovaného). Žalovaný poukázal na obsah pojednávania konaného pred okresným súdom dňa 29.09.2017 a výpoveď svedka p. V. E., ktorý sa vyjadroval k podpisom na dodacích listoch, vo väzbe k záverom, ktoré vyjadril okresný súd v napadnutom rozsudku na str. 8 a 9, 10 a 11 s námietkou, že ak okresný súd výpoveď svedka vyhodnotil ako dôveryhodnú, tak mal sa zaoberať tvrdeniami svedka, že podpisy na špecifikovaných dodacích listoch a CMR neboli jeho. Podľa žalovaného zostalo aj nezodpovedané, prečo sa niekto podpísal na dodacích listoch ako pán E., resp. či naozaj tovar uvedený v predmetných dodacích listoch bol v takej kvantite, ako je deklarovaný na týchto dodacích listoch, skutočne aj dovezený žalovanému. Otáznou zostala aj skutočnosť, kto sa podpísal na CMR a dodacích listoch ako pán E. a prečo tak konal. Z listinných dôkazov bolo zrejmé, že na niektorých dôkazoch, ktoré mali preukázať dodanie tovaru, absolútne absentoval akýkoľvek podpis osoby, ktorá by tovar za žalovaného prevzala, a preto nedošlo zo strany žalobcu k preukázaniu dodania tovaru žalovanému. Z listinných dôkazov predložených žalovaným na pojednávaní dňa 01.08.2017 bolo zrejmé, že chybným tovarom bol práve tovar vyúčtovaný niektorými faktúrami tohto sporu, pričom po opakovanom dodaní takéhoto vadného tovaru bola ukončená akákoľvek obchodná spolupráca medzi žalobcom a žalovaným, a to najmä s ohľadom na nekalé obchodné praktiky žalobcu, týkajúce sa vád tovaru. Vzhľadom na

zmenu obchodného vedenia žalovaného, tento nevie presne určiť, aký tovar bol skutočne dodaný a vyúčtovaný príslušnými faktúrami a ani v akom množstve a kvalite, avšak z listinných dôkazov bolo zrejmé, že spornými v danom spore sú práve faktúry, ku ktorým dodací list a CMR nepodpísal svedok a ani žiadna iná osoba za žalovaného. Za sporné žalovaný považoval aj faktúry, ku ktorým okrem chýbajúcich podpisov osoby, ktorá prevzala tovar na dodacom liste a CMR za žalobcu, nebola doložená ani objednávka na tovar s potvrdením takejto objednávky zo strany žalovaného. Žalovaný namietal to, že okresný súd sa nedostatočne vysporiadal so skutkovým stavom, ako aj s dôkazmi predloženými a vykonanými počas konania, a preto rozsudok okresného súdu vychádza z nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci, na základe čoho žalovaný žiadal rozsudok v dotknutých výrokových častiach zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

12. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 12.12.2017. K odvolacím dôvodom žalovaného žalobca poukázal na to, že CMR ako prepravné listiny boli dostatočným dôkazom na preukázanie dodania tovaru, pričom existencia, resp. neexistencia dodacích listov nespôsobuje neplatnosť CMR. Takisto z výpovede p. E. bolo zrejmé, že tento potvrdil prevzatie tovaru od žalobcu a jeho dodanie práve podľa objednávky žalovaného, a to priamo žalovanému alebo jeho zmluvným partnerom (odberateľom). V rámci úkonov žalovaného podľa žalobcu je potrebné poukázať na Odstúpenie od zmluvy zo dňa 03.12.2012 a zo dňa 07.06.2013 zo strany žalovaného, ktorý nielen odstúpil od kúpnej zmluvy, ale v rámci odstúpenia potvrdil dodanie tovaru a súčasne chcel započítať vzájomné pohľadávky z tohto obchodného styku, ktorým úkonom potvrdil dodanie tovaru i oprávnenosť nároku žalobcu na zaplatenie, ak tento nárok žalobcu chcel žalovaný započítať s jeho domnelou pohľadávkou voči žalobcovi. E-mailová komunikácia zo dňa 28.11.2012 priložená do spisu žalovaným poukazuje v závere na tvrdenie zo strany žalovaného, že tovar dodaný bol, a to: „Teraz je otázne, čo spravíme s vyrobenými krabicami, ktoré sú u nás na sklade - navrhnite riešenie". Test kvality predložený žalovaným, ktorým chcel preukázať vadnosť dodaného tovaru žalobcom, od ktorého následne neplatne odstúpil a o ktorom poskytol tvrdenie, že mu vlastne dodaný nebol. Žalobca poukázal na Zápisnicu z pojednávania zo dňa 29.9.2017, podľa ktorej právny zástupca žalovaného časť faktúr uznal ako oprávnené a nenamietal dodanie tovaru, následným výsluchom svedka E. bolo dodanie tovaru u namietaných faktúr dostatočne preukázané, v dôsledku čoho žalovaný zmenil procesnú obranu tak, že spochybnil dodanie akéhokoľvek tovaru, a aj oprávnenosť faktúr, ktoré predtým na okresnom súde uznal za oprávnené. Žalobca poukázal na správanie sa žalovaného, ktorý od roku 2012, resp. 2013 sa snažil neplatne odstúpiť od zmluvy, pričom v jednotlivých odstúpeniach poukazoval na nesprávnu kvalitu dodaného tovaru. Vzhľadom k takémuto správaniu žalovaného, s ohľadom aj na výpoveď svedka E., ktorý potvrdil dodanie tovaru žalovanému, resp. jeho zákazníkom, žalobca žiadal, aby bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie.

13. K vyjadreniu žalobcu zo dňa 12.12.2017 zaslal vyjadrenie žalovaný. Žalovaný zotrval na podanom odvolaní, pretože mal za to, že okresný súd sa nedostatočne vysporiadal so skutkovým stavom, ako aj s dôkazmi predloženými a vykonanými počas konania. Namietal, že plnenie v takej výške, v akej je žalované žalobcom, nikdy nebolo dodané žalovanému a kvalita skutočne dodaného plnenia - tovaru nezodpovedala štandardnej kvalite výrobku, na akej sa strany sporu dohodli. Z dôvodu zmeny vedenia žalovaného žalovaný nedokázal presne uviesť, ktoré faktúry žalobcu sú sporné, resp. na základe ktorých faktúr nebolo uskutočnené žiadne plnenie vo vzťahu k žalovanému. Žalovaný poukázal na to, že faktúry nie sú úplné, chýbajú k nim podpísané dodacie listy, a tým sú faktúrami spornými, resp. na základe týchto faktúr nebolo uskutočnené žiadne plnenie vo vzťahu k žalovanému. Tovar, ktorý bol doručený žalovanému na základe úplných faktúr nezodpovedal kvalite požadovanej žalovaným, a to bol aj skutočný dôvod ukončenia obchodnej spolupráce medzi stranami sporu, preto žalovaný žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

14. K podanému vyjadreniu žalovaného sa už žalobca do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nevyjadril, hoci postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 14.2.2018 (č.l. 376 spisu) mal vytvorenú možnosť v lehote do 10 dní sa vyjadriť.

15. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

16. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/70/2018-382 zo dňa 06.06.2018, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 09.10.2018 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

17. Primárne krajský súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu a v podrobnostiach na jeho skutkové a právne závery odkazuje. Za dôslednej aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 krajský súd posudzoval rozsudok okresného súdu v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, keď na základe ním podaného odvolania zo dňa 14. novembra 2017 bolo zrejmé, že žalovaný napádal výrokovú časť rozsudku okresného súdu I., podľa ktorej bolo rozhodnuté, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 58.288,05 Eur spolu s príslušenstvom, a to s úrokom z omeškania v spojení aj so závislým výrokom III., ktorým bolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, ktorý výrok bol výrokom závislým od výroku vo veci samej, napadnutý odvolaním žalovaného.

18. Podstatou odvolania žalovaného bola námietka v tom, že okresný súd sa nedostatočne vysporiadal so skutkovým stavom, ako aj s dôkazmi predloženými a vykonanými pred okresným súdom, t.j. že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci. K tomuto základnému odvolaciemu dôvodu žalovaného krajský súd uvádza, že nebol relevantný. Okresný súd v dostatočnom rozsahu, za dôkaznej povinnosti sporových strán vykonal dokazovanie, ktorým bol krajský súd viazaný za aplikácie ust. § 383 CSP, keďže nebol zistený dôvod na doplnenie dokazovania, a ani na zopakovanie dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. Okresný súd sa súčasne vysporiadal s dôkazmi vykonanými v konaní pred ním, za dôslednej aplikácie ust. § 191 CSP.

19. Vo vzťahu k posudzovaniu dôkazov vykonaných pred okresným súdom týmto súdom krajský súd poukazuje na Čl. 8 CSP, podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. V zmysle Čl. 11 ods. 4 súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom. Okresný súd sa dostatočne vysporiadal so skutkovým stavom, zisteným na základe výsledkov vykonaného dokazovania, a to aj vo vzťahu k vykonanému dôkazu výpovede svedka V. E., ktorú výpoveď bol povinný, čo aj uskutočnil, zhodnocovať v kontexte všetkých dôkazov, ktoré boli vykonávané pred súdom prvej inštancie, t.j. vo väzbe k jednotlivým dodacím listom, faktúram, CMR listom, ako aj k úkonom žalovaného zo dňa 07.06.2013 spolu s prílohou č. 2, listu žalovaného zo dňa 03.12.2012, za zistenia, že bol medzi žalobcom a žalovaným uzavretý zmluvný vzťah kúpnej zmluvy (kúpnych zmlúv), podľa ktorej žalobca plnil, pričom predmetom sporu bola cena plnenia, a to tovaru dodaného žalovanému.

20. Krajský súd sa stotožnil so záverom okresného súdu o preukázanom dodaní tovaru žalobcom žalovanému, ktorého cena tvorila predmet sporu, vo vzťahu ku ktorému záveru tento nebol prijatý len na základe výpovede svedka V. E., ale súd prvej inštancie kládol dôraz aj na ostatné dôkazy, listiny vykonané pred ním, osobitne úkon Odstúpenia žalovaného od kúpnej zmluvy zo dňa 07.06.2013 spolu s prílohou č. 2 podľa č.l. 271 spisu, jeho obsah a vôľu žalovaného započítať pohľadávku žalobcu na kúpnu cenu s tvrdenou pohľadávkou žalovaného, pričom predmetom navrhovaného započítania bola kúpna cena tovaru podľa faktúr uvedených v prílohe č. 2 tohto úkonu, z ktorých vyplývajúca cena tvorila predmet sporu, v ktorej prílohe sa nenachádzali len faktúry s koncovým trojčíslím 360, 370 a 369, vo vzťahu ku ktorým bolo rovnako v potrebnom rozsahu vykonané dokazovanie na konštatovanie o preukázaní tvrdení žalobcu o dodaní tovaru žalovanému, ktorého cena tvorila predmet súdneho konania. K preukázanému dodaniu tovaru okrem výpovede svedka p. V. E., dodacích listov, predložených faktúr, CMR listov, vo výraznej miere pristúpil aj úkon žalovaného zo dňa 07.06.2013, označený ako Odstúpenie žalovaného od kúpnej zmluvy spolu s prílohou č. 2, keďže ak žalovaný prejavil v tomto úkone vôľu započítať ním tvrdenú pohľadávku voči pohľadávke žalobcu, ktorá predstavovala kúpnu cenu za dodaný tovar, ktorá kúpna cena tvorila predmet sporu (mimo žalovaným vyjadrenej ceny tovaru v prílohe č. 2, účtovanej faktúrami s koncovým trojčíslím 360, 370 a 369, vo vzťahu ku ktorej cene bolo preukázané dodanie tovaru v kontexte vykonaných dôkazov pred súdom prvej inštancie), tak je nepochybné, že

žalovaný si bol vedomý záväzku voči žalobcovi na zaplatenie kúpnej ceny dodaného tovaru, čo potvrdilo opodstatnenosť žalobou uplatnenej pohľadávky.

21. Krajský súd sa stotožňuje aj so záverom okresného súdu, že pokiaľ sa žalovaný bránil vadnosťou dodaného tovaru, opätovne dôkazné bremeno ťažilo žalovaného. Ani v rovine tejto obrany žalovaný nepreukázal vadné plnenie žalobcom. Aj v tomto smere na vecne správne skutkové, ako aj právne závery vyjadrené okresným súdom krajský súd odkazuje. V konečnom dôsledku žalovaný uznal svoju dôkaznú tieseň v rovine uplatnenej obrany nedodania časti tovaru a tvrdenej vadnosti dodaného tovaru, ak v ním podanom odvolaní okrem iného uviedol, že s ohľadom na zmenu obchodného vedenia žalovaného nevie presne uviesť, aký tovar bol skutočne dodaný a vyúčtovaný príslušnými faktúrami a ani v akom množstve a kvalite.

22. Oproti dôkaznej tiesni žalovaného na strane žalobcu bol sumár ním označených, predložených a pred okresným súdom vykonaných dôkazov, ktorými sa žalobcovi podarilo preukázať to, že na zaplatenie kúpnej ceny bolo dokázané splnenie zmluvnej povinnosti žalobcom, a to dodanie tovaru žalovanému. Krajský súd na základe odvolania žalovaného nezistil dôvod na zrušenie rozsudku okresného súdu v napadnutých výrokoch, preto rozhodnutie okresného súdu v napadnutých výrokoch I. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 58.288,05 Eur spolu s príslušenstvom, a to s úrokom z omeškania v spojení aj so závislým výrokom III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, potvrdil ako vecne správne rozhodnutie.

23. Je nevyhnutné konštatovať, že okresný súd prijal skutkové závery, ktorým predchádzala racionálna úvaha konajúceho okresného súdu, vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania, preto nemohol byť relevantný odvolací dôvod žalovaného, že by sa okresný súd nedostatočne vysporiadal so skutkovým stavom, ako aj s dôkazmi vykonanými pred ním. Práve z titulu aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP, ak nebol žalovaným, ako odvolateľom vyjadrený iný rozsah a dôvody odvolania, než tie, ktoré boli obsiahnuté v jeho podaní zo dňa 14. novembra 2017, ktoré krajský súd ako súd odvolací v rámci svojho konania a rozhodovania v predmetnom rozsudku zhodnocoval, tak potom ani nebol priestor pri nevyjadrení iného rozsahu a iných odvolacích dôvodov žalovaným na posudzovanie iných záverov obsiahnutých v rozsudku okresného súdu.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov odvolacieho konania v zmysle ust. § 262 ods. 2 rozhodne súd prvej inštancie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. § 421 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. § 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.