Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/351/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu Prima banka Slovensko a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej A. o zaplatenie 578,89 € s prísl., odvolaní žalobcu proti rozsudku 13Csp/41/2016-64 z 22.5.2017 Okresného súdu Košice-okolie

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Z r u š u j e rozsudok v napadnutom výroku o lehote na plnenie peňažnej povinnosti a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie ( ďalej aj „súd“) rozsudkom žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 578,89 € s prísl v mesačných splátkach po 30 € mesačne a to vždy do 25-teho dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku až do úplného vyrovnania dlhu pod hrozbou straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a posledným výrokom vyslovil, že žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia istiny 578,89 € s úrokom vo výške 28 % ročne od 10.12.2015 do zaplatenia a trov konania, ktorú skutkovo odôvodnil tým, že so žalovanou dňa 23.12.2013 uzavrel zmluvu č. 7024172001, na základe ktorej pre žalovanú zriadil a viedol účet č. SK3056000000007024172001, na ktorom žalovaná ako klient banky bola povinná mať dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle Sadzobníka a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke. Žalovaná sa dostala na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny, tento dlh nevyrovnala, preto žalobca zatvoril účet žalovanej o čom ju informoval posledným výpisom z účtu. Účet je možné zatvoriť len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto žalobca pred zatvorením účtu vykonal dňa 9.12.2015 internú účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet č. SK1256000000007024173004 - táto transakcia má spravidla popis „Bezhotovostný prevod Vyrovnanie zostatku zatv. účtu“ alebo „Prevedenie dlhu klienta“, pričom ide o internú transakciu banky, nie o úhradu zo strany žalovanej. Ak nastane nepovolené prečerpanie, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať a po dobu nepovoleného prečerpania účtu je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok. V prejednávanej veci je nepovolené prečerpanie účtu v sume 578,89 € a úrok stanovený pri nepovolenom prečerpaní je 28 % ročne až do vyplatenia celej pohľadávky.

3. Súd vec rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 297 písm. b/ a po vykonaní dokazovania skutkovo uzavrel, že strany sporu dňa 23.12.2013 uzavreli spotrebiteľskú zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej bol žalovanej zriadený účet, zároveň

obsahom zmluvy bola zmluva o vydaní a používaní platobnej karty a zmluva o poskytovaní služieb elektronického bankovníctva. Na základe zmluvy sa žalobca zaviazal zriadiť a viesť pre žalovanú bežný účet, zároveň bolo vo formulárovom tlačive zaškrtnuté políčko „Zmluva o vydaní a používaní platobnej karty“ s denným limitom 1000 €. Žalovanej bol úverový limit 450 € poskytnutý dňa 12.06.2014. Konštatoval, že predmetná formulárová zmluva neobsahuje žiadne náležitosti týkajúce sa úrokovej sadzby ani trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, konkrétne odplaty za služby ani podmienky, za akých by bola žalovaná povinná ich platiť. Zmluva len odkazuje na Sadzobník poplatkov a obchodné podmienky (čl. IV. body 2. a 3. zmluvy), z čoho súd uzavrel, že nároky žalobcu uplatňované v konaní vyplývajú z obsahu VOP a Sadzobníka, na ktoré sa zmluva odvoláva. Súd poukázal na to, že formulárová zmluva ako aj VOP a Sadzobník sú vopred predtlačené, teda vopred vypracované žalobcom ako dodávateľom a žalovaná ako spotrebiteľ ich nemala možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť, individuálne vyjednať ich znenie, tak, aby bolo možné uzavrieť, že na ich znení sa veriteľ a klient dohodli v rámci zmluvnej voľnosti. Nepostačuje v žalobcom pripravenej predtlači formulárovej zmluvy konštatovať, že s obchodnými podmienkami a Sadzobníkom sa klient oboznámil a sú súčasťou zmluvy (čl. IV. bod 4. Zmluvy). Do nepodpísaných obchodných podmienok nemôže byť zahrnuté také zmluvné dojednanie, pri ktorom zákon výslovne vyžaduje písomnú formu (§ 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch). Podmienkou platnosti písomného právneho úkonu je totiž podpis konajúcej osoby, inak nemôže vyvolať zamýšľané právne následky. Argumentoval, že ak nie sú obchodné podmienky podpísané, dojednania, ktoré sú v nich obsiahnuté, ak im zákon povinne ukladá písomnú formu, sú pre absenciu tejto predpísanej formy neplatné.

4. Z predloženého výpisu z účtu žalovanej zistil, že ku dňu 9.12.2015 banka interným prevodom previedla dlh klienta (žalovanej) vo výške 578,89 €.

5. Po právnom posúdení veci podľa § 708 ods. 1, § 710, § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 5, § 53a ods. 1, § 54 ods. 1, 2, § 39, § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 1 ods. 2, § 2 ods. 1 písm. a/, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov ako aj Všeobecných obchodných podmienok banky z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, mal súd preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná len v časti istiny 578,89 €, pretože z predloženého formulárového dokumentu podpísaného žalovanou dňa 22.4.2014 je zrejmé, že neobsahuje úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských úveroch) a s absenciou uvedenej náležitosti spája zákon o spotrebiteľských úveroch v súlade s § 11 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 11 ods. 1 písm. c/) ten následok, že sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ten istý následok je spojený aj s absenciou výšky poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť podľa § 10 ods. 1 písm. c/ zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorú náležitosť formulárový dokument zo dňa 23.12.2013 takisto neobsahuje. Súd neakceptoval uvedenie týchto náležitostí iba v rámci obchodných podmienok, sadzobníka, prípadne vývesiek banky, nakoľko takéto dojednanie nespĺňa kritérium písomného uzavretia zmluvy, a preto sa nejedná o platné dojednanie uvedených náležitostí. Preto považujúc spotrebiteľský úver za bezúročný a bezpoplatkový, súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

6. Žalobcovi súd priznal plnú náhradu trov konania s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP.

7. Rozsudok vo výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o povolení splácať dlh v splátkach napadol včas podaným odvolaním žalobca z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP, t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a žalobe vyhovel v plnom rozsahu tak, že zaviaže žalovanú uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň mu priznal náhradu trov celého konania. Namietal, že pokiaľ súd povolil žalovanej splácať dlh v splátkach, postupoval v rozpore so zákonom. Rozhodnutie súdu musí byť spravodlivé a nemôže výrazne zvýhodňovať jednu zo strán na úkor druhej. Nemožno prihliadať iba na záujmy jedného z účastníkov konania. Namiesto určitej sankcie za to, že si žalovaná neplnila svoje zmluvné povinnosti, bola teda žalovaná touto formou za porušenie zmluvy „odmenená“. Poukázala v tomto smere na viaceré rozhodnutia napr. Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co 322/2016-85 z 1.3.2017, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co 33/2017-62 z 22.2.2017, Krajského súdu v Žiline sp.

zn. 11Co 91/2017-138 zo 16.5.2017. Naviac súd nedostatočne zistil skutkový stav týkajúci sa možností žalovanej uhradiť dlžnú pohľadávku, keď sa vôbec nezaoberal jej majetkovými pomermi, v tejto časti je rozhodnutie súdu nedostatočne odôvodnené a nie je podložené náležitou právnou argumentáciou a riadne vykonaným dokazovaním. Poznamenal, že posúdenie finančných možností žalovanej pre účely úhrady dlžnej pohľadávky by malo byť súčasťou aktivít v procese prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia, kedy dôjde k dôslednému zisteniu majetku žalovanej a k voľbe najvhodnejšieho spôsobu výkonu rozhodnutia. Pre posúdenie vymožiteľnosti pohľadávky a voľbu vhodného spôsobu jej vymoženia nebude rozhodujúci iba predpokladaný mesačný príjem, prípadne vyživovacia povinnosť žalovanej, ale jej celkové majetkové pomery. Žalobca argumentoval aj tým, že vzhľadom na čas od podania žaloby na súd, mala žalovaná možnosť prejaviť svoju snahu a záujem dlh uhrádzať a tým preukázať, že mohla priebežne peňažný dlh splácať aspoň vo výške, ktorá by bola primeraná jej finančným možnostiam, avšak počas celého súdneho konania neuskutočnila ani jednu úhradu. Pokiaľ prvoinštančný súd konštatoval, že predložená formulárová zmluva neobsahuje úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, čo má podľa § 11 ods. 1 písm. b/ a c/ za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bezpoplatkový, súd na vec pozeral nesprávne, nakoľko posudzoval náležitosti zmluvy, ktorou k poskytnutiu povoleného prečerpania nedošlo, a síce zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej bol vedený bežný účet žalovanej. Pokiaľ súd nepovažoval za dostatočné preukázanie povoleného prečerpania, mal žalobcu vyzvať na písomné doloženie zmluvy o povolenom prečerpaní a až na základe nej skúmať jej obsah. Súd tak neurobil, čím v konaní spôsobil vadu, pre ktorú došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z gramatického výkladu ust. § 129 ods. 1 vyplýva, že v prípadoch neúplných podaní súd obligatórne vyzve na doplnenie takéhoto podania. Keďže súd rozhodol o neurčitom návrhu na začatie konania, pričom jeho rozhodnutiu nepredchádzala faktická činnosť smerujúca k odstráneniu neúplnosti návrhu na začatie konania žalobcom uplatňovaných nárokov, hoci bol na to povinný, súd odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, a teda ide o vadu konania podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.

8. Žalovaná bola v odvolacom konaní nečinná.

9. Výrok rozsudku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 578,89 € nebol odvolaním napadnutý (§ 379 , nadobudol právoplatnosť (§ 227 ods. 1 a ust. § 367 ods. 1 a contrario , a preto nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 prejednal odvolanie žalobcu ako včas podané oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a zistil, že nie sú dané dôvody na potvrdenie (§ 387 ani na zmenu (§ 388 rozsudku vo výroku o lehote na plnenie peňažnej povinnosti, preto rozsudok zrušil s poukazom na ust. § 389 ods. 1 písm. b/ z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d/ a vec v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Výrok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti je vecne správny, preto odvolací súd v tejto časti rozsudok potvrdil (§ 387 .

11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 18.10.2018 o 9.30 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 215/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 12.10.2018 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP. 12. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozsudku v tomto výroku. Dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol podrobne rozobral v odôvodnení svojho rozhodnutia, s týmito sa odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach na ne poukazuje. Naviac odvolací súd v súvislosti s odvolacou námietkou žalobcu týkajúcou sa použitie § 129 ods. 1 dodáva:

14. Podľa ust. § 132 v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný

návrh. Medzi osobitné podstatné náležitosti žaloby patria podľa citovaného ustanovenia zákona tiež pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností (skutkové zdôvodnenie) a žalobný návrh (petit), ktorými žalobca spresňuje všeobecnú náležitosť žaloby ako podania - údaj čo podaním sleduje (§127 ods. 1 písm. d/ a vymedzuje tým predmet konania. Aby súd mohol vec prejednať a meritórne v nej rozhodnúť, vymedzenie žalobného nároku nevyhnutne predpokladá určitosť a zrozumiteľnosť vyjadrenia čoho, voči komu a na akom skutkovom základe sa žalobca domáha. Žalobný návrh zároveň musí byť materiálne vykonateľný niektorým zo spôsobov výkonu exekúcie.

15. Názor odvolateľa, že pokiaľ súd prvej inštancie v prejednávanej veci považoval žalobný návrh za neúplný, mal ho vyzvať na jeho doplnenie podľa § 129 ods. 1 CSP, nie je správny. Odstraňovanie vád podľa § 129 ods. 1 sa týka odstraňovania takých vád podania, kedy z obsahu podania nie je zrejmé, čo sa ním sleduje, keď chýba niektorá podstatná náležitosť podania, keď je podanie nezrozumiteľné, neurčité, nejasné. Zákon však neuvádza, že argumentačná a dôkazná nedostatočnosť strany je takou neúplnosťou podania, ktorú má odstraňovať procesný súd.

16. Strana v konaní je povinná uplatniť prostriedky procesného útoku včas. Tieto nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku, ktoré strana nepredložila včas., nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (§ 153 ods. 1, 2 . Žalobca mal preto v zmysle cit. zákonného ust. nielen povinnosť tvrdenia ale aj povinnosť iniciatívne predkladať dôkazy k svojim tvrdeniam. V opačnom prípade sa vystavuje nebezpečenstvu neúspechu pre neunesenie dôkazného bremena tak, ako aj v tejto veci, keď nepredložil dôkazy, z ktorých odvíjal povinnosť žalovanej zaplatiť úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu vo výške 28 %.

17. Správne preto súd prvej inštancie vychádzajúc z listinných dôkazov predložených žalobcom konštatoval, že žalobcom požadovaný úrok nie je zrejmý z dôkazov, nie je preukázané, že bol medzi stranami dohodnutý, a preto priznal žalobcovi len istinu a v časti požadovaných úrokov žalobu zamietol.

18. Žalobca vymedzením odvolacích dôvodov proti napadnutým výrokom učinil predmetom odvolacieho prieskumu tiež správnosť procesného postupu prvoinštančného súdu z hľadiska rešpektovania práva žalobcu na riadne odôvodnenie rozhodnutia (§ 365 ods. 1 písm. b/ .

19. Podľa ust. § 220 ods. 2 v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

20. Už skoršia judikatúra Najvyššieho súdu SR (R111/1998) zastávala názor, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá zmätočnosť a prípustnosť dovolania; nepreskúmateľnosť bola považovaná len za vlastnosť (vyjadrujúcu stupeň kvality) rozhodnutia súdu, v ktorej sa navonok prejavila tzv. iná vada konania, majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p.). S tým názorom sa stotožnil aj Ústavný súd SR (por. rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015, III. ÚS 288/2015 a I. ÚS 547/2016). Na zásade, podľa ktorej nepreskúmateľnosť zakladá (len) „inú vadu konania, v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.“, zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu SR R 2/2016, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Zmeny v procesnej úprave, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska nedotkli, preto ho treba považovať aj naďalej za aktuálne. I naďalej teda z pohľadu odvolacích dôvodov nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje nesprávnosť postupu súdu, ktorým sa odníma strane sporu možnosť uskutočňovať jej procesné práva v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. (z hľadiska podmienok prípustnosti dovolania podľa ust. § 420 písm. f) C.s.p.; do 30.6.2016 ust. § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p.) len v celkom ojedinelých (extrémnych) prípadoch, ktoré majú znaky relevantné

aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (por. Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). Za procesnú vadu konania podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p (§ 420 písm. f) C.s.p.) teda nemožno považovať to, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa (por. uznesenie NS SR sp. zn. 5 Cdo 84/2017 zo dňa 25.10.2017). I Ústavný súd SR v zmysle svojej judikatúry považuje za protiústavné a aj arbitrárne tie rozhodnutia, zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).

21. Podľa ust. § 232 ods. 2 až ods. 4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(3) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(4) Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

22. Procesná úprava ako hlavné (prioritné) pravidlo určuje, že v prípade povinnosti uloženej súdom, je túto povinný zaviazaný subjekt splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výnimka z tejto zásady je založená na vlastnej úvahe súdu, že pokiaľ sa jedná o peňažné plnenie nemusí byť zaplatené do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, ale v dlhšej lehote. Za takúto dlhšiu lehotu je pritom nad akúkoľvek pochybnosť potrebné považovať i napriek výslovnému zneniu ust. § 232 ods. 3 posledná veta CSP, tiež plnenie vo forme splátok. Ani určenie povinnosti plniť v splátkach totiž fakticky nepredstavuje nič iné, ako len spôsob vyjadrenia dlhšej lehoty na plnenie, ktorý i keď zákon priamo neupravuje, výslovne s ním počíta ust. § 232 ods. 4 a zodpovedá tiež účelu a zmyslu oprávnenia súdu určiť dlhšiu lehotu na plnenie, ktorým je zmiernenie ťaživého dopadu okamžitého a jednorazového plnenia na osobu zaviazanú povinnosťou plniť. Len výnimočne v odôvodnených prípadoch môže súd určiť dlhšiu ako zákonom určenú lehotu na plnenie. Každá takáto výnimka sa považuje za osobitnú (exkluzívnu) výhodu povinného (dlžníka), ktorá však nesmie neprimerane zasahovať do právoplatne priznaných práv oprávneného (veriteľa). Ten totiž má vždy zaručené právo na uspokojenie priznaných nárokov v narušených súkromnoprávnych vzťahoch. Z tohto hľadiska ide o zabezpečenie a realizáciu práva na súdnu ochranu oprávneného a zákonných záruk na definitívnu nápravu narušeného právneho vzťahu. Uvedená exkluzivita povinného musí byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci je vhodné určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach (por. R 87/1966). Hľadiskami pre úvahu súdu, či sa má žalovanému, ktorému platobnú povinnosť určil, priznať výhoda splátok, budú najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného, žalovaným prejavená snaha o plnenie záväzku počas konania, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie sa v plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery žalobcu príliš ťaživé (por. R V/1968). Pritom je potrebné zohľadniť, že výška splátok musí odrážať nielen osobné pomery žalovaného, ale tiež zodpovedať výške priznaného plnenia tak, aby k uspokojeniu žalobcu došlo v primeranej dobe. V opačnom prípade by došlo k narušeniu vyváženosti záujmov oboch účastníkov v smere faktického popretia právoplatne priznaných práv či k možnému vzniku inej ujmy na oprávnených záujmoch žalobcu (por. rozsudok NS SR sp. zn. 7 Cdo 116/2012 z 18.3.2013).

23. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku v časti, týkajúcej sa výroku, ktorým na plnenie určil žalovanej splátky vo výške 30 € mesačne (bod 50 odôvodnenia) obmedzil len na konštatovanie, že tak urobil v zmysle § 232 ods. 3 a 4 CSP. V rozpore s ust. § 220 ods. 2 pritom v odôvodnení neuviedol ani stanoviská strán v otázke lehoty plnenia, ani z akých skutočností vo svojom rozhodnutí o lehote plnenia vyšiel a rovnako ani akými úvahami sa pri právnom posudzovaní tejto otázky, predovšetkým v kontexte už odvolacím súdom vyjadrených, rozhodovacou praxou uznávaných hľadísk, riadil. Možno preto konštatovať že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k určeniu dlhšej splatnosti peňažného plnenia odôvodnenie vôbec neobsahovalo a tento nedostatok odôvodnenia možno bezpochyby považovať za už zmienenú celkom ojedinelú situáciu (extrém) pri odôvodňovaní rozhodnutia a nie iba nespokojnosť odvolateľa so zdôvodnením. Z pohľadu uplatneného odvolacieho dôvodu je pre tento nedostatok rozhodnutie súdu prvej inštancie o určení dlhšej lehoty na plnenie nepreskúmateľným, čo zakladá nesprávnosť postupu súdu, ktorým sa odníma strane sporu možnosť

uskutočňovať jej procesné práva, a tým dôvodnosť žalobcom uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.

24. Preto odvolací súd rozsudok v odvolaním napadnutom výroku o lehote na plnenie zrušil postupom podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ a v zmysle ust. § 391 ods. 1 vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Nakoľko od rozhodnutia o peňažnej povinnosti závisí výrok o trovách konania, ktorý odvolaním napadnutý nebol, súd zrušil tiež výrok o trovách konania s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b/ v spojení s ust. § 379 písm. a/ CSP.

25. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie zistiť aktuálne stanoviská sporových strán k spôsobu rozhodnutia o lehote na plnenie už právoplatne určenej peňažnej povinnosti žalovanej, pokúsiť sa o zmierlivé vyriešenie sporu (čl. 7 bod 2 ; až pokiaľ vylúči možnosť dohody strán o paričnej lehote (výške splátky) bude povinnosťou prvoinštančného súdu, sledujúc naplnenie požiadavky zohľadniť v konaní tiež špecifické potreby strán sporu, vyplývajúce z ich zdravotného stavu a sociálneho postavenia (čl. 6 ods. 2 , umožniť žalovanej doplniť jej tvrdenia o skutočnostiach významných pre rozhodnutie o lehote na plnenie, predovšetkým o jej schopnosti splniť peňažný záväzok a tieto tvrdenia i náležite preukázať a po vyjadrení sa žalobcu k týmto skutočnostiam a po prípadnom doplnení dokazovania k nim na základe návrhov sporových strán, ohľadne lehoty na plnenie opätovne rozhodnúť. V novom rozhodnutí pritom súd prvej inštancie vezme do úvahy len tie skutočností, ktoré vyšli (vyjdú) v konaní najavo (čl. 11 ods. 4 , právne posúdi otázku lehoty na plnenie podľa ust. § 232 a vo svojich úvahách pri právnom posudzovaní veci vyjde tiež z právnou praxou akceptovaných hľadísk, a teda prihliadne najmä tiež na dôvody neplnenia záväzku žalovanou, výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovanej, žalovanou prejavenú snahu o plnenie záväzku počas konania, pričom pri prípadnom určení plnenia v pričom pri prípadnom určení plnenia v splátkach zohľadní i požiadavku, aby k uspokojeniu žalobcu došlo v primeranej dobe.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§ 435 .