Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/56/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Valérie Mihalčínovej, v právnej veci žalobcu Nettix s.r.o., Košice, Skladná 6, právne zastúpeného JUDr. Ivom Babjakom, advokátom, so sídlom Svidník, Sov. hrdinov 200/33, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, Lazovná 63, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo 17.03.2017 č. 100491247/2017, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo 17.03.2017 č. 100491247/2017 a rozhodnutie Daňového úradu Košice z 11.11.2016 č. 104280451/2016 a vec v r a c i a Daňovému úradu Košice na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalovaný rozhodnutím zo 17.03.2017 č. 100491247/2017 potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice z 11.11.2016 č. 104280451/2016, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie november 2011 v sume 265.994,77 eur.

2. Žalobca v podanej žalobe namietal, že toto rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v súlade so zákonom, pretože sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení veci, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, týmto rozhodnutím bol žalobca ukrátený na svojich právach. V žalobe žalobca uviedol, že správca dane vykonával u neho daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, alebo jeho časti, za zdaňovacie obdobie november 2011. Daňová kontrola sa začala dňa 20.01.2012, a v súlade s ustanovením § 46 ods.10 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní () v platnom znení mala byť ukončená dňa 20.01.2013 doručením protokolu podľa § 46 ods.8 Daňového poriadku.

Správca dane daňovú kontrolu prerušil rozhodnutím zo dňa 14.09.2012 č. 9800403/5/2561/070/2012. Rozhodnutie správcu dane bolo rozhodnutím žalovaného z 27.07.2016 č. 1379313/2016 zrušené, čo mala za následok, že správca dane porušil ustanovenie § 46 ods.10 Daňového poriadku tým spôsobom, že neukončil daňovú kontrolu v zákonom stanovenej lehote, keďže táto bola ukončená až dňom 12.09.2016. Protokol z daňovej kontroly preto nie je možné považovať za zákonne získaný dôkaz, pretože žalobcovi nebol doručený v zákonom stanovenej lehote na vykonanie daňovej kontroly. Podľa žalobcu doručenie do protokolu daňovému subjektu v zákonom stanovenej lehote je základným predpokladom k tomu, aby vyrubovacie konanie začalo zákonným spôsobom. Konštatoval, že Ústavný súd SR vo svojom náleze sp. zn. III.ÚS 24/2010 okrem iného zdôraznil, že v prípade ak je takýto protokol, ktorý nie je doručený v lehote stanovenej zákonom na vykonanie daňovej kontroly použitý správcom dane, je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením, a

vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly, a zachytený v protokole o takej kontrole, je rovnako nezákonné.

3. Uvedené námietky žalobca uviedol vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu Daňového úradu Košice, ale žalovaný svojim rozhodnutím preukázal, že nerešpektuje zákon. Žalovaný bez akejkoľvek svojej úvahy do odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že „nie je možné v lehote na výkon daňovej kontroly priznať takú váhu, ktorá by následne znamenala zmarenie účelov daňovej kontroly, ktorý spočíva v riadnom zistení daňovej povinnosti“. V napadnutom rozhodnutí podľa žalobcu absentuje úvaha žalovaného, ktorá ho viedla k tomuto tvrdeniu, a tiež uvedenie právnych predpisov, na základe ktorých toto tvrdenie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol. Žalobca v žalobe poukázal aj na to, že vo svojom vyjadrení zo dňa 19.09.2016 k protokolu z daňovej kontroly č. 103811123/2016 poukázal na zákonnú povinnosť správcu dane podľa § 46 ods.5 Daňového poriadku.

4. Žalobca ďalej v žalobe namietal, že už vo svojom vyjadrení zo dňa 19.09.2016 k protokolu č. 103811123/2016 poukázal na zákonnú povinnosť správcu dane podľa § 46 ods.5 Daňového poriadku v priebehu daňovej kontroly oboznámiť žalobcu so svojimi pochybnosťami o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom, alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených. A vyzvať ho, aby sa k nim vyjadril. Správca dane túto povinnosť v priebehu daňovej kontroly nesplnil, a tým znemožnil žalobcovi realizovať jeho zákonné právo uvedené v ustanovení § 45 ods.1 písm.f) Daňového poriadku. Podľa žalobcu aj toto porušenie má za následok nezákonnosť daňovej kontroly.

5. Žalovaný vo vyjadrení z 25.08.2017 k žalobe žalobcu navrhol túto zamietnuť ako nedôvodnú a nepriznať žalobcovi právo na náhradu trov konania. Konštatoval, že s námietkami žalobcu, ktoré uvádza v súvislosti s nedodržaním lehoty na vykonanie daňovej kontroly, sa žalovaný vysporiadal v napadnutom rozhodnutí, keď uviedol, že daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, alebo jeho časti, bola začatá v súlade s § 46 ods.2 Daňového poriadku, kde je uvedený v oznámení o daňovej kontrole - v dňoch 20.01.2012. Správca dane, ktorý podal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií maďarskej a rumunskej daňovej správe, prerušil daňovú kontrolu rozhodnutím zo dňa 14.09.2012, ktoré však neobsahovalo deň, ktorým sa daňová kontrola prerušuje, teda účinky prerušenia daňovej kontroly nenastali. Žalovaný na základe uvedeného, ako aj vzhľadom na skutočnosti, že nezaniklo právo na vyrubenie dane, zákonom stanovená lehota na vykonanie predmetnej daňovej kontroly, uplynula, a správca dane už nemal možnosť vydať nové rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly, rozhodnutím z 27.07.2016 č. 1379313/2016 rozhodnutie správcu dane o prerušení daňovej kontroly zrušil. Z uvedeného dôvodu zákonná lehota na vykonanie daňovej kontroly uplynula, avšak aj napriek tejto skutočnosti bolo potrebné daňovú kontrolu, ktorá bola začatá, aj ukončiť. Správca dane preto v súlade s § 46 ods.8 Daňového poriadku vyhotovil dňa 31.08.2016 protokol z daňovej kontroly, v ktorom uviedol, že sú v ňom uvedené iba dôkazy z tuzemských preverovaní, ktoré boli získané v rámci ročnej lehoty, a ktorý doručil spolu s výzvou na vyjadrenie k protokolu splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 12.09.2016. Týmto dňom bola daňová kontrola v zmysle § 46 ods.9 Daňového poriadku skončená.

6. Žalobca vo vyjadrení k protokolu uviedol iba námietky procesného charakteru, a prerokovania pripomienok sa nezúčastnil. Správca dane spísal o tejto skutočnosti úradný záznam zo dňa 03.11.2016 č. 104224523/2016, v ktorom sa vysporiadal s podanými námietkami, a keďže neboli predložené správcovi dane žiadne nové dôkazy, ani navrhnuté ďalšie šetrenie a dokazovanie, správca dane považoval doposiaľ zistené dôkazy za dostatočné na vydanie rozhodnutia, ktoré vydal dňa 11.11.2016.

7. Napriek tomu, že nebola dodržaná zákonná lehota na vykonanie daňovej kontroly, podľa žalovaného nemožno v danom prípade tvrdiť, že všetky dôkazy získané v priebehu daňovej kontroly, ktoré sú uvedené v protokole, sú z dôvodu nedodržania lehoty na výkon daňovej kontroly nezákonné. Správca dane už v protokole uviedol dôkazy získané v zákonnej lehote a dôkazy získané na základe odpovedí z MVI, ktoré sú nemenné, a možno ich taktiež použiť. Žalobca svojou neúčasťou na ústnom pojednávaní dňa 03.11.2016 nedal správcovi dane možnosť, aby ho vo vyrubovacom konaní oboznámil s týmito zisteniami a prerokoval jeho pripomienky k protokolu. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej konštatoval, že aj napriek tvrdeniu, že protokol z daňovej kontroly trvajúcej dlhšie ako jeden rok, má povahu nezákonne použitého dôkazného prostriedku, existujú jednotlivé dôkazy, ktoré boli vykonané v zákonom stanovenej lehote, a nemožno ich považovať za nezákonne získané. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia použil

dôkazy z tuzemských preverovaní, ktoré boli získané v rámci ročnej lehoty od začatia kontroly, a použil dôkazy, ktoré získal v rámci žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Na základe týchto dôkazov bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane za zdaňovacie obdobie november 2011. To, že tieto skutočnosti sú uvedené v protokole, neznamená, že protokol bol použitý ako podklad pre vydanie rozhodnutia. Podkladom pre vydanie rozhodnutia boli vyššie uvedené dôkazy, na základe ktorých správca dane dospel k záverom, ktoré sú v rozhodnutí uvedené.

8. Podľa žalovaného sa vo svojom rozhodnutí dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré boli obsahom odvolania. Z obsahu rozhodnutí jasne vyplýva, z akých skutočností správca dane, ako aj žalovaný vychádzali, a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadili. Podľa žalovaného posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery týkajúce sa porušenia ustanovení zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov boli vecne správne a v súlade s príslušnými ustanoveniami citovaného zákona, ako aj Daňového poriadku. Z uvedených dôvodov považuje žalovaný námietky žalobcu za neopodstatnené.

9. Žalobca na pojednávaní na krajskom súde zotrval na svojich žalobných námietkach. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR v obdobných veciach, ktorá vychádza z nálezu Ústavného súdu SR III.ÚS 24/2010. Druhá neodstrániteľná vada spočíva v porušení ustanovenia § 46 ods.5 Daňového poriadku, pričom ide o vadu, ktorá je neodstrániteľná, a aj tá podľa názoru žalobcu má za následok nezákonnú daňovú kontrolu.

10. Žalovaný sa na pojednávanie napriek riadnemu predvolaniu nedostavil s ospravedlnením pracovnej zaneprázdnenosti.

11. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného a Daňového úradu Košice, oboznámil sa s administratívnym spisom, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

12. Daňový úrad Košice rozhodnutím z 11.11.2016 č. 104280451/2016 určil žalobcovi rozdiel v sume 265.994,77 eur na DPH za zdaňovacie obdobie november 2011, nepriznal nadmerný odpočet v sume 239.706,88 eur a vyrubil daň v sume 26.287,89 eur.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že Daňový úrad Košice vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie november 2011, ktorá bola ukončená dňa 12.09.2016 doručením protokolu z daňovej kontroly č. 103811123/2016 zo dňa 31.08.2016 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole.

13. Žalovaný v odvolacom konaní napadnuté rozhodnutie daňového úradu potvrdil rozhodnutím zo 17.03.2017 č. 100491247/2017.

14. Žalobca v odvolaní okrem nedostatočne zisteného skutkového stavu veci namietal, že v konaní správcu dane bola zistená taká vada, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Konštatoval, že daňová kontrola bola začatá dňa 20.01.2011 a v súlade s ustanovením § 46 ods.10 Daňového poriadku mala byť ukončená najneskôr 20.01.2013. Správca dane daňovú kontrolu prerušil rozhodnutím zo dňa 14.09.2012 č. 9800403/5/2561070/2012. Toto rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím žalovaného zo dňa 27.07.2016 č. 1379313/2016, čo má za následok, že správca dane porušil ustanovenie § 46 ods.10 Daňového poriadku tak, že neukončil daňovú kontrolu v zákonom stanovenej lehote.

15. Žalobca v odvolaní uviedol, že dňa 07.06.2016 podal žiadosť o bezodkladné ukončenie daňovej kontroly, v ktorej poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR, ktorá sa týka nezákonnosti protokolu z daňovej kontroly, ktorá nie je ukončená v zákonom stanovenej lehote, a zdôraznil, že nesúhlasí s ďalším pokračovaním vo výkone tejto kontroly. Správca dane nerešpektoval výklad právnych predpisov súdmi SR a daňovú kontrolu neukončil zastavením daňového konania podľa § 62 ods.1 písm.h) Daňového poriadku, ale pokračoval v jej výkone vyhotovením protokolu.

16. Žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí sa s touto odvolacou námietkou vysporiadal tak, že rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly, ktoré vydal správca dane, neobsahovalo deň, ktorým sa

daňová kontrola prerušuje, preto bolo vydané v súlade s ustanovením § 61 ods.3 Daňového poriadku a účinky prerušenia daňovej kontroly nenastali. Vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj na skutočnosti, že nezaniklo právo na vyrubenie dane a zákonom stanovená lehota na vykonanie kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu na DPH za zdaňovacie obdobie november 2011 u žalobcu uplynula, a správca dane už nemal možnosť vydať nové rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly, žalovaný toto rozhodnutie o prerušení konania svojim rozhodnutím zo dňa 27.07.2016 č. 1379313/2016 zrušil.

17. Keďže daňová kontrola bola začatá, bolo potrebné ju aj ukončiť, aj napriek skutočnosti, že zákonná lehota na vykonanie daňovej kontroly uplynula. Správca dane preto v súlade s ustanovením § 46 ods.8 Daňového poriadku vyhotovil protokol z daňovej kontroly, v ktorom uviedol, že sú v ňom uvedené iba dôkazy z tuzemských preverovaní, ktoré boli získané v rámci ročnej lehoty. Daňová kontrola bola ukončená dňa 12.09.2016 doručením predmetného protokolu žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie. V nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou začalo vyrubovacie konanie podľa § 68 Daňového poriadku.

18. Žalobca vo vyjadrení k protokolu namietal nezákonnosť daňovej kontroly, keďže táto nebola ukončená v zákonom stanovenej lehote. Správca dane sa s námietkami žalobcu vysporiadal tak, že žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti a dôkazy a doposiaľ zistené dôkazy považoval za dostatočné na vydanie rozhodnutia.

19. Žalovaný vo svojom rozhodnutí konštatoval, že napriek tomu, že nebola dodržaná zákonná lehota na vykonanie kontroly, nie je možné v danom prípade tvrdiť, že všetky dôkazy získané v priebehu daňovej kontroly boli v dôsledku nedodržania lehoty na výkon daňovej kontroly nezákonné. Správca dane už v protokole uviedol iba dôkazy získané v zákonnej lehote a dôkazy získané na základe odpovedí z MVI.

20. Podľa žalovaného nie je možné v lehote na výkon daňovej kontroly priznať takú váhu, ktorá by následne znamenala zmarenie účelu daňovej kontroly, ktorý spočíva v riadnom zistení daňovej povinnosti. Aj tvrdeniu, že protokol z daňovej kontroly trvajúcej dlhšie ako jeden rok, má povahu nezákonne použitého dôkazného prostriedku, existujú jednotlivé dôkazy, ktoré boli vykonané v zákonom stanovenej lehote a nemožno ich považovať za nezákonne získané.

21. Podľa § 46 ods.1 prvá veta zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní () v znení neskorších predpisov daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole.

Podľa § 46 ods.8 prvá veta Daňového poriadku zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly, vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm.b) a c).

Podľa § 46 ods.9 písm.a) Daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8.

Podľa § 46 ods.10 Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 kalendárnych mesiacov.

22. Podľa § 61 ods.1 písm.b) Daňového poriadku správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, ale je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

Správca dane môže daňové konanie prerušiť najdlhšie na 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne navrhnú účastníci daňového konania; túto lehotu môže správca dane predĺžiť na nevyhnutný čas (§ 61 ods.2 Daňového poriadku).

Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu, alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia (§ 61 ods.3 prvá veta Daňového poriadku).

Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú (§ 61 ods.5 Daňového poriadku).

23. Súd z obsahu spisu a napadnutých rozhodnutí zistil, že správca dane a žalovaný sa citovanými ustanoveniami Daňového poriadku dôsledne neriadili.

Z obsahu spisu vyplýva, že v preskúmavanej veci bola daňová kontrola začatá dňa 20.01.2012 doručením oznámenia správcu dane žalobcovi o daňovej kontrole. Daňová kontrola mala byť v súlade s ustanovením § 46 ods.10 Daňového poriadku ukončená 20.01.2013. Pretože správca dane pri prerušení daňovej kontroly vo svojom rozhodnutí neuviedol dátum, resp. deň, ktorým je konanie prerušené, rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly bolo neúčinné. Napriek tejto skutočnosti správca dane pokračoval v daňovej kontrole, vyhotovil protokol o daňovej kontrole, ktorý doručil žalobcovi s výzvou na vyjadrenie dňa 12.09.2016. Týmto dňom bola podľa Daňového poriadku ukončená daňová kontrola.

24. Súd poukazuje na to, že lehota uvedená v § 46 ods.10 je zákonnou lehotou a pre správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu, je záväzným limitom, ktorý determinuje zákonnosť uskutočňovanej daňovej kontroly. Daňová kontrola ako proces smerujúci k obstaraniu dôkazného prostriedku (protokolu) predstavuje závažný a intenzívny zásah do individuálnej, právom chránenej sféry daňového subjektu zo strany správcu dane, čo vyplýva z charakteru povinností kontrolovaného daňového subjektu počas daňovej kontroly (§ 45 ods.2 Daňového poriadku). Cieľ daňovej kontroly tak nie je možné dosiahnuť na úkor práva a právom chránených záujmov daňového subjektu. Aj v daňovom konaní sa uplatňuje požiadavka primeranosti (proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovému subjektu. Túto požiadavku formuloval zákonodarca celkom exaktne určením limitov konkrétneho typu zásahu. Pri daňovej kontrole bol v čase jej vykonávania u žalobcu uvedený limit ustanovený v § 46 ods.10 Daňového poriadku, z ktorého vyplýva bez akýchkoľvek pochybností, že daňovú kontrolu nemožno vykonávať dlhšie, než to ustanovuje zákon. Uvedený právny záver vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/55/2011 z 25.09.2012. Najvyšší súd SR v tomto rozsudku konštatoval, že tento právny názor je konformný, aj s právnym názorom Ústavného súdu SR vysloveným v náleze sp. zn. III.ÚS 24/2010 z 29.06.2010.

25. Podľa názoru súdu daňová kontrola tvorí jeden celok, a nemožno z nej vytrhávať iba jednotlivé dôkazy, ktoré by bolo možné použiť vo vyrubovacom konaní, z dôvodu, že boli získané v rámci zákonnej jednoročnej lehoty, a na ďalšie dôkazy, ktoré boli získané už po tejto lehote, by správca dane neprihliadal. Takýto postup podľa názoru súdu nie je v súlade s právnymi ustanoveniami upravujúcimi daňovú kontrolu, z ktorých vyplýva, že protokol o daňovej kontrole je podklad pre ďalšie konanie, na základe ktorého je správca dane oprávnený vykonávať ďalšie úkony voči daňovému subjektu. Je nepochybné, že daňová kontrola nebola ukončená v zákonnej lehote, pričom dôvodom nebola nesúčinnosť žalobcu, ale pochybenie správcu dane, ktorý pri prerušení daňovej kontroly opomenul vo svojom rozhodnutí uviesť deň prerušenia.

26. Protokol z daňovej kontroly, ktorá bola ukončená po zákonnej lehote, nemá povahu zákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý by bolo možné použiť podľa § 24 ods.4 Daňového poriadku. Pretože žalovaný takýto dôkaz použil, celé daňové konanie je zaťažené vadou nezákonnosti. A rozhodnutie, ktoré správcu dane, ako aj žalovaného, ktoré jej jeho zavŕšením, vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly, sú rovnako nezákonné. Uvedené rovnako vyplýva z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 24/2010 z 29.06.2010. Žalobná námietka žalobcu, že táto skutočnosť v konaní žalovaného a správcu dane spôsobuje takú vadu, ktorý má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, je preto dôvodná, a súd z toho dôvodu rozhodnutie žalovaného, ako aj správcu dane, zrušil podľa § 191 ods.1 písm.g) Správneho súdneho poriadku a vec vrátil Daňovému úradu Košice na ďalšie konanie. V ďalšom konaní Daňový úrad Košice bude postupovať podľa § 62 ods.1 písm.h) Daňového poriadku.

27. Súd žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, vzhľadom na to, že mal v konaní celkom úspech (§ 167 ods.1 Správneho súdneho poriadku).

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 Správneho súdneho poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku (ďalej len "sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.