Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/225/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Martin Kolesára v spore žalobkyne Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 82, IČO: 36 062 235, zast. Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/ M. T., nar. XX.X.XXXX, bytom N., Zelená 8, zast. JUDr. Danielom Přibylom, advokátom, so sídlom Lučenec, Dr. Vodu 2 a 2/ Z. zast. JUDr. Máriou Durkošovou, PhD., advokátkou so sídlom Košice, Mudroňova 4, IČO: 42 242 681, o zaplatenie 4.582,34 € s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 18C/770/2015-201 z 1.2.2017 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby proti žalovanému v 2. rade a vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaného v 2. rade.

Priznáva žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v celom rozsahu.

odôvodnenie:

X. Okresný súd E. II (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom uložil žalovanej v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu X.XXX,XX € s X,XX % úrokmi z omeškania z dlžnej sumy ročne od XX.X.XXXX až do zaplatenia, všetko do XX dní od právoplatnosti rozsudku (I.) a žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol (II.). T. v 1. rade uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu XXX % preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených výdavkov v súdnom konaní (P..) a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému v 2. rade trovy konania v rozsahu XXX % preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených výdavkov v súdnom konaní (IV.).

X. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala od žalovaných zaplatenia sumy X.XXX,XX € s X,XX % úrokmi z omeškania ročne od XX.X.XXXX až do zaplatenia, titulom náhrady poistného plnenia vyplateného z poistného garančného fondu poškodenému D. D. za škodu spôsobenú prevádzkou osobného motorového vozidla zn. K. G.: LC XXX BX na osobnom motorovom vozidle poškodeného zn. Z. C. G.: OL CH XXX pri dopravnej nehode dňa 13.1.2015 zavinenej vodičkou A. K., podľa ust. § 24 ods. 7 v spojení s § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel v znení neskorších predpisov. Z titulu náhrady škody vzniknutej pri poistnej udalosti dňa 13.1.2015 v meste Oldenburg v Nemecku si poškodený D. D. uplatnil voči poistiteľovi náhradu škody v sume 4.582,34 €, predstavujúcu náklady na opravu motorového vozidla 3.984,36 € a náklady za vypracovanie znaleckého posudku 597,98 €; náhrada škody bola poukázaná poškodenému jeho poisťovateľom v Nemecku dňa 1.6.2015 a žalobkyňa sumu 4.582,34 € poukázala poistiteľovi poškodeného dňa 1.7.2015, čo preukázala výpisom z účtu. Žalobkyňa uplatňovala nárok na náhradu vyplateného poistného plnenia voči žalovanej v 1. rade, ktorá

bola evidovaná v evidencii motorových vozidiel SR ako držiteľka motorového vozidla zn. Seat EVČ: LC 504 BX, ktorým bola škoda na území Nemecka spôsobená a ku ktorému nebola uzatvorená poistná zmluva, a solidárne voči žalovanému v 2. rade, ktorý mal byť faktickým držiteľom motorového vozidla, nakoľko podľa kúpnej zmluvy zo dňa 9.12.2013 predloženej žalovanou 1/, bolo vlastnícke právo k motorovému vozidlu zn. Seat EVČ: LC 504 BX prevedené na žalovaného 2/.

3. Súd po vykonaní dokazovania uplatnený nárok právne posúdil podľa ustanovení § 24 ods. 2 písm. b/, § 24 ods. 7, § 4 ods. 5 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu v znení neskorších predpisov, § 427 ods. 1 a 2, § 428 prvá veta, § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a konštatoval, že za prevádzkovateľa motorového vozidla sa vo všeobecnosti považuje subjekt, ktorý má právnu a faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom, zhodne je prevádzkovateľ motorového vozidla definovaný v ust. § 2 písm. j) zákona č. 381/2001 Z.z., na základe ktorého právneho predpisu si žalobkyňa uplatňuje v konaní nárok. V okolnostiach posudzovaného prípadu súd uzavrel, že jediným subjektom, ktorý mal postavenie prevádzkovateľa, a teda mal v skutočnosti právnu aj faktickú možnosť s motorovým vozidlom nakladať, bola výlučne žalovaná v 1. rade, ktorá ako držiteľka motorového vozidla bola zapísaná v dokladoch vozidla, ako aj v evidencii motorových vozidiel. S evidenciou žalovanej 1/ ako držiteľky motorového vozidla boli spojené povinnosti, ktorých sa nezbavila ani uzavretím kúpnej zmluvy so žalovaným 2/, keďže nedošlo k vykonaniu všetkých úkonov, ktoré boli potrebné na prevod držby motorového vozidla na inú osobu, a s tým spojený prechod práv a povinností držiteľa motorového vozidla. Výpisom z evidencie karty vozidla, ako aj zhodnými tvrdeniami žalovaných súd mal preukázané, že k motorovému vozidlu bola v elektronickom systéme od septembra 2012 zaevidovaná exekútorská blokácia motorového vozidla. Vychádzajúc z ust. § 118 ods. 4, § 116 ods. 8 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení účinnom ku dňu uzavretia kúpno-predajnej zmluvy (podľa ktorého orgán policajného zboru nevykoná zápis o zmene držby vozidla, odhlásenie vozidla a zmenu údajov o vlastníkovi vozidla po doručení oznámenia v elektronickej forme, že sa proti vlastníkovi vozidla vedie exekučné konanie alebo výkon rozhodnutia, a iná osoba za vlastníka vozidla alebo držiteľa mohla konať, len ak jej bolo udelené písomné plnomocenstvo s osvedčeným podpisom vlastníka vozidla alebo držiteľa vozidla), súd mal za to, že žalovaný 2/ bez súčinnosti žalovanej 1/ nemohol vykonávať žiadne zmeny v evidencii motorového vozidla a vzhľadom na exekútorskú blokáciu evidovanú v elektronickom systéme od septembra XXXX už ani nebolo možné realizovať zápis zmeny držiteľa a vlastníka do dokladov motorového vozidla a evidencie motorových vozidiel. B. osoba zapísaná v osvedčení o evidencii motorového vozidla časť X a 2, sa žalovaná 1/ aj podľa ust. § 2 písm. c) zákona č. X/XXXX Z.z. považovala naďalej za držiteľa motorového vozidla, napriek uzavretiu kúpno-predajnej zmluvy ju naďalej zaťažovali povinnosti držiteľa a vlastníka motorového vozidla a mala výlučné oprávnenie s týmto motorovým vozidlom nakladať, preto sa považovala za prevádzkovateľa motorového vozidla zn. K. P. G.: LC XXX BX. K. poukázal na to, že žalovaná 1/ ako držiteľ motorového vozidla zapísaná v dokladoch vozidla, mala zákonnú povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu týkajúcu sa povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom (§ 3 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z.), pričom práve v súvislosti s absenciou zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou motorového vozidla vznikla žalobkyni povinnosť na plnenie (podľa § 9 zák. č. XXX/XXXX Z.z. existujúce poistenie zodpovednosti za škodu zaniklo až zápisom prevodu držby motorového vozidla na inú osobu v evidencii motorových vozidiel). V prípade, ak by si žalovaná 1/ riadne plnila povinnosti držiteľa motorového vozidla, poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla by bolo možné realizovať z povinného zmluvného poistenia, a nevznikla by povinnosť na plnenie žalobkyni, a teda ani jej nárok na náhradu vyplateného poistného plnenia. S. posúdenia súdu prvej inštancie žalovaná 1/ porušila svoje povinnosti držiteľa motorového vozidla, keď napriek svojej preukázateľnej vedomosti, že je jedinou a výlučne oprávnenou osobou nakladať s motorovým vozidlom, nezaujímala sa o jeho právny a faktický osud, zanedbala povinnosť uzavretia zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalovaná 1/ v zmysle zákonnej úpravy (zákonov č. XXX/XXXX Z.z. a č. X/XXXX Z.z.) je považovaná za prevádzkovateľa motorového vozidla, a preto zodpovedá za škodu spôsobenú jeho prevádzkou podľa ust. § 427 OZ. V prípade, ak by bola riadne uzavretá zmluva o poistení zodpovednosti za škodu, poistenie by pokrývalo zodpovednosť za škodu u každého subjektu, ktorého by bola daná v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla (§ 4 zák. č. W./XXXX Z.z.), pretože poistný vzťah týkajúci sa zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. K. P., G.: LC XXX BX v čase spôsobenia škody XX.X.XXXX neexistoval, žalovaná 1/ ako osoba, u ktorej bola konštatovaná zodpovednosť za škodu, je osobou bez poistenia zodpovednosti v zmysle ust. § X4 ods. 2 písm. b) zákona č. XXX/XXXX Z.z. X. žalovanej 1/ súd posúdil ako nedôvodnú s poukazom na znenie ust. §

430 ods. X druhá veta OZ, podľa ktorého prevádzateľ zodpovedá spoločne s tým, kto použije dopravný prostriedok bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa, ak takéto použitie dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil. S. za nepochybné, že nedbalosť žalovanej 1/ bola tou rozhodujúcou okolnosťou, následkom ktorej sa motorové vozidlo dostalo do dispozície inej osoby, keďže žalovaná 1/ predávala motorové vozidlo zaťažené exekučným konaním, vozidlo od žalovaného 2/ neprevzala (naopak tvrdila, že mu ho nechala na užívanie) a kúpnu cenu mu nevrátila, poistné nehradila, pričom súd nezistil skutočnosti svedčiace o jej snahe zosúladiť reálny stav s právom (ktoré žalovaná 1/ v konaní napokon ani netvrdila), a napriek svojej vedomosti o tom, že je naďalej držiteľkou vozidla, sa o osud veci až do r. XXXX nezaujímala, preto za takých okolností sa žalovaná 1/ svojej zodpovednosti ako prevádzkovateľ vozidla nemôže zbaviť. K. dospel k záveru o zodpovednosti žalovanej 1/ za vzniknutú škodu, preto ju zaviazal na úhradu žalovaného nároku. Q. nároku žalobkyne na náhradu poistného plnenia vyplateného titulom spôsobenej škody mal preukázaný znaleckým posudkom, výpisom z účtu o poukázanom finančnom plnení poškodenému D. D. a poisťovateľovi poškodeného. H. žalobkyne na zaplatenie úrokov z omeškania vyvodil z ust. § 517 ods. 1, 2, § 563 a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v platnom znení, keďže žalovaná 1/ po doručení výzvy na zaplatenie pohľadávky 4.582,34 € dňa 14.7.2015, túto v lehote do 9.8.2015 nezaplatila, preto od 10.8.2015 je žalovaná v omeškaní s plnením dlžnej sumy. Žalobu voči žalovanému v 2. rade ako nedôvodnú súd zamietol, keďže žalovaný 2/ pre právne vady viaznúce na vozidle, nezískal právnu a faktickú možnosť s vozidlom nakladať, preto sa nepovažuje za prevádzkovateľa motorového vozidla, ani u neho nebolo zistené porušenie povinnosti, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou na území Nemeckej republiky, a nebol ani osobou, ktorá by mala povinnosť uzavretia zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Návrhy žalovaných na výsluch svedkov súd zamietol podľa ust. § 198 ods. 3 CSP, keďže výpoveď svedkyne A. K., vodičky motorového vozidla by nemala vplyv na právne postavenie žalovanej 1/ a okolnosti, z ktorých súd vychádzal pri konštatovaní jej zodpovednosti ako držiteľky motorového vozidla za právny osud motorového vozidla, ani povinnosti na uzavretie poistnej zmluvy týkajúcej sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú jeho prevádzkou podľa zákona č. 381/2001 Z.z. Nakoľko súd žalobu voči žalovanému 2/ zamietol, nepovažoval za potrebné vykonať výsluch ním navrhovaného svedka na preukázanie obsahu vzájomnej komunikácie medzi žalovanými. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa zásady procesného úspechu ustanovenej v § 255 a plne úspešnej žalobkyni vo vzťahu k žalovanej 1/ priznal nárok na náhradu 100 % preukázaných odôvodnených a účelne vynaložených výdavkov v súdnom konaní. Vo vzťahu k žalovanému 2/ bola žalobkyňa procesne neúspešnou sporovou stranou, preto súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % žalovanému 2/ proti žalobkyni.

4. Rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby proti žalovanému v 2. rade a v súvisiacom výroku o povinnosti žalobkyne zaplatiť žalovanému 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %, napadla žalobkyňa včas podaným odvolaním z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Citovala ust. § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 2 písm. j), § 3 ods. 1 zákona č. 381/200l Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, podľa ktorých prevádzkovateľom motorového vozidla sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má právnu alebo faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom, pričom povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu pri tuzemskom motorovom vozidle má ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom; ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca. Poukázala na to, že žalovaná 1/ bola v čase nehody zapísaná v dokladoch predmetného motorového vozidla ako jeho držiteľ, zároveň bolo výpoveďou žalovaných preukázané, že na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 9.12.2013 odovzdala motorové vozidlo zn. SEAT, EČV: LC 504 BX žalovanému 2/, ktorý potvrdil, že zaň zaplatil kúpnu cenu a prevzal ho do užívania, po odovzdaní predmetu kúpy a zaplatení kúpnej ceny však vyšla najavo exekútorská blokácia zapísaná na motorové vozidlo, ktorá neumožňovala vykonať následnú zmenu v evidencii vozidiel po predaji vozidla. Z výpovede žalovaných vyplynulo, že zmluvné strany po zistení, že k motorovému vozidlu nebude možné vykonať zápis nového držiteľa v evidencii vozidiel pre exekútorskú blokáciu, si ponechali navzájom poskytnuté plnenia. Žalovaný 2/ teda po odovzdaní fakticky disponoval vozidlom, dokonca ho ďalej predal, čo uviedol vo svojej výpovedi. Účinky kúpnej zmluvy teda akceptoval, keďže od nej neodstúpil, vozidlo si ponechal a ďalej ho užíval. Podľa názoru žalobkyne zmluvné strany svojím konaním zapríčinili vznik právneho stavu, kedy žalovaná 1/ figurovala v evidencii motorových vozidiel ako oprávnený držiteľ, a teda bola jej zachovaná právna držba k

motorovému vozidlu a zároveň žalovanému 2/ bolo umožnené, aby vozidlo užíval, teda získal faktickú držbu. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa zastávala názor, že žalovaný 2/ sa stal subjektom, ktorý získal faktickú, a pritom nie krátkodobú alebo len prechodnú držbu k motorovému vozidlu. Pokiaľ žalovaný 2/ tvrdil, že vozidlo ďalej predal, tieto skutočnosti napriek svojim tvrdeniam nijako nepreukázal, preto podľa názoru žalobkyne faktická držba vozidla bola preukázaná iba vo vzťahu k žalovanému 2/ a ten preto ako prevádzkovateľ je subjektom zodpovedajúcim za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. Prevádzkovateľ dopravného prostriedku v tomto prípade objektívne zodpovedá za škodu, avšak nie za škodu spôsobenú protiprávnym úkonom (ako je to v prípade všeobecnej zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 , ale za škodu spôsobenú objektívnou skutočnosťou, ktorou je nebezpečná povaha samotnej prevádzky dopravného prostriedku. Škoda, náhradu ktorej poskytla žalobkyňa z poistného garančného fondu, bola spôsobená motorovým vozidlom bez poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú jeho prevádzkou v zmysle ust. § 24 ods. 1 písm. b) zákona č. 381/200l Z.z., preto žalobkyňa podľa ust. § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), j) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila poškodenému. Žalobkyňa mala za to, že aj žalovaný 2/ je osobou, za ktorú poskytla poistné plnenie z poistného garančného fondu, nakoľko aj jeho objektívnou zodpovednosťou ako prevádzkovateľa vozidla došlo ku škode. Vytkla súdu prvej inštancie, že sa nevysporiadal s platnosťou kúpnej zmluvy ako takej a nevysporiadal sa ani s tým, že žalovaný 2/ napriek vedomosti o exekútorskej blokácii vzťahujúcej sa na vozidlo, toto naďalej užíval, disponoval ním a mal ho vo faktickej držbe. Podľa žalobkyne z výpovedí strán sporu v priebehu konania je možné i žalovaného 2/ považovať za osobu zodpovedajúcu za škodu spôsobenú osobitnou povahou prevádzky. Zároveň žalobkyňa poukázala na fakt, že úkonmi žalovaných pred podaním žaloby, ako aj v rámci konania vznikol stav, kedy nebolo možné ustáliť osobu zodpovednú za vzniknutú škodu. Žalobkyňa sa tak z dôvodu objektívnych skutočností, a nie svojou vinou dostala do situácie, kedy musela z opatrnosti uplatniť nárok voči nejednoznačnému okruhu žalovaných s cieľom vymôcť nárok, ktorý vznikol porušením právnej povinnosti osoby prevádzkovateľa vozidla ako osoby bez poistenia zodpovednosti. Súd mal preto prihliadnuť na vzniknutý stav aj pri rozhodovaní o trovách konania, a síce že je to práve správanie žalovaných a ich právne postavenie v danej veci, ktoré u každého predstavuje určitú mieru zodpovednosti za škodu, ktorú v konečnom dôsledku uhradila žalobkyňa a správanie žalovaných spôsobilo aj vznik trov, na ktoré bola zaviazaná žalobkyňa vo vzťahu k žalovanému 2/. Vzhľadom na uvedené podľa žalobkyne pri rozhodovaní o trovách konania bol priestor na aplikáciu ust. § 257 Civilného sporového poriadku a súd mal prihliadnuť na dôvody hodné osobitného zreteľa, s ohľadom na charakter procesnej situácie a postavenie žalobkyne. Zároveň poukázala na to, že obaja žalovaní porušili do istej miery svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona a žalobkyňa všetky svoje zákonné povinnosti splnila, obaja žalovaní istou mierou zodpovedajú za vzniknutú škodu a mali byť zaviazaní na jej úhradu, čo však nevylučuje následné vyrovnanie právnych vzťahov medzi nimi navzájom. Toto ich vzájomné vyrovnanie však nemalo byť predmetom tohto konania a nie je prípustné, aby bolo na ťarchu žalobkyne. Vzhľadom na uvedené zastávala názor, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti podľa ust. § 388 zmenil tak, že vyhovie žalobe v plnom rozsahu, resp. aby podľa § 389 rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie v napadnutej časti na ďalšie konanie. Zároveň si žalobkyňa uplatnila náhradu trov prvoinštančného konania a trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní.

5. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu nárok v celom rozsahu neuznal, považujúc ho za nedôvodný. Opísal skutočnosti uvedené v odvolaní, citoval znenie ustanovení § 427 ods. 1 a 2 a stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že zodpovednosť za škodu v tomto prípade by bolo možné dovodiť u vodičky motorového vozidla A. K., a nie u žalovaného 2/, ktorý v čase vzniku dopravnej nehody nebol vlastníkom, držiteľom, ani prevádzkovateľom motorového vozidla a dotknuté motorové vozidlo ani neriadil, teda je absolútne vylúčená aj taká možnosť, aby v príčinnej súvislosti s jeho konaním vznikla akákoľvek škoda. Podľa názoru žalovaného 2/ jediným subjektom, ktorý mal postavenie prevádzkovateľa (v súlade s ust. § 2 písm. j/ zákona č. 381/2001 Z.z.) a teda mal právnu a faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom, bola výlučne žalovaná 1/, ktorá bola ako držiteľka motorového vozidla zapísaná v dokladoch, ako aj v evidencii motorových vozidiel. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že práve žalovaná 1/ mu zatajila právne vady viaznúce na predmetnom motorovom vozidle, de facto mu znemožnila prepis motorového vozidla, ako aj splnenie si zákonných povinností spojených s povinným poistením motorového vozidla, a to tým, že od septembra 2012 bola v elektronickom systéme zaevidovaná exekútorská blokácia motorového vozidla. Poukazujúc na ust. § 118 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu podpisu kúpnej zmluvy z 9.12.2013, uviedol, že bol absolútne vylúčený

z možnosti uzatvoriť zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. Seat Ibiza EVČ: LC 504 BX, v súvislosti s absenciou ktorej vznikla žalobkyni povinnosť na plnenie. Žalovaná 1/ mala teda výlučné oprávnenie s vozidlom nakladať, čo preukazuje aj tá skutočnosť, že dňa 1.4.2016 (t.j. v čase po uplynutí takmer 2,5 roka po uzatvorení kúpnej zmluvy so žalovaným 2/ a takmer 1,5 roka po dopravnej nehode - poistnej udalosti zo dňa 13.1.2015) nahlásila na príslušnom dopravnom inšpektoráte stratu ŠPZ predmetného motorového vozidla (LC 504 BX) a držiteľovi tohto motorového vozidla - žalovanej 1/ boli v rovnaký deň 1.4.2016 vydané nové ŠPZ (LC 981 CO). Žalovaný poukázal na to, že pre právne vady viaznúce na vozidle nezískal právnu ani faktickú možnosť s vozidlom nakladať, preto sa nepovažuje za prevádzkovateľa motorového vozidla, a neporušil ani inú povinnosť v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. K otázke trov konania, na úhradu ktorých bola zaviazaná žalobkyňa, uviedol, že súd prvej inštancie postupoval správne v súlade s Civilným sporovým poriadkom. Poukázal na to, že žalobkyňa po vyslovení predbežného právneho názoru súdu prvej inštancie mala možnosť vziať žalobu voči nemu späť, pričom ak by tak učinila, žalovaný 2/ vyhlásil, že si nebude uplatňovať náhradu trov konania. S prihliadnutím na skutočnosť, že sa právny zástupca žalobkyne nevedel na pojednávaní dňa 19.10.2016 vyjadriť (bez stanoviska klienta), bolo toto pojednávanie odročené, žalobkyňa nevyužila túto procesnú možnosť, a preto žalovaný mal za to, že je povinná nahradiť mu trovy konania v súlade s ust. § 255 ods. 1 v rozsahu 100 % preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených výdavkov v súdnom konaní. Záverom tvrdenia žalobkyne uvedené v odvolaní označil za nerelevantné a uviedol, že žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti a ani rozhodujúce právne argumenty či závery, ktoré by zakladali danosť niektorého z odvolacích dôvodov. S prihliadnutím na uvedené odvolaciemu súdu navrhol, aby odvolanie ako nedôvodné v celom rozsahu zamietol a potvrdil napadnutý rozsudok. Zároveň si žalovaný 2/ uplatnil náhradu trov prvoinštančného konania a trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas (§ 362 a oprávnenou osobou (§ 359 proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP], s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, uplatnený odvolací dôvod nie je preukázaný a rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby proti žalovanému v 2. rade a v súvisiacom výroku o trovách konania je vecne správny, preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti podľa ust. § 387 ods. 1, 2 potvrdil, stotožňujúc sa v celom rozsahu aj so správnymi dôvodmi napadnutého rozsudku. Rozsudok odvolací súd verejne vyhlásil dňa 18.10.2018 o 9.40 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 215/2. posch., po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.

7. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že rozsudok v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím uplatnila odvolací dôvod upravený v ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

8. Právnym posúdením sa rozumie činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu, to zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávny právnym posúdením veci [odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP] je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie); dochádza k nemu vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo ak síce použil správny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo aplikoval na zistený skutkový stav a z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu.

9. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutej časti z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu a v rozsahu námietok žalobkyne uvedených v odvolaní a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a rozsudok v napadnutej časti je vecne správny. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania v rozsahu potrebnom pre úplné zistenie skutkového stavu, pri právnom posúdení prejednávanej veci použil správne právne normy [ust. § 2 písm. j), § 24 ods. 2 písm. b), § 24 ods. 7, § 4 ods. 5 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ust. § 427 ods. 1 a 2, § 428 prvá veta, § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka], ktoré aj správne interpretoval a aplikoval na zistený skutkový stav, v

intenciách správne zvolených právnych predpisov náležite, v plnom súlade so zákonom i súdnou praxou a podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 191 a nasl. vyhodnotil vykonané dôkazy a všetky zistené právne relevantné skutkové okolnosti, pričom uviedol aj správne, dostatočné a presvedčivé dôvody svojho rozhodnutia a zo zisteného skutkového stavu vyvodil zodpovedajúce právne závery o právach a povinnostiach sporových strán i správny záver o nedôvodnom uplatnení nároku proti žalovanému v 2. rade.

10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so spôsobom právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie a za správny považuje právny záver o zodpovednosti žalovanej 1/ za vzniknutú škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. Seat EVČ: LC 504 BX podľa ust. § 427 ods. 1 OZ, ktorá v rozhodnom čase ako držiteľ vozidla bola zapísaná v evidencii motorových vozidiel a mala trvalú možnosť právnej (i faktickej) dispozície s motorovým vozidlom, a teda postavenie prevádzkovateľa motorového vozidla v zmysle ust. § 2 písm. j) zákona č. 381/2001 Z.z. a § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

11. Zároveň v súlade s ust. § 387 ods. 2 odvolací súd konštatuje aj správnosť dôvodov preskúmavaného rozsudku v celom rozsahu, na ktoré v podrobnostiach odkazuje.

12. Skutočnosti a argumenty žalobkyne obsiahnuté v podanom odvolaní nie sú opodstatnené, žalobkyňa ich namietala už v prvoinštančnom konaní, boli predmetom dokazovania a právneho posudzovania súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi náležite, úplne, presvedčivo a v plnom súlade so zákonom vysporiadal pri rozhodovaní vo veci a v dôvodoch napadnutého rozsudku. Odvolacie námietky žalobkyne nič nemenia na vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa zamietnutia žaloby proti žalovanému v 2. rade, nespochybňujú správnosť skutkových záverov (skutkových zistení), súdom vykonaného hodnotenia vykonaných dôkazov alebo spôsobu právneho posúdenia prejednávanej veci a neodôvodňujú iné rozhodnutie o žalobe vo vzťahu k žalovanému 2/ v danom spore.

13. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobkyne i na doplnenie dôvodov preskúmavaného rozsudku odvolací súd poukazuje na právne závery ustálené v konštantnej judikatúre, podľa ktorých osobou bez poistenia zodpovednosti, voči ktorej má kancelária poisťovateľov v zmysle ust. § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. právo na náhradu, nie je osoba, ktorá nesplní povinnosť uzavrieť k prevádzkovanému vozidlu poistnú zmluvu, ale je ňou (právnická alebo fyzická) osoba zodpovedajúca za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla (ku ktorému takáto poistná zmluva nebola uzavretá) podľa ust. § 427 a nasl. OZ, príp. na základe zavinenia podľa ust. § 420 ods. 1 (porov. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 32Cdo/2837/2007 zo 17.1.2008, 25Cdo/1778/2007 z 11.3.2008, 25Cdo/990/2008 z 1.7.2008). Zákon nedefinuje pojem „prevádzkovateľ“. Podľa zaužívanej právnej praxe za prevádzkovateľa možno považovať osobu (právnickú alebo fyzickú), ktorá má právnu a súčasne i faktickú možnosť disponovať s dopravným prostriedkom a oprávnenie trvale ho užívať na účel, na ktorý je určený. Vyžaduje sa pritom určitá trvalosť práva dispozície s vecou. Spravidla je to osoba, ktorá je vlastníkom a je z tohto dôvodu aj zapísaná v príslušnom osvedčení a v evidencii motorových vozidiel, ale takouto osobou môže byť tiež oprávnený držiteľ alebo aj nájomca motorového vozidla. Možno plne súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že v čase škodovej udalosti 13.1.2015 bola držiteľom a prevádzkovateľom motorového vozidla zn. Seat EVČ: LC 504 BX, ku ktorému poistná zmluva nebola uzavretá, (iba) žalovaná 1/, čo vylučuje súčasnú (solidárnu) zodpovednosť žalovaného 2/ za škodu spôsobenú poškodenému prevádzkou tohto motorového vozidla podľa ust. § 427 ods. 1 OZ, pričom jeho zodpovednosť za vznik škody nemožno v prejednávanej veci vyvodiť ani na základe ust. § 420 ods. 1 v dôsledku zavineného porušenia právnej povinnosti, keďže žalovaný 2/ v čase škodovej udalosti nesporne nebol vodičom motorového vozidla. Žalobkyňa preto nemá proti žalovanému 2/ právo postihu podľa ust. § 24 ods. 2 písm. b), § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., ktorý voči pohľadávke žalobkyne nie je nositeľom solidárnej povinnosti k plneniu, a súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2/ v danom spore. Odvolací súd napokon poukazuje aj na to, že žalovaná 1/ odvolanie proti rozsudku vo vyhovujúcom výroku, ktorým bola zaviazaná zaplatiť žalobkyni sumu 4.582,34 € s prísl. nepodala, čo iba potvrdzuje správnosť záverov súdu prvej inštancie a právneho posúdenia prejednávanej veci.

14. Vzhľadom na uvedené, keďže žalobkyňa podaným odvolaním nedôvodne uplatnila odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, ktorý v prejednávanej veci nebol preukázaný, odvolací súd postupom podľa ust. § 387 ods. 1, 2 rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby proti

žalovanému 2/ a v súvisiacom výroku o trovách konania, ktorý má správny základ v plnom procesnom úspechu žalovaného 2/ v spore, poukazujúc zároveň na zákonné a správne dôvody obsiahnuté v odôvodnení rozsudku, ako vecne správny potvrdil.

15. O nároku strán na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa vzhľadom na svoj neúspech v odvolacom konaní nemá právo na náhradu trov a žalovaný v 2. rade mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 .

16. Toto rozhodnutie prijal senát hlasovaním pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 , môže ho podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred

diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§ 435 .